Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-104-2019.pdf
PDF · 94.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/104/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu K. P., nar. X.X.XXXX, bytom Y., G.-N. XXXX/XX, zast. JUDr. Peter Ďuriš, advokát, s.r.o., Poprad, Sadová 3507/12, proti žalovaným: 1/ Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., R. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou - žalovanou v 2/ rade, 2/ L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., R. XXXX/XX, 3/ R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., R. XXXX/XX, 4/ R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., R. XXXX/XX, žalovaní 3/ a 4/ zast. JUDr. Tibor Bašista, advokát, 058 01 Poprad, Štefánikova 8, v konaní o zásah do vlastníctva s prísl., o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15C 40/2013-235 zo dňa 23.1.2018, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 15C 40/2013-267 zo dňa 12.7.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje prvoinštančný rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým sa žalovaným v 1. a 2. rade ukladá povinnosť vydať žalobcovi parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. T. T. a vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade odstrániť plot a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť vydať žalobcovi pozemok, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX pre obec Y., k.ú. T. T., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 3/ a 4/ rade uložil povinnosť vydať žalobcovi pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. T. T.. Žalovaným v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade uložil povinnosť na svoj náklad odstrániť plot spojený so zemou pevným betónovým základom s oceľovými rúrkami upevnenými pozdĺžnymi železnými plechmi na hranici medzi parcelou č. XXXX/X a parcelou č. XXXX/X po celej dĺžke označený v rozsahu bodov 26 - 735 až 26 - 637 čiernou priamkou podľa vytyčovacieho náčrtu vypracovaného znalcom z odboru geodézie a kartografie S.. K. B., číslo plánu 15C 40/2013-112 zo dňa 24.4.2017, ktorých vlastníctvo má žalobca zapísané na LV č. XXXX pre obec Y., k.ú. Y. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ až 4/ rade vo výške 100 %. Dopĺňacím rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným v 1/ a 2/ rade odstrániť plot spojený so zemou pevným betónovým základom z parcely č. XXXX/X, zapísanej Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, obec Y., k.ú. T. T. a v časti uloženej povinnosti žalovaným v 3/ a 4/ rade odstrániť plot spojený so zemou pevným betónovým základom z parcely č. XXXX/X, zapísanej Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, obec Y., k.ú. T. T., zastavil. K zastaveniu konania dopĺňacím rozsudkom došlo po tom, čo uplatnený nárok, ktorý bol predmetom konania, žalobca zobral späť.
2. Vo vzťahu predmetu konania rozsudku č.k. 15C 40/2013-235 zo dňa 23.1.2018 prvoinštančný súd zistil, že žalobca na podanej žalobe trval, žiadal žalobe vyhovieť, pretože je zapísaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník sporných parciel č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parcely XXXX/X o
výmere XXX m2 v k.ú. T. T.. Zároveň žiadal odstrániť plot z hranice týchto dvoch parciel. Žalovaná v 2/ rade v zastúpení žalovaného v 1/ rade so žalobou nesúhlasila, uviedla, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, im bola pridelená v roku 1984 na záhradkárske účely, tomuto predchádzal súhlas Poľnohospodárskeho družstva a okresnej poľnohospodárskej správy v Poprade. V tom čase družstvo malo pozemky v nájme. Tieto pozemky poľnohospodárske družstvo na poľnohospodársku výrobu nevyužívalo a tak im časť parcely bola pridelená na záhradkárske účely. Namietala okolnosť, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností až v roku 2009, kedy začal nehnuteľnosti skupovať a uviedla, že tieto nehnuteľnosti vydržala. V priebehu prvoinštančného konania súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a bolo zistené, že nehnuteľnosť, a to parcela č. XXX, k.ú. T. T. o výmere XXXX m2 bola pridelená do podielového spoluvlastníctva 1 a 1 manželom J. P. a O. P.. Z tejto parcely im bola daná do vlastníctva len časť KN E XXX - orná pôda o výmere XXXX m2. Až na základe osvedčenia o dedičstve z roku 2009 prebehlo po rodičoch žalobcu dedičské konanie a výlučným vlastníkom tejto parcely sa stal žalobca. Bolo ďalej zistené, že nehnuteľnosti aktuálne užívajú žalovaní. Žalovaní v predchádzajúcom období mali zriadené právo osobného užívania k parcele č. XXX/X o výmere XXX m2 a k parcele č. XXX/X o výmere XXX m2, ktoré sú stavebnými pozemkami a nikdy nezasahovali do pozemku žalobcu. Prvoinštančný súd sa zaoberal podľa § 137 písm. c/ CSP naliehavým právnym záujmom na určení, či tu právo je alebo nie je a zistil, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na danej veci s tým, že rozhodnutie súdu má vplyv na zámer žalobcu užívať predmetnú nehnuteľnosť celú tak, ako mu svedčí vlastnícke právo k danej veci. Žalobca si chce nehnuteľnosti oplotiť.
