Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-15-2017.pdf
PDF · 111.54 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcov: 1/ M. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F., M. XXXX/X, Š. D. F. E., X/ M. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F., M. XXXX/X, P. V. P. - P., E. XXX, Č. E., Š. D. F. E., X/ L. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F., M. XXXX/X, P. V. P., D. XXX, Č. E., štátny občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: 1/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Rajčianska ulica 71, Bratislava v konaní o zaplatenie 1.250,00 Eur s prís., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.
III. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobným návrhom žiadal zaviazať Okresnú prokuratúru Lučenec na zaplatenie sumy 1.250,00 Eur. Ako dôvod uviedol, že vystupoval ako poškodený v trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Lučenci pod sp. zn. 1Pv 418/16/6606. Žalovaný mu listom sp. zn. 1Pv 418/16/6606-16 zo dňa 25.01.2017 oznámil, že sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec bol dňa 18.01.2017 pod sp. zn. OTp/307/2017 vydaný príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu a peňažné prostriedky vedené na účte v Tatra banke Bratislava boli týmto príkazom prevedené do úschovy Okresného súdu Lučenec. Zároveň mu bolo oznámené, že svoj nárok si má uplatniť v občianskom súdnom konaní. Sumu 1.250,00 Eur zaplatil obžalovanému v trestnej veci na ním uvedený účet.
2. Okresná prokuratúra Lučenec zaslala súdu vyjadrenie, v ktorom poukázala na to, že žalobca nesprávne označil žalovaného, nakoľko je potrebné žalovať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ako ústredný orgán, nakoľko oni nie sú pasívne legitimovaní. Vo veci vedenej na tunajšej prokuratúre pod sp. zn. 1Tv/418/16/6606 bolo dňa 15.10.2015 začaté trestné stíhanie za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.a), d) Trestného zákona. Vec bola vyšetrovaná na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec pod ČVS: ORP-512/1-VYS-LC-2015. Dňa 28.10.2015 bol prokurátorkou Okresnej prokuratúry Lučenec podľa § 95 Trestného poriadku vydaný príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov na účte a to z dôvodu, že na predmetnom účte sa nachádzali výlučne peňažné prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti. Keďže bolo zistené, že osoba, ktorá bola dôvodne podozrivá z tejto trestnej činnosti zomrela, trestné stíhanie bolo uznesením PZ zo dňa 14.11.2016 pod ČVS: ORP-512/1-VYS-LC-215 podľa § 215 ods. 1 písmeno d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 písmeno d) Trestného poriadku
zastavené. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bol na mieste postup podľa § 95b Trestného poriadku. Okresná prokuratúra Lučenec nedisponuje predmetom sporu, nie je pasívne legitimovaná a keďže nemá právo na subjektivitu Okresný prokurátor nemôže zastupovať Okresnú prokuratúru pred súdom.
3. Dňa 13.01.2017 bol Okresnému súdu Lučenec predložený návrh na vydanie príkazu na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu vo veci zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písmeno a)d) Trestného zákona. Podľa § 95b ods. 1, 2 Trestného poriadku z dôvodov tam uvedených.
4. Dňa 18.01.2017 bol sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 0Tp/307/2017 vydaný príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu. Peňažné prostriedky boli prevedené na účet vedený v Štátnej pokladnici. Jednotliví poškodení boli v zmysle § 95b ods. 1 Trestného poriadku upozornení, aby v prípade, že si na peňažné prostriedky robia nárok ho uplatnili v civilnom konaní.
5. Žalobca dňa 29.05.2018 oznámil súdu, že upravuje označenie žalovaného na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava a zároveň navrhol do konania pripustiť žalovaného v druhom rade Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava 1.
6. Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 19.06.2018 pripustil, aby do konania pristúpil ďalší účastník Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, ktorý bude v konaní vystupovať ako žalovaný v druhom rade. Proti uzneseniu podalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť z dôvodu, že súd pripustil do konania subjekt odlišný od toho, ktorý navrhol pripustiť žalobca vo svojom podaní zo dňa 28.05.2018. Okresný súd uznesením č.k. 17C/15/2017-117 dňa 15.10.2018 opravil výrok uznesenia zo dňa 19.06.2018 a do konania pripustil Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré bude vystupovať v konaní ako žalovaný v druhom rade.
