Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/113/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, zastúpený: mjr. O.. S. Z., starším referentom špecialistom vnútorného odboru Krajského riaditeľstva PZ v Prešove (na základe poverenia Ministerstva vnútra SR, č.p. KM-OPS4-2017/000889-107 zo dňa 02.08.2017), adresa na doručovanie: Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, vnútorný odbor, Štúrova 7, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. O. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Matúšom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -150 zo dňa 14.05.2019 takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.224,40 eur s príslušenstvom a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.: ,,I. Žalovaný A. S., nar. XX.XX. XXXX je povinný zaplatiť žalobcovi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, škodu vo výške 1.224,40 eura spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.224,40 eura od 28.2.2018 do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu, ako aj škodu vo výške 17.651,21 eura a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva. III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu v sume 1132,50 eura, na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici platobným predpisom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že Okresný súd Svidník trestným rozkazom sp.zn. zo dňa 19.07.2016 uznal žalovaného za vinného, že dňa 17.07.2016 o 02.10 hod. na C. ul. v Z., pred budovou bývalého hotela H. i napriek opakovaným výzvam policajnej hliadky Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ vo Svidník v zložení ppráp. S. N. (ďalej len ,,poškodená policajtka“) a npráp. M. P. (ďalej len ,,poškodený policajt“), aby upustil od ohrozovania bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke a preukázal svoju totožnosť, ktorý pod vplyvom alkoholu naďalej pokračoval v protiprávnom konaní, preto poškodená policajtka proti nemu použila donucovacie prostriedky, pri ktorých kládol aktívny odpor a pokúšal sa utiecť, pričom sa ohnal lakťom pravej ruky a zasiahol ju do pravej časti tváre, následkom čoho táto spadla na zem a utrpela pritom pomliaždenie tváre a natiahnutie väzov ľavého kolena, čo si vyžiada jej práceneschopnosť a liečenie v trvaní 4 dní, teda použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, a teda sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a tento čin spáchal na verejnom činiteľovi ako chránenej osobe, čím spáchal v jednočinnom súbehu prečiny útoku na verejného činiteľa a výtržníctva v zmysle

