Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: TAURIS Cassovia, s. r. o., IČO: 00 697 893, so sídlom 979 01 Rimavská Sobota, Potravinárska 6, právne zastúpený: Advokátska kancelária Juraj Seitz s. r. o., IČO: 47 157 437, so sídlom 040 01 Košice, Moyzesova 36, proti žalovanej: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX F., D. XX/XX, právne zastúpená: JUDr. Dávid Hoffman, advokát, Advokátska kancelária, IČO: 43 207 073, so sídlom 060 01 Kežmarok, Hradné námestie 29 o zaplatenie 714 eur s prísl. a o protinávrhu žalovanej s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd vyhovuje protinávrhu žalovanej a rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 200 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 200 eur od 3.4.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.5.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 714 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.3.2017 uzavrel žalobca so žalovanou pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola žalovaná prijatá do pracovného pomeru na dobu určitú do 28.2.2018. Ako druh práce v pracovnej zmluve bol uvedený - predavačka a bližšia špecifikácia pracovnej náplne je uvedená v popise pracovnej činnosti. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté ako prevádzka žalobcu MOP 802-R. XXXX/X, XXX XX E.. Počas trvania pracovného pomeru a pred vykonaním nižšie uvedenej kontroly zo strany RPVS uskutočnil žalobca školenie svojich zamestnancov s miestom výkonu práce na prevádzke, a to vrátane žalovanej. V rámci školenia bola žalovaná v rozsahu právnych predpisov Vyhlášky č. , Potravinového kódexu a interného predpisu žalobcu „Systém HACCP-Systém zabezpečenia kontroly hygieny potravín, vysledovateľnosť potravín, osobná a prevádzková hygiena, ochorenia a ochrana pred nimi“ (interný predpis) oboznámená s postupmi a povinnosťami týkajúcimi sa manipulovania s potravinami a kontroly hygieny potravín vrátane povinnosti sledovania a kontroly minimálnej trvanlivosti potravín, manipulovania s nimi a vedenia evidencie o čase a dátume nakrájania alebo vybalenia nevybalených predajcom nakrájaných mäsových výrobkov. 2. Počas trvania pracovného pomeru vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad v priestoroch prevádzky dňa 17.5.2017 v čase od 11:00 hod. do 13:30 hod. kontrolu, v rámci ktorej bolo zistené umiestnenie 4 druhov potravín (Uhorčík klobása, Žitavská klobása, Pikador klobása, Konská klobása) po uplynutí dátumu trvanlivosti v celkovom množstve 5,764 kg v celkovej hodnote 42,42 eur, čím došlo k porušeniu ustanovenia a ust. o potravinách v znení neskorších zmien a doplnkov. Na základe uvedených zistení bola žalobcovi zo strany

Regionálnej veterinárnej potravinovej správy Poprad rozhodnutím č. 2396/2017 zo dňa 30.11.2017 uložená pokuta vo výške 5 000 eur, ktorá bola žalobcom uhradená v plnej výške. Uvedeným vznikla žalobcovi škoda vo výške 5 000 eur. Dňa 29.12.2017 vypracoval žalobca Protokol o škode č. 13/2017, na základe ktorého v súlade s ust. určil zodpovednosť žalovanej za pomernú časť pokuty uloženej rozhodnutím vo výške 714 eur. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sú naplnené všetky zákonné požiadavky uvedené v ust. 179 ods. 1 na uplatnenie nároku na náhradu pomernej časti voči žalovanej. Protiprávny úkon žalovanej podľa žalobcu spočíva v tom, že bezprostredne pred vykonaním kontroly zo strany RVPS na prevádzke uskutočnenej dňa 17.5.2017 porušila postupy a povinnosti manipulovania s potravinami a kontroly hygieny potravín, o ktorých bola poučená v rámci školenia, a ktoré pre ňu vyplývali z interného predpisu a vyhlášky. Žalobca ďalej poukázal, že v súlade s ust. je žalobca