7. Žalovaný 2/ zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vzhľadom na opravné uznesenie, na sťažnosti zo dňa 02.07.2018 netrvajú. S prihliadnutím na obsah žaloby, na pripojené listiny k žalobe a znenie petitu majú za to, že Ministerstvo spravodlivosti SR nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o vydanie zaistených finančných prostriedkov, ktoré boli uložené do úschovy súdu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého jedna strana v spore je nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaná), druhá strana je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby, meritórnym rozhodnutím. Je vecou žalobcu, aby tejto požiadavke vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva vyhovel a riadne označil žalovaného. Nie je povinnosťou súdu poučiť žalobcu o tom, koho by mal podľa hmotného práva žalovať. Podľa § 95b Trestného poriadku sa upravuje situácia, keď nie je bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, komu zaistené peňažné prostriedky patria, pričom nárok na ne si robia viaceré osoby. V prípade, že policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne o prerušení trestného konania, zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci a zaistení peňažných prostriedkov, zaistené peňažné prostriedky sa príkazom sudcu na prípravné konanie na základe návrhu prokurátora uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si na ne robí nárok sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom sporovom konaní. Žaloba žalobcu by s poukazom na znenie § 95 Trestného poriadku mala teda smerovať voči subjektu, ktorý si nárok na zaistené finančné prostriedky taktiež uplatňuje, pričom účelom takto vedeného civilného sporového konania bude odstránenie akýchkoľvek pochybností o tom, komu zaistené finančné prostriedky patria. Zo žaloby nie je možné identifikovať žiaden právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/, z ktorého by pre žalovaného 2/ vyplývala povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.250,00 Eur s prísl.. Žalovaný 2/ nebol ani účastníkom trestného konania, ani majiteľom bankového účtu, z ktorého boli finančné prostriedky zaistené. Rovnako si žalovaný 2/ nárok na vydanie zaistených finančných prostriedkov neuplatnil, ani si vlastníctvo v rámci tohto konania nenárokuje. Žaloba žalobcu o vydanie týchto finančných prostriedkov preto smeruje voči subjektu, ktorý nie je v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Z dôvodu, že žalovaný 2/ nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti žiada súd, aby žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol.
8. V priebehu konania žalobca dňa 20.11.2018 zomrel. Dedičské konanie bolo po ňom vedené pod sp. zn. 6D/656/2018 Dnot. 10/2019 u notárky JUDr. Ivety Bžánovej na Notárskom úrade so sídlom v Snine. Dedičmi sa stali M. T. - manželka, M. T. - Y. R. L. T. - F.. Uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.04.2019.
9. Uznesením č.k. 17C/15/2017-204 zo dňa 21.08.2019 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalobcu, ktorými sú M. T., O.. XX.XX.XXXX, ktorá bude v konaní vystupovať ako žalobkyňa 1/, M. T., O..XX.XX.XXXX, ktorá bude vystupovať v konaní ako žalobkyňa 2/ a L. T., O.. XX.XX.XXXX, ktorý bude vystupovať v konaní ako žalobca 3/.
10. Žalobkyňa 1 zaslala súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa oboznámila s vyjadrením žalovaných, z ktorých vyplýva, že ani jeden z nich nemá právnu subjektivitu na vystupovanie v danom spore a ani jeden z nich nechce prebrať zodpovednosť za vyplatenie dlžnej sumy. Podľa právnej judikatúry v prípade, ak účastníkmi súdneho sporu sú štátne orgány, resp. štátne organizácie, účastník sporu, fyzická osoba nemá byť sankciovaná za to, že prípadne nesprávne označí, resp. určí účastníka konania, ktorým je štátny orgán. V danom prípade má za to, že jej právny predchodca dostatočne preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku.
11. Žalobkyňa 1/ neúčasť na pojednávaní konanom dňa 29.09.2020 ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Žalovaný 2/, 3/ neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, doručenie vykázané mali.
