Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-69-2018.pdf
PDF · 136.34 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: K.. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 7, D., zastúpený: Zahoráková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Krasovského 13, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Jindřich Stoszek, IČO: 30810141, so sídlom: Černyševského 26, Bratislava, zastúpený: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Kutlíkova 17, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 506,63 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného a žalobcu proti rozsudku rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, zo dňa 23.06.2017, č.k. 12C/224/2012 - 462, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, zo dňa 23.06.2017, č.k. 12C/224/2012-462, v napadnutej časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 343,07 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a v časti trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Odvolanie žalobcu, doručené súdu dňa 25.10.2017, o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 343,07 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54%. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 03.10.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenie sumy 1.506,63 € z titulu náhrady škody, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný po prevzatí zastúpenia žalobcu a bývalej manželky žalobcu, porušil povinnosti ako advokát, keď v konaní 42C/403/2010, bez vystavenia príjmového dokladu prevzal preddavok od žalobcu za právne služby v sume 1.500 €, doklad o prevzatí preddavku sa žalovaný zaviazal vystaviť následne, čo sa však nestalo. V konaní 42C/403/2010 podal žalovaný dňa 24.06.2010 odpor, následne sa vyjadril k podanej žalobe. Súd prvej inštancie v konaní 42C/403/2010 uznesením zo dňa 28.09.2010 zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcu: Váš správca, spol. s r.o. z dôvodu, že žalovaná istina bola uhradená pred podaním žaloby. Týmto uznesením zároveň malo byť rozhodnuté o vrátení kráteného súdneho poplatku. Žalobca ďalej tvrdil, že nesúhlasil s výrokom o náhrade trov konania a žiadal žalovaného o podanie odvolania, žalovaný však v mene žalobcov odvolanie nepodal, nakoľko na to zabudol a ústne žalobcom vypovedal plnomocenstvo. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 42C/403/2010-49 zo dňa 28.09.2010, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010. Žalobca mal za to, že nepodaním odvolania voči uzneseniu č.k. 42C/403/2010-49 zo dňa 28.09.2010, žalovaný konal v rozpore s ustanoveniami § 18, § 24 ods. 6 zák.č. 586/2003 o advokácii,
a preto zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Škoda pozostáva zo sumy 1.500 € - zálohy na právne zastupovanie a zo sumy 6,63 €, o ktorú bol žalobcovi krátený vrátený súdny poplatok, uhradený za odpor.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že preddavok na právne služby v sume 1.500 € neprevzal od žalobcu, ani od jeho bývalej manželky a ako advokát pri zastupovaní žalobcu nepochybil. Uviedol, že prípadné podanie odvolania bolo odsúdené na neúspech a navýšilo by trovy konania jeho klientov. V konaní sp.zn. 42C 403/2010 podal žalobu: „Váš správca, spol. s r.o.“ proti žalovaným: K.. N. K. a K.. O. K. dňa 17.05.2010. Následne súd prvej inštancie vydal dňa 18.05.2010 platobný rozkaz a k späťvzatiu žaloby došlo dňa 06.06.2010, pričom žaloba bola vzatá späť ešte pred expedovaním platobného rozkazu. Potom ako bol platobný rozkaz doručený K.. N. K. a K.. O. K., obaja splnomocnili žalovaného dňa 24.06.2010 v predmetnej veci (42C/403/2010) na zastupovanie. Žalovaný v posledný deň lehoty, ako právny zástupca, dňa 25.06.2010 podal voči platobnému rozkazu odpor. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 42C/403/2010-49, zo dňa 28.09.2010 konanie zastavil. Žalovaný mal za to, že pochybil súd, keď platobný rozkaz nezrušil ex offo a nerozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby ešte pred odoslaním platobného rozkazu, resp. neodkladne po 06.06.2010 , teda v lehote podľa § 174 ods. 1 OSP, v súlade s ust. § 174 ods.5 OSP. Žalovaný musel podať odpor, inak by sa platobný rozkaz stal exekučným titulom. Zdôraznil, že pochybil súd, keď vyrubil súdny poplatok za podaný odpor, pretože platobný rozkaz nemal byť vôbec expedovaný. Žalobca si má preto nárok vo výške kráteného súdneho poplatku vo výške 6,63 € uplatniť ako náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Žalovaný konal hospodárne, svoje povinnosti neporušil, nezaťažoval klientov trovami odvolacieho konania, ktoré by viedlo ako zjavne nedôvodné k neúspechu. Uznesenie o zastavení konania sa snažil klientom doručiť. Telefonicky oznámil K.. O. K. zastavenie konania, pričom z jej strany bola vyjadrená spokojnosť a vec považovala za vysporiadanú.
