Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/89/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: T. Z., B.. XX.X.XXXX, Š. O. XXX/X, XXX XX W., o vymoženie 1.822,22 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, Košice, pod EX 117/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.5.2019 č. k. -15 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Z a m i e t a návrh oprávneného na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

III. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie bolo u súdneho exekútora začaté exekučné konanie voči povinnému. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. č. k. RK-PC-1193/14-LP zo dňa 9.9.2014. Súdny exekútor následne požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , , o rozhodcovskom konaní, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, smernice Rady č. 93/13/EHS, rozsiahlej európskej judikatúry a v súlade s citovanými ustanoveniami preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 10.10.2013 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500032957. Túto posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. a nasl. . Oprávnený s povinným ešte toho istého dňa uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu, pričom v bode 5 tejto zmluvy sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z vopred určených rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd prvej

inštancie preskúmal predloženú rozhodcovskú zmluvu a uviedol, že rozhodcovská doložka uvedená v Rozhodcovskej zmluve - bod 5 nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vo forme individuálne dojednanej listiny a táto fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle . Rozhodcovský súd si vybral sám oprávnený, nešlo o zhodný prejav vôle oboch strán zmluvy, pretože povinný sa na výbere súdu reálne nepodieľal. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený s podnetom na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 (pôvodný článok 234 ZES) Zmluvy o fungovaní EÚ. V odvolaní navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii z dôvodov podľa ustanovenia , , a (ďalej len „“). Uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie aplikáciou ustanovenia Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) a o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), avšak tieto nesprávne aplikoval v rozpore so Smernicou č. 93/13/ EHS ako aj s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vykladajúcou túto smernicu. Ustanovenie Exekučného poriadku neumožňuje exekučnému súdu skúmať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z vecného hľadiska. Za žiadnych okolností teda ustanovenie Exekučného poriadku neumožňuje exekučnému súdu skúmať exekučný titul až po úroveň skúmania rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej možnej neprijateľnosti. Rovnako podľa ustanovenia nemôže exekučný súd vykonávať neobmedzený vecný prieskum exekučného titulu, ale výlučne len v rozsahu uvedenom v tomto ustanovení. V zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený zastaviť exekúciu výlučne v prípade, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a toto oprávnenie súdu sa nevzťahuje na posudzovanie platnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej kvalifikovania ako neprijateľnej podmienky. Súd predovšetkým na podklade záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira C-40/08 odvodil svoje právo a povinnosť preskúmať exekučný titul z hľadiska posúdenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) ako neprijateľnej podmienky. Táto interpretácia predmetného rozsudku však podľa oprávneného nie je správna. Z uvedeného rozsudku (body 34-37 a 49) vyplýva, že Súdny dvor EÚ síce pripúšťa aj preskúmanie právoplatného rozhodcovského rozsudku v štádiu exekučného konania týkajúceho sa spotrebiteľského vzťahu, avšak iba v prípade ak bol rozsudok vydaný bez účasti spotrebiteľa a vnútroštátny poriadok vo svojej procesnej právnej úprave umožňuje vykonať posúdenie nekalej povahy rozhodcovskej zmluvy v rámci opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy, a to pri zabezpečení rovnocennosti. Súdny dvor EÚ v uvedenom rozhodnutí zdôraznil potrebu rešpektovania zásady rovnocennosti, ktorej porušenie by znamenalo neprípustný rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom. Exekučný súd v čase rozhodnom pre toto konanie, pri preskúmavaní exekučných titulov, ktorými boli rozhodnutia všeobecných súdov, neposudzovali a nemali ani oprávnenie posudzovať nekalosť zmluvných podmienok dojednaných v rámci spotrebiteľského vzťahu. V čase rozhodnom pre toto konanie je badateľný rozdielny prístup k hodnoteniu inak rovnocenných exekučných titulov, čo je však v príkrom rozpore so zásadou rovnocennosti. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 30.3.2014 a s poukazom na uvedené rozhodnutie uviedol, že náš právny poriadok (účinný v rozhodnom čase) neumožňoval konajúcemu exekučnému súdu posudzovať, či sa v spotrebiteľskej zmluve, z ktorej vyplýva vymáhaný nárok, nenachádzali neprijateľné zmluvné podmienky v prípade, ak bol exekučný titul vydaný všeobecným súdom Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom

Európskej únie a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s nasledujúcou otázkou: Či sa má Smernica č. 93/13/ EHS vykladať v tom zmysle, že ochrana spotrebiteľa podľa jej ustanovení zahŕňa možnosť, aby súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného na podklade rozhodcovskej doložky obsiahnutej v úverovej zmluve uzatvorenej medzi veriteľom a spotrebiteľom, preskúmaval platnosť ustanovení tejto úverovej zmluvy a tento rozhodcovský rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný titul a exekúciu z tohto dôvodu zastavil na základe toho, že úverová zmluva obsahuje nekalú podmienku, ktorá spôsobuje spotrebiteľovi ujmu, v prípade, ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu nemá možnosť z tohto hľadiska preskúmavať platnosť zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva nárok priznaný právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. K rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že podľa sa výslovne zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovského konaniu a poukázal na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu. Z rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď.. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súd vyvodil aj z toho, že častejší prípad je začatie rozhodcovského konania zo strany dodávateľa (veriteľa). Žiadny zákon v čase vykonania rozhodcovského konania neurčil, že by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Na podporu svojich tvrdení oprávnený poukázal na rozsiahlu európsku judikatúru a na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Oprávnený uviedol, že rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Oprávnený poukázal na o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Povinný mal možnosť využiť všetky zákonné prostriedky na bránenie svojich práv v konaní. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 17.2.2020 a povinnému dňa 20.2.2020.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Exekučné konanie v prejednávanej veci sa začalo dňa 11.2.2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. č. k. RK-PC-1193/14-LP zo dňa 9.9.2014. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2014 a vykonateľnosť dňa 21.10.2014. Vychádzajúc z odôvodnenia exekučného titulu právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka - bod 5 uvedená v Rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2013 k Zmluve o revolvingovom úveru č. XXXXXXXXXX

uzavretej dňa 05.10.2012 medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a povinným. V zmysle tejto zmluvy PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. poskytla povinnému úver vo výške 1.200,00 eur.

11. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

12. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.

15. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

16. Ako vyplýva z bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 10.10.2013 zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 10.10.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců, a.s., IČ: 63 49 66 58, so sídlom v Českej republike, b) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, c) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, d) Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o., so sídlom Pribinova 30, 811 09 Bratislava, IČO: 44 455 453. Výber rozhodcovského

súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 6. rozhodcovskej zmluvy je upravený postup výberu rozhodcu.

17. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je nedôvodná.

21. Odvolací súd uvádza, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa a za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.

23. Dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

26. V súvislosti s návrhom oprávneného, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie odvolací súd uvádza, že odvolací súd, t.j. súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok je povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej

únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný ani návrh zo strany účastníka. Odvolací súd oprávneným navrhovanú predbežnú otázku posúdil ako zjavne neopodstatnenú a irelevantnú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom jej prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúce konanie. Aj v prípade, ak by odvolací súd považoval oprávneným položenú otázku za relevantnú pre toto konanie, judikatúra Súdneho dvora EÚ upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to najmä vtedy, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne jasné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EU zo 6. októbra 1982 sp. zn. CILFIT, C-283/81.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia, považoval odvolací súd návrh oprávneného na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie za nedôvodný, preto ho zamietol.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).