3. Prvoinštančný súd z hmotnoprávneho hľadiska posúdil vec podľa § 126 ods. 1 OZ, ďalej podľa § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 OZ a dospel k záveru, že prvoinštančný súd nezistil okolnosti svedčiace o tom, že žalovaní časť nehnuteľnosti, resp. celú nehnuteľnosť vydržali, pretože neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 134 ods. 1 OZ. Nepreukázali dobromyseľnosť na vydržanie predmetných nehnuteľnosti, pretože v čase, kedy sa zaujímali o možnosť užívania týchto pozemkov vedeli, že predmetné pozemky patria inému, Okresná poľnohospodárska správa túto parcelu nevyužívala, predstavuje preluku poľnohospodárskej pôdy, nie je vhodná na poľnohospodárske užívanie a túto časť môže využívať na záhradkárske účely až po hranicu obhospodarovanej pôdy. Užívateľom tejto parcely bolo pôvodne JRD Poprad. Teda žalovaní nenadobudli vlastnícke právo držbou a nedošlo k vydržaniu. Podľa prvoinštančného súdu sa potvrdilo vlastníctvo žalobcu k týmto nehnuteľnostiam a okolnosť, že nehnuteľnosti užívajú žalovaní. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade. Namietali, že žalobca sa prvýkrát skontaktoval so žalovanými v Notárskej kancelárii J.. T. dňa 13.6.2012. Vtedy boli informovaní, že pokiaľ pozemok č. XXXX/X o výmere XXX m2 dajú zaťažiť vecným bremenom a pustia žalobcu s kanalizáciou a vodou cez ich pozemok pre 17 - 19 rodinných domov, v takom prípade budú môcť si pozemok odkúpiť za symbolické 1 euro. Žalovaní v 1/ a 3/ rade s touto alternatívou riešenia nesúhlasili a už vtedy vyslovili pochybnosť o vlastníctve žalobcu k pozemku. Žalovaní uviedli, že v roku 1979 získali pozemok a predtým aj súhlas JRD Družba Poprad a OPS Poprad, MsNV, odbor výstavby Poprad do užívania, pretože žiadali o stavebný pozemok. V tom čase na liste vlastníctva nebol zapísaný K. P. a ani jeho otec J. P. a jeho manželka O.. Na liste vlastníctva bol zapísaný v rozsahu 3 konfiškát a 1 majiteľ I. - P.. Rodičia žalobcu zomreli, otec v roku 1968 a matka v roku 1987, na list vlastníctva sa dostali až v roku 2000. Nebohí však boli bezzemkovia a nemali žiadnu pôdu. Po výstavbe rodinného domu požiadali žalovaní v 1/ a 2/ rade JRD Družba Poprad a OPS Poprad o súhlas na zriadenie záhrad, s čím im bol daný súhlas, a to až po hranicu obhospodarovanej pôdy družstvom. Vtedy si záhradu ohradili a pestovali na nej poľnohospodárske plodiny. Za záhradu platili dane. Aj v roku 1997 bol na nehnuteľnostiach označený konfiškát, keď si žalobcovia mienili vec majetkovo vysporiadať. Žalobca nikdy so žalovanými nekomunikoval. Na pokyn mesta pri ohradzovaní pozemkov boli povinní žalovaní vyrovnať oplotenie na úroveň susedných oplotení. Preto žiadali uznať právo na záhrady, o ktoré sa starajú už 34 rokov a za ktoré platia dane, žiadajú obnoviť oplotenie, ktoré bolo zrušené po hranicu poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej družstevníkmi.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade nevyjadril.
6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu č. I., III. vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ a výrok č. VI. podľa zásad
uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch nie je správne.
7. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade vydať parcelu č. XXXX/X o výmere XXX m2, zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. T. T.. Okrem toho žiadal, aby žalovaní v 1/ a 2/ rade odstránili plot, ktorý stojí na hranici ich pozemku. Uvedená žaloba je žalobou podľa § 137 písm. a/ CSP, teda žalobou o splnenie povinnosti vydať vlastníkovi pozemok a odstrániť oplotenie tohto pozemku. Táto žaloba nie je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, alebo žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. c/, d/ CSP, kedy najmä pri žalobách podľa § 137 písm. c/ CSP sa skúma naliehavý právny záujem na určení, preto bolo nadbytočné zo strany prvoinštančného súdu skúmať naliehavý právny záujem a konštatovať, že v danom prípade na takejto žalobe žalobca má naliehavý právny záujem.
8. Z hmotnoprávneho hľadiska ide o žalobu na ochranu vlastníckeho práva, podľa ktorej podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. V danom prípade ide o klasickú reivindikačnú žalobu, teda žalobu na vydanie veci. Základným predpokladom úspechu tejto žaloby pre žalobcu je preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t.j. k parcele č. XXXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. T. T.. Ďalej je potrebné preukázať, že vec sa nachádza u tretej osoby, ktorá túto nehnuteľnosť zadržiava. Vychádza sa z preukázania okolnosti, že zadržiava žalovaný vec neoprávnene. Úspechom reivindikačnej žaloby je v prvom rade preukázanie, že žalobca je vlastníkom veci, ktorej vydania sa domáhal. Po tom, čo bude žalobca úspešný v reivindikačnej žalobe, môže sa domáhať odstránenia oplotenia tejto nehnuteľnosti. Teda predpokladom pre úspech druhého uplatneného nároku voči žalovaným v 1/ a 2/ rade je úspech v žalobe o vydanie veci. To, že žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú žiada vydať preukázal listom vlastníctva č. XXXX, k.ú. T. T., kde je evidovaný ako výlučný vlastník tejto parcely. Nesporné je aj to, že nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, LV č. XXXX, k.ú. T. T. získali žalovaní v 1/ a 2/ rade na základe súhlasu JRD Družba Poprad a Okresnej poľnohospodárskej správy Poprad v roku 1984, kedy im bolo umožnené túto parcelu pričleniť k svojmu stavebnému pozemku, na ktorom mali vystavaný a skolaudovaný rodinný dom za účelom využitia tejto nehnuteľnosti na záhradku. Na to, aby žalobca bol v konaní úspešným, musia byť splnené všetky predpoklady reivindikačnej žaloby, a teda aj okolnosť, že žalovaní v 1/ a 2/ rade túto nehnuteľnosť zadržiavajú u seba (užívajú ju ako záhradu) neoprávnene. V priebehu celého konania pred prvoinštančným súdom žalovaní v 1/ a 2/ rade namietali vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnosti č. XXXX/X o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. T. T., keď uviedli na rôznych miestach pred prvoinštančným súdom, že v čase prídelu tohto pozemku na záhradku (čl. 34 súdneho spisu) žalobca nebol vlastníkom tejto časti nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z výpovede žalovanej v 2/ rade pred prvoinštančným súdom, najmä na pojednávaní dňa 4.10.2016, kedy žalovaná v 2/ rade potvrdila, že v tom čase bol na nehnuteľnosti zapísaný konfiškát v rozsahu 3 a v rozsahu 1 bol na nehnuteľnosti zapísaný pôvodný vlastník, ktorým bol I. - P.. Uvedená okolnosť nakoniec vyplýva aj z pozemnoknižnej vložky č. XX, k.ú. T. T., kde rozsah konfiškátu bol v 3 celkovej výmere XXXX m2. Je pravdou, že po konfiškovaní pozemkov na základe výmeru o vlastníctve pôdy bola časť parcely na základe výkazu nehnuteľnosti pridelená do vlastníctva právnym predchodcom žalobcu, jeho otcovi J. P. a manželke O., rod. Q., v rozsahu každému po 1, a to časť parcely č. XXX o výmere XXXX m2. Vlastníctvo však bolo zapísané na LV č. XXXX až v roku 2009 po dodatočnom prejednaní dedičstva po každom z poručiteľov. Je preto nevyriešená otázka, či štát alebo družstvo alebo iný orgán mohol s už raz prideleným konfiškátom opätovne nakladať v celom rozsahu tak, že ho umožní užívať žalovaným v 1/ a 2/ rade na záhradku, oplotiť ho, alebo či k takémuto odovzdaniu pozemku došlo bez právneho dôvodu na úkor právnych predchodcov žalobcu. Teda prvoinštančný súd nedostatočne skúmal, či užívanie nehnuteľnosti žalovanými je alebo nie je oprávnené.
9. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. V priebehu dokazovania v sporovom konaní je povinnosťou strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd zisťuje skutkový stav veci, pričom výnimku tvorí práve ust. § 185 ods. 2 CSP ako materiálny korektív v prísne kontradiktórnom konaní. Tento materiálny korektív je rozložený
v niektorých z ustanovení CSP, okrem iného aj v ust. § 150 ods. 2 CSP, podľa ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Súd môže teda požiadať o doplnenie a vysvetlenie, čo súdu umožňuje viesť konanie aj materiálne, teda priblížiť sa k realite v medziach zákona. Na to, aby súd aplikoval citované zákonné ustanovenia je potrebné vyzvať strany sporu, aby v prípade, pokiaľ nemá všetky informácie pre rozhodnutie vo veci, niektoré skutkové tvrdenia doplnili. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o ochranu vlastníckeho práva, garantovanú Ústavou Slovenskej republiky, je potrebné tento materiálny korektív v prejednávanej veci využiť a zaoberať sa tvrdenými namietanými a čiastočne preukázanými dôvodmi, ktoré namietajú žalovaní vo vzťahu k jednoznačne tvrdenému vlastníctvu žalobcu, že žalovaní užívajú túto nehnuteľnosť, parcelu č. XXXX/X o výmere XXX m2 oprávnene. Vyžaduje zistiť, na základe akého právneho úkonu, resp. na základe akej právnej skutočnosti žalovaní vstúpili do užívania parcely na záhradu, či s JRD, štátom alebo inou organizáciou alebo štátnym orgánom uzatvorili zmluvu o nájme, prípadne či túto časť nehnuteľnosti, ktorú majú oplotenú, užívajú na základe rozhodnutia o zriadení práva osobného užívania pozemku, resp. ju odkúpili, alebo iným spôsobom získali vo vedomí oprávneného užívania a oplotenia. Javí sa vhodné, aby žalovaní v 1/ a 2/ rade predložili alebo označili miesto, na ktorom sa takýto dôkaz nachádza a ktorý by mohol súd na dokreslenie celej skutkovej situácie vykonať. To, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sa dôvodne bránia, preukázali práve listinami svedčiacimi o tom, že dostali súhlas na užívanie záhrady na základe vyjadrenia Okresnej poľnohospodárskej správy v Poprade (čl. 34). Tým, že sa umožnilo žalovaným užívať tento pozemok mohlo to mať vplyv na v tom čase existujúci vlastnícky vzťah k pozemku, keď právni predchodcovia, resp. žalobca ochranu vlastníctva nepožíval, alebo ju požíval v menšej miere už aj s poukazom na to, ako to zistil znalec S.. B. vo svojom znaleckom posudku, že v období od vydania výmeru o vlastníctve pôdy až do roku 1964 a neskôr nedošlo k zmene v pozemkovej knihe alebo v evidencii nehnuteľnosti či katastri nehnuteľnosti a k prvej takejto zmene došlo až v roku 2001.
10. Pokiaľ súd bude mať jasne zistený skutkový stav vo vzťahu k namietaným okolnostiam v priebehu celého konania žalovanými, kedy tvrdili, že oprávnene užívajú parcelu č. XXXX/X o výmere XXX m2, LV č. XXXX, k.ú. T. T., bude môcť prvoinštančný súd správne vo veci aj rozhodnúť a buď reivindikačnej žalobe vyhovie, pokiaľ sa preukáže opak tvrdenia žalovaných, alebo ju zamietne, pokiaľ vyhodnotí obranu žalovaných za dôvodnú. Následne od rozhodnutia o reivindikačnej žalobe bude závisieť aj rozhodnutie o povinnosti odstrániť oplotenie.
11. Odvolací súd dáva do pozornosti stranám sporu, že mohol sa zaoberať vecou len v rozsahu odvolania žalovaných v 1/ a 2/ rade, pretože žalovaní v 3/ a 4/ rade odvolanie nepodali, a preto v tomto rozsahu odvolací súd nebol oprávnený rozsudok prvoinštančného súdu ani vo vzťahu k reivindikačnej žalobe, ani vo vzťahu k odstráneniu plota skúmať.
12. Preto odvolací súd napadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Bude úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní doplniť skutkové okolnosti vo vzťahu k vyriešeniu obrany žalovaných, že sú oprávnenými užívateľmi sporného pozemku v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a opätovne vo veci aj rozhodnúť.
14. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 3 CSP, pričom keďže rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, prvoinštančný súd pri opätovnom rozhodnutí vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade rozhodne aj o náhrade trov konania.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.