4. Súd prvej inštancie po odôvodnení,v súvislosti s ním nariadenými pojednávaniami, poukázal na dôvody neprítomnosti žalobcu na týchto pojednávaniach, vrátane dôvodov jeho žiadostí o odročenie pojednávaní. Poukázal na pojednávanie zo dňa 21.01.2014, 08.04.2014, 29.05.2014, ďalej pojednávaní zo dňa 20.11.2014, 09.12.2014, 28.04.2015, ako aj pojednávaní zo dňa 13.04.2016, 11.05.2016, na nariadený termín z 23.09.2016, 18.01.2017, 03.05.2017 a i na termín zo dňa 23.06.2017, kedy súd prvej inštancie dňa 23.06.2017 vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, s poukazom na ust. § 180 CSP, keď boli splnené podmienky, nakoľko po vyvolaní veci sa dostavil iba žalovaný a jeho právny zástupca. Bez ospravedlnenia sa nedostavila ani právna zástupkyňa žalobcu. K e-mailu žalobcu, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 23.06.2017, z adresy svedkyne, kde ospravedlnil svoju neúčasť i neúčasť svedkyne, v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, súd prvej inštancie konštatoval, že k ospravedlneniu žalobca žiaden doklad, ktorý by preukázal dôvod neprítomnosti, nedoložil, a preto na toto ospravedlnenie neprihliadol a s poukazom na predchádzajúce odročené pojednávania a ich predchádzajúce žiadosti žalobcu o odročenie týchto pojednávaní na neurčito, súd prvej inštancie vyhodnotil správanie žalobcu ako procesné obštrukcie.
5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že spornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu boli skutkové tvrdenia o zaplatení preddavku žalovanému za poskytnutie právnych služieb bo výške 1.500 €, vystavenie potvrdenia o úhrade sumy 1.500 € na č.l. 444, a danie/nedanie pokynu na podanie odvolania voči uzneseniu o zastavení konania č.k. 42C/403/2010-49, zo dňa 28.09.2010 a splnenie zákonných náležitostí na priznanie náhrady škody v žalovanej sume 1.506,63 € žalobcovi.
6. Súd prvej inštancie upustil od výsluchu žalobcu i navrhovanej svedkyne, keď mal za to, že vykonaným dokazovaním mal dostatočne zistený skutkový stav veci, naviac pri výpovedi žalobcu v konaní by prihliadal na záujem žalobcu o úspech v konaní a pri vyhodnotení výpovede svedkyne by nesmel opomenúť prihliadal na blízky vzťah žalobcu a svedkyne (ako bývalej manželky).
7. Vec právne posúdil podľa ust. § 420 a § 442 ods. 1 Obč.zák., ako i podľa ust. § 18 ods. 1 až ods. 3, ods. 5 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ako aj s poukazom na ust. § 24 ods. 1 až ods. 3 a ods. 5 cit.zák., poukázal na ust. § 5 a § 6 Advokátskeho poriadku a ust. § 2, § 10 a § 14 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
8. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania, zo zhodných skutkových vyjadrení strán sporu, mal za preukázané, že strany sporu neuzatvorili písomne zmluvu o právnej pomoci s dojednaním o
odmene a o primeranom preddavku za poskytovanie právnych služieb. Žalovaný na základe plnej moci zo dňa 24.06.2010, z ktorej plnej moci nevyplýva povinnosť úhrady preddavku, zastupoval žalobcu a jeho bývalú manželku v konaní 42C/403/2010. Konštatoval, že žalobcove skutkové tvrdenia o úhrade preddavku v sume 1.500 € neboli jednoznačné, keď v žalobe tvrdil, že suma bola uhradená po prevzatí zastúpenia (24.06.2010 - pozn. odvolacieho súdu). Z obsahu sťažnosti, ktorú podal žalobca na žalovaného (č.l. 23) vyplýva, že žalobca mal uhradiť žalovanému danú sumu po vypracovaní vyjadrenia zo dňa 28.06.2010. Žalobca neuvádzal úhradu danej sumy v splátkach, neuvádzala to ani právna zástupkyňa žalobcu. Žalobca tvrdenia o úhrade preddavku vo výške 1.500 € preukazoval výpismi z účtu na meno žalobcu. Z nich vyplynulo, že výbery uskutočnila Mgr. K. v sume 500 € dňa 07.07.2010, dňa 07.10.2010 vo výške 500 € a dňa 08.11.2010 v sume 900 €. Súd prvej inštancie takýto listinný dôkaz nepovažoval za dostačujúci na preukázanie úhrady sumy 1.500 € žalovanému, ako preddavku na odmenu vo veci pod sp.zn. 42C/403/2010. Prihliadol i na časové súvislosti výberov finančných prostriedkov, keď prvý výber - 100 €, bol uskutočnený dňa 07.07.2010, t.j. jeden deň po vypracovaní vyjadrenia (čl. 30, v spise sp.zn. 42C 403/2010), ktoré však vypracoval žalobca spolu so svojou bývalou manželkou bez súčinnosti žalovaného a bolo podané dňa 09.07.2010 na súd. Súd prvej inštancie poukázal na knihu návštev, z ktorej nebola preukázaná návšteva žalobcu alebo jeho bývalej manželky v dňoch od 06.07.2010 do 09.07.2010 za účelom či už pomoci pri vypracovaní vyjadrenia, prípadne úhrady prvej splátky vo výške 100 €. Poukázal na absenciu časovej a logickej súvislosti pri výbere sumy 900 € dňa 08.11.2010, keď žalobca a jeho bývalá manželka nemali vedomosť o stave konania, keď sa dopytovali podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.10.2010 na stav konania, a teda neboli v kontakte so žalovaným. Tento výber navyše bol uskutočnený po doručení uznesenia o zastavení konania č.k. 42C 403/2010-49, zo dňa 28.09.2010, keď žalobcovi podľa jeho tvrdenia, malo byť uznesenie od žalovaného doručené dňa 26.10.2010, t.j. po tom, čo žalobca a jeho bývala manželka mali vedomosť, že nebolo podané odvolanie voči uzneseniu, a to ešte v čase ich nespokojnosti s postupom žalovaného a po právoplatnosti daného uznesenia. Súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu v sťažnosti (čl. 26), že i napriek "verdiktu súdu" si zložený preddavok žalovaný vo výške 1500 € bezočivo prisvojil. Súd prvej inštancie uzavrel, že ak žalobca tvrdil, že žalovaný si ponechal uhradený preddavok, nemal dôvod mu v mesiaci november 2011 uhradiť sumu 900 €. Navyše žalobca opakovane poukazoval na nevystavenie žiadneho dokladu o úhrade sumy 1.500 € žalovaným a nevypracovaní vyúčtovania. Následne však žalobca dňa 22.06.2017 doručil súdu fotokópiu ručne písaného potvrdenia o prevzatí sumy 1 500 € žalovaným k č.k. 26Ro/1892/2020. Žalovaný však pravosť tohto potvrdenia pred súdom poprel. Súd prvej inštancie na tento listinný dôkaz neprihliadol, pretože tento dôkaz odporoval samotnému tvrdeniu žalobcu o nevystavení dokladu, navyše bol predložený vo fotokópií a v doklade chýbal dátum a naviac nepreukazoval zaužívaný spôsob, ktorý tvrdil žalobca o vystavení príjmového pokladničného dokladu žalovaným, ako pri zastupovaní v iných konaniach. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal úhradu sumy 1 500 € žalovanému ako preddavku na odmenu za poskytovanie právnych služieb v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 26Ro 1892/2010 a následne pod sp.zn. 42C/403/2010.
9. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný ako advokát porušil povinnosť vyplývajúcu mu tak z ust. § 18 zák. č. 586/2003 Z.z., ako aj §§ 5,6 Advokátskeho poriadku o povinnosti riadne a včas informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci, riadiť sa pokynmi klienta, o povinnosti dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať ich v záujme klienta. V konaní žalovaný nepreukázal vrátenie zásielky (Uznesenia o zastavení konania), ktoré mal poštou neúspešne doručovať žalobcovi a jeho bývalej manželke. Žalovaný v konaní zároveň nepreukázal tvrdenú skutočnosť, že manželka žalobcu dala pokyn na nepodanie odvolania voči uzneseniu č.k. 42C/403/2010-49, zo dňa 28.09.2010, čo do výroku o trovách konania. Napriek tomu, že žalobca nepreukázal zadanie pokynu na podanie predmetného odvolania súd má za to, že žalovaný v záujme svojich klientov mal povinnosť podať odvolanie čo do trov konania, resp. výroku o vrátení súdneho poplatku , a to bez ohľadu, či prijal žalobcom tvrdenú sumu ako preddavok na odmenu za služby právnej pomoci alebo nie, a to či už z dôvodov nedôvodne podanej žaloby alebo nesprávneho postupu súdu, ktorý však namietal až v tomto konaní.
