Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60C-15-2020.pdf
PDF · 67.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-60C/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobcu: Slovenská republika - Univerzitná nemocnica Bratislava, správca majetku štátu, IČO: 31 813 861, so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bez adresy evidovanej v registri obyvateľov SR, naposledy bytom G. XX, XXX XX I., o zaplatenie 16,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 01.12.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2020 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 16,36 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia za poskytnutý výkon zdravotnej starostlivosti. V dôvodoch uviedol, že dňa 31.10.2018 bol žalovaný ošetrený v UNB - Nemocnica Ružinov, Ružinovská 6, 826 06 Bratislava, a ako pacient bol uzrozumený o svojej povinnosti za predmetný výkon poskytnutej zdravotnej starostlivosti zaplatiť ako samoplátca žalobcovi na základe vystavenej faktúry, nakoľko žalovaný nepreukázal žiadny poistný vzťah so zdravotnou poisťovňou a nešlo ani o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Faktúru č. 1031805117 na sumu 16,36 eur, splatnú dňa 30.11.2018 si žalovaný osobne prevzal. Žalovaný dlžnú sumu napriek viacerým upomienkam do dnešného dňa neuhradil.
2. Žalovanému súd uznesením č. k. 60C 15/2020 - 15 zo dňa 15.06.2020 uložil povinnosť podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyjadriť sa písomne k žalobe v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia, pričom v uznesení bol žalovaný poučený o následkoch nesplnenia tejto povinnosti vrátane možnosti súdu rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Súd toto uznesenie spolu so žalobou, prílohami a poučením doručil žalovanému v zmysle § 116 ods. 2 CSP, nakoľko sa súdu adresu skutočného pobytu žalovaného nepodarilo zistiť; zásielka sa napriek tomu považuje za doručenú. Žalovaný teda bez vážneho dôvodu uloženú povinnosť vyjadriť sa nesplnil.
3. Na prejednanie sporu súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP nenariadil pojednávanie. V konaní išlo o jednoduchú vec, kedy skutková a právna stránka sporu bola štandardná, žalovaný nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000 eur. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 22.09.2020.
4. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
6. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
7. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
8. Keďže bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu, súd by mal priznať náhradu trov konania žalobcovi, avšak žalobcovi v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov v súlade s čl. 4 ods. 2 CSP, ako aj v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že sa žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.