Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného V. S., nar. XX.XX.XXXX v A., pre prečin podvodu podľa , spolupáchateľstvom podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -245 zo dňa 12.09.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.09.2020 v Trnave, takto:

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovanému

V. S., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom T. Q., prechodne bytom C. X, A.

u k l a d á :

Podľa s použitím trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa výkon trestu podmienečné odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. -245 zo dňa 12.09.2019 bol obžalovaný V. S., nar. XX.XX.XXXX v A., uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa , spolupáchateľstvom podľa , na tom skutkovom základe,

že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ nestotožnenými osobami dňa 10.04.2013 v obci T. Q. pri čerpacej stanici Slovnaft uzatvoril s C. S. zmluvu o prenájme dopravného prostriedku, a to osobného motorového vozidla zn. KIA Sorento, EČV: ZA 482 DZ, VIN: , ktorého vlastníkom bol C. S., predmetom ktorej bol prenájom tohto vozidla nájomcom V. S. za účelom jeho krátkodobého používania pre podnikateľské účely, avšak obvinený už v čase spísania tejto zmluvy vedel, že uvedené vozidlo používať nebude, po ukončení platnosti zmluvy ho nevráti, po jeho prevzatí vozidlo odovzdal

dvom neznámym mužom, a následne vozidlo odpredali dňa 11.4.2013 F. W., čím spôsobil poškodenému C. S. škodu vo výške 5.000 eur.

Za tento skutok okresný súd obžalovanému uložil podľa s použitím trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 245-248.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 01.07.2016 na Okresnom súde Trnava obžalobu na obvineného V. S. pre skutok právne kvalifikovaný ako pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa k , na skutkovom základe obžaloby.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného V. S., poškodeného C. S., prečítaním výpovede svedka F. W., st. a F. W., ml. z prípravného konania, odborným vyjadrením zo dňa 10.05.2013 T. W. auto H+H a oboznámením listinných dôkazov, a to zápisnicou o rekognícii osoby, evidenčnou kartou vozidla, potvrdením o zaistení veci, zmluvou o prenájme dopravného prostriedku, kúpnou zmluvou, odpisom registra trestov na obžalovaného, lustráciou v databáze súdov na obžalovaného, lustráciou v registri priestupkov na obžalovaného.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že skutok spáchal obžalovaný tak, ako je uvedené v obžalobe. Obžalovaný už pred uzatvorením zmluvy o nájme dopravného prostriedku vedel, že nebude vykonávať práva a povinnosti nájomcu a napriek tomu sa ako nájomca poškodenému prezentoval. Obžalovaný vedel, že za finančný obnos 5 eur bude vystupovať ako fiktívny nájomca, a napriek tomu zmluvu s poškodeným chcel uzavrieť. Obžalovaný bezprostredne po uzatvorení zmluvy o nájme toto vozidlo odovzdal tretím osobám a o vozidlo ako aj povinnosti sa ďalej nezaujímal. Obžalovaný jednoznačne uviedol poškodeného do omylu v tom, že bude nájomcom vozidla, hoci od počiatku vedel, že ako nájomcovia budú reálne vystupovať iné osoby. Obžalovaný nevedel hodnoverne vysvetliť, prečo pristúpil na údajnú požiadavku p. W. a p. U., pričom tvrdenie o naivite neobstojí, nakoľko tieto osoby nepoznal a nebol s nimi v žiadnom vzťahu. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný aj účel uzatvorenia nájomnej zmluvy, ktorým od počiatku nebolo užívanie motorového vozidla, ale jeho následný predaj tretím osobám, a to svedkovi F. W. st. za sumu 5.000 eur, ku ktorému prevodu prišlo ihneď na druhý deň po uzatvorení nájomnej zmluvy. Konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená škoda vo výške 5.000 eur. Úmysel obžalovaného okresný súd vyhodnotil ako priamy úmysel, pretože obžalovaný chcel na základe fiktívnych skutočností uviesť poškodeného do omylu.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd vychádzal z trestnej sadzby 1-5 rokov, za absencie zistenia poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností. Obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Trnava pod sp. zn. . Okresný súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 1 rok zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Na výkon trestu odňatia slobody okresný súd zaradil obžalovaného podľa do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, ktoré odôvodnil na č.l. 251.

Obžalovaný namieta porušenie práva na spravodlivý proces tým, že súd nezohľadnil ani sa nevyjadril k poľahčujúcim okolnostiam, a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. Predchádzajúce odsúdenia nemali povahu podvodu, obžalovaný sa tiež sám dostavil pred orgány činné v trestnom konaní aby vypovedal k predmetným udalostiam a s políciou spolupracoval a poskytol potrebnú súčinnosť. Obžalovaný nevnímal sumu 5 eur ako odmenu za prenájom vozidla, išlo o zlú a nesprávnu interpretáciu okresným súdom. Takáto suma logicky nemôže motivovať k spáchaniu skutku. S obžalovaným sa nespája ani telefónne číslo, cez ktoré nestotožnená osoba komunikovala s poškodeným. Svedkovia obžalovaného pri rekognícií neopoznali, resp. jeden svedok obžalovaného neopoznal vôbec a druhý si nebol istý.

