Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_11Co-276-2019.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/276/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann 75 009 Paríž, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, R., o zaplatenie 367,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 23. mája 2019, č.k. 15Csp/67/2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) s poukazom na § 137 písm. a) CSP. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 23.05.2019 o 10:00 hod., na ktoré predvolal zástupcu žalobcu a žalovanú. Zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a súčasne bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť podaním zo dňa 17.04.2019 z dôvodu hospodárnosti konania a z dôvodu nenavyšovania trov na strane žalovanej pre prípad jeho úspechu v konaní. Takéto ospravedlnenie ale podľa názoru prvoinštančného súdu nemožno kvalifikovať ako ospravedlnenie vážnymi okolnosťami. Vážnymi okolnosťami sú okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (napr. choroba, dopravná nehoda a pod.). Za daného stavu, keďže žalovaná pred súdom navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a boli splnené aj ostatné zákonnom požadované predpoklady na rozhodnutie v zmysle § 278 CSP, preto súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a Čl. 17 CSP tak, že plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že účelom právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie žalobcu je riešenie situácie, keď žalobca vyvolal súdny spor ale následne svojou procesnou pasivitou bráni súdu v ďalšom postupe v konaní tým, že nesplní svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dokazovania, účelovo a často opakovane ospravedlňuje svoju neprítomnosť a súčasne žiada, aby súd v jeho neprítomnosti nekonal a odročil pojednávanie a takúto
procesnú pasivitu žalobcu potom právna úprava sankcionuje možnosťou vydať zamietavý kontumačný rozsudok pre zmeškanie na strane žalobcu. V predmetnom prípade sa však o pasivitu žalobcu nejedná, žalobca splnil tak povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dokazovania a aj keď žiadal ospravedlniť neprítomnosť na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti, zároveň ale uviedol, že netrvá na odročení pojednávania a žiada, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu na základe predložených dôkazov. Žalobca teda nijako nebránil súdu v konaní, naopak, bol procesne aktívny. Žalobca považuje výklad tohto ustanovenia súdom prvej inštancie za príliš formalistický, čo je v rozpore so základnými princípmi CSP. Žalobca poukázal aj na výšku uplatnenej pohľadávky 367,58 eur s príslušenstvom, na doterajšie trovy konania vo výške 111,83 eur, ktoré by v prípade účasti právneho zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní a úspechu žalobcu v spore narástli o 171,80 eur, preto má za to, že aj výška takto vzniknutých dodatočných trov je dostatočne vážnym dôvodom na ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní. Okrem toho, ak aj konajúci súd vyhodnotil, že ospravedlnenie neúčasti nepovažuje za dôvodné, mal postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP a žalobcu bezodkladne informovať o neakceptovaní ospravedlnenia.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 v spojení s § 356 písm.b CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 367,58 eur s príslušenstvom titulom dlhu zo spotrebiteľského úveru. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu posúdiť či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol.
6. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
7. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
8. Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch strán. Pasivita jednej či druhej strany v civilnom procese je zákonom sankcionovaná aj v podobe možnosti súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, avšak za splnenia podmienok ustanovených zákonom. Procesná pasivita žalobcu v konaní sa prejavuje tým, že si nesplní základné povinnosti sporovej strany. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nakoľko ide o rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, vzhľadom na následky takéhoto rozhodnutia sú súdy oprávnené pristúpiť k jeho vydaniu iba ak sú kumulatívne splnené všetky podmienky vyžadované zákonom. Vzhľadom na postavenie žalobcu v spore je súd oprávnený vydať rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalobcu iba na pojednávaní, a to ak sú splnené podmienky uvedené v § 278 CSP. Účelom úpravy rozsudku pre zmeškanie žalobcu v ustanovení § 278 CSP nie je umožniť súdu, aby v prípadoch, keď žalobca nebol v konaní pasívny (predniesol skutkové tvrdenia, doložil dôkazy, nezúčastnil sa nariadeného pojednávania, ale svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci za jeho neprítomnosti), súd vydal kontumačný rozsudok. Takýmto postupom by zo strany súdu dochádzalo k odňatiu možnosti žalobcu uplatňovať jeho procesné práva, čo by predstavovalo výrazný zásah do jeho práva na spravodlivý proces.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 23.05.2019 a na pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu z dôvodu, že riadne a včas predvolaný žalobca sa nedostavil na pojednávanie, a svoju neprítomnosť ospravedlnil takými okolnosťami, ktoré nemožno
považovať za vážne, hoci spolu s predvolaním bol poučený o možnosti rozhodnutia kontumačným rozsudkom. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu nebol postup prvoinštančného súdu správny, pretože podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené.
10. V prejednávanej veci žalobca podal na súde dňa 06.09.2018 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 367,58 eur s príslušenstvom na základe skutkového stavu opísaného v žalobe. K žalobe žalobca pripojil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predžalobnú výzvu s potvrdením o doručení, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdenie o prijatých splátkach. Žalovaná bola súdom vyzvaná, aby sa k žalobe písomne vyjadrila, čo urobila až krátko pred pojednávaním (dňa 21.05.2019). Súd vytýčil vo veci pojednávanie na 23.05.2019, predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 17.04.2019 a tento obratom, ešte v rovnaký deň súdu zaslal ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní v záujme hospodárnosti konania, zároveň uviedol, že netrvá na odročení pojednávania a súhlasí s rozhodnutím v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov v intenciách žalobného návrhu.
11. Za vyššie uvedených okolností nemohli byť podľa názoru odvolacieho súdu splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku podľa § 278 CSP, nakoľko nešlo o vec, v ktorej by bol žalobca v konaní pasívny, splnil si totiž svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dokazovania, neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. Žalobca v danom prípade pristupoval k prebiehajúcemu sporu s dostatočnou vážnosťou a bol náležite aktívny, pričom účasť na pojednávaní nebola jeho povinnosťou. Odvolací súd pripomína, že účasť na pojednávaní je právom strany sporu, nie povinnosťou a súd v takom prípade môže konať v neprítomnosti strany sporu, vykonávať dokazovanie a aj rozhodnúť vo veci samej, rozhodnutie však musí riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavky § 220 CSP.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
13. Keďže súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd za použitia ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, ktorého povinnosťou bude pokračovať v konaní, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP