Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Silverside a.s., IČO: 50 052 560, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, zastúpený: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42 267 285, proti žalovanému: N. R., nar.XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX R., o zaplatenie 2.219,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -153 zo dňa 1.10.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti (výrok II. a III.) p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti (výrok I.) zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.765,68 eur a zmluvné úroky vo výške 385,22 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 1.532,20 eur od 19.06.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti súd žalobu zamietol. Súd žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 91%, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov. Žalobou doručenou dňa 12.11.2018 Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínací súd) postúpenou tunajšiemu súdu z dôvodu podľa dňa 12.11.2018, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.765,68 eur, sumu zmluvných úrokov vo výške: 385,22 eur; sumu zmluvnej pokuty vo výške: 68,69 eur; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy vo výške 1.532,20 eur od 19.06.2018 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.06.2017 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.07.2017 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.08.2017 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.09.2017 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.10.2017 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.11.2017 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.12.2017 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.01.2018 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.02.2018 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo

sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.03.2018 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.04.2018 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky vo výške 49,08 eur od 21.05.2018 do zaplatenia; zákonný úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy zmluvnej pokuty, ktorá bola vyčíslená ku dňu zosplatnenia Úveru (t.j. 29.05.2018) vo výške 28,31 eur od 19.06.2018 do zaplatenia; sumu vynaložených nákladov vo výške: 4,- eur, a tiež sa domáhal aj náhrady trov konania. Upomínací súd v Banskej Bystrici dňa 31.08.2018 vydal platobný rozkaz pod č. , ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej, na základe čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd nárok uplatnený žalobou v časti o zaplatenie dlžnej sumy, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.765,68 eur (1.800,- eur - 2 splátky istina 34,32 eur) a nezaplatených úrokov za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 385,22 eur ako aj úroku z omeškania, v plnom rozsahu za dôvodný, keď nebolo medzi stranami sporné, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver na refinancovanie iných jej záväzkov a to bezhotovostným prevodom na bankové účty iných osôb ako je uvedené v Článku II úverovej zmluvy a to v celkovej výške 1.800,- eur, na splatenie ktorého žalovaná vykonala iba 2 splátky v sume 98,16 eur. Súd teda žalobe v tejto časti vyhovel. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku za zmluvnú pokutu a úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty súd v tejto časti žalobu nepovažoval za dôvodnú a preto ju zamietol. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej plnenie vyplýva zo zabezpečovacej zmluvy. Zmluvná pokuta je samostatným nárokom popri hlavnom záväzku vyplývajúcom zo zmluvy a zmluvné strany si ju musia výslovne dohodnúť. Zmluvná pokuta musí byť uzatvorená písomne. Nedostatok písomnej formy má za následok jej neplatnosť. Z obsahu úverovej zmluvy č. 666652604 uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 23.02.2017, Článku IX. bod 1., nevyplýva platné dojednanie o zmluvnej pokute, nakoľko sa jedná o formulárovú, veriteľom vopred pripravenú zmluvu (označená ako verzia platná od 01.10.2016), ktorá obsahuje v uvedenom článku len upozornenie na následky nesplácania, teda je nepochybné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu možnosť ovplyvniť znenie uvedeného článku. Zmluvná pokuta nebola medzi veriteľom a dlžníkom dojednaná v súlade s ust. , preto túto časť zmluvy súd vyhodnotil ako neplatnú, žalovanú nezaväzujúcu k plneniu a preto v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty zamietol. Žalobca rovnako nepreukázal vynaloženie nákladov na vystavenie poslednej výzvy vo výške 4,- eur. Nakoľko úspech žalobcu bol vo veci čiastočný, okresný súd náhradu trov pomerne rozdelil. Žalovaná suma 2.223,59 eur, priznaná suma 2.150,90 eur, t.j. pomer úspechu žalobcu 91% ( úspech žalobcu mínus úspech žalovaného. Pokiaľ sa týka lehoty splatnosti priznaného nároku, súd vzhľadom na žalovanou tvrdené skutočnosti na pojednávaní, ktoré žalobca nerozporoval, túto určil na 60 dní od právoplatnosti rozsudku tak, aby žalovaná mohla zabezpečiť finančné prostriedky na úhradu dlžnej sumy. Žalovanou navrhovanú úhradu v splátkach po 15,- eur súd nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko povolením uvedených splátok by žalovaná, ktorá neplnila záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy, získala výhodnejšie postavenie ako pri riadnom plnení záväzku zo zmluvy.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku II. a III. rozsudku. Žalobca namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces, pretože okresný súd odňal svojim konaním možnosť žalobcu efektívne konať pred súdom, odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k výroku II. je arbitrárne, okresný súd vo vzťahu k výroku II. konal v rozpore s princípom právnej istoty a hrubo a závažne porušil princíp rovnosti zbraní v neprospech žalobcu. Žalobca je názoru, že okresný súd nedodržal postup v zmysle . Rozsudok okresného súdu považuje za nepreskúmateľný. Odvolací súd žiada, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vyhovie žalobe aj v prevyšujúcej časti, teda v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ust. ) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. a

