Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-4-2020.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - K.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, T. a otec - N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - N. XX/X/XX, U., C., o návrhu otca na zmenu úpravy styku a zníženie výživného, o odvolaní otca aj matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P/28/2019 zo dňa 8.7.2019, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh otca mal. na zníženie vyživovacej povinnosti a zmenu úpravy styku.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. §62, ods. 1,2,3,4,5, § 78, ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. Vykonaným dokazovaním súd uzavrel, že v zmena pomerov na strane otca nenastala. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom príjem otca podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava IV bol 993 Eur, pričom v tom čase mal aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. H. L., ktorá mu už ale odpadla. Teda príjem otca sa neznížil spôsobom, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného. Naopak jeho príjem tak ako uvádzal, má byť 818 Eur, je porovnateľný s príjmom, ktorý mal predtým, plus mu odpadla jedna vyživovacia povinnosť, čo súd musí brať do úvahy. Ďalšie výdavky, ktoré otec uvádzal, napríklad že cesta do T. ho stojí 150 Eur, je preto ako sám uviedol, že má auto E., ktoré má spotrebu 10 až 11 litrov, čo sa súdu tiež nejaví ako ekonomické v súvislosti s tým, že otec poukazuje na svoju zníženú životnú úroveň. V súhrne všetkých preukázaných skutočností je zrejmé, že otcovi od posledného rozhodnutia súdu príjem neklesol, a teda nenastala zmena pomerov, o ktorej hovorí Zákon o rodine, a ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak súd chce poukázať na to, že zmena pomerov nastala na strane mal. E., ktorý momentálne navštevuje II. stupeň ZŠ, je starší a matka má s ním preukázateľne zvýšené výdavky. S poukazom na tieto skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd sa zaoberal zmenou úpravy styku. Od poslednej úpravy styku, kedy krajský súd upravil styk za prítomnosti matky, ubehla doba takmer piatich rokov a mal. E. je o 5 rokov starší. S poukazom na vek dieťaťa a na to, že nebolo preukázané
riziko stretávania sa otca so synom, javilo sa súdu za vhodné zmeniť úpravu styku tak, aby sa vzťah mohol medzi nimi rozvinúť. Zo súdnej praxe je zrejmé, že styk, ktorý sa realizuje za prítomnosti druhého rodiča, nie je štandardný a súd sa k nemu prikláňa len pri nízkom veku dieťaťa, alebo pri preukázanom ohrození výchovy maloletého. To v tomto prípade vo veku mal. E. preukázané nebolo. E. je už veľký chlapec, ktorý vie formulovať svoje názory. Uviedol, že sa chce stretávať s matkou, pretože si nevie predstaviť inú situáciu, ktorá by nastala, keby s matkou ten styk nerealizoval. Maloletý E. si nevie inak situáciu predstaviť, je fixovaný na matku a s otcom sa stretáva málo. Podľa názoru súdu však upravený styk tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku a to jeden víkend v mesiaci na pár hodín bez prespatia dáva E.ovi príležitosť rozvinúť si vzťah s otcom. Je na otcovi, ako bude tento styk realizovať, akým spôsobom bude s E.om komunikovať a ako sa ten vzťah rozvinie. Je to príležitosť pre obnovu synovsko-otcovského vzťahu, ktorý je dôležitý pre každé maloleté dieťa. Súd nemal preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by neodôvodňovali takto styk upraviť. Súd zvýrazňuje, že je to bez prespania a bude to v meste, v ktorom E. býva. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, čo zahŕňa aj povzbudenie maloletého do vzťahu k otcovi, pretože 12-ročné zdravé dieťa musí byť schopné absolvovať styk na pár hodín bez prítomnosti matky.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolaní
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku I. rozsudku odvolanie otec maloletého. V odvolaní uviedol, že mu nebol doručený mesačný príjem matky mal. Má za to, že úmyselne zamlčala sudu prídavky na E.a z C., ako aj slovenské prídavky a daňový bonus. Žiada, aby boli zohľadnené výdaje na poistenie auta, lebo cesta do T. za synom verejnou dopravou nie je realizovateľná. Tiež žiada o uznanie vydajov na návštevy 85 ročnej matky, ktorá žije sama v dome a je treba ju zabezpečiť. Jeho situácia sa zmenila, lebo sud v F. pri výmere výživného bral ako istú vec, že si nájde robotu, poprípade, že aktivuje pozastavenú činnosť. Výška výživného sa neopierala o reálny príjem, ale predpoklad, ktorý zanikol jeho infarktom. Z toho dôvodu je potrebné upraviť výšku výživného na skutočný príjem, ktorý mu pravdepodobne zostane lebo v 55 rokoch a zdravotne obmedzený nemôže nájsť a asi nenájde robotu.