Táto skutočnosť mala byť vyhodnotená v prospech obžalovaného. Výpovede svedkov, ktorí mali od obžalovaného kúpiť vozidlo vypovedali nepravdivo, pretože ani jeden obžalovaného neopoznal a ani jeden neuviedol, že by pri predaji bola prítomna osoba menom J. W.. Výpovede svedkov nemožno považovať za vierohodné. Obžalovaný poukazuje na to, že od spáchania skutku do dnešného dňa vedie riadny život, t.j. 7 rokov. Trestný čin, za ktorý bol obžalovaný podmienečné odsúdený nebol podvodného charakteru a doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd tiež neprihliadol na to, že konanie obžalovaného postrádalo akýkoľvek motív. Pre obžalovaného je už len samotné trestné konanie dostatočným ponaučením a nie je dôvodné ukladať mu nepodmienečný trest. Konaním orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu práva obžalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom uplynutím dlhšieho času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa. Trest uložený obžalovanému je neprimerane prísny, a súd mal pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu. Obžalovaný navrhuje zmenu napadnutého rozsudku.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 29.09.2020 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave a obhajcu obžalovaného, na ktorom oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na obžalovaného a podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil poškodený ani obžalovaný, na čo odvolací súd vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie vykoná v ich neprítomnosti. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného zotrvala na dôvodoch odvolaniam, navrhla obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, alternatívne uloženie podmienečného trestu odňatiu slobody, prípadne iný druh trestu. Nepodmienečný trest uložený obžalovaného je neprimerane tvrdý.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa veta prvá , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste je dôvodné, pretože okresným súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody za spáchaný skutok je vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku neprimerane prísnym. Práve preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok pokiaľ ide o uložený trest a spôsob jeho výkonu ( ) a vo veci sám rozhodol ( ) tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o ustálenie viny, v tomto smere okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a z vykonaných dôkazov urobil správny záver o tom, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa , . Skutkový priebeh v konaní nebol sporný, pretože tak obžalovaný ako aj poškodený uviedli, že dňa 10.04.2019 sa títo stretli v obci T. Q. za účelom uzatvorenia zmluvy o nájme dopravného prostriedku na dobu určitú (t.j. od 10.04.2019 do 17.04.2019), kde túto zmluvu aj skutočne podpísali, obžalovaný odovzdal poškodenému sumu 230 eur ako nájomné, a poškodený obžalovanému odovzdal predmetné vozidlo.

Podľa ustálenej súdnej praxe pri trestnom čine podvodu podľa sa na naplnenie objektívnej stránky také konanie, ktorým páchateľ uvedie inú osobu do omylu alebo využije niečí omyl, príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (táto osoba v dôsledku konania páchateľa vykoná majetkovú dispozíciu), ako aj následok vo forme škody a obohatenia sa (touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí). Spoločný základ podvodných konaní spočíva v „omyle“ inej osoby (osoby odlišnej od páchateľa). Omyl ako rozpor predstavy so skutočnosťou v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať

navyše určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu.

Podstatným pre posúdenie či sa obžalovaný dopustil spáchania skutku boli nielen okolnosti, ktoré uzatvoreniu zmluvy predchádzali ale hlavne tie, ktoré fakticky bezprostredne po uzatvorení zmluvy nastali. Obžalovaný dobrovoľne po oslovení dvoma neznámymi mužmi (p. W. a muž s prezývkou „U.“) a s ich pomocou vyplnil v neznámom byte v meste A. na sídlisku R. tlačivo potrebné pre následné uzatvorenie zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Do tohto tlačiva spoločne vpísali identifikačné údaje obžalovaného s cieľom uzatvoriť zmluvu o nájme dopravného prostriedku za odmenu v sume 5 eur a to v mene obžalovaného, avšak pre iné osoby (p. W. a osobu pod prezývkou „U.“). Za týmto cieľom išli (opäť spoločne) na miesto, kde malo k uzatvoreniu zmluvy dôjsť, pričom tieto dve osoby účelovo neboli priamo prítomné pri uzatvorení zmluvy, čo len potvrdzuje podvodný úmysel. Obžalovaný teda pri uzatváraní zmluvy uviedol poškodeného do omylu v tom, že túto zmluvu uzatváral tzv. pre seba, teda že obžalovaný bude nájomcom, hoci tomu tak nebolo. Obžalovaný od počiatku konal v úmysle uviesť poškodeného do omylu, najprv uvedením svojich identifikačných údajov, vyhlásením, že nájomcom bude obžalovaný s vedomím, že vozidlo nie je oprávnený akokoľvek scudziť, a následným odovzdaním vozidla tretím osobám ihneď po uzatvorení nájomnej zmluvy za účelom jeho ďalšieho neoprávneného scudzenia. Takýmto konaním obžalovaný poškodenému spôsobil škodu, a to škodu väčšieho rozsahu (5.000 eur v zmysle odborného vyjadrenia zo dňa 10.05.2013). Rovnako je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by poškodený poznal skutočný úmysel obžalovaného, a to odovzdanie vozidla tretej osobe a následnému scudzeniu, k uzatvoreniu zmluvy by nedošlo, čím je opäť len potvrdené konštatovanie o úmyselnom uvedení do omylu obžalovaným. Irelevantné je v tomto prípade to, že obžalovaný sa spoliehal, že tieto dve osoby vozidlo vrátia, pretože vôbec nebol oprávnený vozidlo odovzdať tretej osobe. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka o nesprávnom výklade poskytnutej sumy 5 eur práve na zaplatenie účtu, pretože sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 16.10.2018 najprv uviedol, že sumu 5 eur dostal na zaplatenie malinovky, v tej istej výpovedi po podrobnom opise sledu udalostí už ale uviedol, že 5 eur dostal práve za „pomoc pri uzatvorení zmluvy“, teda odmenu čím sa nevedomky priznal, že poškodeného uviedol do omylu za prisľúbenú odmenu.

