Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci manželov B. O., Y.. Q., K. XX.XX.XXXX, I. O. U. XXX, XXX XX Š. Č., zastúpenej JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov a Q. O., Y.. O., K. XX.XX.XXXX, O. Y. XXXa, XXXX W.. F., Š.H. S., zastúpeného JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom so sídlom Tichá 18, Košice, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva , o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -214 zo dňa 26.6.2019 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov. Manželka podala návrh tvrdiac, že manželstvo je rozvrátené a ona odmieta obnovenie spolužitia. Manžel s návrhom nesúhlasil tvrdiac, že manželstvo má perspektívu a v záujme maloletých detí nie je rozvod manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že:

„R o z v á d z a manželstvo B. O., Y.. Q., K.. XX.XX.XXXX a Q. O., K.. XX.XX.XXXX ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W.. F., Š. S. a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Q. B. W. Y. - R. Q. O. vo zväzku R., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Z v e r u j e maloletých W. O., K.. XX.XX.XXXX a G. O., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletých osobne starať, pričom právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Otec je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu maloletej W. mesačnou sumou vo výške 130,- Eur, a maloletému G. mesačnou sumou vo výške 120,- Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletých. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými W. a G. vždy za prítomnosti matky:

- každý nepárny týždeň bežného kalendárneho mesiaca v piatok, v sobotu a v nedeľu vždy od 10.00 hod. do 16.00 hod.,

- každý kalendárny rok v čase od 01.07. do 10.07. každý deň od 10.00 hod. do 16.00 hod.,

- každý kalendárny rok v čase od 01.08. do 10.08. každý deň od 10.00 hod. do 16.00 hod.,

- každý nepárny kalendárny rok v čase od 23.12. do 27.12 každý deň od 10.00 hod. do 16.00 hod.,

- každý párny kalendárny rok v čase od 28.12. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka každý deň od 10.00 hod. do 16.00 hod. Otec si maloletých vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s nimi v mieste bydliska maloletých, kde ich uplynutí doby určenej pre styk s nimi vráti. Matka je p o v i n n á maloletých na styk s otcom riadne pripraviť. Otec je o p r á v n e n ý zvukovo a obrazovo elektronicky komunikovať s maloletými G. a W. každú stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod. Otec je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku oznámiť matke svoje telefónne číslo alebo internetovú aplikáciu, prostredníctvom ktorej bude realizovaná zvuková a obrazová komunikácia otca s maloletými. Matka je p o v i n n á umožniť zvukovú a obrazovú komunikáciu otcovi s maloletými a v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, oznámiť otcovi maloletých telefónne číslo alebo internetovú aplikáciu, na ktorých bude možné realizovať súdom určenú komunikáciu otca s oboma maloletými. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutkových zistení, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania zistil, že manželia žili v spoločnej domácnosti vo Š. a manželka dňa XX.X.XXXX odišla na Slovensko. Zmenilo sa správanie manžela vo vzťahu k nej po narodení dcéry, kedy chcel manžel, aby žila podľa jeho tradícií, napr. nosila oblečenie z jeho kultúry, bol agresívny, zakazoval jej kontakt s deťmi, so známymi z práce, bral jej výplatu, šaty, nútil ju, aby prestala pracovať. Otehotnela druhýkrát po násilne vynútenom styku a keď to manžel zistil, chcel, aby išla na potrat. Volala aj políciu vo Š., ktorí upozornili manžela na jeho správanie. V súčasnosti žije s deťmi na Slovensku v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratmi, mesačné náklady na obe maloleté deti sú rovnaké a predstavujú náklady na stravu vo výške 70,- eur, oblečenie, obuv 50,- - 60,- eur, na hygienu, na plienky, obe deti sú zdravé. Všetky domáce práce a starostlivosť o deti robila výlučne manželka. Počas šiestich mesiacov manžel pracoval a potom následne prácu nemal. Podľa názoru manžela, manželka doslova ušla na Slovensko spolu s deťmi, on manželstvo považoval za dobré, neboli medzi nimi veľké problémy, manželka požadovala, aby zasielal peniaze aj jej rodine, žili oddelene 2 roky, nemá žiaden kontakt s deťmi okrem veľmi krátkeho času, naposledy 30-40 minút, neumožňuje mu komunikáciu s deťmi ani prostredníctvom Skypu ani internetu.

4. Na zistený skutočný stav veci aplikoval ust. § 38 ods. 1 písm. a), § 39 ods. 1, 4 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom, ust. § 22, § 24 ods. 1, 2, § 24a Zákona o medzinárodnom práve súkromnom, § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 Zákona o rodine.

5. Prijal záver, že vzťahy účastníkov sú trvalo rozvrátené a nie je možná ich náprava. Manželka sa od manžela pred 2 rokmi odsťahovala a už nemieni obnoviť manželské spolužitie, nechce sa k nemu vrátiť a už k nemu nič necíti. Takýto rozvrat je podľa názoru súdu neprekonateľný a bráni akémukoľvek manželskému spolužitiu, ktoré je dlhodobo iba formálnym zväzkom a ako takým na príťaž nielen manželom, ale aj spoločným deťom. Súd manželstvo rozviedol, mal za to, že manžel síce slovne deklaroval svoju snahu o obnovenie spolužitia, nijako tieto svoje tvrdenia nepreukázal a nenaplnil. Manželka nemala záujem o jeho spoločnosť. Obnovenie manželského spolužitia za takýchto pomerov a najmä obnovenie dôvery manželky v manžela už podľa názoru súdu nie je možné. Súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o nich od narodenia osobne stará a s ktorou výlučne sú deti v neustálom styku a opatere. Maloletí sú vo veku X a X rokov, pričom s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2017, kedy mala dcéra W. Y. a syn G. K. I. Q.. Deti sa odvtedy stretli s otcom iba zopárkrát a prakticky ho nepoznajú. Matka pre nich predstavuje zdroj lásky a opatery a zverenie inej osobe by pre nich v súčasnosti znamenalo psychickú ujmu. Deti otca v podstate nepoznajú a tak radikálne riešenie, ako by bolo ich zverenie otcovi by preto vzhľadom na vyššie uvedené nebolo v ich najlepšom záujme. V konaní neboli preukázané žiadne námietky otca o nespôsobilosti matky postarať sa o maloletých, alebo o nedostatkoch v jej domácnosti. Kolízny opatrovník opakovane prešetril podmienky v rodine matky maloletých a potvrdil, že matka sa o deti vie dostatočne postarať a má všetky podmienky na riadnu výchovu maloletých detí. V tomto otec maloletých naopak výrazne po dobu viac než 2 rokoch zlyhal, keď deťom neposielal dlhú dobu žiadne finančné prostriedky a neskôr v nedostatočnej miere. Deti sú na výživu svojich rodičov odkázané a otec má zamestnanie a financie, aby deti dokázal uživiť. Mal tak činiť stále a jeho nečinnosť v tejto otázke ho znevýhodňuje vo verbálnej snahe o zverenie detí.

