Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-103-2012.pdf
PDF · 95.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-2T/103/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2020 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou takto
rozhodol:
Obžalovaný U. D. O. Y. E. Á. Š. C. M. , nar. XX.XX.XXXX v C., bytom Mesto Č., adresa na doručovanie zásielok: P.Š. V. XX, U. O. XX, V. (Poste restante),
j e v i n n ý , ž e
ako otec syna Y. D., nar. XX.XX.XXXX a dcéry M. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú vo výchove a starostlivosti u svojej matky L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., ul. L.. M. XXXX/XX, riadne na tieto deti neplatil výživné v dobe od mesiaca február 2012 do máj 2018 na syna Y. D. a od mesiaca február 2012 do mesiaca december 2019 na dcéru M. D., pričom k vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca pod sp.zn. 11P 39/2011 z 28.11.2011, právoplatný 28.01.2012 a to prispievať na každé dieťa po 70,- € mesačne, t.j. spolu mesačne 140,- € na výživnom, a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky a dlhuje tak na výživnom najmenej 11.970,- €, pričom vlastnou vinou prišiel o možnosť riadne sa zamestnať, alebo poberať dávky v hmotnej núdzi a výživné takto, aspoň čiastočne uhradiť,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.,
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods.2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Dňa 27.09.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca pod sp.zn. Pv 624/12-7 zo dňa 27.09.2012 obžalobu na obvineného U. D. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že ako otec syna Y. D., nar. XX.XX.XXXX a dcéry M. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú vo výchove a starostlivosti u svojej matky L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., ul. L.. M. XXXX/XX, riadne na tieto deti neplatil výživné v dobe od mesiaca február 2012, pričom k vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca pod sp.zn. 11P 39/2011 z 28.11.2011, právoplatný 28.01.2012, a to prispievať na každé dieťa po 70,- € mesačne, t.j. spolu mesačne 140,- € na výživnom, a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky a dlhuje tak na výživnom najmenej 1.120,- €, pričom vlastnou vinou prišiel o možnosť riadne sa zamestnať, alebo poberať dávky v hmotnej núdzi a výživné takto, aspoň čiastočne uhradiť.
Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného U. D., výsluchom svedkyne poškodenej L. D., svedkyne poškodenej M. D., svedka poškodeného Y. D., prečítaním listinných dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaný U. D. vo svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že si je vedomý skutku, z ktorého je obvinený. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplní z toho dôvodu, že od decembra 2011 je nezamestnaný, žije na ulici a minulý týždeň bol operovaný (pozn. sudcu: výsluch je vykonaný dňa 26.08.2012), nakoľko mal žalúdočný vred. Žije na ulici a momentálne si nevie nájsť žiadnu prácu. Od februára roku 2012 na výživu svojich detí neprispieval z hore uvedených dôvodov. Mesačný príjem nemá, nie je zamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky, nakoľko nemá vybavený občiansky preukaz a tým pádom nemá ako preukázať svoju totožnosť pri preberaní sociálnych dávok. Živí sa zberom železa a iných druhotných surovín.
