Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžová 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/ XX, XXX XX R., za účasti osobitného subjektu: Občianske združenie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 11 Nitra, IČO: 42 205 735, právne zastúpeného: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, 940 02 Nové Zámky, o zaplatenie 1.110,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. -200 zo dňa 22.11.2019 takto

rozhodol:

Mení rozsudok prvoinštančného súdu v časti zamietavého výroku v rozsahu 740,19 eur s 5 % úrokom z omeškania od 20.06.2017 do zaplatenia a výroku o trovách konania tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 740,19 eur s 5 % úrokom z omeškania od 20.06.2017 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu a osobitný subjekt nárok na náhradu trov konania nemá právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a . II. Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a. III. Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Prvoinštančný súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.110,79 eura, úroku vo výške 68,53 eura, úroku z omeškania vo výške 0,61 eur, úroku vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.110,79 eur od 20.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.110,79 eur od 20.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 68,53 eur od 20.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Prvoinštančný súd posúdil vec ako spotrebiteľskú podľa ust. . Rozhodnutie právne odôvodnil aj podľa ust. , , a podľa ust. , o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“ Vychádzal z tvrdenia, že žalovaný po vyčerpaní úveru prestal uhrádzať splátky riadne a včas. Preto ho žalobca vyzval na predčasné splatenie úveru výzvou z 19.06.2017 a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia a druhou upomienkou/Opakovaným upozornením z 18.04.2017. Zosplatnenie úveru vyhodnotil ako neplatné, pretože žalobca nepostupoval v súlade s ust. . Žalobca nepreukázal, že upozornenie na omeškanie vôbec odovzdal na prepravu poštovému podniku ani to, že bolo žalovanému doručené do sféry jeho vplyvu, prípadne, žeby

žalovaný jeho prijatie zmaril. V konaní preukázal len doručenie výzvy na predčasné splatenie úveru z 19.6.2017 dňom 22.6.2017. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalobca na preukázanie tvrdenia ohľadne posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou, nenavrhol žiaden dôkaz. Žalobca ani netvrdil, že si údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného overoval, a to i napriek skutočnosti, že jeho výdavky (len podľa údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie úveru) dosahovali výšku 227 eur len na splátky iných úverov, čo predstavuje cca 35 % zo sumy jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Vzhľadom na to, že tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. boli v žalobe a následnom vyjadrení uvedené len všeobecne a obmedzovali sa na používanie právnych pojmov, bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy. Žalobca v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno a preto prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca v právnom postavení veriteľa nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti). Žalobca sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral len na zistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a obozretne, ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Takéto jeho konanie prvoinštančný súd vyhodnotil ako konanie priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia . V tejto súvislosti ďalej uviedol, že jeho konanie nemôže požívať ochranu zo strany súdov Slovenskej republiky a keďže ust. nepôsobí dostatočne odrádzajúco, považoval za dôvodné aplikovať ust. a odmietol poskytnúť žalobcovi ochranu pri tak vážnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. O trovách konania rozhodol podľa ust. , , (ďalej len „“).

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca sa odvolal voči nepriznanej sume 740,19 eura s úrokom z omeškania. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil, že nekonal s odbornou starostlivosťou a už vôbec nie, že ide o hrubé porušenie povinnosti podľa ust. , pretože žalobca bonitu žalovaného overil dostatočne a to jednak reportom SRBI, zo sociálnej poisťovne a na základe údajov poskytnutých žalovaným v žiadosti o úver a kreditnými obratmi vo výpisoch z účtu žalovaného. Zákon nestanovuje povinnosť využiť všetky dostupné možnosti preverenia bonity a neustanovuje konkrétne spôsoby overenia. Podľa pomeru príjmu k výdavkom je možné objektívne posúdiť, či konkrétny klient bude schopný splácať všetky existujúce úvery resp. ich zostatky. Bol toho názoru, že pri zohľadnení mesačného príjmu 650,- eur, výdavkov uvedených v žiadosti 227,- eur (splátky úveru), bola splátka vo výške 22,43 eur pre žalovaného prijateľná. Žalobca za účelom skúmania bonity nahliadol do 2 registrov, teda nejde o hrubé porušenie povinnosti. Neobstojí ani tvrdenie súdu, že žalobca pri uzatváraní zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a že takéto konanie sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je zmluva neplatná. Keďže žalobca pri skúmaní bonity postupoval v súlade so zákonom a neporušil svoje povinnosti, úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má právo na celé nezaplatené splátky úveru splatné v čase rozhodovania. Pokiaľ súd rozhodol, že žalobca nemal právo požadovať jednorázové splatenie úveru, mal dospieť k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný iba v tej časti, v ktorej sa žalobca domáha priznania celého dlhu nad rámec ohraničený splátkami, ktoré neboli zaplatené a ich splatnosť nastala do vyhlásenia rozsudku. Poukázal nato, že žalobca mal úver splácať mesačne po 22,45 eura k 15. dňu kalendárneho mesiaca, do 15.10.2024. Žalovaný do vyhlásenia predčasnej splatnosti úver zaplatil 358,88 eur, preto dlžná suma ku dňu rozhodovania predstavuje 740,19 eur s úrokmi z omeškania. Navrhol vyhovieť žalobe v časti dlžnej sumy 740,19 eur spolu s úrokmi z omeškania a zaviazať žalovaného na jej úhradu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznať náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom rozsahu nie je vecne správny. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku , preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej). Podľa , veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie . Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, okolnosti, ktoré má veriteľ brať do úvahy pri posudzovaní bonity spotrebiteľa sú uvedené demonštratívne, t.j. ako neuzavretý okruh (arg.: „najmä“). Podľa , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta zo strany dodávateľa. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , a ďalšie.