7. V zákonnej lehote podala proti výrokom II., III. a IV. rozsudku matka maloletého. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zmenil, alternatívne zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Má za to, že súd nesprávne zistil skutočný stav a dospel k nesprávnym právnym záverom. V odvolaní uviedla, že výrok je nejednoznačný v tom, či ide o styk každý druhý víkend, čiže dvakrát mesačne alebo o styk raz mesačne v poradí v druhom víkende príslušného mesiaca. Pri styku syna s otcom chce byť osobne účastná. Potrebu jej prítomnosti pri styku presvedčivo vysvetlil odvolací Krajský súd v Bratislave. Tento súd vyjadril obavu o nevhodnom a nezodpovednom správaní sa M. L. (najmä riziko užívania návykových látok). Pre nadviazanie ich bližších vzťahov je potrebné zachovať doterajšiu úpravu styku za účasti matky. Otec za predchádzajúci rok bol so synom dohromady trikrát a toho roku bol na návšteve iba raz. Otec mu je v podstate odcudzený ba až ľahostajný a za to si môže otec sám. Opakovane sa v minulosti stávalo, že svoju návštevu ohlásil, ale potom neprišiel a ani neoznámil, že nepríde, pričom ho čakali. E. s otcom nemá vytvorený vzťah, pretože ani v čase, keď v F. tvorili pár sa mu nevenoval. Sám sa vyjadril, že dieťa do troch rokov nepotrebuje otca. Práve prítomnosť matky pri styku nabáda syna, aby s otcom sa vôbec stretol a aj s ním zotrval. E. sa jednoznačne vyjadril, že bez matky k nemu nepôjde. Súhlasný názor na zachovanie doterajšieho stavu vyjadrila aj kolízna opatrovníčka. Na stretnutí s ňou sa E. vyjadril, že styk s otcom ako je teraz upravený mu maximálne vyhovuje. Svoje stanovisko potvrdil následne aj pri výsluchu pred sudkyňou, pričom doplnil, že s otcom nechce byť osamote.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa § 62, ods.2 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 35 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného zo strany otca na mal. E.a na konštatovaní, že na strane povinného otca nenastala zmena pomerov, pretože jeho príjem neklesol, zanikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Na strane mal. došlo k zmene pomerov v súvislosti s jeho nástupom na II. stupeň ZŠ. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za predčasný, nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci.
10. Ako to bolo uvedené vyššie, povinnosťou súdu v konaniach podľa CMP je zistiť skutočný stav veci. Za týmto účelom je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli. V danej veci súd prvej inštancie zamietol návrh na zníženie výživného bez toho, aby skúmal možnosti a schopnosti a reálny príjem povinného rodiča. Otec mal. v konaní uviedol, že je po infarkte, nemôže pracovať, má príjem - sociálnu dávku 880 Eur (čl. 78). Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že si hľadá prácu, avšak nevie si ju nájsť. Pred infarktom mal aspoň v sezóne robotu na plný úväzok (čl. 85). Z lekárskej správy zo dňa 20.11.2017 predloženej v konaní otcom ( čl.66) v nemeckom jazyku vyplýva, že otec sa podrobil koronárnej angiografii v roku 2017. Zo správy tiež vyplýva, že po zákroku u pacienta dochádza k efektivite a optimalizácii kardiovaskulárnych rizikových faktorov. Súd vo svojom odôvodnení poukázal na to, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy mal otec príjem 993 Eur a ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 208/2010-892 zo dňa 6.3.2014, ktorým bolo naposledy upravené výživné na mal. E.a, otec mal. v čase rozhodovania súdu pracoval na úväzok 40 hodín týždenne a dosahoval príjem 1.386,27 Eur mesačne v čistom. Súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy pokles jeho príjmu na 80%, pretože o tom nepredložil žiadne listinné dôkazy. V prípade, ak je naozaj jediným zdrojom príjmu otca v súčasnosti sociálna dávka 818 Eur, pokles jeho príjmu oproti predchádzajúcej súdnej úprave predstavuje 568 Eur, čo odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažuje za príjem porovnateľný. Súd sa uspokojil s tvrdením otca, že jediným zdrojom jeho príjmu je sociálna dávka. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by súd skúmal možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem. Nie je zrejmé, aké zamestnanie, resp. živnosť spomínanú v súdnom rozhodnutí otec vykonával v čase predchádzajúcej súdnej úpravy, ani aké sú vzhľadom na vzdelanie a kvalifikáciu otca zohľadniac jeho zdravotný stav, ktorý sa javí byť po chirurgickom zákroku kompenzovaný, jeho reálne možnosti a schopnosti dosahovať príjem a platiť tak súdom určené výživné. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína vyšetrovaciu zásadu súdu ( § 36 CMP) a povinnosť zistiť skutočný stav veci.
