Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-30-2020.pdf
PDF · 87.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, R. P., o vymoženie 2 153,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7Er/570/2014 - 14 zo dňa 05.11.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7Er/570/2014 - 14 zo dňa 05.11.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej exekúcii ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver, a v danom prípade (vzhľadom na povahu účastníkov exekúcie, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy úverovej ako aj rozhodcovskej zmluvy na predtlačenom formulári a na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V predmetnej exekúcii bolo ďalej zistené, že povinný (dlžník) si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva, t. j. jej obsah nebol osobitne spotrebiteľom vyjednaný, vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, resp. rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a to aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach rozhodcovskej zmluvy, a to ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Z uvedeného vyplýva pochybnosť, či spotrebiteľ-
povinný mal vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre jeho osobu. Spotrebiteľ (ako je už vyššie uvedené) rozhodcovskú zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodcovská zmluva zo dňa 09.09.2011 nebola skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber a po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to z dôvodu, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie, a preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej stránky nemôže preskúmavať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočného zisťovania skutkového stavu. Namietal ďalej s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.03.2014 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 2 153,35 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01115/13 zo dňa 06.06.2013, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, Karloveské rameno 8, 821 02 Bratislava, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 27.06.2013. Rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok zo zmenky, ktorou bola zabezpečená zmluva o úvere. Fotokópia zmenky bola priložená k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (v spise č. l. 3). Dňa 06.05.2014 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
13. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli. V súvislosti s exekučnými konaniami sa do Exekučného poriadku doplnili nižšie uvedené prechodné ustanovenia uvedené v odsekoch § 243f Exekučného poriadku.
14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
15. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
16. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
17. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
18. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
19. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
20. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému finančné prostriedky. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že úver poskytnutý oprávneným spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a rovnako má za to, že medzi oprávneným a povinným sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a to aj napriek názoru oprávneného a rozhodcovského súdu v exekučnom titule, podľa ktorých si povinný zobral úver od oprávneného na nespotrebiteľský účel. Z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) dňa 09.09.2011 (v spise č. l. 4) vyplýva, že úverový dlžník je označený aj ako fyzická osoba nepodnikateľ. Jedná sa o predtlačenú formulárovú zmluvu. Dôkazné bremeno ohľadom postavenia dlžníka v rámci úverového vzťahu za týchto okolností nesie veriteľ, ktorý individuálne nedojednateľnú formulárovú zmluvu o úvere pripravil a s dlžníkom takto uzatvoril.
21. Napriek tomu, že i z pohľadu odvolacieho súdu je v predmetnej veci zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia namieste, potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie bránia dôvody pre ktoré sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta. Je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe nároku oprávneného uplatneného zo zmenky. Zákonodarca po tom, čo predmetné exekučné konanie začalo prijal právnu úpravu, ktorá vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku iný postup súdu než je riešenie „zmenkovosti veci“ nepripúšťa. Ak zákon pre predmetnú vec stanovil u oprávneného povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie a stanovil pevnú lehotu (30 dní od účinnosti zákona), pričom zároveň stanovil pre súd povinnosť zaoberať sa len posudzovaním skutočností doložených oprávneným v lehote, alebo pri nedoplnení návrhu v lehote sa s touto skutočnosťou vysporiadať. Pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak má po novele, v pred ňou začatých exekučných konaniach, prednosť posudzovanie exekučného titulu z pohľadu jeho „zmenkovosti“ pred posudzovaním z iného dôvodu. Súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nezaoberal sa príslušnými vyššie uvedenými ustanoveniami ohľadom nároku uplatneného zo zmenky, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.