Pokiaľ žalobca pri uzatváraní zmluvy vychádzal len z vyjadrenia spotrebiteľa o jeho schopnosti splácať úver a potvrdenia zo sociálnej poisťovne, uvedené nepochybne predstavuje formalistický prístup dodávateľa k splneniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia , a to povinnosti veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca pred uzavretím zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou a porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia v dôsledku čoho nebol oprávnený predčasne zosplatniť poskytnutý úver ( ). Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. V danom prípade však nejde o hrubé porušenie povinnosti ako to vyhodnotil prvoinštančný súd. Žalobca, hoci neodborne, pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver vychádzal minimálne z reportov SRBI a Sociálnej poisťovne ako aj z vyjadrenia žalovaného a teda neposkytoval úver bez akýchkoľvek údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa. Konanie žalobcu nespĺňa charakteristiku hrubého porušenia povinnosti v zmysle ust. a z tohto dôvodu bez ďalšieho nemožno uzavrieť, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Jeho správanie však nebolo dostatočne odborné a starostlivé, keď si okrem bežných informácií nevyžiadal minimálne doklad o príjme spotrebiteľa a nezisťoval účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca nemal dostatočný obraz o príjme rodiny a jej výdavkoch. Prvoinštančný súd žalobcovi odmietol poskytnúť akúkoľvek súdnu ochranu (ktorá by prichádzala prípadne do úvahy) tým, že na daný vzťah okrem prísnejšieho následku nedostatočne skúmanej bonity spotrebiteľa pri jej hrubom porušení sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou aplikoval ust. . Uvedené zákonné ustanovenie je interpretačným pravidlom, kde odvíjajúc od mravných hodnôt hodnotiacej osoby sa hodnotia subjektívne dobré mravy daného právneho vzťahu, v dôsledku čoho je možné odoprieť výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (dočasné, vyplývajúce z konkrétnej situácie v danom mieste a čase). Súd je povinný aplikáciu náležite odôvodniť, čo v prejednávanej veci sa nestalo. Javí sa, že súd mienil voči dodávateľovi (žalobcovi) pre porušenie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa pôsobiť „dostatočne odradzujúco“, aby v budúcnosti svoje praktiky zmenil a odmietol mu bez ďalšieho poskytnúť ochranu. Takýto postup súdu je však nesprávny, hraničí so svojvôľou, naviac keď zákon nesprávny postup už sankcionuje, je neprípustné, aby z titulu „Generálnej prevencie“ súd opätovne, bez odôvodnenia konkrétnej veci, ukladal ďalšiu sankciu. Preto v tejto časti postup prvoinštančného súdu odvolací súd nepovažoval za správny. Pre účely riadnej ochrany spotrebiteľa zanedbanie odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity spotrebiteľa postačuje zákonná sankcia zákazu zosplatnenia úveru.

5. Odvolací súd zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 03.11.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.200,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť zaň náklady v 108 splátkach po 22,43 eur mesačne vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 16.11.2015 a splatnosť celého úveru bola dojednaná na 15.10.2024. Z prehľadu splácania vyplýva, že žalovaný vyplatil doposiaľ 365,48 eura, poslednú splátku zaplatil dňa 03.03.2017. Zo záverov o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalovaný je povinný platiť aj úroky a poplatky k úveru vyplýva, že žalobcovi možno priznať splátky splatné ku dňu rozhodnutia prvoinštančného súdu. Žalobca v odvolaní navrhol priznať mu splátky splatné ku dňu rozhodnutia prvoinštančného súdu (22.11.2019). V civilnom sporovom konaní je súd viazaný podľa rozsahom odvolania, preto žalobcovi nie je možné priznať v odvolacom konaní viac, než žiada. Žalovaný doposiaľ uhradil 365,48 eura. Žalovaný bol od uzatvorenia zmluvy o úvere do rozhodnutia prvoinštančného súdu povinný uhradiť žalobcovi splátky za obdobie od 16.11.2015 do 15.07.2017, t. j. 49 splátok po 22,43 eura, celkovo 1099,07 eura, preto odvolací súd zmenil žalobu a priznal žalobcovi 740,19 eura, ktorá suma zodpovedá rozdielu medzi uhradenou sumou a sumou, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť do rozhodnutia prvoinštančného súdu.

6. Podľa , súd priznal žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania v žalobe. Ich nepriznanie namietal v odvolaní. Žalobca žiadal v žalobe priznať úroky z omeškania z celej neuhradenej istiny 1.110,79 eur od 20.6.2017, keď považoval úver za zosplatnený k 19.6.2017. Keďže k zosplatneniu úveru v dôsledku skúmania bonity

spotrebiteľa bez odbornej starostlivosti nemohlo dôjsť, zosplatnenie úveru je možné považovať za výzvu na úhradu dlhu, kedy žalovaný túto listinu prevzal a bol oboznámený s rozsahom dlhu a povinnosťou ho uhradiť. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od tohto momentu. Odvolací súd v dôsledku omeškania spotrebiteľa žalobcovi preto priznal úroky z omeškania z celej istiny v zákonnej výške od momentu požiadania jej plnej úhrady, pretože v rámci zákonných obmedzení žalobcovi nebolo možné priznať úroky z omeškania z každej priznanej omeškanej splátky úveru.

7. Preto odvolací súd podľa napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania zmenil a žalobe vyhovel. Vo zvyšku prvoinštančný rozsudok odvolaním napadnutý nebol a odvolací súd ho nad rámec priznaného plnenia nepreskúmaval.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V konaní každá zo sporových strán mala úspech čiastočný, preto súd im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.