. začo mu súd uložil úhrny trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný uložený trest v trestnom konaní uložený trestným rozkazom prijal, nepodal opravný prostriedok a v tejto súvislosti titulom predmetného žalobného návrhu náhradu vo vzťahu k poškodenej policajtke prijal a náhradu škody nespochybňoval, ktorá predstavuje výšku 1.224,40 Eura (1.060,00 Eur náhrada za bolesť, 164,40 Eura vyplatený služobný plat), pričom na jej zaplatenie bol žalobcom vyzvaný, avšak plnenie nebolo z jeho strany vykonané. 1.2. Ďalej uviedol, že žalobca si v žalobnom návrhu uplatnil nárok na náhradu škody (regresný nárok) aj vo vzťahu k poškodenému policajtovi, ktorý bol prítomný služobného zákroku dňa 17.07.2016, nakoľko žalovaný v čase služobného zákroku kládol aktívny odpor za použitia donucovacích prostriedkov a v prípade jeho spacifikovania zasahovali obaja policajti (ako hliadka ODI). V prípade poškodeného policajta nedošlo k priamemu útoku na jeho osobu. Poškodený policajt pri vykonávaní služobného zákroku - spacifikovaniu žalovaného utrpel pri tomto úkone poranenie - bolesť v kolene. 1.3. Konštatoval, že teda v tom čase u obidvoch členov policajnej hliadky došlo k bližšie nešpecifikovaným zraneniam vyžadujúce lekárske ošetrenie. Menovaný policajt bol opakovane vyšetrovaný a pri vyšetrení magnetickou rezonanciou MR Prešov, s.r.o., magnetická rezonancia vyplýva, že M. P. bol vyšetrený na rádiologickom oddelení dňa 02.08.2016 so záverom: MG známky výraznejšej parcialnej až subtotálnej ruptúry LCA, MR známky parciálnej ruptúry laterálneho kolaterálneho ligamenta. Ruptúra zadného rohu laterálneho menisku s kontaktom na horný okraj menisku. MR známky edematozného, postkontúzneho presiaknutia skeletu taléralného kondylu tybie a okrajových časti mediálneho kondilu femuru (O.. M. U., rádiológ) (bod 15 odôvodnenia). Žalovaný nárok žalobcu (regresný nárok u npráp. M. P. neuznál), vo veci podal vyjadrenie (bod 27 odôvodnenia) a žalobný návrh navrhol zamietnuť 1.4. Poznamenal, že lekárske posudky boli podrobené kontrole zo strany posudkovej lekárky Ministerstva vnútra SR, ktorá okrem iného aj bodové ohodnotenie v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia korigovala. Stanovené diagnózy poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom zo dňa 17.7.2016, boli určené odborným lekárom v danej oblasti a aj posúdené pri kontrole posudkovou lekárkou, a preto nie je na mieste spochybňovanie lekárskych záverov zo strany žalovaného len na základe jeho osobného laického pohľadu. 1.5. Bol toho názoru, že žalovaným uvádzaná nečinnosť na zemi je len účelovým tvrdením (výmyslom), ktorá ma vylúčiť jeho príčinnú súvislosť so vznikom škody na zdraví policajta, jeho vyjadrenie je v zjavnom rozpore s vyjadreniami oboch zasahujúcich policajtov, okrem toho je evidentné, že žalovaný mal vypité. 1.6. Dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody spočívajúcu (v regresnom nároku) spôsobom a z dôvodovej ako je uvedené v žalobnom návrhu, nakoľko sa naplnili predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu vo vzťahu priameho útoku na policajtku a následne nákladov spojených so služobným zákrokom druhého člena policajnej hliadky vo vzťahu k žalovanému, pretože titulom jeho útoku zasahoval druhy policajt, ktorý utrpel zranenie pravého kolena spôsobom ako je vyššie uvedené, a toto tvorí príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. 1.7. O trovách konania rozhodol podľa . Nakoľko žalobca je osobne oslobodený od súdneho poplatku podľa , súd uložil žalovanej strane povinnosť zaplatiť súdny poplatok na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici platobným predpisom do 15 dni od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v časti prvého výroku prevyšujúcej sumu 1.224,40 Eura s prísl. a proti súvisiacemu výroku o trovách konania (II. výrok) a výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Uviedol, že za vznik závažných poranení kolena poškodeného policajta sa necíti byť zodpovedný. Mal za to, že k roztrhnutiu skríženého väzu kolena (ako najzávažnejšieho vzniknutého poranenia) jeho pričinením nedošlo. Vznik takéhoto vážneho a rozsiahleho zranenia kolena ako utrpel poškodený policajt je v bežnom živote takmer vylúčený. Najtypickejším prípadom kedy dochádza k takýmto zraneniam sú zranenia profesionálnych športovcov, najmä pri futbale (kontaktný šport) či lyžovaní (protipohyb kolena a lyže v rýchlosti). Poznamenal, že o skutočnosti, že zranenia kolena poškodeného policajta nie sú v adekvátnej príčinnej súvislosti s jeho konaním svedčí najmä predoperačné vyšetrenie zo dňa 19.09.2016, v ktorom sa uvádza: ,,stav po opakovanom úraze pravého kolena.“ Navrhol napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov prvoinštančného konania v pomere úspechu a neúspechu strán v spore, prípadne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný od počiatku súdneho sporu, pri svojej procesnej obrane a aj v tomto písomnom odvolaní používa listinné dôkazy, či už svedecké vyjadrenia, resp. lekárske správy účelovo a neobjektívne. Využíva z nich iba tie časti, ktoré majú pre neho privodiť priaznivejší výsledok sporu. Jednotlivé dôkazy nevyhodnocuje v celosti a následne záver z nich nespája sa závermi vyplývajúcimi z iných dôkazov. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v predmetnom odvolaní už žalobca uvádzal aj vo svojich predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach od počiatku súdneho konania. Bol toho názoru, že protiprávnosť konania žalovaného nespočívala v priamo fyzickom útoku na poškodeného policajta, ale v jeho aktívnej fyzickej obrane (aj nerešpektovaní výziev), ktorá si vyžadovala použitie donucovacích prostriedkov voči nemu. Medzi jeho protiprávnym konaním a vzniknutou škodou existuje priama, bezprostredná a adekvátna príčinná súvislosť. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu voči žalovanému na regresnú náhradu podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5.1. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhrady škody s príslušenstvom, a to škodu vo výške 1.224.40 Eura, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu vyplatenia náhrady za bolesť. ako aj služobného platu počas doby práceneschopnosti (vrátane uhradených odvodov) v súvislosti so služobným úrazom poškodenej policajtky, ku ktorému malo dôjsť pri použití donucovacích prostriedkov voči žalovanému, ktorý sa zahnal a lakťom pravej ruky ju udrel do pravej oblasti tváre, následkom čoho stratila rovnováhu a spadla na zem. 5.2. Zároveň sa podanou žalobou domáha aj škody vo výške 17.651.21 Eura, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu vyplatenia náhrady za bolesť, ako aj služobného platu a náhrady služobného platu počas doby práceneschopnosti (vrátane uhradených odvodov), ako aj vyplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti so služobným úrazom policajta, ku ktorému síce nedošlo priamym útokom na jeho osobu zo strany žalovaného, avšak pri použití donucovacích prostriedkov došlo u policajta k zraneniu - podvrtnutiu pravého kolena, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenia a jeho práceneschopnosť.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku v časti náhrady škody prevyšujúcej 1.224,40 Eura (výrok I.) a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) a povinnosti zaplatiť súdny poplatok (výrok III.) s tým, že výrok I. rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 1.224,40 Eura, zostal odvolaním nenapadnutý, a preto ani nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.

