Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Dušan Vykoukal, Ludvíkov dvor 801, 040 15 Košice-Šaca, IČO: 10 818 839, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 173,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18. novembra 2019, č.k. -127, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 18. novembra 2019, č.k.

- 127 v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 173,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 173,96 eur od 19.7.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 173,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 173,96 euro od 19.7.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; druhým výrokom žalobu v zostávajúcej časti zamietol a tretím výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 173,96,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 173,96 eur od 7.7.2018 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 13.5.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle NISSAN Murano, EČV: M., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Y. P.. Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9565865803. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu motorového vozidla poškodeného vo výške 955,54 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 2018028. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 22.6.2018 a následne po dolikvidácii, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 4.7.2018 oznámené, že dňa 3.7.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565865803 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Žalovaný

krátil poistné plnenie z dôvodov, že opravu vykonal neautorizovaný servis a oprava ľavého zadného blatníka nemá súvis s poistnou udalosťou. Žalovaný poškodenému nepriznal 223,96 eur. Žalobca v konaní uplatnil iba pohľadávku 173,96 eur za nepriznanú cenu práce, za poškodený zadný nárazník 50,- eur nežiadal. Žalobca pohľadávku 173,96 eur nadobudol postúpením od poškodeného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.7.2018. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania, keďže v lehote 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti neuhradil žalovanú sumu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený bol dlžníkom žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jej neplatnosť podľa . Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvádzaný v Oznámení o poistnom plnení. Ďalej žalovaný s poukazom na ustanovenie a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ZoPZP) a rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.2018, sp.zn. uviedol, že si splnil zákonné povinnosti, poskytol poškodenému plnenie v lehote 3 mesiacov od oznámenia/dátumu hlásenia škodových udalostí a zároveň poškodenému uviedol, z akých dôvodov bola uplatnená výška plnenia krátená. Uplatnený nárok na úrok z omeškania je preto neoprávnený.

4. Žalobca poukázal, že v žalobe uvádzal iba relevantné skutočnosti o spore, ktorými nie je priebeh škodovej udalosti, tak ako to uvádza žalovaný. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Škoda vznikla okamihom vzniku škodovej udalosti nie až vystavením faktúry, preto úhradu faktúry za opravu poškodeného vozidla ani nie je potrebné preukazovať. Žalovaný uznal pohľadávku poškodeného, keďže časť zo žalobcom uplatňovanej škody uhradil. Zmluva o postúpení pohľadávok obsahuje jasné označenie jej účastníkov a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti vystavenej faktúry z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň v článku I. Zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v konkrétnej výške, ktorá vznikla v dôsledku vzniku poistnej, resp. škodovej udalosti a neuhradenia vzniknutej žalovaným v plnej výške. Taktiež v bode 2 predmetného článku I. Zmluvy o postúpení pohľadávky je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. bod 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca

prejavili svoju vôľu pohľadávku postúpiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdneho sporu a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom civilného sporového konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehu šetrenia poistnej udalosti. Na prípadné ďalšie dôvody neuhradenia škody žalovaným, uvedené počas súdneho konania tak nie je možné prihliadať s poukazom na znenie . Žalobca uplatnil úrok z omeškania s poukazom na a ako sankciu za nesplnenie riadne a včas uhradiť poistné plnenie.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , a , , , , a , , , , , , , Nariadenia vlády č. , ktoré upravujú neplatnosť právnych úkonov, povinnosť uhradiť skutočnú škodu v čase poškodenia, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, zmluvu o postúpení pohľadávky, uznanie dlhu, poistnú zmluvu, povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu, druhy poistenia, formu právnych úkonov týkajúcich sa poistenia, vznik práva na poistné plnenie, jeho splatnosť a povinnosti poistiteľa pri odmietnutí poistného plnenia, povinnosti oprávneného v prípade vzniku poistnej udalosti, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa a , až 8 a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), upravujúce právo poisteného, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, povinnosti poisťovateľa v súvislosti s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu priamo poškodenému. Ďalej podľa článku 2, 5, 8 a , C.s.p, definujúce pojem právnej istoty, upravujúce zjavné zneužitie práva, všeobecnú úpravu procesných povinností a bremien, skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že nespornými skutočnosťami bol vznik škodovej udalosti, uplatnenie nárokov poškodeným voči žalovanému, výsledky šetrení a poskytnuté plnenia žalovaným, uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávok, tak ako ich opísal žalobca. Spornými medzi stranami bola aktívna legitimácia žalobcu, platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky a nárok uplatnený žalobcom.