2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

5. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

11. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.

12. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd nezistil v danej veci, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces tak, ako to uvádza odvolateľ vo svojom podanom odvolaní. Odvolací súd dáva do pozornosti, že celé sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti konania pri zachovaní princípu rovnosti zbraní.

13. Naproti tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o dokazovanie, je to osobitná činnosť súdu, ktorá je sústredená na nadobúdanie poznatkov o veci, ktorá už je predmetom súdneho konania. Základnou podmienkou pre začatie civilného sporového konania je teda existencia žaloby. Ďalším znakom civilného sporového konania je už spomínaná kontradiktórnosť konania v spojitosti s povinnosťou strán predložiť a zabezpečiť dôkazy na podporu svojich tvrdení (dôkazné bremeno). Podľa môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a to spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, a individuálne pracovnoprávne spory. Proces dokazovania je teda v civilnom sporovom konaní vybudovaný výlučne

na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.

14. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. )

15. Odvolateľ je názoru, že okresný súd nedodržal postup v zmysle . Odvolací súd však podotýka, že vo veci nešlo o prvé pojednávanie, pričom posledné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 11.06.2019, kde súd po otvorení pojednávania stručne oboznámil s postúpením veci z OS BB. Na predmetnom pojednávaní súd uviedol, že žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru s tam uvedenými údajmi je fakticky návrhom, ktorý podala žalovaná, pričom poukázal, že nebol akceptovaný ako návrh v rozsahu akým bol podaný zo strany žalovanej. Jedná sa o úplne novú zmluvu, ktorú žalovaná uzatvorila. Preto považoval za potrebné doplniť dokazovanie v tejto veci aj výsluchom samotnej žalovanej. Až po jej vyjadrení je možné vysloviť zodpovedajúci právny názor vo veci. Odvolací súd je preto názoru, že z obsahu pojednávania zo dňa 11.06.2019 bolo zrejmé, ktoré skutkové tvrdenia súd považuje za sporné, ktoré skutočnosti budú predmetom ďalšieho dokazovania a ktoré dôkazy ešte vo veci vykoná.

16. Okresný súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku za zmluvnú pokutu a úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov upravených novelou , s účinnosťou od 01.01.1992. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený.

17. Z obsahu úverovej zmluvy č. 666652604 zo dňa 23.02.2017, Článku IX. bod 1., ani odvolaciemu súdu nevyplýva platné dojednanie o zmluvnej pokute, nakoľko sa jedná o formulárovú, veriteľom vopred pripravenú zmluvu (označená ako verzia platná od 01.10.2016), ktorá obsahuje v uvedenom článku len upozornenie na následky nesplácania, teda je nepochybné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu možnosť ovplyvniť znenie uvedeného článku. Aj odvolací súd je názoru, že zmluvná pokuta nebola medzi veriteľom a spotrebiteľom ako dlžníkom dojednaná v súlade s ust. , a preto túto časť zmluvy tiež vyhodnotil ako neplatnú, žalovanú nezaväzujúcu k plneniu.

18. Odvolací súd okrem výroku II., ktorým okresný súd žalobu v časti zamietol, potvrdil nadväzne ako vecne správny aj výrok III. o trovách prvoinštančného konania, ako výrok závislý od meritórneho rozhodnutia. Okresný súd náležite aplikoval zásadu miery úspechu v spore.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. v spojení s , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho rozsudku.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )