Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/176/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu V., proti žalovanej D., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.apríla 2019, č. k. -225, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 11.apríla 2019, č. k. -225 súd prvej inštancie konanie v časti o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľke Q. T., rod. K.-D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. G. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, zastavil a určil, že listina o vydedení žalobcu spísaná dňa 06.01.2016 poručiteľkou Q. T., rod. K.-D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. G. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, do notárskej zápisnice uloženej v Zbierke notárskych zápisníc na Notárskom úrade notárky F. Y., so sídlom C. XX, U., pod sp.zn. N X/XXXX, NZ XXX/XXXX, T. XXX/ XXXX, je neplatná. Určil, že závet poručiteľky Q. T., rod. K.-D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. G. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, spísaný dňa 06.01.2016 do notárskej zápisnice uloženej v Zbierke notárskych zápisníc na Notárskom úrade notárky F. Y., so sídlom C. XX, U., pod sp.zn. N X/ XXXX, NZ XXX/XXXX, T. XXX/XXXX, v časti, v ktorej sa žalobcovi ako plnoletému potomkovi nedostáva polovica jeho dedičského podielu zo zákona, je neplatný. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že listina o vydedení žalobcu spísaná dňa 06.01.2016 poručiteľkou Q. T., rod. K.-D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. G. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX., do notárskej zápisnice pod sp.zn. N X/XXXX, NZ XXX/XXXX, T. XXX/XXXX, je neplatná. Ďalej aby súd určil, že závet poručiteľky Q. T., rod. K.-D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. G. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, spísaný dňa 06.01.2016 do notárskej zápisnice pod sp.zn. N X/XXXX, NZ XXX/XXXX, T. XXX/XXXX, v časti, v ktorej sa žalobcovi ako plnoletému potomkovi nedostáva polovica jeho dedičského podielu zo zákona, je neplatný a aby súd určil, že žalobca je dedičom po poručiteľke Q. T., rod. K.-D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. G. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľka“, alebo „matka“). V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobcom podaná žaloba (ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby) je procesne prípustná s poukazom na ust. . Dospel k záveru, že takáto žaloba je procesne prípustná a je povinný ju meritórne prejednať, nakoľko sa jedná o žalobu podľa , pričom prípustnosť žaloby vyplýva priamo z osobitného predpisu. Takýmto predpisom je , ktorý v výslovne predpokladá podanie určovacej žaloby, pokiaľ vyvstane v dedičskom konaní sporná skutočnosť, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie o dedičskom práve. Aj podľa dôvodovej správny k , žalobná žiadosť (petit žaloby) znie na určenie spornej skutočnosti a v tomto prípade sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, lebo je

prezumovaný osobitným zákonným ustanovením, ktorým je . Žalobca, ak podá žalobu, na podanie ktorej bol notárom odkázaný, preto nie je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti svedčiace o takomto právnom záujme. Žalobca pritom podal presne takú žalobu, s takým žalobným petitom, na podanie ktorej bol notárkou odkázaný, pričom túto podal včas, keď lehota na jej podanie bola určená v trvaní 2 mesiacov od 07.11.2017 a žaloba bola podaná dňa 29.12.2017. Dodal, že síce žalobca nebol odkázaný na podanie žaloby uznesením, teda takou formou, akú predpokladá znenie ust. , avšak toto procesné pochybenie na strane konajúceho súdneho komisára nemôže byť na vrub žalobcu. Preto je povinný sa žalobou zaoberať z vecného hľadiska. V konaní nebolo sporné, že žalobca (aj jeho potomkovia) bol vydedený listinou o vydedení, ktorú vo forme notárskej zápisnice spísala poručiteľka (matka žalobcu a žalovanej) dňa 06.01.2016, v ktorej je súčasne obsiahnutý závet poručiteľky, ktorým svoj majetok - finančné úspory a nehnuteľnosti nadobudnuté dedením po rodičoch poručiteľky, odkázala žalovanej. Listina má teda zákonom prípustnú formu (notárska zápisnica), je poručiteľkou vlastnoručne podpísaná a je datovaná, čím spĺňa formálne náležitosti vyžadované v . V listine o vydedení sa uvádza, že poručiteľka vydeďuje zo svojho majetku žalobcu (syna). Uviedla ďalej nasledovné: „..jeho presná adresa mi nie je známa, odkedy má syn partnerku N., prestali sme sa navštevovať. Syna I. vydeďujem zo všetkého svojho majetku, nakoľko dlhodobo, posledné dva roky najmenej, neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať a v mojom vážnom zdravotnom stave neposkytuje mi žiadnu pomoc a opateru. Na vysvetlenie uvádzam, že som vážne chorá, podľa rozhodnutia obce R. G. som od roku 2012 odkázaná na celodennú opatrovateľskú službu, som onkologický pacient, bez cudzej pomoci, bez rehabilitačných pomôcok, sa nemôžem sama hýbať, pohybovať ani len po vlastnom dome. Jedinú starostlivosť mi poskytujú už 11 rokov, dcéra D. a zať Y.. Zať Y. sa jediný stará o dom, záhradu, domácnosť, všetko, čo mi treba porobiť. Syn I. ma na moje opakované prosby príde navštíviť najviac 4-5 krát do roka. Pri každej návšteve ma veľmi rozruší, zostanem ako troska, syn sa ma pýta len na peniaze, študovane mi vysvetľuje, že má svoju rodinu, veľké výdavky a teda pýta odo mňa moje úspory. Vzťah syna I. ku mne sa zhoršil, celkom otočil, odkedy má svoju novú partnerku. Vydedenie sa vzťahuje aj na potomkov syna I., toho času vnuka N., ktorý sa rovnako ako jeho otec nechová ku mne, ako by vnuk mal.“ Vyššie uvedené časti listiny predstavujú vymedzenie dôvodov, pre ktoré poručiteľka pristúpila k vydedeniu žalobcu. Čo sa týka dôvodov vydedenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto boli v listine jednoznačne a dostatočne určito, zrozumiteľne vymedzené, teda táto povinná obsahová náležitosť listiny je naplnená. Poručiteľkou opísané dôvody vydedenia možno celkom jednoznačne subsumovať pod zákonné dôvody vydedenia podľa , , a síce prípad, keď potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a prípad, keď potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. V prvom rade súd konštatuje, že úlohou súdu v tomto konaní nie je skúmať a hodnotiť, kto sa viac či lepšie staral o poručiteľku na sklonku jej života. Súd dospel k záveru, že správanie žalobcu podstatné znaky dôvodov pre vydedenia nenaplnilo. Pokiaľ sa v listine o vydedení uvádza, že žalobca dlhodobo, najmenej posledné dva roky neprejavuje skutočný záujem o poručiteľku a neposkytuje jej žiadnu pomoc ani opateru a že jedinú starostlivosť o poručiteľku poskytujú 11 rokov len žalovaná s manželom, toto sa v konaní ukázalo ako nepravdivé. Žalobca jednoznačne preukázal, že aj on sa podieľal na starostlivosti o svoju matku. Pomoc spočívala v tom, že sprevádzal opakovane počas dlhšieho obdobia niekoľkokrát svoju matku pri lekárskych vyšetreniach v U. a U., celkovo tak činil minimálne 6 x v roku 2012, 3 x v roku 2013 a 2 x v roku 2015, čo už samo osebe napovedá o tom, že aj on participoval na starostlivosti o matku, a to aj krátko pred spísaním listiny o vydedení (robil tak ešte aj v roku 2015), kedy už sám pripustil, že vzťahy medzi ním a matkou sa oproti predchádzajúcemu obdobiu zhoršovali. Rovnako tak predložil výpisy z účtu, ktorých obsah žalovaná nerozporovala, z ktorých vyplýva, že v rokoch 2012, 2013, 2014 i 2015 realizoval nákupy v supermarketoch aj pre poručiteľku (vždy 2 nákupy realizované osve bezprostredne v jeden deň po sebe, jeden z toho bol určený pre poručiteľku a jeden pre žalobcovu rodinu), ktorá vždy trvala na tom, aby jej doniesol pokladničný doklad z nákupu, a preto aj nákup realizoval osobitne. Takisto žalobca predložil ním spracovaný rozpis liekov a ich dávkovania pre poručiteľku, pričom ak by sa žalobca skutočne nijakým spôsobom nestaral o svoju matku, asi len ťažko by mal predstavu o tom, aké lieky jeho matka užíva a aké je ich dávkovanie a ťažko si možno predstaviť, že by takýto rozpis bol žalobca schopný spracovať (otázkou by bolo tiež, na čo by to robil, ak by matku nenavštevoval a nezaujímal by sa o ňu). Žalobca sa zaujímal o zdravotný stav svojej matky, keď po operácii kolena na konci roka 2011 konzultoval s lekármi možnosti operácie matky, čo žalovaná nenamietala ako nepravdivé a rovnako tak ako nepravdivé nebolo opísané ani tvrdenia žalobcu, že po tom, čo matka z dôvodu zhoršeného pohybu musela používať po dobe chodítko, demontoval všetky prahy v

