Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/266/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: P. Q., nar. XX.X.XXXX, P. XX, O. A. P., proti žalovanému: McGrath & Arthur s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 35 962 836, zastúpenému MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. -60, zo dňa 8.12.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX je neplatná, a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, mení tak, že žalobu zamieta.

II. Vo výroku, ktorým určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX je neplatná, potvrdzuje.

III. Odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške XXX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odmieta.

IV. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle tejto zmluvy, je neplatná; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi náhradu trov konania nepriznal; a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok XXX eur do 3 od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 4.4.2017 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy, sú neplatné, a že žalovaný je povinný vydať mu bezdôvodné obohatenie XXX,XX eura. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že 7.7.2008 so spoločnosťou GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava, uzatvoril Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk) s dohodnutými splátkami v sume XXX,XX eura (X.XXX Sk) s účinnosťou od 7.8.2008, na 72 mesiacov. Žalobca v žalobe uviedol, že túto spotrebiteľskú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu obsahu neprijateľných podmienok, nečitateľnosti a nejasnosti. Mal za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje postihnúť jeho majetok, t.j. jeho mzdu aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi a to bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V žalobe tiež tvrdil, že pohľadávka žalovaného vzniknutá na základe Zmluvy o úvere je premlčaná, a

žalovaný zrážkami zo mzdy nadobudol bezdôvodné obohatenie vo výške XXX,XX eura, počítané súčtom vykonaných zrážok zo mzdy za mesiac november 2016 (v sume XXX,XX eura) a za mesiac december 2016 (v sume XXX,XX eura).

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku ( ), súd prvej inštancie zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 7.7.2008 (ďalej ako „Zmluva o úvere“) ustálil, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk) s dohodnutými splátkami v sume XXX,XX eura (X.XXX Sk) s účinnosťou od 7.8.2008, na 72 mesiacov; cena úveru bola určená na 8.814,18 eura (XXX.XXX Sk); RPMN bola 15,47 %. Zistil, že v Zmluve o úvere bolo predtlačené vyhlásenie, že zákazník vyslovene súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy, môže GE Money, a.s. požadovať, aby zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky do výšky stanovenej v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, a to až do úplného splatenia úveru vrátane úrokov a zmluvnej pokuty, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet GE Money, a.s.; dohoda o zrážkach zo mzdy sa mala vzťahovať aj na budúceho platiteľa mzdy zákazníka, ako aj na iné príjmy zákazníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2013 mal súd prvej inštancie za preukázané, že pôvodný veriteľ oznámil žalobcovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky na nového veriteľa - žalovaného. Skonštatoval, že z výplatnej pásky žalobcu za mesiac november 2016 vyplynulo, že zamestnávateľ v prospech žalovaného zrazil sumu XXX,XX eura a z výplatnej pásky za mesiac december 2016 je zrejmé zrazenie sumy XXX,XX eura v prospech žalovaného.

3. Súd prvej inštancie na úvod poznamenal, že sa zaoberal otázkou charakteru podanej určovacej žaloby a dospel k záveru, že ide o žalobu v zmysle , t.j. o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu; pričom právnou skutočnosťou je platnosť spotrebiteľskej Zmluvy o úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej na zabezpečenie takéhoto úveru a určenie takejto právnej skutočnosti vyplýva z , ktoré umožňuje spotrebiteľovi brániť sa žalobou na súde proti porušiteľovi jeho spotrebiteľských práv. Dodal, že v časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia ide o žalobu na plnenie v zmysle

4. Na ozrejmenie právnej stránky Zmluvy o úvere súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o typickú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu a , nakoľko zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné podmienky, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, keďže boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Mal za nepochybné, že právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, a že žalobca je fyzickou osobou, ktorá uzatvorila Zmluvu o úvere za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

