Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-72-2020.pdf
PDF · 72.52 KB
Case nature
Subarea
4Cob/72/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v sporovej veci žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00327646, zastúpeného PREŠOV REAL, s.r.o., so sídlom Slovenská 40, 080 01 Prešov, IČO: 31 722 814, proti žalovanej: Bc. Zuzana Porembová, s miestom podnikania Exnárova 6628/27, 080 01 Prešov, IČO: 37257226, (podnikateľská činnosť ukončená k 7. júlu 2018), právne zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35549840, o zaplatenie 17.755,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 8Cb/192/2014-269 z 20. júla 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že 3. júla 2020 mu bolo doručené podanie žalovanej, v ktorom poukázala na ustanovenie § 163 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a na skutočnosť, že návrh na pokračovanie v konaní nepodala žiadna zo strán sporu, v dôsledku čoho mala za to, že súd mal ex lege toto súdne konanie zastaviť. Preto navrhla, aby súd toto konanie zastavil.
3. S poukazom na skutočnosť, že strany sporu v zákonom ustanovenej lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (do 26. mája 2020) nepodali návrh na pokračovanie v konaní, súd konanie v súlade s § 163 ods. 2 CSP zastavil.
4. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a s ohľadom na skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo po tom, čo ani jedna strana sporu nepodala v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov návrh na pokračovanie v konaní, ktoré bolo prerušené na návrh oboch sporových strán, teda bez procesného zavinenia výhradne jednej zo strán sporu, nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, teda odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Tvrdil, že strany sporu prejavili vôľu pokračovať v konaní, a to tým, že žalovaná predložila súdu znalecký posudok č. 15/2019 z 10. decembra 2019 a on sa na základe výzvy zo strany súdu z 31. januára 2020, doručenej mu 3. februára 2020, k tomuto znaleckému
posudku vyjadril podaním zo 17. februára 2020, podaným na súd 18. februára 2020. Zároveň podotkol, že 17. júna 2020 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré súd prvej inštancie nariadil na 10. septembra 2020. Za týchto okolností mal za to, že súdne konanie riadne pokračuje. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil ako predčasne vydané a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním z 2. septembra 2020. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/32/2018 z 24. mája 2018, v ktorom súd uviedol, ak sa stranám nepodarí spor mimosúdne vyriešiť je nevyhnutné, aby niektorá z nich v šesťmesačnej lehote od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, urobila dispozičný úkon na pokračovanie v konaní. Uvedený postup vyplýva z Civilného sporového poriadku, ktorý v prípade prerušenia konania podľa § 163 ods. 1 CSP neumožňuje aplikovať § 165 ods. 1 CSP o možnosti súdu pokračovať v konaní aj bez návrhu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05 <http://merit.slv.cz/II.US78/05>).
10. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:
11. Z predloženého spisu vyplýva, že sporové strany na pojednávaní konanom 18. septembra 2018 oznámili súdu prvej inštancie, že sa pokúsia vysporiadať sporné veci, a to spracovaním súkromného znaleckého posudku so súhlasom oboch strán na ich náklady a v zmysle záverov tohto znaleckého posudku navrhnú súdu ďalší procesný postup aj s návrhom na rozhodnutie vo veci. Na pojednávaní konanom 26. septembra 2019 navrhli zástupcovia sporových strán, aby súd pojednávanie odročil minimálne o tri mesiace, alebo aby bolo konanie so súhlasom strán sporu prerušené. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 8Cb/192/2014-122 zo 7. októbra 2018, právoplatným 26. októbra 2019, konanie prerušil. Uznesenie o prerušení konania bolo doručené 9. októbra 2019 právnemu zástupcovi žalovanej a 10. októbra 2019 zástupcovi žalobcu. Predvolanie na pojednávanie nariadené na 10. septembra 2020 o 9:00 hod. bolo doručené 17. júna 2020 zástupcovi žalobcu a právnemu zástupcovi žalovanej a 30. júna 2020 žalovanej. Žalovaná podaním z 3. júla 2020 navrhla, s poukazom na uplynutie zákonom ustanovenej šesťmesačnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, zastavenie konania, v dôsledku čoho súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil.
12. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mal za to, že súdne konanie riadne pokračuje, s týmto jeho tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje, keďže uznesenie o prerušení konania bolo jeho zástupcovi preukázateľne doručené, a teda mal vedomosť o prerušení konania. Zároveň súd prvej inštancie v tomto uznesení citoval § 163 CSP, z ktorého je zrejmé, že v konaní prerušenom podľa § 163 ods. 1 CSP môže súd pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán podaný v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Keďže ani jedna zo sporových strán nepodala v zákonom ustanovenej
lehote návrh na pokračovanie v konaní a zastavenie konania je v tomto prípade obligatórne, súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol o zastavení konania.
13. Čo sa týka námietky žalobcu, že mu bolo po uplynutí zákonom ustanovenej šesťmesačnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na 10. septembra 2020 o 9:00 hod., odvolací súd konštatuje, že túto okolnosť možno považovať za pochybenie súdu prvej inštancie, avšak za také, ktoré nie je spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Taktiež predloženie znaleckého posudku, bez jasného a určitého prejavu na pokračovanie v konaní, je bez právneho významu.
14. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne, vrátane výroku o trovách konania.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana mala v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).