11. Otec vo svojom odvolaní taktiež namietal, že má v súvislosti s realizáciou styku s mal. E.om zvýšené výdavky v súvislosti s pohonnými hmotami a poistením motorového vozidla. V prejednávanej veci je nesporné, že otec mal. E.a žije vo U. a miesto bydliska dieťaťa je T., ktorý je od U. vzdialený 478 km (zdroj: maps.google.sk). V súvislosti so znášaním výdavkov rodičov spojených s realizáciou styku v prípadoch väčších vzdialeností, odvolací súd poukazuje na judikatúru. Ústavný súd konštatuje, že väčšia vzdialenosť medzi bydliskami rodičov dieťaťa nemôže za štandardných okolností ísť na ťarchu
iba jednému z nich a nesmie byť dôvodom porušenia práva dieťaťa na styk s oboma rodičmi zaručeného čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a súčasne porušením práva jedného z rodičov na styk s dieťaťom; v záujme rovnomerného vyváženia záťaže v takom prípade je dôvodné požadovať, aby tieto boli prenesené proporcionálne a úmerne i na rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti (Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 4156/19 zo dňa 8.9.2020 ). V konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod. sp.zn. 24 CoP 40,41/2018, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a povinnosťou spojenou s cestovaním detí na styk s otcom zaťažil oboch rodičov. Vo svetle citovaného rozhodnutia ústavného súdu ČR ( pozn. uznesenie ÚS ČR, sp.zn. I.ÚS 955/15 z 14. 3. 2017) odvolací súd zmenil miesto odovzdania mal. detí po ukončení styku tak, aby obaja rodičia boli s výdavkami spojenými so stykom otca s mal. deťmi zaťažení rovnomerne a zároveň určil čas odovzdania tak, aby sa matka s mal. deťmi mohla bez časového stresu prepraviť napr. železničnou dopravou do miesta jej bydliska. Je zrejmé, že tieto závery nie je možné aplikovať bez posúdenia osobitných okolností každého prejedávaného prípadu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že v minulosti matka s mal. E.om žili v F.. Nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré došlo k zmene miesta obvyklého pobytu, čím došlo k výraznému sťaženiu možnosti otca stretávať sa so synom a či tieto dôvody objektivizujú výlučnú povinnosť otca znášať všetky náklady spojené so stykom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka má vážne zdravotné problémy a nie je zrejmé, či je možné zaťažiť ju povinnosťou podieľať sa na odovzdaní E.a na styk s otcom v mieste jeho bydliska, tiež nie je zrejmé, či je v záujme dieťaťa styk v mieste bydliska otca. Ako to vyplýva z vyjadrenia matky, táto je poberateľkou prídavku na dieťa z C., vo výške 104 Eur. Je namieste zvážiť, či časť týchto prostriedkov nemôže byť použitá na kompenzáciu nákladov otca v súvislosti so stykom.
12. Matka vo svojom odvolaní namieta nejednoznačnosť určenia času styku, ako aj skutočnosť, že styk má prebiehať bez prítomnosti otca. Odvolací súd má v zhode so záverom súdu prvej inštancie za to, že je namieste úprava styku bez prítomnosti matky vzhľadom na vek dieťaťa a jeho vyspelosť. Je úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti riešiť situáciu, ak má dieťa problém stretávať sa s druhým rodičom. Pokiaľ matka má za to, že otec nedostatočne vníma potreby dieťaťa pri styku, je jej úlohou ho na to upozorniť a aktívne túto situáciu riešiť. V prípade, ak by to neviedlo k zlepšeniu situácie, je namieste vyhľadanie pomoci odborníka, ktorý by pomohol túto situáciu riešiť. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk otca a dieťaťa, a tiež za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, javí sa ako vhodná aj úprava styku telefonicky, prípadne prostredníctvom internetových komunikačných služieb.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vzhľadom na to, že súd nedostatočne zistil skutočný stav, pričom je potrebné doplniť dokazovanie, odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie sa zameria na dôsledné zistenie skutkového stavu. Porovná pomery na strane povinného rodiča ako aj maloletého v čase predchádzajúcej súdnej úpravy a pomery v súčasnosti. Zistí a ustáli výšku príjmu otca, jeho majetkových pomerov, pričom sa nebude spoliehať len na tvrdenia otca. Vyhodnotí otcove možnosti a schopnosti dosahovať príjem so zohľadnením jeho zdravotného stavu. Zistí a vyhodnotí oprávnené potreby maloletého dieťaťa a až následne pristúpi k vyhodnoteniu primeranosti výšky výživného určeného súdnym rozhodnutím a či je alebo nie je namieste jeho zmena. V naznačenom smere sa bude zaoberať výdavkami rodičov spojenými so stykom. Zohľadní námietky matky vo vzťahu k určenému času styku, pričom sa javí ako najpresnejšie určenie styku podľa kalendárnych týždňov (nie týždňov v príslušnom mesiaci). Súd s ohľadom na potrebu kontaktu mal. E.a s otcom, ktorý je bezpochyby v jeho záujme zváži aj úpravu styku formou telefonickou, prípadne prostredníctvom video hovorov.
15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).