Svedkyňa poškodená L. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s obžalovaným rozviedli v roku 2012, v apríli. Obžalovaný odišiel v máji 2012, odvtedy ho nevidela. Bol asi len jeden telefonát mesiac po tom, lebo prišiel na to, že podala na neho trestné oznámenie, že neplatí výživné na deti. Po roku prišla deťom pohľadnica „všetko dobré do Nového roku praje tatík“, a že žije v Taliansku alebo vo Vatikáne. Potom ju už nekontaktoval, a až v roku 2018 ku koncu roka, jej deti zistili, že obžalovaný má na facebooku profil, tak sa s ním chceli spojiť. Obžalovaný napísal jednu správu jej synovi a aj volal jej synovi, ale syn s ním nechcel komunikovať. Dcére napísal asi dve alebo tri správy, ona mu napísala, aby sa skôr ozval jeho mame alebo bratovi, lebo mama to zle znášala, že o ňom nič nevie. Tak isto ani dcéra s ním nechcela komunikovať, sú na neho nahnevaní. Neobdržala od neho ani euro za celé obdobie na dlžnom výživnom. Vie, že obžalovaný mal pozemok niekde pri Bratislave, ten predal. Nevie, kde skončili peniaze, deťom neposlal nič. Syn po skončení školy s nadstavbou sa zamestnal. Nevie uviesť presne, kedy školu ukončil, býva s ňou v spoločnej domácnosti. Dcéra skončila štvorročnú školu, nastúpila na vysokú školu, ale po pár mesiacoch to nechala a teraz pracuje na pošte. Tiež sa živí sama, býva s ňou v spoločnej domácnosti. Nevie presne, kedy školu ukončila. V čase, keď sa s obžalovaným rozvádzali, obžalovaný mal príležitostné roboty, nebol riadne zamestnaný, stále bol niekde inde, potom odišiel, nevedela kam. Dozvedela sa, že išiel do Bratislavy do Volkswagenu, lebo po troch týždňoch prišiel domov list, že je prepustený. Dôvod prepustenia si nepamätá. O obžalovanom nič nevedela, obžalovaný požíval alkohol, čo bol dôvod rozvodu. V súvislosti s alkoholom mal aj zdravotné problémy. Videla aj facebookovu komunikáciu medzi obžalovaným a deťmi. Obžalovaný napísal synovi, že žije na ulici a má sa dobre. O výživnom sa nebavili.
Svedkyňa poškodená M. D. vo svojom výsluchu uviedla, že sa rodičia rozviedli a obžalovaný na nich nič neplatil. Dátum rozvodu bol v roku 2012. Mama nehovorila, že by platil výživné. Nevie časovo ohraničiť od kedy výživné neplatil. Štúdium na Technickej univerzite vo K. ukončila, o čom súdu predložila potvrdenie o ukončení zo dňa 14.01.2020 s tým, že štúdium bolo ukončené dňa 10.01.2020. Strednú školu ukončila maturitnou skúškou dňa 28.05.2019. Následne mala dva mesiace prázdniny a od 01.09.2019 nastúpila na Technickú univerzitu vo K.. Po ukončení Technickej univerzity vo K. sa nahlásila na ÚPSVaR od
24.01.2020 a potom sa zamestnala na F. P. od 02.03.2020 a tam pracuje doposiaľ. Pokiaľ vie, tak obžalovaný od jej 18.narodenín až do doby než sa zamestnala, neprispieval na jej výživu. V čase, keď výživné neplatil, nemali nejaké bohaté detstvo, ale mama to nejako zvládala. Vtom čase bola zamestnaná. Všetko čo potrebovali sa snažila zabezpečiť. K výške dlžného výživného sa nevie vyjadriť.
Svedok poškodený Y. D. vo svojom výsluchu uviedol, že si nepamätá, keď sa rodičia rozviedli, nevie, či niečo obžalovaný odvtedy zaplatil. Po štyroch rokoch od rozvodu prišla pohľadnica, kde bolo napísané, že šťastný nový rok, a že žije v Taliansku, neďaleko Vatikánu. Keď nastúpil do práce v roku 2018, tak mu prišiel komentár pod profilovú fotku s tým, že „žijem v Taliansku pri Vatikáne, som bezdomovec a mám sa fajn“. Komentár bol od obžalovaného, mal tam fotku na profile. Obžalovaný chcel, aby mu pomohli, aby mu poslali nejaké peniaze, že on nemá. Chcel sa pravdepodobne vrátiť na Slovensko, ale keďže bol bezdomovec, nemal za čo. On na obžalovaného kontakt nemá. Nevie, koľko im dlhuje na výživnom. Môže to byť od februára 2012. On školu ukončil dňa 23.05.2018 a od 01.06.2018 pracuje v F. M. doposiaľ. Základné potreby pre život im zabezpečovala mama. Núdzou netrpeli. Zamestnal sa, lebo už chcel peniaze. On ukončil trojročné štúdium v Č.i na TSŠ a potom od deviateho mesiaca pokračoval v nadstavbovom dvojročnom štúdiu, ktoré ukončil maturitou.
Podľa rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 11P 39/2011 zo dňa 28.11.2011, právoplatný dňa 28.01.2012, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletého Y. D. sumou 70,- € mesačne a na výživu maloletej M. D. sumou 70,- € mesačne, ktoré výživné bol povinný platiť vždy do 15.dňa, toho ktorého mesiaca k rukám matky pod následkom výkonu rozhodnutia od 02.11.2011. Nedoplatok na výživnom za dobu od 02.11.2011 do 28.11.2011 vo výške 170,- € súd povolil otcovi splácať v 10,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
Podľa dodatku k vysvedčeniu o maturitnej skúške Strednej odbornej školy strojníckej M. O. U. zo dňa 23.05.2018, Y. D. ukončil úplné stredné odborné vzdelanie v dvojročnom štúdiu v školskom roku 2017-2018.
Podľa vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 28.05.2019 Strednej odbornej školy drevárskej a stavebnej M. O. M., M. D. v školskom roku 2018/2019 ukončila denné štúdium v odbore technológia ochrany a tvorby životného prostredia.
Podľa dodatku k vysvedčeniu o maturitnej skúške zo dňa 28.05.2019 Strednej odbornej školy drevárskej a stavebnej M. O. M., M. D. v školskom roku 2018/2019 dosiahla úroveň vzdelania úplné stredné odborné vzdelanie v dennom štvorročnom štúdiu v odbore technológia ochrany a tvorby životného prostredia.
Podľa potvrdenia o skončení štúdia Technickej univerzity vo K., Fakulta ekológie a environmentalistiky zo dňa 14.01.2020, M. D. skončila v akademickom roku 2019/2020 bakalárske štúdium v štúdijnom programe Forenzná a kriminalistická environmentalistika, denná forma štúdia, štúdium trvalo od 01.09.2019 do 10.01.2020.
Podľa oznámenia ÚPSVaR Č. zo dňa 27.01.2020, ÚPSVaR Č. zaradil M. D. do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 24.01.2020.
Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 26.02.2020 medzi zamestnávateľom F. P., a.s., V. V. a zamestnancom M. D. bol dohodnutý deň nástupu do práce na 02.03.2020 a pracovný pomer sa uzatvoril na určitú dobu do 31.12.2020.
Podľa registra trestov GP SR obžalovaný má v ňom tri záznamy, posledný je vo veci Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T 532/2012, v ktorej bol trestným rozkazom zo dňa 30.11.2012, právoplatný dňa 30.11.2012, uznaný vinným z trestného činu podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest povinnej práce v trvaní 100 hodín a obmedzenie spočívajúce v povinnosti vykonať trest najneskôr do jedného roka. V tejto veci sa hľadí na obvineného, akoby nebol odsúdený.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne po skutkovej stránke preukázané, že obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na deti Y. a M. D., a to v dobe od mesiaca február 2012 do mája 2018 na syna Y. D. a do mesiaca december 2019 na dcéru M. D.. K vyživovacej povinnosti bol zaviazaný
právoplatným rozsudkom Okresného Čadca, sp.zn. 11P 39/2011 zo dňa 28.11.2011, právoplatný dňa 28.01.2012, a to prispievať na každé z detí po 70,- € mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky a neskôr po dovŕšení plnoletosti k rukám detí, pričom na výživnom za celé obdobie na obe deti dlhuje 11.970,- €. Obžalovaný vlastnou vinou prišiel o možnosť riadne sa zamestnať alebo poberať dávky v hmotnej núdzi a výživné takto aspoň čiastočne uhradiť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný po rozvode ich manželstva opustil spoločnú domácnosť a prestal sa podieľať na úhrade výživného na ich spoločné deti. Obžalovaný sa správal nezodpovedne za celé obdobie neplatenia výživného, kedy o deti neprejavil záujem a vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu preniesol na svoju bývalú