Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-71-2019.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Diana Bičová, v spore žalobcu: T. distribučná, a.s., Z.: XXXXXXXX, so sídlom J. XX, XXX XX X., proti žalovanej: U. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. X. XXX/XX, XXX XX X. O., o zaplatenie XXX,- Eur s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 200,- Eur titulom náhrady škody a náhrady trov konania.
2. Žalobca oprel svoj nárok o skutočnosť, že u žalovanej bola dňa 24.04.2018 vykonaná kontrola odberného miesta, resp. odberného zariadenia na adrese L. X. XX, XXX XX X. O., pričom bol zistený neoprávnneý odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Doba trvania neoprávneného odberu bola určená od 08.12.2017 do 24.04.2018 a bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca si takto v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny uplatnil sumu 310,39 Eur vyfakturovanú faktúrou č. 8022372997 zo dňa 30.04.2007 s lehotou splatnosti 14.05.2007. Následne rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5T/75/2018 zo dňa 27.09.2018 bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona a súčasne bolo rozhodnuté o náhrade škody v časti sumy 110,39 Eur. Zvyšok sumy vo výške 200,- Eur takto tvorí nárok žalobcu v tomto konaní.
3. Súd uznesením sp.zn. 14C/71/2019 - 23 zo dňa 25.06.2020 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadriala k žalobe v zmysle ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žaloba bola žalovanej doručená dňa 30.06.2020, no k žalobe sa nevyjadrila.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,00 Eur, súd bez nariadenia pojednávania vyhlásil rozsudok v zmysle ust. § 297 CSP dňa 29.09.2020. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovom sídle súdu od 17.09.2020 do 29.09.2020.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to: faktúrou č. 6100031617 zo dňa 30.04.2018 s dátumom splatnosti dňa 14.05.2018, ktorou bola fakturovaná suma 310,39 Eur ako škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 26.04.2018, zápisom o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 26.04.2018, rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn.5T/75/2018 - 85 zo dňa 27.09.2018, predžalobnou upomienkou zo dňa 06.07.2018, vyjadrením žalobcu zo dňa 08.06.2020, a zistil tento skutkový stav veci: 6. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 26.04.2018 súd konštatuje, že dňa 24.04.2018 bol na adrese L. Kossutha 40, Kráľovský Chlmec, zistený neoprávnený odber u odberateľa/užívateľa Beáta Demeterová, nar. 20.04.1975. Pri kontrole bolo zistené, že inštalácia bytu odberateľa bola napojená na vývod HI v elektromerovom rozvádzači umiestneného na múre pri vchode do bytovky bez merania, pričom pre daný odber nebola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny. Počet dní trvania neoprávneného odberu bol určený odo dňa nasledujúceho od poslednej kontroly, t.j. od 08.12.2017 do 24.04.2018, celkovo 138 dní.
7. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 26.04.2018 súd konštatuje, že podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, bola škoda vzniknutá neoprávneným odberom určená vo výške 9.522 kWh.
8. Z faktúry č. 6100031617 zo dňa 30.04.2018 súd konštatuje, že žalobcom bola žalovanej fakturovaná suma 310,39 Eur ako škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny s dátumom splatnosti do 14.05.2018.
9. Z rozsudku Okresného súdu Trebišov sp.zn.5T/75/2018 - 85 zo dňa 27.09.2018 súd konštatuje, že žalovaná bola uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b) trestného zákona, za čo jej súd uložil trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, pričom súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal žalovanú na úhradu náhrady škody poškodenému Východoslovenská distribučná, a.s., vo výške 110,39 Eur. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2018 a stal sa vykonateľný dňa 05.12.2018. Tieto skutočnosti boli súdom preverené aj z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5T/75/2018.
10. Z predžalobnej upomienky zo dňa 06.07.2018 súd konštatuje, že žalobca voči žalovanej eviduje neuhradenú pohľadávku v celkovej sume 946,02 Eur, ktorú mala žalovaná uhradiť do 23.07.2018, no bezúspešne.
11. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.06.2020 súd konštatuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov sp.zn. 5T/75/2018 bol poštový poukaz od žalovanej znejúci na úhradu sumy 200,- Eur nesprávne posúdený ako čiastočná úhrada uplatnenej škody. Žalovaná má voči žalobcovi viacero záväzkov, o.i. povinnosť nahradiť škodu vo výške 355,63 Eur z dôvodu neoprávneného odberu elektriny za obdobie od 25.07.2016 do 24.01.2017 (škoda fakturovaná faktúrou č. 8200333208 zo dňa 20.02.2017), ďalej trestný rozkaz Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5T/46/2017 zo dňa 16.05.2017 (právoplatný dňa 06.06.2017), ktorým bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu krádeže a žalobcovi ako poškodenému bola priznaná náhrada škody vo výške 255,63 Eur z dôvodu čiastočnej úhrady vo výške 100,- Eur zo dňa 04.04.2017. Takto čiastočná úhrada vo výške 200,- Eur zo dňa 21.09.2018 bola použitá na splnenie skoršieho nároku na náhradu škody.
12. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
13. Podľa § 420 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
14. Podľa § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZE“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
15. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
16. Podľa § 1 ods. 2 cit. vyhlášky, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu
17. Podľa § 1 ods. 4 cit. vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
18. Podľa § 1 ods. 6 písm. a) cit. vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz.
19. Súdu bolo nesporne preukázané, že žalovaná porušením právnej povinnosti spôsobila žalobcovi škodu. Porušenie právnej povinnosti mal súd za jednoznačne preukázané z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5T/75/2018, resp. z rozsudku Okresného súdu Trebišov v predmetnej veci, ktorým bolo konštatované, že žalovaná bola uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu krádeže. Týmto svojim konaním spôsobila žalobcovi škodu vyčíslenú na sumu 310,39 Eur, pričom o nároku žalobcu na náhradu škody bolo v predmetnom trestnom konaní rozhodnuté len čiastočne čo do sumy 110,39 Eur z dôvodu nesprávneho zápočtu 200,- Eur úhrady zo strany žalovanej. Žalobca v konaní preukázal, že voči žalovanej eviduje ďalšie pohľadávky titulom neoprávneného odberu elektriny, ktoré žalovaná uhradila len čiastočne. Z predložených listinných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázanú výšku škody v celkovej sume 310,39 Eur, ktorá bola určená žalobcom na základe pravidiel upravených vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, a to za obdobie neoprávneného odberu od 08.12.2017 do 24.04.2018, keď bol kontrolou (opätovne) zistený neoprávnený odber elektriny žalovanou. Žalovaná sa v konaní nijakým spôsobom nebránila a výšku škody vyčíslenej žalobcom nijakým spôsobom nenamietala. Takto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP, pričom úspešný v konaní bol žalobca, no súdu bolo zrejmé, že na strane žalobcu žiadne trovy konania nevznikli. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“ Na základ tejto skutočnosti súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.