Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-117-2019.pdf
PDF · 98.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Csp/117/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: E. S., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX Z., občan SR, o zaplatenie sumy 1.080,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.080,84 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 882,04 eura od 17.12.2016 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.040,84 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
1.1. Žalobu zdôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom ako v záhlaví rozsudku. Spoločnosť CETELEMSLOVENSKO, a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNPPARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 04.03.2015 uzavrela spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok Cetelem-u poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.950,92 Eur tak, že sumu 1.862,64 Eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov a platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 88,28 Eur predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil žalovaný Cetelemu len časť dlžnej sumy a to vo výške 1.212,03 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 16.12.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.080,84 Eur (882,04 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 127,36 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 33,44 Eur z titulu dlžného poistného z úveru; 40 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky
z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 882,04 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.040,84 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. 1.2. Vo vyjadrení zo dňa 10.02.2020 žalobca oznámil, že žalovaný sa dostal do omeškania neuhradením mesačnej splátky splatnej k 10.04.2016.
2. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, písomne sa ospravedlnili, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uzatvoril zmluvu o úvere, bola mu poskytnutá kreditná karta, na základe ktorej mohol vyberať finančné prostriedky, ktoré riadne nesplácal.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb (čl. 17-19), prehľadom splátok a úhrad ( čl. 21), potvrdením odfinancovania finančných prostriedkov (čl. 22), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ( čl. 22pv) a zistil tento skutkový stav:
3.1. Dňa 04.03.2015 uzatvoril CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako právny predchodca žalobcu so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb s dohodnutou výškou úverového rámca 5.000 Eur, aktuálnou výškou úverového rámca 600 eur, výškou mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur. Dohodnutá splatnosť mesačnej splátky 10.deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby 26,68 % ročne, RPMN 46,36 %, priemerná RPMN 24,97 % a poplatok za poistenie 6,99%. Podľa časti 2. bodu 3.1. dlžník bol oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty. Žalovaný ako to vyplýva z potvrdenia ( čl. 22) odfinancovania peňažných prostriedkov vyčerpal výbermi v hotovosti celkom sumu 1.862,64 Eur a na základe splátok ( čl. 21) uhradil sumu vo výške 1.212,03 Eur.
3.2. Listom zo dňa 29.12.2016 (čl. 22pv) žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru ku dňu 16.12.2016. Súčasne vyzval žalovaného k úhrade sumy 1.080,84 Eur, zloženej z úverovej istiny vo výške 882,04 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 158,80 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Uvedenú sumu žalovaný neuhradil. 4. Právne posúdenie: 4.1. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. (§ 100 ods.1 Občianskeho zákonníka) 4.2. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. (§ 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka) 4.3. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. (§ 103 ods. 1Občianskeho zákonníka) 4.4. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. (§ 565 Občianskeho zákonníka) 4.5. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (§ 53 ods.9Občiansekho zákonníka) 4.6. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. (§54a Občianskeho zákonníka) 5. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 1.080,84 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 882,04 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1. 040,84 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. 6. Žalobca svoj nárok odvodzoval od Zmluvy o revolvingovou úvere zo dňa 04.03.2015, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu CETELEM Slovensko a.s. žalovanému revolvingoví spotrebiteľský úver s dohodnutou výškou úverového rámca 5.000 eur, aktuálnou výškou úverového rámca 600 eur, výškou mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur. Dohodnutá splatnosť mesačnej splátky 10.deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby 26,68 % ročne,
RPMN 46,36 %, priemerná RPMN 24,97 % a poplatok za poistenie 6,99%. Žalovaný z uvedeného úveru čerpal finančné prostriedky vo výške 1.950,92 eur. 7. Žalovaný zaplatil pred podaním žaloby spolu sumu 1.212,03 eur. 8. Listom zo dňa 29.12.2016 (čl. 22pv) žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru ku dňu 16.12.2016 s tým, že podľa žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania neuhradením mesačnej splátky splatnej ku dňu 10.04.2016 a žalobu podal dňa 02.12.2019, vzhľadom k čomu sa súd zaoberal v zmysle §-u 54a Občianskeho zákonníka premlčaním a dospel k záveru, že nárok žalobcu, je premlčaný. 9. V zmysle novely Občianskeho zákonníka č. 343/2018 Z.z. bola zavedená osobitná úprava uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia, ktorá je reakciou na nález Ústavného súdu SR sp.zn.PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd rozhodol, že §5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl.46 ods.1 v spojení s čl. 1 ods.1 Ústavy SR. Z dôvodovej správy k novele OZ vyplýva, že s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku , ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. 