Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-24-2019.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinakovej, v spore žalobkyne X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. F. XXXX/XX, P., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., T. T. XXXX/X, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r .o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o, Kubániho 16, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 190,- eur, určenie neplatnosti zmluvy a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14csp/29/2017-107 zo dňa 05.04.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 13.10.2015 z dôvodu početnosti neprijateľných podmienok, určenia, že úver z nej poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenie vo výške 190,- eur a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom č. k. 14CsP/29/2017-38 zo dňa 06.10.2017 rozhodol, cit.:
„1. Konanie o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 13.10.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná pre početné neprijateľné podmienky v zmluve, z a s t a v u j e.
2. U r č u j e, že úver medzi účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 13.10.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
3. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 190,- eur.
4. P r i z n á v a žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.“
3. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21Co/41/2018-63 zo dňa 25.09.2018 rozsudok prevej inštancie zrušil v jeho výrokoch II. - IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súd prvej inštancie na ďalšie konanie.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
4. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.: „I. Určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 13.10. 2015 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 190 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
5. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu zmluvou č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 13.10.2015 dohodli poskytnutie úveru žalobkyni vo výške 13.248,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému poskytnutý úver v 48 mesačných splátkach vo výške 276,- eur. Posúdením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, súd dospel k záveru, že úverová zmluva nemá požadované náležitosti, a to ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov ani údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom a priemernej hodnote RPMN. Na základe uvedeného súd ustálil, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ suma, ktorá bola žalobkyni reálne vyplatená, predstavuje sumu 4.000,- eur, pričom žalobkyňa zaplatila podľa výpisu splátok celkovo sumu 4.190,- eur, bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje sumu 190,- eur, ktoré je žalobkyni povinný vydať.
7. Argumentácia žalovaného o obchodnoprávnom charaktere zmluvného vzťahu sporových strán je zavádzajúca, pretože zo zmluvy o revolvingovom úvere nevyplýva uvedenia IČO žalobkyne. Zmluva bola predformulovaná a úver bol žalobkyni poskytnutý na spotrebu.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyni ako úspešnej sporovej strane priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude v súlade s ust. § 262 Civilného sporového poriadku rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
III. Obsah odvolania žalovaného
9. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, argumentujúc viacerými odvolacími dôvodmi. V prvom rade namieta, že nesprávnym procesným postupom konajúceho súdu došlo k porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Z rozsudku nevyplýva, ako súd dospel k záveru, že žalobkyni bol poskytnutý úver na spotrebu, že zmluvu neuzavrel ako podnikajúci subjekt a že žalovanému uhradil sumu 190,- eur nad rámec prijatej čiastky od žalovaného. Žalovaný súdu predložil prehľad platieb uskutočnených žalobkyňou, z ktorého vyplýva, že uhradila sumu 3.914,-Eur. Nie je zrejmé, akými platbami preukázala úhradu sumy 4.190,- Eur. Z rozsudku sa nedá zistiť, na základe čoho súd dospel k tomu, že obsah zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXX-XXXXX posudzoval tak, či má alebo nemá náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. V rozsudku chýbajú akékoľvek dôvody, ktoré by tento postup súdu odôvodňovali. Záver súdu o poskytnutí úveru na spotrebu nemá oporu v žiadnom dôkaz. Naopak, je v rozpore so žiadosťou o úver a obsahom zmluvy, kde z článku 1. ods. 1 vyplýva, že sa úver poskytuje na podnikateľské účely. Pokiaľ ide o záver súdu, že sa v zmluve neuvádza IČO, je nutné podotknúť, že pridelenie IČO neznamená vznik statusu podnikateľa. Podnikateľom je aj subjekt s oprávneným na podnikanie vydané v inom štáte, čo v prípade štátov EÚ je bežná a samozrejmá vec, vzhľadom na zásadu voľného pohybu služieb, kapitálu a osôb. Navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania prvoinštančných aj odvolacích.
10. Žalobkyňa má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Zmluvu o revolvingovom úvere treba posudzovať ako spotrebiteľský úver. Žalobkyňa ju neuzatvárala ako podnikateľka, úver nepoužila na podnikanie ani iné podnikateľské účely. V zmluve sa neuvádza identifikačné číslo organizácie, naopak, uvedené je sídlo zamestnávateľa. Dodávateľ zároveň konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Podľa názoru žalobkyne v konaní boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, preto navrhuje, aby tento bol vydaný, súčasne uložená povinnosť žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 190,- eur a nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.
11. Žalovaný v rámci odvolacej repliky zotrval na podanom odvolaní, osobitne poukázal na fakt, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz spochybňujúci prehľad platieb, ktoré súdu v konaní predložil žalovaný, trvá aj na námietke nedostatočne odôvodneného a nepreskúmateľného rozhodnutia.
12. Obsahom odvolacej dupliky žalobkyňa taktiež zotrvala na vyjadrení k odvolaniu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1 CSP, § 359 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a na jeho základe usúdil, že skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, správne právne posúdený, v konaní zároveň nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Odvolacie námietky žalovaného nie sú opodstatnené, vecnú správnosť napadnutého rozsudku nespochybnili.
15. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné a priori ustáliť spotrebiteľský, resp. obchodnoprávny vzťah vyplývajúci zo zmluvy č. XXXXXX-XXXXX, ktorú sporové strany uzavreli dňa 13.10.2015. Je zrejmé, že žalobkyňa v nej bola identifikovaná meno, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslo registrácie jej živnosti v inom členskom štáte. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva bola predformulovaná, úver bol použitý na spotrebu žalobkyne. Odvolací súd sa s uvedeným tvrdením súdu prvej inštancie stotožnil, pričom svoj postoj argumentuje nasledovne.
16. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoE/23/2019 zo dňa 26.08.2019, cit.:
„V ohľade zdôvodnenia vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského je nutné uviesť, že preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť len všeobecný údaj v zmluve o poskytnutí úveru- „na výkon podnikania", ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s predmetnou činnosťou odberateľa, teda povinného, vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. ... Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno teda opomenúť, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typický tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú predtlač. Zo žiadosti povinného o poskytnutie jednoduchej pôžičky a ani zo samotnej zmluvy o úvere nevyplýva či skutočne poskytnutý úver zodpovedá účelu podnikania povinného, a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním, či predmetom podnikateľskej činnosti povinného vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Argumentácia oprávneného v tomto rozsahu je preto nedôvodná, ak naviac v prípade pochybností o tom, či ide, alebo nejde o zmluvu spotrebiteľskú, má dôkazné bremeno práve dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3.septembra 2015 Vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank Romänia SA, podľa ktorého „pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii.“
17. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. 1-4941, bod).
18. V nadväznosti na vyššie uvedené, dôkazné bremeno preukázania spotrebiteľského charakteru zmluvy zaťažuje dodávateľa, v tomto prípade žalovaného. Na jeho unesenie nepostačuje predtlačená formulácia v zmluve, len stroho približujúca účel poskytnutia úveru na výkon podnikateľskej činnosti. Absolútne nieto v zmluve zmienky o konkrétnom účele použitia poskytnutých finančných prostriedkov, predmet podnikateľskej činnosti žalobkyne nie je zo zmluvy ani identifikovateľný. Z tejto dôkaznej situácie nemožno vyvodiť, aby sporové strany pri vzniku ich zmluvného vzťahu konali s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Odvolací súd uzavrel, že žalovaný len využil tej situácie, že žalobkyňa zrejme má živnostenské oprávnenie v inom členskom štáte, pričom nepreukázal súdu, aby sa podnikateľskou činnosťou žalobkyne ďalej zaoberal, skúmajúc účel použitia finančných prostriedkov a naplnenie dikcie ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka o kvalifikácii obchodnoprávneho vzťahu. Nie je prípustné, aby dodávateľ obchádzal ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a tým porušil jeden z nosných princípov občianskej spoločnosti. Spotrebiteľ nepochybne vystupuje v porovnaní s dodávateľom v znevýhodnenom postavení. Dodávateľ je v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti profesionálom, čo ho stavia do popredia v oblasti odborných znalostí problematiky uzavieraného právneho vzťahu. Spotrebiteľ, vedený potrebou získania finančných prostriedkov, pristupuje k zmluve, ktorá je vopred koncipovaná dodávateľom, bez možnosti zmeny jej jednotlivých ustanovení, bez ohľadu na to, že tieto môžu byť aj objektívne neprijateľné, resp. zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti.
20. Odvolací súd nespochybňuje princíp „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje), nemožno však opomínať rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých, princíp „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) a „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských právnych vzťahoch ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc pritom aj z početnej rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ.
21. Preskúmavaný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení spotrebiteľského práva v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako to učinil súd prvej inštancie. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
22. Súd prvej inštancie preskúmal náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 30.10.2015. Na základe prieskumu zistil, že v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa, spojených s poskytnutím úveru. Uvedené je zo zmluvy zrejmé, nastáva preto sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. (citácia bod 18. odôvodnenia súdu prvej inštancie).
23. Žalovaný mal v takom prípade nárok len na vrátenie istiny poskytnutého úveru, a teda 4.000,- eur, zisťujúc podľa výpisu uhradených splátok (č. l. 23 spisu). Z rovnakej listiny vyplývajú aj sumy jednotlivých splátok hradených žalobkyňou, v celkovo vyplatenej sume 4.190,- eur. Výpis splátok bol vystavený žalovaným, založený v súdnom spise.
24. Odvolacia námietka, podľa ktorej nie je zrejmé, akými platbami preukázala žalobkyňa úhradu sumy 4.190,- Eur je nedôvodná. Dôkazy vyplývajú z č. l. 23 a 35 spisu, vyžaduje sa, aby sa žalovaný oboznamoval so súdnym spisom, resp. zúčastňoval sa pojednávaní súdu.
25. Žalovaný zodpovedá za správnosť údajov obsiahnutých vo vystavenom prehľade uhradených splátok. Ak na strane č. l. 33 spisu predkladá odlišný výpis, bolo jeho povinnosťou vysvetliť rozdiel v zaplatených sumách, čo však neučinil.
26. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa preplatila istinu úveru o sumu 190,- eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu.
27. Žalovanému uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie súhlasí s dikciou ust. § 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
28. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).