Nepochybne má v krajine, v ktorej žije, všetky podmienky na riadnu výchovu detí, to však samo o sebe nestačí. Je potrebná aj snaha otca chcieť sa postarať, o čom otec súd doteraz nepresvedčil najmä nezáujmom o životné náklady a potreby detí. Navyše deti vo Š. nemajú žiadne zázemie, keďže z neho odišli vo veľmi útlom veku, nepoznajú tam nikoho, nevyvinuli sa u nich k takému prostrediu žiadne väzby, za svoj domov považujú Slovensko, sú naň fixované a plne odkázané na rodinné prostredie matky, ktorej rodinu a známych považujú aj za svoju rodinu a známych. Otec, ktorý vo Š. nemá žiadnych príbuzných (uznesenie OS Košice1 č.k. -235), by navyše v súčasnosti ani nedokázal deťom zabezpečiť celodennú starostlivosť, ako to realizuje ich matka a iná forma starostlivosti o deti, počas neprítomnosti otca v práci, v pre nich zatiaľ cudzom prostredí, by bola nie najlepšie, ale najhoršie riešenie. Súd zohľadnil skutočnosť, že obaja rodičia žijú v iných krajinách, ktoré so sebou nesusedia a takisto skutočnosť, že otec deti nemá zverené do osobnej starostlivosti a má povinnosť prispievať na ich výživu. Je nepochybné, že otec má povinnosti, čomu zodpovedajú aj jeho práva a to najmä právo na stretávanie sa s deťmi, komunikovanie s nimi počas doby, kedy sa s nimi nemôže pre veľkú vzdialenosť a vysoké finančné náklady stretnúť tak často, ako by si želal. Súd rozhodol aj o výške výživného pre maloleté deti. Matka má nízky príjem (detské prídavky) a minimálne možnosti zarábať si na základné životné potreby svojich maloletých detí, keďže stále je na rodičovskej dovolenke a sama deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť. Preto je úlohou otca maloletých prispievať im na výživu vo vyššej miere, než matka, ktorá ale rovnako má povinnosť svoje deti vyživovať, čo v súčasnosti už 2 roky činí výlučne matka za pomoci svojich príbuzných. Otec má pravidelný plat vo výške, ktorá mu aj po vynaložení potrebných nákladov na život, postačuje na výživné pre deti v určenej výške. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že dlhy otca nemajú prednosť pre úhradou základných životných potrieb jeho maloletých detí. Takisto otec svoju záľubu, ktorou je zbieranie luxusných náramkových hodiniek, nemôže uprednostňovať pred výživou svojich maloletých detí a len na ňu dáva podľa vlastného vyjadrenia viac, než mu súd určil na výživu. Všetky tieto dôvody viedli súd k záveru o určení predmetnej výšky výživného, pričom zohľadnil aj vek detí. Súd už len záverom dodáva, že akékoľvek záväzky a pohľadávky manželov navzájom, alebo voči iným inštitúciám nie sú predmetom toho konania a nemôžu mať žiadny vplyv na ich vzájomné práva a povinnosti k maloletým deťom.

6. O trovách konania rozhodol podľa .

III. Obsah odvolania manžela a vyjadrení k nemu

7. Proti rozsudku podal odvolanie manžel. Uviedol, že považuje rozsudok za predčasný a nevychádzajúci z náležite zisteného skutkového stavu. Upozorňuje na to, že má záujem eminentný zachrániť a udržať manželstvo a to s dôrazom na záujmy a potreby mal. detí. Podľa jeho názoru sa vzťahy medzi účastníkmi konania výraznou mierou zlepšili. Bol na návštevu u rodiny matky, spoločne s deťmi boli na výlete, poskytol im darčeky. Utvrdil ho v tom, že manželstvo má šancu a perspektívu na záchranu. Súd nevyhovel poskytnutiu sudcovskej lehoty do septembra tohto roku, považoval ju teda za predčasné rozhodnutie. V záujme záchrany manželstva navrhoval vykonať znalecké dokazovanie za účelom ozrejmenia vzťahov medzi manželmi, ako aj vzťahom medzi deťmi a jednotlivými rodičmi. Súd tomuto návrhu tiež nevyhovel. Podáva odvolanie proti výroku o zverení detí, nie je známe, akými úvahami sa súd riadil, ako dospel k záveru, že maloleté deti zveruje do výchovy a opatere matke, javí sa s príkrym rozhodnutím Zákona o rodine, matka je sociálnym prípadom. Jediným príjmom je sociálna dávka, žije bez práce, nikde nepracuje, súd zveruje deti do výchovy bez toho, aby dôkladne zvážil a vyhodnotil stabilitu výchovného prostredia. Deti vo Š. majú zabezpečené lepšie životné podmienky. Otec má príjem štátneho zamestnanca, má majetok, má vyriešenú bytovú otázku, lekársku starostlivosť. Má záujem na uzatvorení dohody o striedavej starostlivosti. Ďalej čo sa týka otázky výživného, tak považuje za predčasné, súd v rámci nepovažoval za potrebné príjmové a zárobkové možnosti otca a to najmä, že zisťoval iba jedného zamestnávateľa, nezameral sa na jeho mesačné výdaje. Rozhodnutie o styku považuje za formálne v časti telefonického kontaktu za nevykonateľné, nakoľko matka kontakt úspešne opakovane zmarila. Navrhuje zrušenie rozsudku a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Navrhovateľka sa vyjadrila k podanému odvolaniu. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Nemieni sa nikdy vrátiť k manželovi, ani k trvalému životu s ním v spoločnej domácnosti, a to pre dôvody, ktoré uviedla vo svojom návrhu. Ide o obavy o zdravie a zdravie spoločných detí. O deti sa vie adekvátne postarať a bolo to pred súdom prvej inštancie aj preukázané a súd aj vychádzal z týchto zistení.

