Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-5-2020.pdf
PDF · 108.78 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky: M. G., O.. XX.X.XXXX, V. X.Á. XX, XXX XX P., právnej zastúpenej: JUDr. Jarmila Machová, advokátka so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti odporcovi: U.. U. G., O.. XX.X.XXXX, V. P. XX, XXX XX P., právne zastúpeným: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 30Pc/53/2018-153 zo dňa 12.7.2019, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že odporca je povinný platiť výživné navrhovateľke vo výške 350 eur mesačne od 13.08.2018 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
III. Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je návrh plnoletého dieťaťa na určenie výživného. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. Odporca, U.. U. G. nar. XX.X.XXXX, je p o v i n n ý platiť výživné dcére M. G., nar. XX.X.XXXX, vo výške 300,- € mesačne od 13.8.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky. II. Dlžné výživné za obdobie od 13.8.2018 do 12.7.2019 vo výške 1.178,- € je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, navrhovateľka je dcérou odporcu, ktorého manželstvo s matkou navrhovateľky bolo rozvedené na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 26.2.2018. V konaní nebolo sporné, že odporca nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorá bola v čase podania návrhu študentkou gymnázia a tiež plnoletá. Otec navrhovateľky bol dňom 31.8.2018 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a počnúc 1.9.2018 poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.511,16 €. Odporcovi bol tiež priznané odchodné vo výške takmer 30.000 €. Odporca mal takisto príjem za pedagogickú činnosť na Pedagogickej fakulte, Prešovskej univerzity v Prešove, od mesiaca september 2018 do mája 2019 vo výške 322,55 €. Navrhovateľka bola rozhodnutím dekana Lekárskej fakulty UPJŠ prijatá na denný formu I. a II. stupňa štúdia študijného programu všeobecné lekárstvo.
4. Prijal právny záver, podľa ktorého návrh navrhovateľky posúdil ako čiastočne odôvodnený. Navrhovateľka býva u svojej matky, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Navrhovateľka preukázala, že v čase podania návrhu bola študentkou tretieho ročníka gymnázia a tiež jej prijatie na štúdium na vysokú školu a teda preukázateľne sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Navrhovateľka nemá žiadny príjem a je zrejmé, že nie je schopná sa v súčasnosti sama živiť. Pri skúmaní dôvodov na určenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby navrhovateľky, pod ktorými je nutné rozumieť potreby základné - najmä strava, ošatenie, hygiena, cestovné, ako i na školské pomôcky, či aktivity a aj mimoškolské aktivity, šport a kultúru. Súd pri hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov otca skúmal komplexne pomery povinného rodiča a objektívne zisťoval jeho životnú úroveň. Navrhovateľka svoje mesačné výdavky špecifikovala na výdavky na stravu v školskej jedálni 24 € mesačne, stravu doma 150,- €, náklady na mobil 14 €, cestovné 9,90 €, vreckové 20 €, na služby (kaderník, kozmetika) a hoci súdu nepredložila potvrdenie o ich výške tieto sumy neboli v konaní namietané a preto ich mal súd medzi účastníkmi za nesporné. Čo sa týka výdavkov na kozmetiku v sume 40,- €, na oblečenie v priemere vo výške 70,- € mesačne, ako aj na školu vo výške 30,- € mesačne, tak tieto súd vyhodnotil ako oprávnené. Súd však nepovažoval sumu vo výške 70,- € v podobe nájomného, ktoré mala navrhovateľka platiť svojej matke, za preukázanú. Odôvodnené výdavky odporcu predstavujú sumu vo výške 833,- €. Súd neprihliadal na výdavky na rehabilitáciu, nakoľko ich nepreukázal. Odporcovi okrem toho v októbri 2018 odpadol výdavok na splácanie pôžičky vo výške 135,09 €. Čo sa týka výdavkov na rekonštrukciu bytu, v ktorom v súčasnosti býva, súd konštatuje, že ich výška preukázaná faktúrami predloženými na pojednávaní (cca 15.000 €) nedosahuje výšku odchodného, na ktoré je takisto potrebné prihliadať pri určení výšky výživného. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je primerané vzhľadom na možnosti a schopnosti otca, t.j. vzhľadom na jeho priemerný čistý mesačný príjem, učiť výživné na navrhovateľku vo výške 300,- € mesačne, čo predstavuje takmer 1/5 z jeho príjmu. Takto určená výška výživného reflektuje na základné potreby plnoletého študenta strednej školy, ktoré nepresahujú bežnú mieru nákladov nutných pre život. Taktiež súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľka bola prijatá na štúdium na vysokej škole, a teda priznaná suma zohľadňuje predpokladané zvýšené náklady navrhovateľky v súvislosti so štúdiom na univerzite (napr. na cestovné, študijné materiály, stravu a pod.). Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na skutočnosť, že maloletá býva s matkou, ktorá zabezpečuje pre ňu osobnú starostlivosť. Pri rozhodovaní súd prihliadol nielen na potreby plnoletej dcéry ale aj na možnosti a schopnosti povinného rodiča, t. j. otca, pričom prihliadol aj na zárobkové pomery matky, resp. na skutočnosť, že práve matka zabezpečuje všetko potrebné pre dcéru, ktorá je v súčasnosti stále študentkou a poskytuje jej osobnú starostlivosť a skutočnosť, že odporca nemá v súčasnosti inú vyživovaciu povinnosť. Súd zaviazal otca prispievať na výživu odporcu dňom podania návrhu a nie od 1.8.2018 tak, ako to žiadala navrhovateľka, keďže výživné pre plnoleté dieťa možno priznal len od začatia konania. Dlžné výživné je tak za obdobie od 13.8.2018 do 12.7.2019. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že odporca od augusta 2018 dobrovoľne prispieval na výživu dcéry mesačne sumou 200 €, teda dlžné výživné v sume 1.178,- € súd vypočítal ako rozdiel medzi súdom určeným výživným a sumou, ktorú otec prispieval dobrovoľne. Odporca mal tak podľa rozhodnutia súdu uhradiť za mesiac august 2018 (t.j. za 19 dní) alikvotnú čiastku vo výške 184,- €, za ďalších desať mesiacov sumu vo výške 3.000,- € a za 12 dní mesiaca júl 2019 alikvotnú čiastku 116,- €, t.j. spolu sumu vo výške 3.300,- €. Odporca uhradil výživné za obdobie 13.8.2018 do konca mesiaca jún 2019, sumu v celkovej výške 2.122,- € (t.j. alikvotnú časť za 19 dní mesiaca august 2018 + 10 mesiacov), nakoľko navrhovateľkou nebolo rozporované, že odporca platil sumu 200 € aj v období nasledujúcom po mesiaci december 2018, pričom však za mesiac júl nebolo tvrdené a ani preukázané, že výživné bolo uhradené. Rozdiel tak činí 1.178,- € (3.300,- € - 2122,- €), na zaplatenie ktorého súd zaviazal otca do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky na určenie výživného nad 300,- €, ako aj v časti určenia výživného za obdobie od 1.8.2018 do 12.8.2018 zamietol. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom účastníkov konania vzhľadom na pomerne rozsiahle a detailné vyjadrenia účastníkov konania, ako aj vzhľadom k tomu, že by to bolo nehospodárne a neprimerane by to predlžovalo konanie vo veci. Taktiež z návrhu nebolo zrejmé, aké skutočnosti by sa mali nimi preukázať. Rovnako súd nevykonal dôkaz zistením výšky príjmu matky, nakoľko nebolo sporné, že jej príjem je podstatne nižší ako príjem otca a preto pre rozhodnutie v tejto veci bol rozhodujúci. 5. Poukázal na ust. § 62, ods. 1,5, § 63, ods. 3, §75, ods. 1,2, § 77 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolaní 7. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľka. Vo svojom odvolaní uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že odporca okrem vyživovacej povinnosti k plnoletej navrhovateľke inú nemá, k navrhovateľke si síce vyživovaciu povinnosť plní, ale výška jej plnenia bola doposiaľ ponechaná