oprávnený požadovať od žalovanej náhradu škody vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku žalovanej pred porušením povinnosti. Priemerný mesačný zárobok žalovanej u žalobcu pred vznikom škody predstavoval sumu 398,56 eur. Žalobca uzatvoril dňa 10.1.2018 so žalovanou dokument s názvom Uznanie záväzku k náhrade škody, dohoda o zrážkach zo mzdy a dohoda o úhrade škody v splátkach, v ktorom žalovaná uznala, že pri plnení svojich povinností spôsobila žalobcovi škodu vo výške 714 eur špecifikovanú v protokole tvoriacom prílohu uznania záväzku. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že žalovaná bude v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur uhrádzať dlžnú sumu až kým nevyrovná celý dlh. 3. Okresný súd Poprad vydal dňa 12.7.2019 platobný rozkaz č.k. -33. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom sa vyjadrila, že žalobca nepreukázal, žeby žalovaná spôsobila žalobcovi škodu, ani aby porušila citované ustanovenia o potravinách a vyhlášku č. 83/2016 o mäsových výrobkoch. Ďalej uviedla, že v deň vykonania kontroly pracovala v poobedňajšej zmene, a to až po vykonaní kontroly. Na základe uvedeného si nie je vedomá ako mohla a akú škodu mala spôsobiť. Žalovaná ďalej namietala, že uznanie záväzku k náhrade škody jej bolo zo strany žalobcu predložené a podpisom uvedeného záväzku bol podmienený podpis dohody o skončení pracovného pomeru zo strany žalobcu. Uznanie záväzku jej nebolo poskytnuté. Žalovaná uhradila žalobcovi istinu vo výške 200 eur dňa 3.4.2018 nakoľko 3 mesiace po skončení pracovného pomeru bola kontaktovaná riadiacim zamestnancom, aby uhradila nejakú sumu. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. 4. Žalovaná podaním zo dňa 18.10.2019 podala vzájomný návrh a žiadala, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 200 eur nakoľko žalovaná uhradila žalobcovi uvedenú sumu, síce uznala nárok, ale uznanie žalovaná považuje za právne neúčinné, pretože uznanie dlhu smerovalo k dlhu, ktorý neexistoval v čase uznania. 5. Súd na základe listinných dôkazov, a to Pracovnej zmluvy, Dohody o skončení pracovného pomeru, Rozhodnutia RVPS Poprad zo dňa 30.11.2017, Uznania záväzku k náhrade škody, Popisu pracovnej činnosti, Protokolu o škode zistil nasledovný skutkový stav: 6. Je pravdou, že žalobca a žalovaná uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 23.3.2017 na dobu určitú do 28.2.2018 s miestom výkonu práce: MOP 802 - R. XXXX/X, E. a druhom práce: predavačka. Z rozhodnutia RVPS Poprad č. k. č.j. 2396/2017 zo dňa 30.11.2017 vyplýva, že žalobcovi bola uložená úhrnná pokuta vo výške 5 000 eur a to tým, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa o potravinách v znení neskorších predpisov a to tým, že porušil povinnosť viesť evidencie o čase a dátume nakrájania alebo vybalenia nevybalených predajcom vopred nakrájaných mäsových výrobkov, ktoré možno predávať najneskôr do 24 hodín od jeho nakrájania, ak ide o trvanlivý mäsový výrobok do 48 hodín podľa zákona. Dňa 17.5.2017 v čase úradnej kontroly potravín vykonanej od 11:00 do 13:30 hod. v prevádzkarni Mäso

- údeniny v D. R., R. X, E. bolo zistené, že predajca po nakrájaní celého balenia mäsového výrobku originálnu etiketu a štítok s označením dátumu a času krájania vložil k cenovke do predajného pultu s tým, že na konci zmeny originálnu etiketu uchová po dobu jedného týždňa a štítok s dátumom a časom otvorenia zahodí a neuchováva. 7. Žalobca na svoju obranu predložil súdu Systém HACCP a to s tým, že aký je systém prijímania a preberania tovaru, predaj z mraziaceho boxu, skladovanie potravín v suchom stave, predaj z regálu, avšak žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaná bola oboznámená s touto analýzou nebezpečenstva - Systémom HACCP. 8. Dňa 10.1.2018 žalovaná uznala dlh čo sa týka výšky náhrady škody v dokumente Uznanie záväzku k náhrade škody, dohoda o zrážkach zo mzdy a dohoda o úhrade škody v splátkach. V uvedenom dokumente bod II., 1. písm. c) je uvedené, že „dňa 17.5.2017 Vám bolo uznané zaplatenie pokuty vo výške 714 eur“. Zároveň dňa 10.1.2018 žalovaná uzatvorila so žalobcom Dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 10.1.2018 a súd má za to a uznáva, že konanie žalovanej bolo čo sa týka

uznania dlhu zo strany žalovaného podmienené dohodou o ukončení pracovného pomeru to znamená, že konanie žalobcu nebolo v súlade s dobrými mravmi nakoľko, ak by žalobca konal seriózne a v súlade so zákonom a v súlade so slabšou stránkou, mal si byť vedomý toho, že žalovaná nemala čo uznať zaplatenie pokuty, pretože jej pokuta uložená nebola, pokuta bola uložená žalobcovi. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca si bol vedomý toho, že v čase vykonávania kontroly, a to dňa 17.5.2017 v čase od 11:00 hod. do 13:30 hod., žalovaná nebola v zamestnaní, do zamestnania nastúpila až po vykonanej kontrole. Žalovaná poukázala na to, že nebola oboznámená s tým, že má sledovať trvanlivosť výrobkov a uviedla, že v ich prevádzke to robila vedúca. Zároveň súd aj z popisu pracovnej činnosti nemal preukázané, že takéto činnosti má robiť a zároveň súd poukazuje na bod 6. Popisu pracovnej činnosti zo dňa 23.3.2017, kde sa uvádza, že: „Kontroluje dodržiavanie záručnej lehoty tovarov pri preberaní a predaji v rámci ich platnosti, nedostatky nahlasuje vedúcemu predajne“. Žalobca žalobu odôvodňuje tým, že zo strany žalovanej došlo ku škode v zmysle ust. . 9. Súd má za to, že nie sú splnené podmienky ako uvádza , nakoľko predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: existencia pracovnoprávneho vzťahu, protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Protiprávny úkon je také konanie, ktoré je v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávneho vzťahu a v rozpore s právnymi predpismi, ktoré sa na pracovnoprávny vzťah vzťahujú. Protiprávny úkon spočíva nielen v konaní, ale aj v opomenutí (zdržaní sa konania tam, kde sa určité konanie výslovne vyžadovalo). Súd nemal preukázané, že zo strany žalovanej došlo k protiprávnemu konaniu, ale práve chybou žalobcu, že svoje činnosti čo sa týka pracovnoprávnych vzťahov nemá upravené a zanedbáva. 10. Žalobca nepreukázal, že žalovaná bola poučená o predpisoch, ktoré má dodržiavať čo sa týka predaja potravín. Protiprávna súvislosť je vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, čiže následkom určitého protiprávneho konania alebo opomenutia je škoda. Preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody je nevyhnutným predpokladom uplatnenia si nároku na náhradu škody. Uvedené žalobca nepreukázal, teda protiprávne konanie a príčinnú súvislosť. Zároveň žalobca nepreukázal, že zamestnanec mu spôsobil škodu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s tým. Škoda je majetková ujma, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch. Delí sa na skutočnú škodu, ktorou je zníženie hodnoty majetku a inú škodu - ušlý zisk, ktorý možno definovať ako majetkovú ujmu, o ktorú by sa majetok poškodeného zväčšil, keby nebola bývala vznikla škoda. Podľa názoru žalobcu tento požaduje od žalovanej náhradu škody, ktorá vznikla tým, že žalovaná porušila právne predpisy týkajúce sa uskladňovania potravín a vedenia podrobnej evidencie. Súd má za to, že za túto škodu je si zodpovedný sám žalobca, a to svojou nečinnosťou, nekonaním v uvedenej veci, nakoľko ak by správne postupoval a oboznamoval jednotlivých