dome a v rámci možnosti odstránil bariéry, ktoré by jej mohli pohyb po domácnosti sťažovať a že jej tiež ostrihal vlasy, keď jej v dôsledku onkologického ochorenia začala vypadávať. Rovnako bol preukázané, že žalobca bol v starostlivosti o matku nápomocný aj vo vzťahu k sestre - žalovanej, keď pomáhal pre matku vybavovať posúdenie jej odkázanosti na sociálnu službu a rovnako tak sa podieľal na vyhľadaní vhodného zariadenia sociálnych služieb a vybavovaní preukazu ZŤP, toto žalovaná nerozporovala a bolo to preukázané emailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca tiež preukázal, že bol nápomocný pri vybavovaní úradných záležitostí svojej matky, keď zabezpečoval doručenie potvrdení o žití pre účely poberania dôchodku z Českej republiky. K predloženým sms správam medzi žalobcom a žalovanou uvádza, že tieto sú síce z obdobia po spísaní listiny o vydedení (datované sú od 29.01.2016 až 26.02.2017 na č.l. 109-110), ale aj tieto môžu napovedať o tom, aký bol postoj žalobcu k starostlivosti o matku a záujem o ňu. Vyššie opísané správanie žalobcu preto v žiadnom prípade nemožno označiť ako trvalý nezáujem či absolútne neposkytovanie pomoci, alebo ignorantský prístup žalobcu k matke a jej potrebám, a teda takéto konanie podľa posúdenia súdu nemôže vykazovať známky konania v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho takéto konanie by muselo byť trvalé, dlhodobé, a ani tento časový aspekt nebol naplnený, čo vyplýva z vyššie opísaných časových súvislostí, keď podieľanie sa žalobcu na starostlivosti o matku bolo i svedkami potvrdené. Okrem toho, žalovaná nepoprela konkrétne tvrdenia žalobcu, že navrhoval, aby pre matku zaobstarali na pár hodín denne opatrovateľku, na čom mal záujem sa aj finančne podieľať, čo však žalovaná mala odmietnuť, a teda aj z tohto možno usúdiť, že žalobcovi záležalo na tom, aby o matku bolo postarané a tiež to, že počas pobytu v zariadení pre seniorov sa žalobca a žalovaná obdeň striedali v návštevách o matku tak, aby v zariadení mala návštevy každý deň tak, ako sama chcela. Ak bolo žalobcovi vyčítané, že matku nenavštevoval počas jej hospitalizácie v nemocnici, treba uviesť, že svedkyňa H. - sestra poručiteľky potvrdila, že žalobca chodil za matkou - mastil ju, prekladal, aby nemala matka obležaniny a z výpovede žalobcu vyplynulo, že bol za matkou aj krátko pred smrťou v nemocnici aj so žalovanou. Súd konštatuje, že i keď nespochybňuje (rovnako, ako sa v tomto smere vyjadril aj žalobca), že väčšia časť starostlivosti ležala na pleciach žalovanej, vykonaným dokazovaním bolo nepochybne zistené, že aj žalobca mal svoj podiel a poskytol prínos k starostlivosti o matku, a preto takéto jeho konanie nemožno hodnotiť ako trvalé neposkytovanie pomoci, úplný nezáujem a úplné zanevrenie na akúkoľvek pomoc, ktoré konanie by bolo možné hodnotiť ako postoj v rozpore morálnymi, etickými spoločenskými zvyklosťami. Okrem toho súd konštatuje, že nebolo zistené, že by poručiteľka sama niekedy žalobcu výslovne požiadala o konkrétnu pomoc a že by ju žalobca v rozpore s dobrými mravmi odmietol. S už vyššie uvedeným konštatovaním ohľadom pomoci a starostlivosti veľmi úzko súvisí posúdenie záujmu žalobcu ako syna o poručiteľku ako matku s tým, že na naplnenie tohto bodu je potrebné mať zistené, že potomok o rodiča neprejavuje ani len minimálny záujem, žiaden záujem o jeho osobu, zdravie, život, alebo síce záujem prejavuje ale taký, ktorý by trvalo prekračoval zásady spoločenskej slušnosti. Ani takéto správanie v konaní nevyšlo najavo. V samotnej listine poručiteľka uvádza, že žalobca navštevoval matku 4-5 krát ročne, čo samo osebe vyvracia tézu o tom, že žalobca matku nenavštevoval vôbec. Návštevy žalobcu u matky potvrdila napríklad aj svedkyňa R., tesne pred smrťou u matky mal byť podľa tvrdení svedka R. aj žalobca so žalovanou, toto potvrdil aj svedok F.. Z ničoho pritom nevyplynulo, že tieto návštevy žalobcu u matky mali byť účelové, realizované len za účelom pýtania peňazí tak, ako to poručiteľka v listine o vydedení vyjadrila. Túto verziu o účelovosti návštev pritom nepotvrdil ani jeden svedok. Tiež chtivosť žalobcu po matkiných peniazoch vyvracia samotné správanie žalobcu, ktorý financie, ktoré mu matka darovala prevodom na účet, v celom rozsahu na požiadanie matky vrátil ešte v roku 2009, čo bolo preukázané potvrdením o vklade (č.l. 157.). Skutočnosť, že žalobca sa kriticky staval k spôsobu hospodárenia s matkinými financiami, nemôže ísť na jeho ťarchu. Žalobca nenamietal, že naozaj došlo k ochladnutiu vzťahov medzi ním a matkou, a to po tom, ako sa druhýkrát oženil, sám pripustil, že sa návštevám u matky v rokoch 2016 - 2017 skôr vyhýbal a matku už v týchto rokoch nesprevádzal ani na vyšetrenia. Súd dospel k záveru, že ak v tomto období vzťahy medzi nimi neboli ideálne a žalobca už s matkou netrávil toľko času ako žalovaná, na tomto stave mala svoj podiel i poručiteľka samotná. Svedkyňa H., sestra poručiteľky, potvrdila, že poručiteľku trápilo, že sa žalobca znovu oženil a mala problém tento fakt prijať. Teda samotná poručiteľka svojím prístupom výrazne prispela k tomu, že vzťahy so synom ochladli. Žalovaná pritom nerozporovala a nijakým spôsobom sa nevyjadrila k tvrdeniam žalobcu, že poručiteľka pri telefonických rozhovoroch so žalobcom osočovala jeho novú manželku aj jeho a trvala na tom, aby chodil k nej žalobca len sám bez novej manželky. O negatívnom nastavení poručiteľky vo vzťahu k žalobcovi a jeho rodine svedčí aj fakt, že poručiteľka mala uprednostňovať aj vnúčatá žalovanej pred vnukom - synom žalobcu, ktorú skutočnosť potvrdila svedkyňa H.. V povahe poručiteľky bolo vyhraniť sa voči niekomu negatívne a tento svoj názor vedela aj pre inými otvorene prejaviť. V konaní pritom

nebolo preukázané žiadne také nevhodné konanie, či nekonanie žalobcu, ktoré by bolo možné označiť za spúšťač zlých vzťahov s matkou. Aj napriek tomu všetkému, žalobca, ako už bolo uvedené, aj keď obmedzil návštevy u matky, túto predsa len navštevoval (v zmysle závetu 4-5 x ročne), v zmysle sms správ datovaných z rokov 2016-2017 sa o matku zaujímal, so žalovanou o nej komunikoval a žalovanej ponúkol opakovane pomoc. Takýto prístup žalobcu potom v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako neprejavenie žiadneho, ani minimálneho záujmu, a teda nemožno konštatovať naplnenie ani druhého deklarovaného dôvodu vydedenia. Z vyššie uvedených podrobne opísaných dôvodov súd dospel k záveru, že dôvody na vydedenie žalobcu prejavené v listine o jeho vydedení spísanej poručiteľkou (podraditeľné pod , ) dané neboli. Z týchto dôvodov potom je potrebné listinu o vydedení vyhodnotiť ako neplatnú, táto nemôže zakladať podklad pre vydedenie žalobcu. Súd preto žalobe v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení, na podanie ktorej bol žalobca notárom odkázaný, vyhovel. S poukazom na závery súdu o neplatnom vydedení žalobcu, pre neplatnosť ktorého je závet v rozpore s ust. v časti, v ktorej sa žalobcovi nedostáva ani polovica jeho dedičského podielu zo zákona, súd žalobe aj v tejto časti ako dôvodnej vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnejší je žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) je 1/3, teda v percentuálnom vyjadrení po zaokrúhlení jeho úspech je v rozsahu 33,33%. Preto má v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania proti menej úspešnej žalovanej.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov o určení neplatnosti listiny o vydedení a závetu podala žalovaná včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne a jej prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100% Namietala nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia, nesprávny procesný postup súdu a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala, že v právnom štáte nie je dôkaz len tvrdenie žalobcu. Ona poprela záujem a starostlivosť žalobcu niekoľkokrát vo svojich vyjadreniach a bolo povinnosťou žalobcu tieto preukázať. Vôbec nemá žiadnu vedomosť o tom, že by žalobca v roku 2011 konzultoval s nejakými lekármi zdravotný stav matky. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť o tom konkrétny dôkaz. Žalobca nevedel opísať zdravotný stav matky na priamu otázku. Následne svoju výpoveď doplnil písomne. Písomné vyjadrenie žalobcu k zdravotnému stavu poručiteľky nemá žiadnu objektívnu výpovednú hodnotu a je len sumarizáciou už dostupných údajov a nie spontánnou výpoveďou žalobcu. Rozpis liekov vypracovaný žalobcom nemôže byť dôkaz záujmu žalobcu o poručiteľku. Uvedený rozpis liekov ani nezodpovedá konkrétnej dobe a konkrétnym potrebám poručiteľky. Žalobca s poručiteľkou až na dva prípady k lekárovi nechodil a o tom, aké lieky berie poručiteľka nevedel. Poručiteľka sama jasne definovala obdobie, ktoré považuje za obdobie, kedy žalobca o ňu neprejavoval skutočný záujem. Jednalo sa o obdobie posledných dvoch rokov pred spísaním závetu a listiny o vydedení. V roku 2014 žalobca ani raz nesprevádzal poručiteľku k lekárovi. V roku 2015 tak mal urobiť 2x a v roku 2016 opäť ani raz. Žalobca sa vôbec o stav matky nezaujímal a jeho pomoc bola náhodilá a čisto formálna. Je prekvapená aj z toho, že súd L inštancie v prospech žalobcu zohľadnil aj tvrdenie žalobcu, že tento navrhoval umiestniť poručiteľku do domova dôchodcov. Žalovaná viackrát poukázala na to, že poručiteľka nechcela ísť do domova dôchodcov a ona sa obetovala preto, aby poručiteľka prežila dôstojne starobu v prostredí, kde to milovala. Za nesprávne tak považuje žalovaná aj skutkové zistenie súdu I. inštancie o tom, že poručiteľka mala mať k žalobcovi negatívny vzťah, ktorý mal byt' spôsobený jeho druhým sobášom. Bolo preukázané, že poručiteľku nemrzelo to, že sa žalobca druhýkrát oženil, ako to účelovo pred súdom vykresľoval žalobca, ale to, že jej o tom nepovedal a že sa o týchto skutočnostiach dozvedela od cudzích ľudí. Nie je možné v súdnom konaní brat' za preukázané tvrdenie žalobcu o údajnom telefonickom rozhovore s poručiteľkou a dokonca o jeho obsahu len z tvrdenia žalobcu. Závet poručiteľky a listina o vydedení sú legitímnym prejavom vôle občana, ktorý na základe vlastnej úvahy a prežitých situácií chce spravodlivo usporiadať svoj majetok pre prípad smrti a posledný zvyšok majetku, ktorý mu ostal (pretože dom, v ktorom poručiteľka bývala, bol už predtým prepísaný v rámci prvého dedičstva po otcovi priamo na žalobcu a žalovanú) odkázať tomu z potomkov, ktorý oňho prejavil skutočný záujem a poskytol mu veľmi náročnú a obetavú podporu na úkor svojich potrieb a potrieb svojej rodiny v poslednom období života poručiteľky.

3. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že predovšetkým rozporuje tvrdenie žalovanej, že by mal súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založiť len na údajne nepodložených tvrdeniach žalobcu. Žalobca aj konkrétnymi listinnými dôkazmi v konaní jednoznačne preukázal, že jeho vydedenie zo strany poručiteľky - matky strán sporu nebolo dôvodné. Súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie ani

raz náležitým spôsobom nespochybnila žalobcom vykonaný opis genézy zdravotného stavu poručiteľky, či dôkazy o vykonávaných pravidelných nákupoch zo strany žalobcu v prospech poručiteľky. Za náležité spochybnenie uvedených tvrdení žalobcu nemožno považovať' žalovanou prezentované všeobecné tvrdenia. Žalobca totiž konkrétnymi listinami jednoznačne vyvrátil takéto tvrdenia žalovanej, pričom na obsah týchto listín čo do popretia ich správnosti a preukázania opaku, nezaznel v rámci celého priebehu konania pred súdom prvej inštancie zo strany žalovanej ani jediný prednes. Vytýkať preto v tomto smere žalobcovi, že nemal uniesť dôkazné bremeno, a súdu prvej inštancie, že mal údajne rozhodnúť len na základe tvrdení žalobcu, nie je ani správne a ani dôvodné. Takýto postup žalovanej sa žalobcovi javí ako značne účelový v snahe podaným odvolaním zhojiť stav, kedy žalovaná na žalobcom predložené listinné dôkaz napr. 3 podacie lístky vypísané za poručiteľku vlastnoručne žalobcom, potvrdenia o udelení služobného voľna žalobcovi pre účely sprevádzania poručiteľky do zdravotníckeho zariadenia v celkovom počte 11 dní, e-mailovú komunikáciu, výpis z účtu žalobcu, nereagovala a tieto vôbec nerozporovala a ani nenamietala. Postup súdu prvej inštancie, ktorý na túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal, je nielenže správny, ale aj súladný pri aplikácii 151 ods. 1 , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Pokiaľ' ide o žalobcom popísaný zdravotný stav poručiteľky, žalovaná v tomto smere v podanom odvolaní uvádza zjavne neúplné skutočnosti. Podanie žalobcu obsahovalo aj prehľaď elektronickej histórie vytvorenia jednotlivých zachovaných dokumentov vrátane dokumentu označeného ako „rozpis užívania liekov“. Ak mala žalovaná pochybnosť' o rozpise liekov pre ich matku, či o jeho vedomosti ohľadne podrobného zdravotného stavu poručiteľky, poukazoval, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie tieto skutočnosti nerozporovala, pričom je v rozpore s princípmi sporového konania, aby žalovaná prvýkrát rozporovala tvrdenia žalobcu, či ním predložené dôkazy, až v rámci podaného odvolania a zodpovednosť za takýto svoj vlastný postup ešte dokonca prenášala na súd prvej inštancie. Žalobca v konaní preukázal sprevádzanie poručiteľky i na lekárske prehliadky a lekárske vyšetrenia aj v rozhodnom období, čo absolútne vylučuje naplnenie zákonných dôvodov na jeho vydedenie podľa 469a ods. I písm. a) a b) . Poukazovať' preto na to, že žalobca nemal ani raz sprevádzať poručiteľku na lekárske vyšetrenie v roku 2016 je bez akéhokoľvek právneho významu. Pokiaľ' žalovaná súdu vytýka, že svojím rozhodnutím mal poprieť základnú zásadu súkromného práva, a to oprávnenie každej osoby naložiť' so svojím majetkom pre prípad smrti podľa vlastného uváženia, žalobca poukazuje na to, že na vydedenie potomka musia byť vždy splnené zákonné podmienky podľa Š 469a . Pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu nie je relevantné porovnávanie miery a druhu starostlivosti o poručiteľku zo strany žalobcu a žalovanej, ale posúdenie otázky, či boli splnené zákonné podmienky pre vydedenie žalobcu ako potomka v zmysle 496a . žalovaná jednoznačne

4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu zopakovala svoje argumenty v odvolaní, aj naďalej zotrváva na stanovisku, že žalobca sa o poručiteľku nestaral a ani v konaní nebolo preukázané, že by žalobca poručiteľke poskytoval takú starostlivosť a prejavoval taký záujem, ako by potomok svojej matke prejavovať mal. CD nosič nebol v konaní ako dôkaz oboznámený, a preto odkaz žalobcu na jeho obsah je pri hodnotení dôkazov bezpredmetný. Žalovaná sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že by tvrdenia žalobcu nespochybňovala. Je toho názoru a zároveň je vnútorne presvedčená o tom, že nie je vôbec možné to, čo žalobca deklaruje, dávať' do pomeru s jej niekoľko ročnou obetavou starostlivosťou a pomocou a už vôbec nie je možné žalobcom deklarovanú činnosť interpretovať' ako potrebnú pomoc a opravdivý záujem vo vzťahu k našej matke - poručiteľke.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovanej zaujal stanovisko, v ktorom opakoval svoje argumenty. Uviedol, že vždy uznával a aj uznáva podiel starostlivosti i žalovanej o poručiteľku, pričom žalovaná takéhoto postupu vo vzťahu k žalobcovi zjavne spôsobilá nie je. Jeho podiel starostlivosti o poručiteľku bol v konaní jednoznačne dokázaný. Celý postup v konaní bol z jeho strany zameraný práve na preukázanie miery jeho starostlivosti o poručiteľku, či už navrhovanými svedeckými výpoveďami alebo predloženými listinnými dôkazmi. Ak sa žalovaná v podanom vyjadrení snaží mieru jeho starostlivosti o poručiteľku zľahčiť' tvrdením, že takto poskytovaná starostlivosť' nemala byt' dostatočná v porovnaní so zdravotným stavom poručiteľky, poukazuje na to, že ani žalovaná nezabezpečovala 24hodinovú starostlivosť' o ich matku, tiež neprestala byt' pracovne činná a rovnako tak sa aj žalovaná sčasti spoliehala na pomoc tretích osôb. Prednes žalovanej o jej údajnej výlučnej starostlivosti o nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, považuje žalobca za absurdný a vymyslený. žalovaná svoj prednes v tomto smere nerealizovala na súde prvej inštancie.

Žalobca je naďalej presvedčený o tom, že najlepším dôkazom o nehodnovernosti tvrdení a obrany žalovanej je výpoveď' svedka Y. C..

6. V ďalších vyjadreniach obe strany sporu zotrvávali na svojich argumentoch.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

8. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

9. Napriek skutočnosti, že žalovaná sa v odvolaní nebránila voči posúdeniu procesnej prípustnosti danej žaloby podľa , ako vykonal súd prvej inštancie v ods. 29 rozsudku, odvolací súd túto otázku z dôvodu, že splnenie predpokladov žalovateľnosti skúma súd ex offo t.j. z úradnej povinnosti bez toho, aby takúto obranu strana sporu v konaní urobila napr. v podanom odvolaní, preskúmal sám.