na jeho vlastnú úvahu. Odporca má bežné výdavky, súdom prvej inštancie konštatované a vyčíslené, odporca sám ale hyperbolizuje svoju sociálnu situáciu k horšiemu a snaží sa prezentovať svoju sociálnu stav čo najnepriaznivejšie. Výdavky dospelého rodiča poberajúceho výsluhový dôchodok vo výške 1.511 Eur mesačne, podľa prezentovaných skutkových tvrdení odporcu mu prakticky neumožňujú viesť riadny život a výživné vyššie ako 164 € je pre neho likvidačné. V tejto súvislosti navrhovateľka upriamuje pozornosť odvolacieho súdu k faktu, že odporca súd prvej inštancie zavádzal, pretože od januára 2019 si plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke len vo výške 164.- €, nie 200.- € a jeho dlžné výživné pri prepočte na súdom prvej inštancie stanovené výživné vo výške 300.- € mesačne o 13.08.2018 nečiní súdom deklarovaných 1178,- €, ale 1998,- € a navrhovateľka je toho názoru a presvedčenia, že odporca v tejto časti odvolanie ani nepodal, súc spokojný so sumou nižšou o 700 Eur. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že výdavky dieťaťa , ktoré navštevuje strednú školu v bežnom režime sú odlišné od tzv." štart up „ čiary vo štvrtom ročníku stredoškolského štúdia, kedy na rodiča a dieťa dolieha tlak zo stužkovej (teda je potrebné na slávnostný úvod do dospelosti zabezpečiť spoločenské šaty, topánky, pančušky, líčenie a účes) v objektívnom meradle nemožno opomenúť slávnostnú večeru pre profesorský zbor, rodičov a študentov, ďalej náklady na školské povinnosti odrážajúce cieľavedomosť dieťaťa, a teda doučovania, náklady na prihlášky na vysoké školy a zabezpečovanie študijnej literatúry. Na výške určeného výživného sa odlišnosti potrieb navrhovateľky čo do všetkých aspektov nepremietli, boli súdom prvej inštancie posudzované mechanicky a arbitrárne, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku. Čistý mesačný príjem odporcu nepomerne stúpol a nepochybne sa zlepšili aj jeho majetkové pomery, najmä ak si navrhovateľka dovolí posudzovať investície odporcu do cudzieho bytu v inom svetle než učinil súd prvej inštancie. Odporca vo svojich vyjadreniach poukazuje na to, že polovicu pravidelných mesačných výdavkov pre navrhovateľku na odôvodnené potreby musí znášať matka a súd prvej inštancie sa s týmto stotožnil. Avšak tieto tvrdenia nemajú v oporu v zákone. Keďže matka navrhovateľky jej poskytuje osobnú starostlivosť a stará sa o domácnosť, tým jej poskytuje vyživovaciu povinnosť a to podľa svojich možností a schopností a tým prevyšuje rozsah vyživovacej povinnosti odporcu. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov z čoho jednoznačne vyplýva, že ak má rodič, ktorý nežije v spoločnej domácností s dieťaťom vyššiu životnú úroveň, čo odporca preukázateľné má, keďže poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.551,16 EUR, a jeho príjem je možno navýšiť o výsluhový dôchodok, súd prvej inštancie nesprávne posunul bremeno zabezpečenia osobnej starostlivosti na úroveň príjmu, ktorým sa povinný rodič zasluhuje o životnú úroveň inej osoby. To sa javí ako extrémne nespravodlivé. Čo sa týka príjmu matky, s ktorou navrhovateľka žije v domácnosti, tak tá poberá plat okolo 900 EUR, a teda na základe týchto uvedených skutočností sa musí odraziť i na výške vyživovacej povinnosti odporcu. Výška určeného výživného je neprimeraná skutočným príjmovým zárobkovým a majetkovým pomerom odporcu, ktorý disponuje dostatkom finančných prostriedkov na to, aby navrhovateľke zdieľať jeho skutočnú nepredstieranú životnú úroveň. Nie je spravodlivé žiadať, aby matka navrhovateľky, ktorá zarába zhruba dve tretiny toho, čo odporca poberá bezplatne bola nútená, okrem zabezpečovania potrieb navrhovateľky v naturálnej forme a starostlivosti vykrývať náklady na vzdelanie, a ostatné odôvodnené potreby ako bývanie , strava, ošatenie, obuv hygienické potreby a lieky do ich plnej výšky . Odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá je študentom UPJŠ LF odbor všeobecné lekárstvo sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú stabilizované a vychádzajúc z reálneho príjmu odporcu, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom. Odporca má v rozhodnom období, t.j. od 13.08.2018 až doposiaľ dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu väčšom ako je bežný životný štandard, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby takýto štandard poskytol svojej dcére i formou výživného ( a vyvážil doposiaľ zabezpečované len a iba nevyhnutné výdavky), čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odôvodnené potreby navrhovateľky sú nepochybne vysoké aj vďaka tomu, že jej rozumové schopnosti, svedomitosť, a vôľa študovať odôvodňujú aj nadštandardné vzdelávanie. Vzhľadom k tomu, že odporca neprispieval vo výške podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, navrhovateľku prinútil iniciovať toto súdne konanie (bez ohľadu na bdelosť matky), a konanie bolo zahájené dôvodne a doposiaľ sa vyporiadavame s argumentmi otca. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že s účinnosťou od 13..08.2018 zvýši výživné na plnoletú navrhovateľku sumu na sumu 500-Eur mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci a z takto určeného výživného určí aj nedoplatok odporcu na zročnom výživnom. 8. Proti rozsudku podal odvolanie aj odporca. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie
neodôvodnil, na základe akých kritérií rozhodol o výške výživného v sume 300,-Eur. Takéto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje žalovaný za arbitrárne a rozsudok súdu prvej inštancie z toho dôvodu za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Preukázané náklady navrhovateľky podľa jej písomných vyjadrení a dokladov predstavujú mesačne sumu 328,-Eur, z čoho polovica predstavuje 164,-Eur mesačne, a preto v zmysle zásady, že každý z rodičov má hradiť výdavky svojho dieťaťa pomerne a s prihliadnutím na to, že ide o plnoleté dieťa, ktoré nevyžaduje osobnú starostlivosť, mal byť žalovaný zaviazaný platiť mesačné výživné v sume 164,-Eur. Jedná sa evidentne o nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, kedy súd prvej inštancie posudzoval navrhovateľku ako maloletú a prihliadal mylne na osobnú starostlivosť jej matky o ňu. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Odporca sa na pojednávanie nemohol dostaviť zo zdravotných dôvodov, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že účastníkov nevypočul vzhľadom na ich pomerne rozsiahle a detailné vyjadrenia, ako aj vzhľadom na nehospodárnosť. Vo svojom vyjadrení zo dňa 03.12.2018 pritom žalovaný navrhol ako dôkaz výsluch žalobkyne. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, v dôsledku čoho nebol skutkový stav zistený dostatočne a objektívne. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že je dôvodný postup podľa § 388, zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v časti a v časti na jeho zrušenie. 10. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza. Zákon o rodine v ustanovení § 75 ods. l vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 12. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. 13. Potreby plnoletého človeka na uspokojovanie jeho sociálnych a kultúrnych potrieb sú vyššie, ako u maloletého dieťaťa. Za takého výdavky je okrem bežných výdavkov možné považovať výdavky stužkovú slávnosť, na návštevy kultúrnych a spoločenských akcií, športové podujatia a taktiež výdavky vynaložené v súvislosti s prípravou na štúdium na vysokej škole (doučovanie na prijímacie skúšky). Tak ako je to pri výživnom na maloleté deti, aj v prípade plnoletých detí odkázaných na výživu z dôvodu ich prípravy na budúce povolanie je ich právom podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ich rodičov. 14. Navrhovateľka vo svojom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o určení výšky výživného. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle platnej zákonnej úpravy je výška výživného otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov v poslednom období by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné ako pomocné kritérium vzhľadom na podobnosť právneho
prostredia pri určovaní jeho výšky zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ ( https://justice.cz/web/msp? clanek=opatrovnicka-agenda ), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa nad 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť. 15. V prejednávanom prípade príjem otca predstavuje výsluhový dôchodok vo výške 1.511,16 Eur. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že mu bolo vyplatené odchodné vo výške takmer 30.000 Eur, odporca má nepravidelný príjem z pedagogickej činnosti na Pedagogickej fakulte UPJŠ. Kritériám uvedeným v predchádzajúcom odseku podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá stanovenie výživného vo výške 350 Eur mesačne, ktoré predstavuje 23,16 % čistého pravidelného mesačného príjmu otca, čo aj pri zohľadnení skutočnosti, že nemá ďalšie vyživovacie povinnosti ani zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu zákonným kritériám. 16. Otec vo svojom odvolaní namieta, že súd pri určení výšky výživného nevychádzal zo zásady, že pri plnoletom dieťati sa majú obaja z rodičov podieľať na jeho výžive v rovnakom pomere, pričom osobná starostlivosť sa nezohľadňuje. Tento názor odporcu nie je správny. Bez ohľadu na vek, dieťa sa má právo podieľať na rovnakej životnej úrovni ako jeho rodičia, ktorí voči nemu majú zákonnú vyživovaciu povinnosť. Je nesporné, že aj matka navrhovateľky má voči nej vyživovaciu povinnosť, avšak jej zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery sú nižšie, ako je to u odporcu. Pri zohľadnení zákonných kritérií pri určení výšky výživného nie je možné vychádzať z rovnakého podielu, ktorým sa obaja rodičia majú podieľať na výdavkoch dieťaťa. Vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti, odvolací súd podporne poukazuje na materiál, vypracovaný U.. F. a Mgr. N., vymedzujúci podiel osobnej starostlivosti podľa veku mal. dieťaťa nasledovne: 1. starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku až 100%, 2. starostlivosť o dieťa do 6 rokov veku 90%, 3. starostlivosť o dieťa do 12 rokov veku 75%, 4. starostlivosť o dieťa do 15 rokov veku 30%, 5. starostlivosť o dieťa nad 18 rokov veku 5%. Z toho vyplýva, že hoci u plnoletého dieťaťa je podiel osobnej starostlivosti oveľa nižší ako je tomu u maloletého dieťaťa, nie je možné uzavrieť, že rezidentný rodič túto nezabezpečuje vôbec. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu bývala u matky, ktorá pre ňu zabezpečovala bývanie, stravu a podieľala sa na ďalších nákladoch. Odvolací súd dáva za pravdu odporcovi, že rozhodujúci stav bol stav v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhovateľka k svojmu odvolaniu predložila rozpis výdavkov v súvislosti s nástupom na vysokoškolské štúdium. V čase rozhodovania súdu o výživnom bola absolventkou stredoškolského štúdia. V prípade, ak odvtedy jej výdavky stúpli v intenzite, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia, má možnosť žiadať o zmenu rozhodnutia súdnou cestou. 17. Odporca namieta, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, čoho dôsledkom bolo nedostatočné zistenie skutočného stavu. Ako to vyplýva z bodu 38. odôvodnenia rozsudku, súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom účastníkov konania vzhľadom na ich detailné písomné vyjadrenia obsiahnuté v spise. Podľa § 195 CSP, v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. (BAJÁNKOVÁ, Jana. § 195 [Výsluch strany]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 739.) Odvolací súd má za to, že výsluchom účastníkov konania by neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie, keďže tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, v konaní boli pomery účastníkov dostatočne preukázané listinnými dôkazmi. 18. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok postupom podľa § 388 CSP zmeniť a zaviazať otca prispievať na výživné na M. sumou 350 Eur mesačne, počnúc dňom 13.8.2018 do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. 19. Vzhľadom k zmene rozsudku vo vzťahu k výške výživného ako aj k nejasnostiam, v akom rozsahu odporca výživné v rozhodnom čase uhrádzal, v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, odvolací súd nepovažoval za efektívne doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom zameraným na ustálenie výšky dlžného výživného, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania (§ 389 ods.1 písm.b C.s.p. a pre jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.). 20. Úlohou súdu bude v rozhodnom období dôsledne zistiť reálne poskytnutú výšku plnení odporcu, ktoré poskytol na výživu navrhovateľky a určiť paričnú lehotu na jeho zaplatenie. Súd rozhodne aj o trovách konania.
21. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).