10. S účinnosťou od 01.05.2014 podľa §52 ods. 2 OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Od účinnosti tohto ustanovenia sa vzťahuje toto ustanovenie aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Teda ak dotknutá zmluva je úverovou zmluvou, je tiež zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva -zák.č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS, zákon o ochrane spotrebiteľa, všeobecnú úpravu obsiahnutú v §52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž zmluvou typovou, uzavretou medzi pôvodným veriteľom, ktorý bol podnikateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nemal možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán sporu je dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ ide o posúdenie premlčania. 11. V danej veci sa súd vysporiadaval s tým, ako plynie premlčacia doba, ak žalobca resp. jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, a má za to, že ak príde k zosplatneniu, potom premlčacia doba začína plynúť po zročnosti nesplatenej splátky. 12. Právny predchodca žalobcu využil svoje právo na zosplatnenie úveru, a to listom zo dňa 16.12.2016. 13. Ustanovenie §-u 101OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. 14. Okamih, kedy si možno právo uplatniť na súde po prvý raz, nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Ak čas splnenia záväzku nebol dohodnutý ani inak určený právny predpisom, či určiteľný rozhodnutím súdu , dlžník je podľa § 563 OZ povinný splniť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia a taktiež na jednotlivé splátky, na ktoré bolo dohodou účastníkov daného právneho vzťahu rozložené celé plnenie. 15. Plnenie dlhu teda možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa §101 Občianskeho zákonníka plynie samostatne. Zákon v ustanovení §565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh(tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu .Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (§565
Občianskeho zákonníka). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to od ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Ak dlžník nedodrží dohodou o včasnom splnení dohodnutých splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. 16. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže ale nemusí uplatniť. Stratu výhody plátok musí veriteľ dlžníkovi oznámiť, prípadne uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či si toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Toto právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka je modifikované tak, že veriteľ je v prípade nesplatenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide o premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. 17. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 29.12.2016, a to ku dňu 16.12.2016, keď žalovaný bol v omeškaní s platením splátky splatnej k 10.04.2016 a vyzval zároveň žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.080,94 Eur s prísl. do 14 od doručenia oznámenia. S poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba zosplatneného dlhu začala plynúť od 10.04.2016 (prvá zročná nesplatená splátka a kvôli omeškaniu i s touto splátkou bola vyhlásená okamžitá splatnosť úveru) a uplynula 10.04.2019. Keďže žalobný návrh bol doručený žalobcom konajúcemu súdu až dňa 02.12.2019, pohľadávka žalobcu je premlčaná, nakoľko súd premlčaný nárok žalobcu nemohol v súdnom konaní mu priznať, žalobu zamietol. 18. „Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka je kogentné, čo znamená, že nie je možné sa od neho odkloniť. Premlčacia doba potom plynie od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada. Súd uvádza, že za účelom určenia začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať ust. § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil svoje právo dané ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh začala plynúť odo dňa splatnosti nesplatenej splátky. Súd zdôrazňuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky. Ustanovenie § 103 OZ predstavuje lex specialis voči § 101 OZ, čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky), ani od okamihu využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo.“ (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 27.02.2019 sp. zn. 41Co/3/2019) 19. „Dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh jednorazovo, dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím súdu môže byť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky určená poslednou splátkou. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ.) Ide o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Ustanovenie § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, a to od 01.11.2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z. z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (aktuálne § 53 ods. 9OZ). Pokiaľ ide o premlčanie splátok, platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v
prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu odvolací musí prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že premlčacia doba nezačína plynúť od dátumu, kedy bol úver zosplatnený, ale od splatnosti splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený.“ (Uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 29.01.2019 sp. zn. 11Co/13/2019) 20. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, nakoľko pohľadávka žalobcu je premlčaná, súd premlčaný nárok žalobcu nemohol v súdnom konaní žalobcovi priznať a preto žalobu zamietol. 21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, keď žalovaný mal vo veci plný úspech, nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý by mala nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).