8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca si účtoval za opravu poškodeného motorového vozidla normohodinu 30,- eur. Žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodov, že opravu vykonal neautorizovaný servis (173,96 eur) a oprava ľavého zadného blatníka nemá súvis s poistnou udalosťou (50,- eur). Pohľadávka na zaplatenie nepriznanej sumy 173,96 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.7.2018. Z cenníkov autoservisov v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla ako je poškodené motorové vozidlo vyplýva cena za mechanické práce 62,- eur bez DPH a za klampiarske práce 92,- eur bez DPH (Moris Slovakia s.r.o.); cena za mechanické práce 63,- eur bez DPH a za klampiarske práce 70,- eur bez DPH (Auto Gábriel, s.r.o. Košice).

9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu a spôsobilosti predmetu postúpenia zo Zmluvy o postúpení považoval za rozhodujúce znenie , ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie a ZoPZP, ktoré zakladá priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. K vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie nie je podstatné, či

poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla a až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. Úhrada faktúry mala byť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 ZoPZP zabezpečená práve poistným plnením žalovaného.

10. Ďalej sa súd prvej inštancie nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpení bolo postúpenie záväzku postupcu a preto je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatná. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky je konkrétna pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ktorá mu vznikla v súlade s ust. a ZoPZP. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že postupovanou pohľadávkou je žalovaným neuhradená časť nároku na poistné plnenie z tam uvedenej poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu konkrétneho motorového vozidla špecifikovaného priamo v zmluve o postúpení pohľadávky. Nie je pochybnosť o tom, aká pohľadávka, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalovaného, že postupcom a postupníkom špecifikovaný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Predmet zmluvy je jednoznačne individualizovaný a zmluva je z hľadiska a platná.

11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní uplatneného nároku 173,96 eur, ktorú sumu žalovaný krátil z dôvodu, že opravu motorového vozidla vykonal servis, ktorý nie je tzv. autorizovaným servisom dospel k záveru, že nejde o relevantný dôvod na krátenie ceny práce. Poškodený má právo slobodnej voľby autoservisu, ktorému zverí opravu svojho motorového vozidla. Toto právo mu nemožno nijako obmedziť. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce opravy motorových vozidiel po splnení zákonných predpokladov na autorizované, či neautorizované servisy a zmluvné alebo nezmluvné. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý nie je autorizovaným, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Zo žalobcom predložených cenníkov servisov v regióne mal súd prvej inštancie preukázané, že hodnota vyúčtovaných prác bola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne. Za podstatnú považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že nebolo zistené a ani namietané nekvalitné vykonanie opravy.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o dôvodnosti krátenia poistného plnenia, preto žalobe o zaplatenie istiny 173,96 eur vyhovel.

13. Súd prvej inštancie nepovažoval splnenie povinnosti žalovaným podľa § 11 ods. 3 ZoPZP za riadne. Ak žalovaný kráti poistné plnenie vedome z dôvodov, ktoré v zmysle stabilnej judikatúry nie sú akceptované, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu. V opačnom prípade by išlo o zjavné zneužitie práva a popretie princípu spravodlivosti. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z istiny 173,96 eur v zákonnej výške podľa , počnúc prvým dňom omeškania, t.j. 16.-tym dňom po skončení prešetrovania jednotlivých škodových udalostí, teda od 19.7.2018 do zaplatenia.

14. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že žalobca si v žalobe uplatnil nárok na úrok z omeškania od 7.7.2019. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 4.7.2018 však vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené žalovaným dňa 3.7.2018. S poukazom na § 11 ods. 7 ZoPZP súd prvej inštancie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 7.7.2018 do 18.7.2018 zamietol, keďže za uvedené obdobie nebol žalovaný v omeškaní.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti prvému výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a tretiemu výroku o trovách konania. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť na žalobcu časť pohľadávky, ktorá vznikla z neuhradenia vystavenej faktúry. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mal postúpiť pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je práve v rozpore s ustanovením . V zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že túto pohľadávku predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu neplatnosti. Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR sp.zn. ), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že interpretácia žalovaného, podľa ktorej poškodený postupoval na žalobcu svoj záväzok, ktorý vyplýval z faktúry vystavenej žalobcom poškodenému je nesprávna. Poškodený totiž nepostupoval na žalobcu pohľadávku vzniknutú z faktúry, ale predmetom postúpenia bol nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému vyplývajúci z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodenému úhradou časti kráteného poistného plnenia vznikla pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady škody. Ďalej žalobca poukázal, že Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie ich účastníkov a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Predmetnom postúpenia pohľadávky ako aj sporu bolo postúpenie pohľadávky poškodeného vzniknutej z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, ktorá poškodenému vznikla momentom vzniku škodovej udalosti, keďže v tomto momente došlo k úbytku v majetkovej sfére. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy -

ZoPZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ďalej vyplýva, že ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 24.2.2020.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa a . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

23. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

26. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.

27. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme:

30. Dňa 23.7.2018 medzi postupcom Y. P. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku v celkovej výške 955,54 eur. Predmetná pohľadávky vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9565865803 zo dňa 13.5.2018, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Nissan Murano, EČV: M.. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2018028 a z časti, vo výške 731,58 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh (po odpočte nesúvisiacich poškodení vo výške 50,- eur) vo výške 173,96 eur je do dnešného dňa zo strany dlžníka neuhradený. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 173,96 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a jej príslušenstva z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“

31. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala ustanoveniu a nasl. . Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody zo škodovej (poistnej) udalosti, ktorý nárok na náhradu škody poškodeného bol postúpený na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu škodovej (poistnej) udalosti, spočívajúci v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámenia o poistnom plnení, na základe ktorých žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z .

32. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť tam jednoznačne špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.

33. Žalovaný zároveň v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.7.2018, ktorou žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému vo výške 173,96 eur s príslušenstvom je neplatná, keďže žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry, ktorým by preukazoval skutočne vynaloženie finančných prostriedkov zo strany poškodeného. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť.

34. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.

35. Podľa a , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané

nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Z uvedeného vyplýva, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že poškodený nemusel uhradiť faktúru za opravu vozidla, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.

37. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

38. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.

39. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 173,96 eur aj z dôvodu, že žalobca nadhodnotil cenu práce, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis 16,67 eur/NH bez DPH a nie vo faktúre č. 2018028 účtovaná odmena vo výške 30,- eur/NH. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

40. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v spore namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.

41. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na

krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.

42. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 173,96 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá v rozmedzí mechanických prác 62,- eur/NH až 63,- eur/NH bez DPH a lakovacích prác 70,- eur/NH až 92,- eur/NH a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom výške 30,- eur/NH bola primeraná.

43. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.

44. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

45. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. Nárok na úroky z omeškania vzniká nasledujúci deň po splatnosti peňažnej pohľadávky, nie rozhodnutím súdu o tejto spornej pohľadávke.

46. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. ZoPZP.

47. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 173,96 eur, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania, titulom poistného plnenia za vzniknutú škodu, preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.

48. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania

(vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že čiastočný úspech žalovaného v zamietajúcej časti, čo do úrokov z omeškania za obdobie od 7.7.2018 do 18.7.2018 (druhý výrok) nemá na rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania žiaden vplyv. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

49. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).