5. Pokiaľ sa jedná o žalobcom uplatnený nárok na určenie, že Zmluva o úvere je neplatná ako celok; súd prvej inštancie poukázal v prvom rade na to, že Zmluva o úvere vôbec neobsahuje dojednanie o úrokovej sadzbe, obsahuje len uvedenie ceny úveru ako sumy X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk). Vyslovil názor, že takéto dojednanie úrokovej sadzby je neplatné jednak pre rozpor so zákonom a jednak pre rozpor s dobrými mravmi. Objasnil, že , ako aj v jasne definujú, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o (spotrebiteľskom) úvere je ročná úroková sadzba úveru. Zdôraznil, že uvedenie iba výšky ceny poskytnutého úveru pri vedomosti veriteľa, že úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy, je možné označiť aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi s cieľom ovplyvniť správanie spotrebiteľa a neuvedením zákonných náležitostí využiť neskúsenosť a tieseň spotrebiteľa vo svoj prospech. Podotkol, že úroková sadzba úveru je síce len časťou samotnej zmluvy, ale ide o podstatnú časť zmluvy, a hoci nesplnenie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusí samo o sebe znamenať neplatnosť zmluvy ako takej (zákon takýto úver namiesto neplatnosti zmluvy sankcionuje určením úveru za bezúročný a bez poplatkov), tak v situácii, keď ide o esenciálnu časť zmluvy, ktorá má formulárovú podobu a bola skoncipovaná výlučne veriteľom (žalovaným), nezodpovedá takáto zmluva požiadavkám stanoveným v zákone, berúc zreteľ na povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na evidentnú nadvládu nad dlžníkom (žalobcom). Na uvedenom základe dospel súd prvej inštancie k záveru, že Zmluva o úvere je neplatná ako celok v zmysle .

6. K posúdeniu nároku žalobcu na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v rámci Zmluvy o úvere; súd prvej inštancie poznamenal, že vzhľadom na záver o neplatnosti Zmluvy o úvere, na zabezpečenie ktorej bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá, stráca platnosť aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a to z dôvodu svojej akcesorickej povahy. Považoval za potrebné ozrejmiť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj z iných dôvodov; a to vzhľadom na skutočnosť, že neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená, t.j. vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bolo neurčité a teda neplatné v zmysle . Zdôraznil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je navyše súčasťou formulárovej zmluvy, ktorá nebola individuálne dojednaná a svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Skonštatoval, že neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody, pretože sa jedná o jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený. Upriamil pozornosť na to, že v spore nebolo preukázané, že žalobca mal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, vzhľadom na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola priamo súčasťou Zmluvy o úvere, a nebola uzavretá ako samostatná zmluva; a takéto zmluvné dojednanie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo je ďalším dôvodom neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

7. V súvislosti s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX eura, ktoré predstavovalo sumu zrazenú žalobcovi zo mzdy zamestnávateľom v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere, súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy sú podľa strany povinné vydať si všetko, čo z neplatného právneho úkonu plnili. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zamestnávateľ skutočne zrážky zo mzdy v prospech žalovaného vykonal, čo potvrdil aj sám žalovaný. Uzavrel, že v prípade prijatej platby XXX,XX eura išlo teda zo strany žalovaného o prijatie plnenia z neplatného právneho úkonu, t.j. došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu na úkor žalobcu; pričom takto získané bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať.

8. Súd prvej inštancie objasnil, že námietkou premlčania sa v prejednávanom spore nezaoberal, nakoľko bola nepodstatná; vzniesol ju totiž žalobca voči žalovanému v situácii, keď žalovaný voči nemu žiadny nárok neuplatňoval.

9. Na uvedenom základe súd prvej inštancie podľa , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa , a tak, že hoci bol žalobca v spore plne úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, náhradu trov konania mu nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže bol zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za žalobu a nebol v konaní ani zastúpený advokátom. Súd prvej inštancie dodal, že podľa rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške XXX eur, t.j. za tú časť žaloby, v ktorej bol neúspešný; vypočítaný za každý z dvoch určovacích petitov vo výške XX,XX eura, za petit o vydaní bezdôvodného obohatenia v sadzbe 6% zo sumy, ktorá je predmetom konania, t.j. XXX,XX eura, teda vo výške XX eur.

10. Proti vyhovujúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle tejto zmluvy, je neplatná (výrok I.), proti vyhovujúcemu výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura (výrok II.) a proti výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok XXX eur (výrok IV.), podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súdu prvej inštancie vytýkal, že k záveru o neplatnosti Zmluvy o úvere dospel na základe aplikácie nesprávnej právnej normy, t.j. ; bol názoru, že toto ustanovenie nemožno použiť z dôvodu, že ako lex specialis. Poznamenal, že v prípade, ak by absencia niektorej z obligatórnych náležitostí zmluvy o

úvere spôsobovala jej neplatnosť podľa , výslovne uviedol. V zmysle však absencia obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere nespôsobuje jej neplatnosť, ale bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Dodal, že Zmluvu o úvere uzavretú v roku 2008 navyše nemožno posudzovať v kontexte znalostí súčasného spotrebiteľského práva a tieto znalosti aplikovať v jeho v neprospech.