10. Odvolací súd po preskúmaní otázky procesnej prípustnosti žaloby dospel k záveru totožnému so záverom súdu prvej inštancie v citovanom ods. 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, teda že žaloba je podľa procesne prípustná. Na potvrdenie správnosti tohto záveru odvolací súd záver súdu prvej inštancie dopĺňa o nasledovné dôvody:

11. Právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (kde patrí aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýmto predpisom je , ktorý v výslovne predpokladá podanie určovacej žaloby.

12. Podľa , ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

13. Identifikáciu spornej skutočnosti je potrebné vykonať tak, aby predmetom konania o žalobe bola (pokiaľ je to možné) výlučne otázka skutková a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci.

14. Z § 194 C.m.p. tak pre dedičský súd (notára ako súdneho komisára) vyplýva povinnosť, aby vo výroku uznesenia, ktorým účastníka odkáže na určenie spornej skutočnosti žalobou, riadne sformuloval žalobný petit, respektíve presne uviedol, čoho sa má žalobca v sporovom konaní domáhať. Odkaz notára v uznesení, aby si účastník dedičského konania uplatnil určenie spornej skutočnosti žalobou, by mal byť v súlade s ustanoveniami C.m.p. Účastníci sú viazaní odkazom dedičského súdu na podanie žaloby. Pokiaľ účastníci podali žalobu tak, ako boli odkázaní súdom (notárom), tak o tomto dedičským súdom vymedzenom predmete konania je súd (sporový) povinný rozhodnúť. K takémuto záveru odvolací súd dospel hodnotením následkov (ne)podania odkazovanej žaloby upravených v § 194 ods. 2 a 3 C.m.p., podľa ktorých súd (dedičský) pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť na ujmu účastníka dedičského konania, ktorý sa pri podávaní žaloby riadil odkazom (poučením) dedičského súdu, ak ho dedičský súd (notár) odkázal na podanie nesprávne sformulovanej žaloby resp. žaloby, ktorá nezodpovedá svojím obsahom požiadavkám upraveným v § 194 C.m.p. Opačný záver by bol popretím zásady súdneho konania, na ktorú sa účastník prirodzene spolieha, „iura novit curia“ (práva pozná súd), a tým aj popretím základného princípu konania a to princípu dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia vo veci (čl.7 C.m.p a č.l.2 C.s.p).

16. V danej veci odvolací súd vychádzal zo zápisnice o pojednávaní napísanej dňa 07.11.2017 u notára v dedičskej veci po poručiteľke sp.zn. . V zápisnici sa uvádza cit.: „Vzhľadom na skutočnosť, že vznikol spor o dedičské právo,..., prítomný účastník V.. I. T., syn poručiteľky, sa odkazuje, aby určenie spornej skutočnosti si uplatnil žalobou na Okresnom súde Trenčín, na podanie žaloby bola určená lehota, ktorá nesmie byť kratšou ako 1 mesiac a to v lehote 2 mesiacov od dnešného dňa o neplatnosť listiny o vydedení a závetu a to zo dňa 06.01.2016, spísanej do notárskej zápisnice pod č. T NZ XXX/XXXX, T. 18X/XXXX.“.

17. Žalobca ako odkázaný účastník dedičského konania podal žalobu takého znenia (neplatnosť listiny o vydedení a závetu zo dňa 06.01.2016, spísanej do notárskej zápisnice pod č. T NZ XXX/XXXX, T. XXX/XXXX), ako bol dedičským súdom odkázaný. Preto ide o procesne prípustnú žalobu podľa .

18. Po konštatovaní procesnej prípustnosti žaloby sa odvolací súd zaoberal obranou žalovanej v odvolaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s ich právnym posúdením v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľka prezentovala už počas konania pred súdom prvej inštancie.

19. Odvolací súd súhlasí s argumentáciu súdu prvej inštancie, že úlohou súdu v tomto konaní nie je skúmať a hodnotiť, kto sa viac či lepšie staral o poručiteľku v posledných rokoch jej života, ale výlučne len to, či sa žalobca dopustil správania, ktoré napĺňa niektorý z dôvodov vydedenia.

20. Odvolací súd nepochybuje, že to bola žalovaná, ktorá sa ako dcéra obetavo v prevažnej miere starala o chorú matku, za čo jej patrí uznanie. Žalobca napokon v priebehu celého súdneho konania tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní uvádzal, že uznáva podiel starostlivosti žalovanej o poručiteľku.