10. Súd prvej inštancie k škode ako takej uviedol, že škoda je mienená majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Tým, že žalovaný nepodal odvolanie, nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania za trovy právneho zastúpenia a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania a podanie odporu). Za jeden úkon právnej služby súd prvej inštancie vyčíslil sumu 161,01 €, režijný paušál za dva úkony právnej služby po 7,21 € a z náhrady, ktorá žalobcom
nebola priznaná vo výške 6,63 € za krátený súdny poplatok uhradený za odpor. K príčinnej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na konanie vedené pod sp.zn. 42C/403/2010, predmetom ktorého bolo zaplatenie sumy 4.400,19 € s príslušenstvom z titulu nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve K.. N. K. a K.. O. K.. Uviedol, že žaloba bola na súd podaná dňa 17.05.2010, platobný rozkaz vo veci bol vydaný dňa 18.05.2010. Zo súdu bol platobný rozkaz expedovaný v troch vyhotoveniach dňa 31.05.2010. Dňa 07.06.2010 vzal žalobca žalobu späť z dôvodu úhrady žalovanej istiny bezprostredne pred podaním žaloby. Dňa 25.06.2010 bol doručený odpor proti platobnému rozkazu spolu s plnou mocou pre JUDr. Jindřicha Stoszeka. Vec bola prevedená do oddelenia C z dôvodu podania odporu. Dňa 30.05.2010 bolo súdu doručené vyjadrenie k žalobe vypracované JUDr. Jindřichom Stoszekom, dňa 09.07.2010 bolo na súd podané vyjadrenie K.. K. a K.. K.. Dňa 23.08.2010 Váš správca spol. s r.o. prostredníctvom právneho zástupcu súdu oznámil, že netrvá na podanej žalobe, žiadal konanie zastaviť a vrátiť uhradený súdny poplatok. K.. N. K. a Mgr. O. K. uhradili dňa 02.09.2010 súdny poplatok za odpor v sume 264 Eur. Súd konanie Uznesením č.k. 42C/403/2010-49 zo dňa 28.09.2010 zastavil, stranám sporu vrátil krátený súdny poplatok po 257,37 € a o trovách konania rozhodol podľa §146 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby po podaní odporu, a to z dôvodu úhrady žalovanej sumy pred začatím konania. Žalovanému (JUDr. Jindřichovi Stoszekovi) bolo uznesenie o zastavení konania doručené dňa 06.10.2010. Podaním doručeným súdu dňa 19.10.2010 sa žalobca a jeho bývalá manželka domáhali podania správy o stave konania a vytýčenie pojednávania vo veci. Súd oznámil listom zo dňa 08.11.2010 K.. N. K. a K.. O. K. zaslanie uznesenia o zastavení konania ich právnemu zástupcovi, zásielka s uvedeným oznámením bola obom doručená uložením na pošte. Uznesenie 42C/403/2010-49 zo dňa 28.09.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010.
11. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak žalobca vzal žalobu späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy pred podaním žaloby, procesne zavinil zastavenie konania, a preto žalovaní K.. N. K. a K.. O. K., v konaní sp.zn. 42C/403/2010, mali nárok na náhradu trov konania. V prípade podaného odvolania by v napadnutej časti bolo uznesenie zmenené a žalobca „Váš správca, spol. s r.o.“ by bol zaviazaný uhradiť žalovaným trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 161,01 €, 2 x režijný paušál po 7,21 € a aj sumu 6,63 €, o ktorú bol krátený zaplatený súdny poplatok za podaný odpor. V konaní teda súd prvej inštancie mal za preukázané splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným, predovšetkým porušenie povinnosti advokáta, vznik škody vo výške 343,07 € ako majetkovej ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a preukázaná bola aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, iba sčasti čo do sumy 343,07 €, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na jej úhradu a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď vychádzal z porovnania úspechu žalobcu a žalovaného. Úspech žalobcu bol 23 %, úspech žalovaného 77 % a teda čistý úspech žalovaného 54 %.
12. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že žalobcovi prislúcha iba polovica z priznanej náhrady škody z dôvodu, že O. žalobu nepodala a náhrady škody sa nedomáhala. Žalovaný vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalujúcej pri ustálení modelu žalobného návrhu na náhradu škody nejde o nerozlučné aktívne spoločenstvo žalobcov. Zároveň poukázal na rozpor v záveroch súdu prvej inštancie, keď na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný bol povinný podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania sp.zn. 42C/403/2010 a na druhej strane poukazuje na povinnosť advokáta v čl. 47 rozsudku, že advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného. Uviedol, že nie každé zanedbanie porušenia alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Žalovaný uviedol, že ako advokát neporušil žiadne svoje povinnosti, telefonicky informoval K.. K. o obsahu uznesenia o zastavení konania a uistil sa od nej, že súhlasí s takýmto ukončením veci a zastupovania. Uviedol, že ak by prevzal od žalobcu akúkoľvek zálohu na odmenu, riešil by komunikáciu s klientami písomnou formou. Nechcel navyšovať trovy konania podaním odvolania proti výroku o nepriznaní trov konania jeho klientom za situácie, kedy od nich on sám žiadne trovy konania nepožadoval a žiadne ani neplatili. A v prípade, keby im súd trovy konania priznal, v konečnom dôsledku by náležali právnemu zástupcovi za zastupovanie ako jeho odmena. Uviedol, že na základe dokazovania bolo preukázané, že žalobca nezaplatil za právne služby advokátovi - žalovanému žiadnu odmenu. V prípade podania odvolania by bol priznaný nárok na náhradu
trov konania, išlo by o prostriedky, ktoré by finálne patrili advokátovi, t.j. právnemu zástupcovi titulom tarifnej odmeny za úkon právnej služby, v tom zmysle klienti advokátovi vystavili aj plnomocenstvo na zastupovanie vo veci sp.zn. 42C/403/2010. Advokát by mal právo si odmenu ponechať, pretože od žalobcu žiadnu odmenu neprevzal a nemal by právny titul na vyplatenie trov konania žalobcovi. V danej veci však absentuje základný zákonný znak inštitútu škody a to ujma žalobcu vyčísliteľná v peniazoch.