7. Podľa (zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, účinný v čase vzniku úrazu a o jeho rozhodovaní) služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

8. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu je teda preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nárok žalobcu čo do základu považoval v celom rozsahu za dôvodný a stanovil plnú zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok definovaných v v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného.

9. Odvolací súd uvádza, že podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.04.2017 (č.l. 47 spisu) bola poškodenému policajtovi stanovená diagnóza: natrhnutie postranného väzu, roztrhnutie skríženého väzu kolena, poranenie menisku liečeného operáciou, kývavosť, nestabilitu kolenného kĺbu s potrebou ortézy a poranenie vonkajšieho menisku liečeného operačne. Doba liečenia od 17.07.2016 - 19.04.2017. Tieto diagnózy boli bodovo ohodnotené súčtom 400 bodov.

10. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania zo dňa 20.04.2017 (č. l. 50) vyplýva, že úraz vznikol pri výkone služby a to tak, že poškodený policajt pri použití donucovacích prostriedkov hmatov a chvatov skončil aj so žalovaným na zemi, pričom došlo k zraneniu vyvrtnutia a natiahnutia kolenného kĺbu, pomliaždeniu tváre, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenia a jeho práceneschopnosť od 18.07.2016 do 18.04.2017.

11. Jedným z predpokladov úspešného uplatnenia práva služobného úradu na náhradu škody voči tretím osobám v zmysle zákonného ustanovenia je existencia škody vzniknutá služobnému úradu vyplatením dávok sociálneho zabezpečenia alebo dávok úrazového zabezpečenia, pričom tieto dávky musia byť vyplatené dôvodne a oprávnene.

12. Poškodenému policajtovi bola priznaná náhrada za bolesť vo výške 2.649 Eur a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.298 Eur, na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 21.09.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2017 a táto náhrada mu bola dňa 14.11.2017 vyplatená odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností osobného úradu Ministerstva vnútra SR (č. l. 68 spisu).

13. Za situácie, že žalobca vyplatil poškodenému policajtovi dávky v dôsledku služobného úrazu, ktorý utrpel pri služobnom zákroku, má právo na vymáhanie vyplatenej sumy od osoby, ktorá zavinila tento úraz.

14. V zmysle záveru súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú záveru o protiprávnom konaní žalovaného, ktorý neuposlúchol výzvy príslušníkov policajného zboru na preukázanie svojej totožnosti a kládol aktívny odpor, následkom ktorého bol služobný zákrok v podobe použitie donucovacích prostriedkov a priloženia služobných pút. Následkom tohto aktívneho odporu po páde poškodeného policajta na zem došlo k vyvrtnutiu a natiahnutiu kolenného kĺbu a k pomliaždeniu tváre.

15. Samotná skutočnosť, že v tomto prípade konaním žalovaného neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa alebo priestupku nie je relevantné vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

16. V danom prípade žalovaný nerešpektoval oprávnenie policajta požadovať preukázanie totožnosti vyplývajúce z ust. o Policajnom zbore a neuposlúchol jeho výzvy.

17. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o výlučnej zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu na zdraví poškodeného policajta.

18. Protiprávne konanie poškodeného spravidla spočíva v porušení generálnej prevencie podľa alebo porušení zakročovacej povinnosti podľa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ).

19. Odvolací súd má za potrebné zvýrazniť, že celým právnym systémom sa nesie úprava prevencie pred vznikom škôd, s ktorou sa snúbi nielen právna ale i morálna povinnosť občanov konať v medziach zákona a počínať si tak, aby nespôsobovali škodu a v prípade jej vzniku, resp., možného vzniku zabrániť jej vzniku. Základná úprava prevencie pred vznikom škôd je ustanovená v a možno ju charakterizovať ako spôsob predchádzania ohrozeniu, resp., porušeniu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

20. Zásadu prevencie zdôrazňuje v celom svojom obsahu, napríklad v , alebo v , najvýraznejšie sa však princíp prevencie v prejavuje pri úprave zodpovednosti za škodu, keďže ustanovuje jednak všeobecnú (generálnu) preventívnu povinnosť ( ) a jednak osobitné (konkrétne, špeciálne) preventívne povinnosti uložené v až 419 .