21. Rozhodujúce pre úspech v spore však je, či sa žalobcovi podarilo preukázať neexistenciu dôvodov vydedenia uvádzaných poručiteľkou v listine o vydedení, teda v danom prípade nenaplnenie skutkových podstát dôvodov vydedenia podľa , , ktoré pre vydedenie predpokladá, že potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

22. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno uniesol. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, podrobne a presvedčivo vyhodnotil čiastkové skutočnosti jednotlivo zistené či už zo skutkových tvrdení a výpovedí strán sporu, svedkov alebo listinných dôkazov. V odôvodnení rozsudku riadne vysvetlil, aké zistenia z dôkazov vyvodil a popísal komplex jednotlivých čiastkových zistení, ktoré majú logickú nadväznosť a v súhrne umožňujú vytvorenie záveru o celkovom skutkovom stave. Tak dospel správnym postupom k správnemu záveru, že zistený skutkový stav nenapĺňa skutkovú podstatu ani jedného z dôvodov vydedenia.

23. Odvolací súd poukazuje na správne zhodnotenie skutkových okolností, ktoré súd prvej inštancie vykonal skutočne dôkladne, pričom svoje úvahy a myšlienkové postupy rozviedol podrobne v odsekoch 36 a nasl. odôvodnenia, pričom odvolací súd v nich nezistil nedostatky ani chyby. Z dôvodu hospodárnosti tieto zbytočne na tomto mieste neopakuje. Podstatné je však zistenie resp. nasledujúcich skutočností.

24. V prípade dôvodu vydedenia podľa § 469a písm. a/ nebola z vykonaného dokazovania zistená podmienka potrebnosti pomoci resp. podmienka potrebnosti väčšej pomoci, ako bola zo strany žalobcu poskytnutá, keďže fakticky potrebnú pomoc poručiteľke poskytovala v prevažujúcej miere žalovaná, ktorá mala pre poskytovanie pomoci lepšie podmienky ako žalobca (vzdialenosť bydliska od bydliska poručiteľky, vzťah dcéry a matky významný pri niektorých činnostiach napr. pri umývaní a pod.). a keďže žalobca preukázal, že žalovanej pomoc v starostlivosti o matku opakovane ponúkol s tým, aby sa

ozvala, keď to bude potrebné, nebolo však zistené, že by tak vykonala. Tiež v konaní bolo preukázané nesplnenie ďalšej podmienky vydedenia podľa § 469a písm. a/ a to možnosť poskytnutia pomoci žalobcom poručiteľke, keďže bolo preukázané, že mu v poskytnutí pomoci bránila sama poručiteľka svojím odmietavým postojom vo vzťahu k žalobcovi a jeho rodine.

25. V prípade dôvodu vydedenia podľa § 469a písm. b/ tiež bolo preukázané, že žalobca záujem prejavoval a tiež že nemal reálnu možnosť prejaviť väčší záujem o poručiteľku, pretože poručiteľka nemala sama záujem sa so žalobcom a jeho novou rodinou stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.

26. Podstatnou odvolacou námietkou žalovanej je otázka správnosti postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení skutkových tvrdení žalobcu a tým unesenia dôkazného bremena žalobcom. Odvolací súd v tomto smere súhlasí s argumentom žalobcu, že popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Žalovaná za účinné popretie v odvolaní označila jej vyjadrenie na strane 2 zo dňa 06.02.2018 alebo strane 2 vyjadrenia zo dňa 21.03.2018 alebo zo zápisnice z pojednávania zo dňa 06.12.2018. V týchto prípadoch však šlo o všeobecné vyhlásenia (napr. „považujem skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho žalobe za nepravdivé, s týmito nesúhlasím“, „žalobca starostlivosť o matku nevykonával, o matku sa nezaujímal“ a pod.). Na účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu, navyše v mnohých prípadoch podložených i dôkazom, nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný vopred daný nesúhlas strany s akýmkoľvek skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť adresné, vzťahujúce sa k jednotlivým čiastkovým skutkovým tvrdeniam osobitne (ad hoc). Žalovanou odkazované vyhlásenia však takú podobu nemali.

27. Okrem toho žalovaná napr. vierohodnosť opisu genézy zdravotného stavu žalobcom ako dôkazu záujmu žalobcu o poručiteľku, začala účinne spochybňovať až v odvolacom konaní (dôvodom malo byť, že žalobca mal údajne zdravotný záznam poručiteľky k dispozícii v čase, keď vykonal opis genézy zdravotného stavu). V odvolacom konaní sú však tieto novo uvádzané skutočnosti (novoty), nepoužiteľné, pretože nespĺňajú podmienky ani jednej výnimky zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa . Z uvedeného dôvodu ako nadbytočný nevykonal odvolací súd dôkaz navrhnutý žalobcom na popretie tohto tvrdenia žalovanej a to dôkaz listinou - vyjadrením žalovanej vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. .

28. K námietkam žalovanej vo vzťahu k dôkaznému bremenu v spore odvolací súd uvádza, že bremeno v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne, žalovanému spravidla nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku.

29. Žalovanou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť.

30. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

31. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 32. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní

úspešný, a preto mu v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).