zamestnancov, vedúcich a ďalších zamestnancov ako majú vykonávať svoje pracovné činnosti a čo majú dodržiavať, tak by nedošlo k uloženiu pokuty. Samozrejme je najjednoduchšie rozdeliť pokutu medzi jednotlivých zamestnancov. Zároveň súd poukazuje na to, že nebolo preukázané, že práve zo strany žalovanej došlo k porušeniu zákona, resp. nerešpektovania žiadneho zákona nakoľko, ani takéto úlohy jej neboli uložené, že má dodržiavať, ani nebola oboznámená s takýmito predpismi, preto súd žalobu zamietol vo veci zaplatenia istiny 714 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú, a to hlavne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. 11. Čo sa týka vzájomného návrhu, ktorý predložila žalovaná podaním zo dňa 18.10.2019 súd má za to, že podaný návrh je dôvodný. Súd vyhodnotil uznanie dlhu, ktoré uzavrela žalovaná a žalobca dňa 10.1.2018, že sa jedná o neplatný právny úkon, nakoľko uznanie dlhu bolo uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom v zmysle ust. . 12. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 13. Súd poukazuje na listinný dôkaz Uznanie záväzku k náhrade škody, dohoda o zrážkach zo mzdy a dohoda o úhrade škody v splátkach na bod II. Vyhlásenie zamestnanca, bod 1. písm. c), v ktorom sa uvádza: dňa 17. 9. 2017 Vám bolo uznané zaplatenie pokuty vo výške 714 eur“. Žalovanej nebola uložená žiadna pokuta, ani nespôsobila žalobcovi žiadnu škodu, aby žalobca požadoval uznanie dlhu. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi nakoľko žalobca podmieňoval ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 10.1.2018 tým, že žalovaná uzatvorí uznanie záväzku. Zároveň ako žalovaná uviedla táto nemala inú možnosť, len podpísať dohodu o uznaní, pretože už nechcela byť zamestnaná v tejto spoločnosti. Žalovaná predložila súdu doklad o úhrade sumy 200 eur - príjmový pokladničný doklad zo dňa 3.4.2018, ktorý uhradila z toho dôvodu, že 3 mesiace po ukončení pracovného pomeru bola kontaktovaná riadiacim zamestnancom žalobcu, ktorý ju opakovane žiadal, aby uhradila nejakú sumu. Žalovaná uhradila sumu 200 eur nakoľko už chcela mať pokoj s uvedeným zamestnávateľom. Súd v uvedenej časti, a to uhradenia sumy 200 eur

zaviazal žalobcu na úhradu uvedenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia podľa . 14. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 16. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. 17. Podľa Nariadenia vlády SR , Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Súd zároveň zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny s príslušenstvom a to 5 % ročne zo sumy 200 eur odo dňa 3.4.2018 do zaplatenia teda odo dňa, kedy žalobca prevzal finančné prostriedky v sume 200 eur. 19. Podľa (ďalej len „“) strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 20. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 21. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 22. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. 23. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. 24. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. 25. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 26. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

27. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ). Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný. 28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Žalobca nemal úspech vo veci nakoľko súd žalobu o zaplatenie istiny 714 eur s prísl. zamietol ako nedôvodnú. Čo sa týka vzájomného návrhu žalovanej, táto bola v konaní úspešnou stranou, preto súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 31. V zmysle o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.