12. Žalovaný 1/ neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
13. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že sa pridŕža všetky predošlých vyjadrení a stanovísk, ktoré v priebehu konania predkladali. Navrhuje žalobu v celom rozsahu voči Generálnej prokuratúre SR zamietnuť z toho dôvodu, že v spore Generálna prokuratúra SR ani štát nedisponujú predmetom sporu. Žalobcovia opierajú svoju žalobu o úkon orgánov v trestnom konaní, konkrétne prokuratúry, kde bol zaistený nárok poškodeného - peniaze na účte zomrelého, obvineného, ktorého stíhanie bolo zastavené. Majú za to, že s tým, že nedošlo k odsúdeniu obvineného v trestnom konaní, nedošlo k preukázaniu jeho trestnej činnosti, tým pádom zaistené peniaze prešli do úschovy súdu, ale majú za to, že nárok žalobcu je sporný a mal by si ho uplatniť voči dedičom, teda právnym nástupcom obvineného, pretože ide o majetok, ktorý podľa ich názoru prešiel na dedičov obvineného. Ak sa právni nástupcovia poškodeného domnievajú, že ide o majetok, tak by si ho mali uplatniť žalobou proti právnym nástupcom poškodeného, pričom štát v tomto konaní nemá podstate nič s predmetom sporu, nedisponuje ním, nejde o štátne peniaze. Generálna prokuratúra ukončením trestného konania nemá pasívnu vecnú legitimáciu.
14. Z dokladu o vklade hotovosti súd zistil, že L. T. dňa 27.03.2015 vložil na účet - názov účtu D. U. sumu 1.250,00 Eur.
15. Okresná prokuratúra Lučenec v konaní č.k. 1Pv/418/16/6606-8 vydala príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu podľa § 95b ods. 1 Trestného poriadku, vo veci zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písmeno a), d) Trestného zákona, z dôvodu, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ , odboru kriminálnej polície Lučenec uznesením sp. zn. ORP-512/1-VYS-LC-2015 zo dňa 15.10.2015 začal trestné stíhanie vo veci zločinu vydierania. Dňa 30.05.2016 začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie Linde Rácovej za spolupáchateľstvo zločinu vydierania podľa § 20k, § 189 ods. 1, 2 písmeno a), d) Trestného zákona. Na tom skutkovom základe, že dňa 26.03.2015 okolo obeda na internetovej stránke P..R..F. L. T., O.. XX.XX.XXXX reagoval na zverejnenú správu „od nezisteného nicku“ prostredníctvom, ktorého nezistený páchateľ žiadal zaslanie intímnej fotografie a L. T. na to zaslal na uvedené číslo správu, pričom spätne došla sms správa, že má zaslať fotografiu a preto zaslal intímnu fotografiu, po čom mu začali chodiť sms správy, že fotografiu zaslal maloletému 12 ročnému dievčaťu a že pôjde na políciu a za právnikom. Následne mu neznámy páchateľ napísal, že zaplatil 1.250,00 Eur právnikovi a že keď mu tie peniaze L. T. vráti, tak ho neudá na políciu, pričom L. T. odpovedal, že toľko peňazí nemá a tieto môže vybrať len na druhý deň z banky. Potom vo večerných hodinách toho istého dňa volal neznámy chlap, ktorý uviedol, že je z kriminálky a že je tam na polícii žena, ktorá chce podať trestné oznámenie za poslanie fotografie jej maloletej dcére a tiež uviedol, že keď sa zaplatí suma 1.250,00 Eur, ktorú tá žena zaplatila právnikovi, tak to bude v poriadku a stiahne oznámenie, pričom peniaze sú potrebné zaplatiť do 10.00 hod. následného dňa, s čím L. T. súhlasil a keď mu na druhý deň 27.03.2015 opätovne volala neznáma žena, tak mu povedala, že keď bude v banke, tak jej má zavolať a ona mu nadiktuje číslo účtu, na ktorý vloží peniaze, čo aj L. T. urobil a dňa 27.03.2015 išiel do pobočky Tatra banky v Snine, kde o 08,43 hod. vložil sumu 1.250,00 Eur na účet, ktorý je vedený na osobu U. D. a po vložení finančnej hotovosti sa opätovne kontaktoval s neznámou ženou a potvrdil jej vloženie požadovanej sumy, na čo mu táto žena uviedla, že je to v poriadku. Následne G. E. kontaktovala T.