Ako už správne uviedol okresný súd, tento skutok bol dokonaný samotným uzatvorením nájomnej zmluvy, pričom k uzatvoreniu došlo v dôsledku omylu poškodeného, je potom nepodstatné, kto po uzatvorení nájomnej zmluvy predával vozidlo tretím osobám. S tým súvisí aj námietka obžalovaného o tom, že svedkovia W. st. a ml. neopoznali obžalovaného pri rekognícií na 100 % ako osobu, ktorá im vozidlo predala. K predaju vozidla došlo totižto v čase, kedy bol trestný čin dokonaný, a preto je aj táto námietka nedôvodná.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, v tomto smere bolo odvolanie obžalovaného čiastočne dôvodné. V zmysle je možné za tento skutok páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trvaní 1 až 5 rokov.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom trestného konanie nie je akýsi „revanš“ - odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia základných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ pri jednotlivých taxatívne vymenovaných trestných činoch oprávňuje súd uložiť trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne pristupovať v

každom jednom prípade. Išlo by o príliš formalistický výklad zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie ustanovenie vyššie citovaného , v zmysle ktorého sú súdy pri ukladaní trestov povinné prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva dôležitú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá takzvane dopĺňa zákonné mantinely v podobe prísne stanovených trestných sadzieb pre ten ktorý trestný čin. Sudcovskou individualizáciou trestu sa má zabezpečiť reálne splnenie požiadavky primeranosti trestu.

Odvolací súd vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, následok (spôsobenie majetkovej škody), závažnosť činu, osobu obžalovaného ako páchateľa a možnosti jeho nápravy má za to, že v tomto prípade nie je nutné ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Z odpisu registra trestov je síce zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, a teda možno konštatovať, že má tendenciu páchať trestnú činnosť, v jeho prípade však išlo o menej závažné skutky. Na tomto mieste je potrebné vziať do úvahy aj to, že k samotnému spáchaniu skutku došlo pred takmer 7 rokmi, počas ktorých obžalovaný nebol odsúdený ani priestupkovo riešený, je riadne zamestnaný, možno teda uzavrieť, že vedie riadny život. Javilo by sa neprimeraným, aby súd po uplynutí takejto značnej doby obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, keď je zrejmé, že tento sa riadne začlenil do spoločnosti a plní si svoje povinnosti bez zákonných excesov. Práve z tohto dôvodu odvolací súd pristúpil k zmierneniu trestu a to tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, avšak s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Aj napriek tomu, že samotný trest ako aj skúšobná doba sú dlhšieho trvania oproti trestu uloženému okresným súdom, ušetrením obžalovaného od nepodmienečného výkonu trestu došlo k výraznému zmierneniu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky o nepriznaní poľahčujúcich okolností podľa a , tieto mu odvolací súd nepriznal. Ako bolo uvedené vyššie, obžalovaný bol pred spáchaním skutku 4 krát súdne trestaný (tu je irelevantné, či bol alebo nebol vo výkone trestu, eventuálne za akú trestnú činnosť), preto nemožno hovoriť o tom, že by pred spáchaním skutku viedol riadny život, a teda ani priznať poľahčujúcu okolnosť podľa . Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa , k tomu odvolací súd poukazuje na to, že napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti teda predpokladá aktívnu, konkrétnu a právne významnú pomoc obvineného adresným orgánom, ktorá vedie k reálnemu objasneniu trestnej činnosti tak, aby bol naplnený základný účel trestného konania. Samotná skutočnosť, že obžalovaný sa sám dostavil na výsluch pred orgány činné v trestnom konaní nie je sama o sebe pomocou obžalovaného, pretože ten sa na výsluch dostavil nielenže po jeho riadnom predvolaní, ale okrem popisu skutku žiadnu inú, pre trestné konanie relevantnú pomoc orgánom činným v trestnom konaní neposkytol.

K námietke o použití odvolací súd len v stručnosti poukazuje na to, že u obžalovaného žiadne mimoriadne okolnosti, pre ktorú by mu mal súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby zistené neboli. Navyše, ani samotný obžalovaný okrem jednoduchého odkazu na toto ustanovenie neuviedol, aké okolnosti by mali takýto postup odôvodňovať.

S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu bolo odvolanie obžalovaného dôvodné, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o uložený trest v zmysle , zrušil a postupom podľa vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.