manželku. Obžalovaný podľa správ žije ako bezdomovec, čo svedčí o ľahostajnom prístupe k povinnosti platiť výživné. Obžalovaný výživné neplatil od mesiaca február 2012, ktorú skutočnosť potvrdila svedkyňa poškodená L. D. a rovnako tak aj obžalovaný, ktorý v čase výsluchu potvrdil, že výživné neplatí od februára 2012. Na syna Y. výživné neplatil do mesiaca máj 2018, kedy syn ukončil úplné stredoškolské vzdelanie maturitnou skúškou a následne sa zamestnal, teda bol schopný sám sa živiť. Na dcéru M. obžalovaný neplatil výživné do mesiaca december 2019, kedy dcéra ukončila VŠ-štúdium, následne sa zaevidovala na ÚPSVaR do evidencie nezamestnaných a krátko na to sa zamestnala, teda bola schopná sa sama živiť. Neobstojí obrana obžalovaného, že výživné neplatil od mesiaca december 2011, pretože bol nezamestnaný a mal zdravotné problémy. Za obdobie od roku 2011 doposiaľ, reps. do roku 2018, 2019, obžalovaný žiadnym spôsobom sa nekontaktoval so svojou rodinou a so svojimi deťmi, voči ktorým mal vyživovaciu povinnosť. Ak sa s nimi aj kontaktoval, nie v súvislosti s plnením si tejto povinnosti, ale s tým, aby mu finančne pomohli, teda obžalovaný očakával pomoc od svojich detí, hoci on bol zaviazaný prispievať na výživu svojich detí. Obžalovaný za celé obdobie neoznámil ani svojim príbuzným, kde konkrétne sa nachádza, nedal na seba žiadny konkrétny kontakt. Aj keď sa s príbuznými kontaktoval, vždy to bol kontakt sprostredkovaný. To, v akej situácii sa obžalovaný nachádza je spôsobené výlučne jeho nezodpovedným postojom k svojim povinnostiam. Za celé obdobie, teda za obdobie od februára 2012 do mája 2018 dlhuje Y. D. výživné vo výške 5.320,- € (76 mesiacov x 70,- €) a dcére M. za obdobie od februára 2012 do decembra 2019 dlhuje 6.650,- € (95 mesiacov x 70,- €), teda spolu 11.970,- €.
Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., lebo obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Neplnením povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného sa rozumie zavinené neplatenie výživného alebo neposkytovanie zodpovedajúceho plnenia v naturálnej forme. Tento čin môže byť, pokiaľ ide o subjektívnu stránku, spáchaný úmyselne, aj z nedbanlivosti. Obžalovaný si svoju povinnosť neplnil úmyselne, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. O svojej vyživovacej povinnosti vedel a úmyselne sa jej vyhýbal. Tým, že odišiel zo spoločnej domácnosti, riadne sa nezamestnal, žil na ulici, stal sa nedosiahnuteľným. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil dlhodobo, teda závažnejším spôsobom v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák., a preto súd jeho konanie právne kvalifikoval aj v zmysle ustanovenia § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestu v zmysle § 34 Tr. zák., kedy trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný podľa odpisu z registra trestov bol naposledy súdne trestaný v roku 2012, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Súd v prípade obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť, a preto pri určovaní výmery trestu súd prihliadal na zákonnú sadzbu v zmysle § 207 ods. 3 Tr. zák., kedy obžalovanému možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere jeden rok až päť rokov. Súd obžalovanému uložil trest na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Uložený trest považuje súd za primeraný a spravodlivý a bude spĺňať preventívnu aj represívnu funkciu. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať o d v o l a n i e do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Čadca ku Krajskému súdu Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.