I., ktorá je disponentom predmetného účtu a uviedla jej, že na účet boli zaslané peniaze a teda, aby ich išla vybrať, čo aj T. I. urobila a dňa 27.03.2015 v čase 09,54 hod. vybrala finančnú hotovosť vo výške 1.240,00 Eur, ktorú následne odovzdala G. E.Á. a týmto konaním G. E. doposiaľ s nestotožnenými osobami spôsobila škodu L. T. vo výške 1.240,00 Eur. Na základe podnetu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Lučenec, prokurátorka Okresnej prokuratúry Lučenec dňa 28.10.2019 pod sp. zn. 3Pv 408/15/6606 vydala príkaz podľa § 95 Trestného poriadku na zaistenie peňažných prostriedkov, ktorým bola zakázaná akákoľvek dispozícia so zaistenými finančnými prostriedkami vo výške zaistenia v sume 9.300,00 Eur a to vo vzťahu k účtu, ktorého majiteľom je U. D. a disponentom T. I.. Príkaz bol vydaný z dôvodu, že práve na tento účet poškodení vkladali finančné prostriedky. V priebehu vyšetrovania bolo preukázané, že skutok nespáchala Linda Rácová a preto vyšetrovateľ dňa 12.09.2016 predložil prokurátorke Okresnej prokuratúry Lučenec vyšetrovací spis spolu s návrhom na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku, nakoľko je nepochybné, že skutok nespáchala obvinená. Trestné stíhanie bolo uznesením zastavené. V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že páchateľom skutku mala byť v skutočnosti G. M.. Bolo však zistené, že táto dňa 26.01.2016 zomrela. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec, odboru kriminálnej polície uznesením zo dňa 14.11.2016 trestné stíhanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2016. Peňažné prostriedky, ktoré boli zaistené príkazom zo dňa 28.10.2015 doposiaľ neboli vrátené. Celkovo bola spôsobená škoda vo výške 15.750,00 Eur, čo predstavuje sumu, ktorú poškodení celkovo vložili na vyššie špecifikovaný účet v rôznych pobočkách Tatra banky a.s. na území Slovenskej republiky. Zaistené peňažné prostriedky nepostačujú na úhradu celkovej škody vo vzťahu k všetkým poškodeným a náhradu škody požadujú len niektorí poškodení, ako to vyplýva z jednotlivých výsluchov.
16. Okresný súd Lučenec v konaní č.k. 0Tp 307/2017 dňa 18.01.2017 vydal príkaz na prevod zaistených finančných prostriedkov do úschovy súdu Lučenec na účet vedený v štátnej pokladnici v sume 9.300,00 Eur z účtu vedeného na meno U. D..
17. Listom zo dňa 25.01.2017 Okresná prokuratúra Lučenec v zmysle § 95b ods. 1 Trestného poriadku upozornila L. T., že v prípade ak si na zaistené finančné prostriedky, ktoré boli prevedené do úschovy súdu robí nárok, nech si ich uplatní v občianskom súdnom konaní.
18. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu č.k. ORP-512/1-VYS-LC-2015 z príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov súd zistil, že v konaní č.k. 3Pv 408/15/6606-7 Okresná prokuratúra Lučenec dňa 28.10.2015 zaistila finančné prostriedky vo výške 9.300,00 Eur, ktoré na účet U. D. vedený v Tatra banke a.s. X. G. V. vo výške 1.500,00 Eur, U.. U. Č. vo výške 3.300,00 Eur, U. Č. vo výške 900,00 Eur a P. K. vo výške 3.600,00 Eur.
19. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
20. Podľa § 73 C.s.p. na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.
21. Podľa § 135 ods. 1 C.s.p. ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
22. Podľa § 135 ods. 2 C.s.p. ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedenie názvu tohto štátneho orgánu.
23. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby.
24. Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal pri riešení sporu, bola otázka pasívnej (na strane žalovaných 1/,2/) vecnej legitimácie. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnych povinností. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil.
25. L. T. vložil dňa 27.03.2015 1.250,00 Eur na účet znejúci na meno D. U. vedený v Tatra banke a.s.. Z dôvodu, že finančné prostriedky boli odovzdané G. E., ako súd konštatuje v príkaze na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy Okresného súdu Lučenec na účet vedený v štátnej pokladni č.k. 0Tp/307/2017. Zároveň súd v predmetnom príkaze konštatuje, že v priebehu vyšetrovania bolo preukázané, že G.C. E.D. skutok nespáchala, preto trestné stíhanie voči nej bolo zastavené, ale bolo zistené, že páchateľom skutku vydierania mala byť G. M., ktorá dňa 26.11.2017 zomrela, preto aj voči nej bolo trestné stíhanie zastavené. Peňažné prostriedky doposiaľ vrátené neboli. Celkovo spôsobená škoda bola vo výške 15.750,00 Eur, čo predstavuje sumu, ktorú poškodení celkovo vložili na účet D. U. v rôznych pobočkách Tatra banky a.s. na území Slovenska. Zaistené peňažné prostriedky nepostačujú na úhradu celej škody vo vzťahu k všetkým poškodeným. Osoby, ktoré si na finančné prostriedky robia nárok bolo upozornené, aby si ho uplatnili v občianskom súdnom konaní.