11. Pokiaľ sa jedná o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že táto dohoda bola súčasťou samotnej Zmluvy o úvere, je zrejmé, že musela zabezpečovať pohľadávku, ktorá vznikne porušením zmluvných povinností zo strany žalobcu ako dlžníka. Zastával názor, že nie je možné vopred určiť ani presnú výšku pohľadávky, ktorá vznikne porušením zmluvných povinností dlžníka, a ani výšku zrážok zo mzdy, pretože veriteľ nemá vopred vedomosť o tom, aké bude mať dlžník v čase omeškania zamestnanie, resp. aká bude jeho mzda, z ktorej zákon pripúšťa zrážky až do výšky v akej je ich možné vykonať na základe osobitného predpisu (Exekučného poriadku). Argumentoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola v čase uzatvárania Zmluvy o úvere zakotvená výlučne v , ktorý stanovoval iba to, že má byť uzavretá v písomnej forme; pokiaľ sa jedná o ďalšie náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, tie sú uvedené priamo v , avšak toto ustanovenie bolo prijaté až novelou účinnou od 1.5.2014, pričom prechodné ustanovenia predmetného zákona veriteľovi neukladali povinnosť, aby svoje zmluvné vzťahy vzniknuté do prijatia novely upravil v zmysle tohto zákona (teda spätne). Na uvedenom základe sa žalovaný domnieval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom, pretože obsahuje náležitosti, ktoré v tom čase požadoval zákon, t.j. ; pričom v žiadnom inom zákone dohoda o zrážkach zo mzdy toho času upravená nebola. Pripomenul, že zákon o ochrane spotrebiteľa aj v súčasnosti umožňuje uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, a pokiaľ spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, nie je možné ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný dodal, že vzhľadom na to, že Zmluva o úvere a Dohoda o zrážkach zo mzdy sú platné, neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol byť zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi, keďže nešlo o prijatie plnenia z neplatného právneho úkonu.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zastával názor, že súd prvej inštancie riadne vykonal všetky navrhované dôkazy, svoje rozhodnutie vydal na základe správnych skutkových zistení a vec správne právne posúdil. Zotrval na svojich písomných a ústnych vyjadreniach v spore. Považoval za potrebné podčiarknuť, že žalovaný nepredložil ním (žalobcom) navrhovaný dôkaz - oznámenie o splatnosti jednotlivých splátok, z ktorého by bol zrejmý stav pohľadávky ohľadne jej premlčania, a to napriek tomu, že bol na predloženie tohto dôkazu súdom prvej inštancie vyzvaný. Vyjadril presvedčenie, že podaním odvolania žalovaný naplnil

13. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že v spore predložil tabuľku - platobnú disciplínu žalobcu, z ktorej je zrejmé, že žalobca svoj dlh riadne nesplácal; mal za to, že námietka premlčania vznesená žalobcom je irelevantná, pretože on si do dnešného dňa neuplatňoval voči žalobcovi na súde žiadne nároky. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že zrážky zo mzdy, ktoré boli vykonané, sú zásahom do jeho (žalobcovho) majetku; a zdôraznil, že je potrebné si položiť otázku, či nie je zásahom do jeho (žalovaného) majetku to, že žalobca si zobral úver, teda užíval jeho finančné prostriedky, a následne tento úver riadne nesplácal, a to ani napriek tomu, že mu bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie.

14. Žalobca v odvolacej duplike oponoval voči tvrdeniu žalovaného, že premlčanie je v tomto spore nepodstatné; a skonštatoval, že on má jednoznačne naliehavý právny záujem na kvalifikácii pohľadávky žalovaného ako premlčanej, a to za účelom zastavenia výkonu zrážok zo mzdy v prospech žalovaného a súčasne za účelom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal zrážkami zo mzdy na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario ; rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.9.2020 ( ).

16. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

17. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný ( ) vyplýva, že Zmluvou o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 7.7.2008 žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk) s dohodnutými 72 mesačnými splátkami vo výške XXX,XX eura (X.XXX Sk) s účinnosťou od 7.8.2008; cena úveru bola určená vo výške X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk) a RPMN bola vo výške 15,47 %.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 7.7.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 7.7.2008, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Vychádzajúc z dikcie a teda doslovnej (gramatickej) interpretácie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch účinných ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, a súčasne zo skutkového zistenia, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe (žalovaný tento skutkový záver súdu prvej inštancie nepoprel), nebolo možné stotožniť sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere v zmysle ; je nepochybné, že pokiaľ zákonodarca v ustanovení (lex specialis) výslovne upravil, že absencia údaju o ročnej úrokovej sadzbe (o.i. aj všetkých ostatných náležitostí zmluvy o úvere podľa cit. zákona) nespôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere, je vylúčené, aby súd cez aplikáciu (lex generalis), z absencie tejto náležitosti zmluvy, vyhodnotil zmluvu o úvere pre rozpor v dobrými mravmi ako absolútne neplatný právny úkon. Nedostatok náležitosti ročnej úrokovej sadzby tak spôsobuje iba právnym následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX, zo dňa 7.7.2008 (časť spoločné ustanovenia), bolo predtlačené vyhlásenie, že „zákazník vyslovene súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy o úvere, môže GE požadovať, aby Zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky a to až do výšky stanovenej v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia úveru vrátane úrokov a zmluvnej pokuty a aby zrazenú sumu poukazoval na účet GE. Táto Dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy zákazníka ako aj na iné príjmy zákazníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“