13. Žalovaný zároveň zdôraznil, že pokiaľ ide o nedoplatok na krátenom súdnom poplatku, táto položka nemôže ísť na ťarchu žalovaného advokáta, pretože konajúci súd v konaní sp.zn. 42C/403/2010 pochybil, keď vyrubil poplatkovú povinnosť za odpor, v každom prípade by bol pasívne legitimovaný na náhradu škody, spočívajúcej v rozdiele medzi zaplateným a vráteným súdnym poplatkom za odpor buď Okresný súd Bratislava V alebo Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, alebo žalobca - správca bytového domu. Konajúci súd vo veci sp.zn. 42C/403/2010 vydal platobný rozkaz, ktorý nezrušil a vyzval žalovaných, rozvedených manželov K., na splnenie poplatkovej povinnosti za odpor a až napokon vydal uznesenie o zastavení konania s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ide o postup súdu v rozpore so zákonom. Žalovaný ako advokát starostlivo vyhodnocoval situáciu a z dôvodu, že súd nezrušil platobný rozkaz a vyzval žalovaných na poplatkovú povinnosť, akceptoval toto rozhodnutie a nepožadoval od klientov žiadnu odmenu, nepodal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Práve táto neprehľadná situácia konajúceho súdu žalovaného zbavuje akejkoľvek zodpovednosti. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu a priznal žalovanému trovy konania a právneho zastúpenia v prvoinštančnom, ale aj v odvolacom konaní.
14. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 20.09.2018 doplnil odvolanie žalovaného zo dňa 23.06.2017 a v prílohe zaslal uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 42C/403/2010 - 58 zo dňa 08.01.2018, z ktorého vyplýva, že konanie v predmetnej veci bolo zastavené a žalovanému bola priznaná plná náhrada trov konania. Súd teda posúdil svoje pôvodné uznesenie o zastavení konania zo dňa 28.09.2010 ako nulitné, pretože vo veci rozhodol vyšší súdny úradník, ktorý nemal na to oprávnenie. Ide o novú podstatnú okolnosť, ktorá je právne významná pre posúdenie rozhodnutia vo veci sp.zn. 12C/224/2012, keď v tejto veci napadnutý rozsudok bol založený na základe nulitného rozhodnutia zo dňa 28.09.2010.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie i žalobca a to v podaní označenom okrem iného ako: „Odvolanie proti nedoručenému rozsudku“, ktoré žalobca zaslal súdu prvej inštancie elektronicky dňa 25.10.2017 (č.l. 504) a doplnil ho originálom zo dňa 02.11.2017 (č.l. 518) a to spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku.
16. Žalobca v tomto podaní uviedol, že dňa 25.10.2017 s prekvapením od N.. A. W., asistentky Mgr. Renáty Záhorákovej, právnej zástupkyne žalobcu, elektronickou cestou obdržali odvolanie žalovaného proti rozsudku č.k. 12C/224/2012 - 462 zo dňa 23.06.2017 a zostali zhrození z dôvodu, že advokátka žalobcu Mgr. Renáta Záhoráková do dnešného dňa neoznámila nič a ani neinformovala žalobcu o tom, že pojednávanie dňa 23.06.2017 bolo odpojednávané a prebehlo bez jeho osobnej účasti a aj bez výsluchu svedka. Dokonca na tomto pojednávaní bol vynesený i rozsudok. Advokátka žalobcu nemala od žalobcu súhlasné stanovisko, aby vec mohla odpojednávať bez prítomnosti žalobcu. Žalobca nebol svojou právnou zástupkyňou o ničom informovaný a nebol mu žiadnou cestou doručený ani rozsudok sp.zn. 12C/224/2012. Žalobca poukázal na to, že dňa 23.06.2017, v čase o 7.16 hod. zaslal e-mail zo dňa 23.06.2017 s ospravedlnením jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu náhleho prudkého zhoršenia zdravotného stavu žalobcu, o čom advokátku Mgr. Renátu Záhorákovú o 6.45 hod. informoval/a aj telefonicky, k čomu advokátka uviedla, že pojednávania sa zúčastní, a že žalobcu ospravedlní a bude žiadať o odročenie. Zároveň žalobca zaslal „Podanie - predloženie zo dňa 23.06.2017“ a v prílohe lekárske potvrdenie o PN žalobcu a kópiu lístka z nemocnice. Žalobca nedostal ani zápisnicu z pojednávania, ani rozsudok zo dňa 23.06.2017. Zároveň žalobca konštatoval, že sám netuší, či mu táto advokátka vypovedala plnomocenstvo a právne zastúpenie, nevie čo sa deje, nakoľko do dnešného dňa neeviduje/me, pričom právna zástupkyňa nenašla iného náhradného advokáta žalobcovi a ani nezaslala spisový materiál, napriek tomu, že s ňou mal dobré vzťahy a nič zlé jej predsa neurobil. Zároveň žalobca prosí/me o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania v prípade, že nebolo advokátkou žalobcu riadne a včas odvolanie podané. Tiež žalobca uviedol, že súčasne zasiela/me aj advokátke Mgr. Záhorákovej e-mail, aby sa žalobcovi okamžite ozvala.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23.06.2017, č.k. 12C/224/2012-462, ako aj uznesenie zo dňa 23.06.2017, č.k. 12C/224/2012-471, boli právnej zástupkyni žalobcu doručené do vlastných rúk dňa 25.08.2017 (č.l. 516, obdobne viď. č.l. 484). Zo spisu následne odvolací súd mal za preukázané, že odvolanie žalovaného, vrátane výzvy súdu prvej inštancie na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnej zástupkyne žalobcu dňa 19.10.2017, keď došlo k vypršaniu úložnej lehoty s fikciou doručenia (č.l. 514).
18. Súd prvej inštancie listom zo dňa 05.02.2018 právnej zástupkyni žalobcu zaslal doplnenie odvolania žalovaného, ktoré bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 19.02.2018 (č.l. 588).
19. Uznesením zo dňa 16.11.2017, č.k. 12C/224/2017-523, súd prvej inštancie rozhodol, že žalobcovi zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku neodpúšťa. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom konaní rozhodol rozsudkom zo dňa 23.06.2017, č.k. 12C/224/2012-462, ktorý rozsudok bol doručený právnej zástupkyni žalobcu dňa 25.08.2017. Lehota na podanie odvolania proti rozsudku márne uplynula dňa 11.09.2017. Následne dňa 25.10.2017 bola súdu doručená žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku s odôvodnením, že dňa 25.10.2017, elektronickou cestou obdržal od svojej právnej zástupkyni odvolanie žalovaného proti rozsudku, pričom žalobca nemal t.č. vedomosť o tom, že vec bola prejednaná na pojednávaní a rozhodnutá v jeho neprítomnosti. Advokátka pritom so žalobcom dlhodobo nekomunikuje, nie je zastihnuteľná vo svojom sídle a nedoručuje žalobcovi žiadne súdne písomnosti. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 122 CSP, keď žalobca neuviedol ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, žalobcovi lehotu na podanie odvolania proti rozsudku neodpustil. Uznesenie, ktorým súd žalobcovi zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku neodpustil doručil a žalobca ho prevzal dňa 13.10.2016.
20. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že na písomné podania na č.l. 579 a nasl. a č.l. 589 a nasl., súd prvej inštancie neprihliadal, nakoľko neboli doplnené podpísanými originálmi.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania a podanie žalobcu, ktoré by mohlo byť odvolaním, ako oneskorene podané odmietol.
22. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1.500 €, ktorý mal žalobcovi vzniknúť tým, že žalovaný v postavení advokáta vo veci vedenej pod sp.zn. 42C/403/2010, mal porušiť povinnosti vyplývajúce zo Zákona o advokácii, keď nepodal voči uzneseniu č.k. 42C/403/2010-49, zo dňa 28.09.2010 odvolanie čo do trov konania. Škoda vo výške 1.500 € mala žalobcovi vzniknúť jednak zo zaplateného preddavku na odmenu za poskytovanie právnych služieb a zo sumy 6,63 €, o ktorú bol krátený vrátený súdny poplatok uhradený žalobcom za odpor.
23. Odvolací súd má za to, že pokiaľ sa týka údajného zaplateného preddavku za odmenu za poskytovanie právnych služieb v konaní vedenom pod sp.zn. 42C/403/2010 vo výške 1.500 €, súd prvej inštancie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil, keď konštatoval, že strany sporu neuzatvorili písomne zmluvu o právnej pomoci s dojednaním o odmene a o primeranom preddavku za poskytovanie právnych služieb, a že žalobcove skutkové tvrdenia o úhrade preddavku v sume 1.500 € neboli jednoznačné (viď. ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, najmä odôvodnenie pod čl. 50 a 51), pričom správne nepovažoval listinné dôkazy, výpisy z účtu na meno žalobcu, ako dôkaz, ktorý by postačoval na preukázanie toho, že žalobca mal, resp. uhradil preddavok vo výške 1.500 € žalovanému za poskytnutie právnych služieb v konaní sp.zn. 42C/403/2010. Správne poukázal na rozpory i v súvislosti s časovým výberom finančných prostriedkov, z ďalších dôkazov, ako bola kniha návštev, keď žalobca nepreukázal, že by v dňoch od 06.07.2010 do 09.07.2010 navštívil žalovaného. Správne súd prvej inštancie poukázal i na výber zo dňa 28.09.2010, pričom výber zo strany žalobcu bol uskutočnený po doručení uznesenia o zastavení konania č.k. 42C/403/2010-49 zo dňa 28.09.2010. Poukázal na tvrdenie žalobcu, napr. o tom, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania tvrdil, že uznesenie jemu a jeho bývalej manželke od žalovaného bolo doručené dňa 26.10.2010. A preto správny je záver súdu prvej inštancie, že ak by žalovaný disponoval preddavkom (ponechal si uhradený preddavok), žalobca neskôr nemal dôvod v mesiaci novembri 2011 žalovanému uhradiť ďalšiu sumu vo výške 900 €, ktorú žalobca vybral dňa
08.11.2010. Správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal zaplatenie sumy 1.500 € ako preddavok za poskytovanie právnych služieb.