21. Každý policajt, bez ohľadu na to do akého útvaru je zaradený, je pri výkone štátnej služby povinný dbať o svoju bezpečnosť a zdravie ( o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru) a v zmysle je tiež povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, kam nesporne patrí i ust. , podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, pri vykonávaní služobnej činnosti.

22. Poškodený policajt na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 26.03.2019 uviedol, že cit.: ,,ja som ho chytil za použitia chmatov a hmatov som ho položil na zem a pri tom ako som používal chmaty a hmaty tak som pocítil ostrú bolesť v kolene, spadol som na zem.“

23. Z uvedenej výpovede jednoznačne vyplýva, že poškodený neutrpel úraz pri páde so žalovaným, keď sa ho snažil spacifikovať, ale jeho pád bol následkom bolesti kolena, ktoré mohlo vzniknúť nesprávnym pohybom a neprimeranou záťažou na koleno pri použití donucovacích prostriedkov poškodeného policajta. Odvolací súd poukazuje na lekársku správu z ortopedickej ambulancie zo dňa 09.08.2016 (č.l. 28 spisu), v ktorej je uvedená diagnóza pravého kolena poškodeného policajta, a to chronická instabilita kolena na viacerých miestach. Taktiež poukazuje na správu z interného predoperačného vyšetrenia (č.l. 29 spisu), kde je uvedené:, cit. ,,stav po opakovanom úraze kolena“.

24. Je potrebné upriamiť pozornosť na rozpor vo výpovediach poškodenej policajtky a poškodeného policajta na uvedenom pojednávaní. Poškodená policajtka na otázku zástupcu žalobcu (po tom ako opísala priebeh spacifikovania žalovaného), či bol poškodený policajt zdravotne v poriadku, odpovedala kladne, a že volali stropkovskú hliadku na pomoc. Poškodený policajt však vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa po zákroku nemohol postaviť. Následne poškodená policajtka mala zavolať hliadku, aby exportovali žalovaného na obvodné oddelenie, lebo on nemohol stáť na nohe (č.l. 125 spisu).

25. Na základe uvedeného je opodstatnené dospieť k záveru, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou žalobcu v danom prípade nie je priama, pretože do deja, ktorý vyústil k vzniku škody na strane žalobcu, vstúpila iná skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, a tou okolnosťou je nesprávny pohyb a neprimeraná záťaž na koleno oslabené prípadnými predchádzajúcimi úrazmi, ktoré mohli spôsobiť poškodenie zdravia policajta pri vykonávaní zákroku, a táto okolnosť nemá vecný vzťah k porušeniu právnej povinnosti žalovaného pri neuposlúchnutí výzvy, resp. pokynu policajta.

26. Odvolaciemu súdu sa z doteraz vykonaného dokazovania javí, že nesprávny pohyb a neprimeraná záťaž bola podstatnou a jedinou priamou príčinnou súvislosťou poškodenia jeho zdravia a tým aj vzniku škody žalobcu.

27. Odvolací súd zároveň upozorňuje, že povinnosťou poškodeného policajta pri tak závažnom poškodení kolena predchádzajúcimi úrazmi bolo stabilizovať koleno fixáciou bandážou alebo ortézou a tým aj predchádzať prípadnej instabilite.

28. Odvolací súd zastáva pri svojej rozhodovacej činnosti nepozitivistické východisko s akcentom na materiálny výkon spravodlivosti, avšak po náležitom objasnení veci čoho výsledkom má byť spravodlivé usporiadanie pomerov. Pokiaľ súd I. inštancie v prejednávanej veci vychádzal z preukázaného kauzálneho nexu, tak vzhľadom na uvedené závery možno vysloviť vážne pochybnosti o jeho existencii. Ak okresný súd aj za stavu preukázaného kauzálneho nexu nevyužil právo znížiť resp. moderovať nárok na náhradu podľa a tak vôbec sa nezaoberal dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa na základe existencie ktorých súd náhradu škody môže primerane znížiť. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Okresný súd nedal odpoveď na aplikáciu citovaného v prejednávanej veci a preto jeho rozhodnutie nie je v otázke presvedčivosti dostatočné napĺňajúce kritéria ust. . Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (). Za stavu ak prvoinštančný súd uvedené požiadavky nenaplnil jediným možným rozhodnutím odvolacieho súdu, bolo vybavenie prejednávanej veci kasačným rozhodnutím.

29. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou žalobcu titulom poskytnutého plnenia v spojení so služobným úrazom príslušníka policajného zboru, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa zodpovednosťou poškodeného policajta na vzniku škody na jeho zdraví vo vyššie uvedených intenciách. Zároveň vyžiadať si kompletnú zdravotnú dokumentáciu so zameraním na jeho pravé koleno, keďže súd prvej inštancie výsledky doterajšieho vykonaného dokazovania nevyhodnotil v zmysle tohto záveru.

31. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).