9. Manžel podal vyjadrenie k vyjadreniu k navrhovateľky. Uviedol, že má stále záujem obnoviť manželstvo. Konštatuje, že matka nerešpektuje práva otca na styk a požaduje iba výživné.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ) a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania a následne pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva a následnej úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

16. Manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva z dôvodu možnej perspektívy manželstva a záujmu detí na rodine a jej fungovaní. Súd prvej inštancie pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú splnené. Účastníci konania nežijú spoločne od roku 2017 (XX.X.XXXX), k obnoveniu spolužitia nedošlo. Konštatoval, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, považuje za splnené hmotnoprávne predpoklady pre rozvod manželstva podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Svoj záver odôvodňuje nasledovnými dôvodmi.

17. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech, pokiaľ sa im podarí prekrývať oblasti vzájomného príjemného prežívania a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie a zabezpečuje rámec pre výchovu detí. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým, ako na citový emocionálny vzťah, ktorý predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi, ako na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú

väzbu a napokon je aj právnym zväzkom. V prípade, ak pochádzajú z manželstva deti, základom manželského vzťahu by malo byť udržiavanie rodiny, rodinného spoločenstva. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia, v ktorom by mali vyrastať deti, sa musia usilovať obaja manželia.

18. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

19. Žiť spolu znamená pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného, vrátane intímneho, ale i majetkového spoločenstva, vtedy keď spoločne zdieľajú radosti i problémy, spoločne trávia voľný čas, osobnú starostlivosť o druhého manžela, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a podobne.

20. Manželia sú povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.

21. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a o domácnosť.

22. Manželia sú v manželstve povinní spravovať sa hlavnými zásadami, uvedenými vo vyššie citovaných ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. Obaja rodičia v prípade, ak tvoria rodinu aj deti, majú povinnosť spoločne sa starať o maloleté deti a spoločne sa podieľať na výchove detí.

23. Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa , je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v a v .

24. Zákon predpokladá povolenie rozvodu tam, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uvedené vyžaduje potrebu preukázania definitívneho ukončenia osobného spoločenstva manželov a spoločného hospodárenia, bez nádeje na zmierenie, odstránenie dôvodov rozvratu. Kvalifikovanosť rozvratu manželstva je vždy daná jeho hĺbkou a trvalosťou. V preskúmavanej veci manžel nesúhlasí s rozvodom manželstva. V priebehu konania o rozvod manželstva nik z nich neprejavil vôľu opätovne spolu žiť, obnoviť manželstvo a vytvoriť pre maloleté deti rodinné prostredie. Čas, ktorý uplynul od faktického odchodu manželky s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti, svedčí o neexistencii ekonomického, biologického a výchovného spoločenstva. Manželia neplnia žiadnu zo svojich manželských povinností, nežijú spoločne od roku 2017, nepomáhajú si navzájom, nedôverujú si, netvoria rodinu. Vzhľadom na dlhú dobu existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi je možné prijať záver, že nemožno od manželov už očakávať obnovenie manželského spolužitia.

25. Odvolateľ poukazuje na to, že má záujem obnoviť spolužitie. Manželka to odmieta. Manželstvo a rodina sú vnímané ako prejav skutočne blízkych osobných vzťahov a v danej veci takýto stav dlhodobo neexistuje. Po vyhodnotení rozvratu manželstva ani odvolací súd nenašiel tak mimoriadne okolnosti, ktoré by umožnili prijať záver pre zachovanie manželstva. Dôvod, pre ktorý nesúhlasí manžel

s rozvodom, vyhodnotil v kontexte vážneho rozvratu manželstva, dlhodobo trvá od roku 2017. Manželka má obavy zo spolužitia s manželom nemá záujem obnoviť spolužitie. Nemožnosť rozvodu manželstva nie je vnímaná absolútne. Manžel svoj nesúhlas s rozvodom manželstva odôvodňuje aj tým, že koná z dôvodov ochrany záujmov maloletých detí. Vo vzťahu k ochrane maloletých detí je potrebné uviesť, že maloleté deti dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti s otcom. Netvoria tak zdravé rodinné spoločenstvo, kedy by obidvaja rodičia žili v manželskom zväzku, riadne sa o výchovu svojich detí starali, každý z nich by zabezpečoval aj osobnú starostlivosť, finančnú starostlivosť o maloleté deti a bolo by to signálom pre maloleté deti, že ich rodičia sú spôsobilí a zodpovední rodičia. V každom prípade po rozvode manželstva nastupuje ochrana maloletých detí, ktorá spočíva v tom, že maloleté deti sú zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky a je riešená otázka výživného, ktoré má otec platiť na maloleté deti na základe svojich schopností, možností a korešpondujúc s oprávnenými potrebami maloletých detí.

26. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhovení návrhu manželky v otázke rozvodu manželstva považuje odvolací súd za vecne správne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v a 19 . Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie.

27. Manžel v napadnutom odvolaní napadá výrok o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Namieta nezistenie zákonných kritérií pre zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti. Spôsobilosť matky na osobnú starostlivosť a nevhodné prostredie na strane matky a lepšie podmienky na strane otca.

28. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje dostatočné zhodnotenie zákonných kritérií zverenia maloletého G. a W. do osobnej starostlivosti matky zo strany súdu prvej inštancie pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je prioritou pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Svoje dôvody pre zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti matke dostatočne zdôvodnil. Zdôvodňuje to tým, že matka sa od narodenia osobne stará o maloleté deti a s ktorou výlučne sú deti v neustálom styku a opatere. Maloletí sú vo veku X a X rokov, pričom s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2017, kedy mala dcéra W. Y. a syn G. K. I. Q.. Deti sa odvtedy stretli s otcom iba zopárkrát a prakticky ho nepoznajú. Matka pre nich predstavuje zdroj lásky a opatery a zverenie inej osobe by pre nich v súčasnosti znamenalo psychickú ujmu. Deti otca v podstate nepoznajú a tak radikálne riešenie, ako by bolo ich zverenie otcovi, by preto vzhľadom na vyššie uvedené nebolo v ich najlepšom záujme. V konaní neboli preukázané žiadne námietky otca o nespôsobilosti matky postarať sa o maloletých, alebo o nedostatkoch v jej domácnosti. Kolízny opatrovník opakovane prešetril podmienky v rodine matky maloletých a potvrdil, že matka sa o deti vie dostatočne postarať a má všetky podmienky na riadnu výchovu maloletých detí. Nepochybne má v krajine, v ktorej žije, všetky podmienky na riadnu výchovu detí, to však samo o sebe nestačí. Je potrebná aj snaha otca chcieť sa postarať, o čom otec súd doteraz nepresvedčil najmä nezáujmom o životné náklady a potreby detí. Navyše deti vo Š. nemajú žiadne zázemie, keďže z neho odišli vo veľmi útlom veku, nepoznajú tam nikoho, nevyvinuli sa u nich k takému prostrediu žiadne väzby, za svoj domov považujú Slovensko, sú naň fixované a plne odkázané na rodinné prostredie matky, ktorej rodinu a známych považujú aj za svoju rodinu a známych. Otec, ktorý vo Š. nemá žiadnych príbuzných (uznesenie OS Košice 1 č.k. -235), by navyše v súčasnosti ani nedokázal deťom zabezpečiť celodennú starostlivosť, ako to realizuje ich matka a iná forma starostlivosti o deti, počas neprítomnosti otca v práci, v pre nich zatiaľ cudzom prostredí, by bola nie najlepšie, ale najhoršie riešenie.

29. Podľa až 5 o rodine (ďalej len „“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (ods. 2.). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.(ods. 3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 4). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde (ods. 5).

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

Podľa článku 5 , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

30. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je za účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem všetky relevantné kritéria posúdiť samostatne a ak sú u všetkých týchto osôb naplnené rovnakou mierou, je žiaduce dieťa zveriť do výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti umožňujú (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. ).

31. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

32. Odvolací súd konštatuje, že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli zo strany otca navrhnuté a predložené dôkazy, ktoré by spochybňovali starostlivosť matky o maloleté deti takým spôsobom, aby nastali pochybnosti o jej predpokladoch pre zverenie do jej starostlivosti. Zo strany kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa boli prešetrované pomery, žiadne pochybnosti o jej starostlivosti a nedostatočných predpokladoch neboli v rámci šetrenia zistené. Závery súdu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky sú dostatočné a zákonné.