26. V priebehu súdneho konania dňa 20.11.2018 L. T. zomrel. Dedičské konanie po ňom vykonávala notárka JUDr. Ivety Bžánová v konaní č.k. 6D/656/2018, Dnot 10/2019. Dedičmi sa stali manželka M. T., Y. M.O. T. R. F. L. T..
27. Právny nástupcovia žalobcu požadovali zaviazať žalovaného 1/ na vydanie finančnej čiastky 1.250,00 Eur, ktorá sa nachádza v úschove Okresného súdu Lučenec na účte vedenom v štátnej pokladnici. Súd v priebehu konania zistil, že finančné prostriedky, ktoré na účet D. U. vo výške 1.250,00 Eur vložil L. T. neboli ani Okresnou prokuratúrou Lučenec zaistené príkazom na zaistenie peňažných prostriedkov v konaní 3Pv 408/15/6606-7 zo dňa 28.10.2015, ani neboli prevedené do úschovy Okresného súdu Lučenec v konaní č.k. O Tp/307/2017 dňa 18.01.2017 prevodom na účet súdu vedený v štátnej pokladni. Žalovaný 1/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v súdenej veci nie je pasívne legitimovaná, byť účastníkom konania, nakoľko nedisponuje predmetom sporu. Finančné prostriedky neboli zaistené, neboli prevedené do úschovy súdu tak, ako sa konštatuje aj v príkaze na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu. Škoda bola spôsobená vo výške 15.750,00 Eur, avšak peňažné prostriedky boli zaistené Okresnou prokuratúrou Lučenec len vo výške 9.300,00 Eur a to od P. G. V., U.. U. Č., U. Č. R. P. K.. Z dôvodu, že sa v konaní nepreukázalo, že žalovaný 1/ disponuje finančnými prostriedkami, ktoré požadujú žalobcovia 1/, 2/, 3/ vydať, súd pre absenciu pasívnej legitimácie na jeho strane, žalobu voči nemu zamietol.
28. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ taktiež žiadali zaviazať na zaplatenie dlžnej sumy aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak je stranou sporu štát, musí byť v žalobe označený uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá koná za štát. Riadne označenie štátu ako strany je náležitosťou riadnej žaloby. Štát je ako strana sporu označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa domáhali nároku voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Po podaní žaloby začalo sporové konanie, účastníkmi ktorého sú žalobcovia a žalovaný - ten, ktorého v žalobe označili za žalovaného. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ označili Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, dispozícia so žalobou prináleží výlučne im, oni rozhodujú o existencii sporu a je na ich vôli proti komu návrh na začatie konania podajú. Zo žiadnych ustanovení CSP nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcov 1/, 2/,3/ o tom, že žalovaný 2/ nie je v spore pasívne legitimovaný, nebolo by to poučenie o procesných právach povinnostiach ale poučenie o hmotnom práve. Povinnosť súdu vyzvať žalobcov 1/, 2/, 3/ na odstránenie vady žaloby, ktorá spočíva v nesprávnom označený žalovaného prichádza do úvahy v tom prípade, keby išlo o uplatnenie si špecifického nároku. V prípade ak právny nárok bude daný podľa iných hmotnoprávnych predpisov, kde vecná legitimácia nevyplýva priamo zo zákona, tak takýto postup by znamenal zásah do rovnosti strán sporu. Súd by nahrádzal žalobcu, ktorý jediný má oprávnenie stanoviť okruh strán v spore , on rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli proti komu návrh na začatie konania podá. V uvedenej veci žalobcovia 1/, 2/,3/ označili za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy s vlastnou subjektivitou, s odlišnou subjektivitou ako štát. Z dôvodu nesprávneho označenia štátu ako strany súd aj voči žalovanému 2/ žalobu zamietol. Z dôvodu, že súd
zamietol žalobu z vyššie uvedených dôvodov nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie ohľadom predmetu sporu.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechy vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovaným 1/, 2/, nakoľko boli vo veci úspešní. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.