22. Na ozrejmenie právnej stránky posúdenia (ne)platnosti uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ). Dohoda musí o.i. obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Nedôvodnou bola preto námietka žalovaného uplatnená v odvolaní, že uvedená dohoda bola platne uzatvorená, keď argumentoval tým, že nie je možné vopred určiť presnú výšku pohľadávky, ktorá vznikne porušením zmluvných povinností dlžníka ani výšku zrážok zo mzdy, pretože veriteľ nemá vopred vedomosť o tom, aké bude mať dlžník v čase omeškania zamestnanie, resp. aká bude jeho mzda, z ktorej zákon pripúšťa zrážky až do výšky v akej je ich možné vykonať na základe osobitného predpisu (Exekučného poriadku). Maximálnu výšku zrážky zo mzdy podľa totiž nemožno zamieňať s dohodnutou

výškou zrážky zo mzdy; zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky zrážok (t.j. rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy) v predmetnej dohode, je pre jej neistý obsah neurčité.

23. Na ďalšie zdôraznenie správnosti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, odvolací súd uvádza, že žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru; predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárový typ zmluvy, ktorá v časti „spoločné ustanovenia“ Zmluvy o úvere vnútila žalobcovi uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, a to spôsobom, že prejav vôle žalobcu ako zmluvnej strany k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy, ako ďalšej zmluvy, sa nevyžadoval. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ teda formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretiu Zmluvy o úvere, o uzavretie ktorej mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa) ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby úspechom dovodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, t.j. dohody o zrážkach zo mzdy.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi je potrebné poskytnúť ochranu aj s ohľadom na existenciu nebezpečenstva, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí byť braný ohľad. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že Zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalovaného žalobcovi peňažný úver je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnú súčasť, preto ako taká podlieha kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach, ktorý vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

25. S poukazom na vyššie uvedené právne závery, skutočnosti uvádzané žalovaným vo vzťahu k právnemu posúdeniu neplatnosti dohody o zrážkach v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom odvolací súd uzatvára, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi v úverovej zmluve je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pretože je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly; ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky (napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah) nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť; z tohto dôvodu moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi z postúpenej pohľadávky priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobcu a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Možno preto opakovane zhrnúť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcu a je v rozpore s , keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Nastúpený trend ochrany spotrebiteľa v uvedených prípadoch napokon podporil aj zákonodarca zavedením nového ustanovenia do o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

26. Po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX je platným právnym úkonom, avšak poskytnutý úver je bez poplatkov a úrokov; súčasne zohľadňujúc, že žalobca ako dlžník v zmysle rozpisu platieb bol povinný okrem sumy XXX,XX eura zaplatiť žalovanému sumu XXX,XX eura, t.j. pri existencii splatného hmotnoprávneho záväzku (dlhu) žalobcu voči žalovanému, tak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým určil, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX je neplatná, a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eura, podľa zmenil a žalobu zamietol; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný ( ) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie. S poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe v časti o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX je neplatná, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle potvrdil.

27. Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške XXX eur.

28. Podľa od 1.7.2016 ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia .

29. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. v pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

30. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

31. proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v . Vychádzajúc z cit. ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku, ktoré má povahu uznesenia, a ktorým súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti žalovaného zákon nepripúšťa. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalovaného podľa odmietol.

32. Uvedený záver platí aj napriek nesprávnemu poučeniu súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku o možnosti proti výroku IV. podať odvolanie. Skutočnosť nesprávneho poučenia o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému výroku zo strany súdu prvej inštancie totiž nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je zo zákona (ex lege) vylúčená. v ustanovení poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia

odvolaním napadnuteľného rozhodnutia. Ak teda súd prvej inštancie v poučení napadnutého rozsudku uviedol, že proti výroku IV. je odvolanie prípustné, táto skutočnosť nezakladá právo na jeho uplatnenie (Z IV, str. 768, Najvyšší súd SR sp. zn. ).

33. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , a tak, že žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov konania, nakoľko žiadna zo strán nemala v spore úspech.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).