33. Odvolací súd má za to, že tvrdenia otca, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie sú preukázané a nie sú spôsobilé zmeniť otázku formy starostlivosti o maloletých v tomto čase. Pokiaľ dôjde k zmene pomerov, podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza správne z posúdenia záujmu maloletých detí na danej forme osobnej starostlivosti, akú zvolil súd. Súd pri rozhodovaní o forme osobnej starostlivosti akceptoval faktickú dlhodobejšiu osobnú starostlivosť o maloleté deti, stabilitu prostredia, ktorá je nevyhnutná pre maloleté deti v dôsledku rozpadu rodiny a vyhrotených vzťahov rodičov a nespracovaného rozchodu rodičmi.

35. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach.

36. Odvolací súd považuje za správne ponechať maloleté deti z vyššie uvedených dôvodov v osobnej starostlivosti matky.

37. Námietky otca vo vzťahu k úprave styku sa dotýkajú viac-menej konštatovania, že ide o formálny styk a nevykonateľný, keďže matka neučí deti komunikovať v nemeckom jazyku a telefóny vypína.

38. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi mal súd na zreteli nájdenie najvhodnejšieho modelu s prihliadnutím na to, že je v záujme oboch detí, aby stretávanie s otcom prebiehalo a došlo k obnoveniu vzťahu, dôsledne súd svoje rozhodnutie odôvodnil v bode 35 a 36 rozsudku. S danými závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd považuje rozsah stanovený súdom za dostatočný prihliadnuc na záujem maloletých detí a právo otca na styk s nimi. Odvolací súd podotýka, že prípadný odmietavý postoj rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, k umožňovaniu styku dieťaťa s druhým rodičom môže byť okolnosťou odôvodňujúcou zmenu osobnej starostlivosti.

39. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).

40. Opätovne odvolací súd pripomína, že záujmom dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s obidvoma rodičmi a ujma, ktorá vznikne zo strany väzby k jednému z rodičov v dôsledku manipulácie s druhým rodičom je veľmi vážna. Odvolací súd ďalej pripomína a zdôrazňuje, že akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosti tráviť s každým z nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa k nenávisti, či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti (Jurgen Rudolf).

41. Vo vzťahu k výroku o výživnom, ktorým súd prvej inštancie stanovil platiť otcovi na čas po rozvode manželstva odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zákonné kritéria pre stanovenie výšky výživného v§ 62 ods. 1, 3, 5, § 75 ods. 1 zákona a to z hľadiska pomerov na strane oprávnených maloletých detí, schopnosti a možnosti povinného rodiča ako aj matky maloletých detí. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktoré zhodnotil a z ktorého dôvodil skutkové závery, ktoré odvolací súd považuje za správne.

42. Námietky otca sa týkajú aj skutkových otázok zistenia jeho reálnych možností a schopností, správnosti záveru prispievať na výživu maloletých detí v súdom určenej výške. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča, tak schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, napríklad jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

43. pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane relevantného sú to oprávnené odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Základnou

podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na výživu dieťaťa. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Suma mesačných nákladov dieťaťa predstavuje vyčíslenie nepravidelných nákladov na dieťa tak, aby bola určiteľná. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa vyskytnú. Pri skúmaní maloletých potrieb oprávnených detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda aj potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie.

44. Otec maloletých detí je zamestnaný, dosahuje príjem mesačne cca 3500,- - 4000,- B. frankov. Sám uviedol svoj príjem pred súdom prvej inštancie (č.l. 174). Súd zhodnotil oprávnené výdaje maloletých detí. Príjem otca je dosahovaný v inej mene silnejšej než euro a súd určil výživné v mene euro, pričom otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Výživné je určené na spodnej pomyselnej možnej hranici prihliadnuc na vek detí a ich potreby. Odvolací súd nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov, a teda jeho schopnosti a možnosti. Závery súdu o stanovení výšky výživného je potrebné považovať za správne. Dieťa má zákonné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

45. Odvolacie námietky odvolateľa nespochybnili vecnú správnosť rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov a za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny, postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).