Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-32-2020.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Subarea
14CoE/32/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinným: X/ U. P. Y.. Q., K.. X.X.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX S., X/ Q. P., K.. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX S., X/ H. P., K.. X.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpený Advokátska kancelária, s.r.o., JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, advokát, Masarykova 2, 040 01 Košice, o vymoženie 33,20 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, Exekútorský úrad Prešov, Floriánova 2, Prešov, pod EX 2332/2006, o odvolaní dediča povinného v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20.9.2016, č. k. 39Er/2001/2006 - 11, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom M.R. Štefánika 875, 093 01 Vranov nad Topľou, trovy exekúcie vo výške 15,31 eur, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe vykonateľného exekučného titulu - Rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-355/ODI-III-2003 vydané ORPZ Košice II. zo dňa 28.8.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.8.2003 a vykonateľnosť dňa 1.12.2003 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 9.8.2006 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 33,20 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 18.2.2016 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods.1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pretože v predmetnom exekučnom konaní dňa 1.12.2006 uplynula prekluzívna lehota. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 31,97 eur. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov (Zákon o priestupkoch) účinného ku dňu začatia exekučného konania, možno rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. To znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon rozhodnutia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada priamo zo zákona, teda aj bez návrhu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. f/, ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že s účinnosťou od 1.9.2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zákon č. 298/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch vo svojom čl. II zmenil
a doplnil zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, že z neho vypustil ustanovenie § 88 ods. 1, pričom doterajšie odseky 2 a 3 tohto ustanovenia sa prečíslovali na odseky 1 a 2. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom síce zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote, no prekluzívna lehota uplynula ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o priestupkoch v súčasnom znení, teda pred 1.9.2008, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Pohľadávku súd prvej inštancie považoval za prekludovanú z dôvodu, že pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok v súvislosti s rozhodnutím o uložení pokuty za priestupok a nároku na náhradu škody či trov konania s tým súvisiacich, ich vykonateľnosť je viazaná na už uvedenú trojročnú prekluzívnu lehotu plynúcej od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko v tomto prípade sa exekučný titul- rozhodnutie o priestupku - stal vykonateľným dňa 1.12.2003, prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 1.12.2006. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 197, § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného, pretože oprávnený nemohol predvídať, že nebude možné exekučné konanie dokončiť pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (vyhláška) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 15,31 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v sume 6,64 eur a z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 6,12 eur vyhlášky + 20 % DPH (z odmeny 12,76 eur) v sume 2,55 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote proti výroku o trovách exekúcie odvolanie dedič povinného a navrhol nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Oprávnený ani súdny exekútor v predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania neuniesli dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania náhrady trov exekúcie. Poukázal na to, že pôvodný povinný X. P. zomrel mesiac po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a že nie vinou povinných sa tak exekučné konanie viedlo zbytočne 11 rokov. Oprávnený, resp. súdny exekútor tak nechali prekludovať pohľadávku a ani do dedičského konania po pôvodnom povinnom sa neprihlásili.
4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu dediča povinného uviedol, že súdny exekútor má skúmať, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Poukázal na § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a na judikatúru súdov SR a uviedol, že nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.
5. Súdny exekútor sa k odvolaniu dediča povinného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 18.3.2019.
6. V predmetnej veci povinný X. P., nar. 15.6.1947, naposledy bytom X., S., ktorý zomrel dňa 16.9.2006 a dedičské konanie 24D/556/2006, Dnot 211/2006 (20.12.2006) nebolo zastavené. Do úvahy preto prichádzajú dedičia po poručiteľovi ako právni nástupcovia v tomto konaní, keďže títo zo zákona zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého majetku. Ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: X/ U. P. Y.. Q., K.. X.X.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX S., Q., X/ Q. P., K.. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX S.H., W., X/ H. P., K.. X.XX.XXXX, O. XXXX/ XX, XXX XX S., W..
7. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
8. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP).
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie dediča povinného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou súdu prvej inštancie dňa 20.9.2016, t. j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 11.3.2020.
14. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
15. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
16. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 CSP zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m/ CSP. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (podľa § 251 CSP), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou CSP) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t. j. aj odvolanie. Len skutočnosť, že súd prvej inštancie v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že je proti nemu prípustné odvolanie, nezakladá oprávnenie účastníka podať odvolanie, ak to zákonná úprava nepripúšťa, resp. vylučuje.
17. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Pretože odvolanie dediča povinného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie dediča povinného H. P. proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože dedič povinného nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).