24. Správny je taktiež záver súdu prvej inštancie, že žalovaný ako advokát, porušil povinnosť v zmysle ust. § 5 a § 6 Advokátskeho poriadku o povinnosti svojho klienta včas riadne informovať o postupe pri vybavovaní veci, riadiť sa pokynmi klienta a iné, povinnosť dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky v záujme klienta, čím porušil zároveň i povinnosť, ktorá žalovanému vyplýva i z ust. § 8 zák.č. 586/2003 Z.z. Odvolací súd má zato, že správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nekonal dôsledne pri doručovaní písomnosti žalobcovi, prípadne jeho bývalej manželke v konaní č.k. 42C/403/2010 a ako právny zástupca nevyužil všetky zákonné prostriedky, keď najmä nepodal odvolanie čo do trov, ani odvolanie čo do výroku o vrátení súdneho poplatku, t.j. nepodal odvolanie voči uzneseniu č.k. 42C/403/2010-49, zo dňa 28.09.2010. Neobstojí obrana žalovaného, že ak žalobca nezaplatil za právne služby advokátovi žalovanému žiadnu odmenu s tým, že teoreticky, ak by bolo podané odvolanie, takýto nárok na náhradu trov konania žalobcovi by bol priznaný do rúk jeho právneho zástupcu a išlo by finálne o prostriedky patriace advokátovi. Bez ohľadu na to, či prevzal alebo neprevzal žalovaný od žalobcu zálohu na odmenu, bolo jeho povinnosťou riešiť a využívať všetky zákonné prostriedky, vrátane podania odvolania voči rozhodnutiu o trovách prvoinštančného konania. Nestačilo len telefonicky informovať klientku Mgr. K. o obsahu uznesenia o zastavení konania bez toho, aby dôsledne o obsahu uznesenia o zastavení konania informoval aj ďalšieho klienta, ktorého vo veci sp.zn. 42C/403/2010, na základe plnomocenstva zo dňa 24.06.2010, zastupoval, najmä a práve i kvôli klauzule uvedenej v plnomocenstve, že K.. N. K. a K.. O. K. v ňom prehlásili, že sú si vedomí, že advokátovi náleží tarifná odmena podľa zákona, ktorú sa zaväzujú mu uhradiť. V prípade, že žalovaný vykonal úkony vo veci sp.zn. 42C/403/2010 a to úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 24.06.2010, t.j. úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a), v spojení s § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokáta za poskytovanie právnych služieb a to v znení účinnom v čase poskytnutia úkonu právnej služby (ďalej len „vyhláška“) a ďalší úkon: písomné podanie odporu zo dňa 24.06.2010, v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. d), v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky, vrátane paušálnej náhrady nákladov 2 x po 7,21 €, tieto úkony sa zaviazali klienti K.. K. a M r. K. žalovanému uhradiť. Sám žalovaný ako právny zástupca žalobcov v konaní sp.zn. 42C/403/2010 si nesplnil svoju povinnosť starostlivo využiť všetky zákonné prostriedky a uplatniť ich v záujme klienta, keď mal za to, že by sa jednalo len o navyšovanie trov konania v súvislosti s podaním odvolania proti výroku s tým, že sám žalovaný by od žalobcov žiadne trovy konania nepožadoval napriek tomu, že žalovaný nemal súhlas od ďalšieho svojho klienta K.. N. K. a napriek tomu, že obaja klienti sa žalovanému ako advokátovi, písomne zaviazali uhradiť žalovanému tarifnú odmenu podľa zákona. Nepodaním odvolania nebola žalobcom priznaná náhrada trov konania za trovy právneho zastúpenia, vrátane paušálu a navyše klientom žalovaného, ako právneho zástupcu, nastala finančná ujma v ich majetkovej sfére, aj pokiaľ sa týka sumy 6,63 € za krátený súdny poplatok uhradený za odpor.
25. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, v ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 343,07 €, vrátane výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54 % zmenil a to v súlade s ust. § 388 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
26. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
27. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konanie pred súdom prvej už inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zo strany žalovaného, t.j. v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 343,07 €, ako aj v časti trov prvoinštančného konania, keď žalovaný v písomnom doplnení jeho odvolania prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v prílohe zaslal uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 08.01.2018, č.k. 42C/403/2010 - 58. Súd prvej inštancie v tomto konaní opätovne vydal uznesenie, v ktorom konanie zastavil a o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že po tom, čo žalobca v tomto konaní zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, vo veci dňa 28.09.2010 rozhodoval vyšší
súdny úradník, ktorý nemal na to oprávnenie, a preto súd prvej inštancie konanie sp.zn. 42C/403/2010, vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcu ešte pred tým, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie a bez toho, aby súd žiadal súhlas žalovaného so späťvzatím, konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil a o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a to tak, že žalovaným priznal plnú náhradu trov konania, keď mal za to, že žalobca bol procesne zodpovedný za zastavenie konania.
29. Z obsahu spisu sp.zn. 12C/224/2012 vyplýva, že súd prvej inštancie toto doplnenie odvolania zaslal na adresu právnej zástupkyne žalobcu K.. N. K. a právna zástupkyňa žalobcu toto podanie, vrátane prílohy, prevzala dňa 19.02.2018.
30. Z pripojeného spisu sp.zn. 42C/403/2010 mal odvolací súd za preukázané, že po tom ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 42C/403/2010-58, zo dňa 08.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2019, konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, súd prvej inštancie na základe podania žalovaného v 1. rade (t.j. Mgr. N. K.), ktorý požiadal o priznanie náhrady trov konania vo výške 1.489,10 €, resp. 1.500 € plus 6,63 € za skrátenie vráteného súdneho poplatku, súd prvej inštancie v konaní sp.zn. 42C/403/2010 ďalej konal uznesením zo dňa 03.07.2019, č.k. 42C/403/2010-121 a uložil žalobcovi (Váš správca, spol. s r.o.) zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade (K.. N. K. a Mgr. O. K.) náhradu trov konania vo výške 343,07 € v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia s tým, že plnením jednému zo žalovaných povinnosť splnenia druhému žalovanému, v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie žalovaným priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli zaplatením súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 6,63 €, ktorý im nebol vrátený uznesením č.k. 42C/403/2010-49, zo dňa 28.09.2010, právoplatným dňa 29.10.2010 a ich právnym zastúpením vo výške 336,44 € za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 24.06.2010 a písomne podanie na súd, podanie odporu zo dňa 24.06.2010), spolu vo výške 336,44 €, teda celkom sumu 343,07 €. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2019 a vykonateľnosť dňa 06.08.2019.
31. S poukazom na ust. § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súdu rozhoduje podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia rozsudku, keďže uznesením zo dňa 03.07.2019, č.k. 42C/403/2010-121, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2019, bola žalobcovi (Váš správca, spol. s r.o.) uložená povinnosť zaplatiť K.. Pavlovi K. a K.. O. K. - v konaní sp.zn. 42C/403/2010 (žalovaným), náhradu trov konania celkom vo výške 343,07 €, odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému (JUDr. Jindřich Stoszek) zaplatiť žalobcovi K.. N. K. tú istú sumu, t.j. 343,07 € za dva úkony právnej pomoci, každý po 161,01 €, 2 x režijný paušál po 7,21 € a sumu 6,63 € za krátenie vráteného súdneho poplatku.
32. S poukazom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, odvolací súd zároveň rozhodol i o zmene časti trov prvoinštančného konania a to tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, keďže žaloba žalobu bola v celom rozsahu zamietnutá.
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
34. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 25.08.2017, pričom podanie žalobcu označené ako „Odvolanie voči nedoručenému rozsudku“, bolo súdu prvej inštancie doručené elektronicky dňa 25.10.2017, doplnené originálom dňa 02.11.2017, spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku. Z obsahu spisu zároveň odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.11.2017, č.k. 12C/224/2012-523, rozhodol o neodpustení zmeškania lehoty žalobcovi na podanie odvolania proti rozsudku. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalobca doposiaľ neodvolal plnú moc pre svojho právneho zástupcu: Záhoráková & partners s.r.o. Z obsahu spisu teda vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie právnou zástupkyňou žalobcu bol prevzatý dňa 25.08.2017. Ak žalobca podal odvolanie dňa 25.10.2017, odvolanie žalovaného bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Lehota je
zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ju doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami, doručené súdu mimo pracovného času (§ 121 ods. 5 CSP). Do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, t.j. deň doručenia. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnej zástupkyni dňa 25.08.2017, a preto lehota na podanie odvolanie začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. 26.08.2017. Posledný deň lehoty na podanie odvolania bol 16.09.2017. Z dôvodu, že posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na sobotu, pričom prvým pracovným dňom bol 18.09.2017, tento deň bol posledným dňom lehoty, ako najbližší nasledujúci pracovný deň. Keďže žalobca podal odvolanie elektronicky až dňa 25.10.2017, odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene. Odvolací súd sa z týchto dôvodov preto ďalej nezaoberal a neprejednal odvolanie žalobcu.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).