Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/250/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: G. Q., nar. XX. S. XXXX, trvalo bytom Y. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, Veľkoblahovská 6750, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45014515, proti žalovanej: K. G., rod. Q., nar. XX. C. XXXX, trvalo bytom ul. X. XXX/X, K. D., zastúpenej splnomocnenkyňou: Potásch & Potásch s.r.o., Jedľová 7/14037, 821 07 Bratislava, IČO: 47258616, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 9. apríla 2019 č. k. -234, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, s tým, že III. o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. , a O.z. ( v znení neskorších predpisov); ( v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 13.5.2014 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.7.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1/ Y. C. ako predávajúcimi a žalovanou 2/ K. G. ako kupujúcou, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, byt číslo X na X. nadzemnom podlaží vo vchode číslo XX trojposchodového bytového domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na námestí D. v obci K. D., katastrálne územie K. D. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, pozemok parcela číslo 1880/94, ako zastavané plochy a nádvoria 219 m2, parcela číslo 1880/95 ako zastavané plochy nádvoria 216 m2, parcela číslo 1880/96 ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, vedené na liste vlastníctva číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, odbor katastrálny, s odôvodnením, že v čase podania žaloby starý otec I. C. zomrel a zanechal závet v prospech žalobcu ako jediného dediča a súčasne vydedil dvoch z neopomenuteľných dedičov. Závet bol spísaný do notárskej zápisnice pod číslom N 748/2004, Nz 69068/2004 dňa 10.9.2004. Odvolávajúc sa na platný závet, ako závetný dedič po starom otcovi, má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, keď v dedičskom konaní po poručiteľovi, ktorý zomrel dňa 13.10.2013, sa nenašiel žiaden majetok, ktorý by mohol žalobca zdediť. V prípade úspešnosti žaloby, by sa zmenila jeho právna pozícia, dedičský podiel tvorený spoluvlastníckym podielom po poručiteľovi vo výške jednej polovice vzhľadom k celku na nehnuteľnosti, ktorej sa kúpna zmluva, ktorej neplatnosti sa dovoláva, dotýka, sa zaradí do aktív dedičstva a bude môcť sa stať po prejednaní dedičstva vlastníkom celého dedičského podielu po starom otcovi. Svoj právny nárok oprel o ust. O.z., majúc za to, že osoba v čase uzavretia kúpnej zmluvy konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Starý otec mal trpieť Parkinsonovou chorobou a mozgovou aterosklerózou, ktoré dve choroby spolu boli objektívne spôsobilé

prispieť k sťaženej duševnej činnosti jedinca, ktoré mohlo vyústiť až do jeho demencie. Rovnako mal za to, že aj stará matka - žalovaná 1/ trepala mozgovou aterosklerózou v štádiu viacložiskového poškodenia mozgu, demenciou u Alzheimerovej choroby, depresívnou poruchou a bludmi. V priebehu konania dňa 11.1.2017 zomrela žalovaná 1/, dedičské konanie po nej ako poručiteľke prebiehalo na notárskom úrade JUDr. I. Y. pod sp.zn. , . Žalovaná spochybnila tvrdenia žalobcu o spochybnení spôsobilosti na právne úkony, ktoré mali byť ovplyvnené zdravotným stavom jeho právnych predchodcov, ktorú skutočnosť žiadal preukázať odborným posudkom na zistenie duševného stavu predávajúcich v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav veci: Žalobca ako závetný dedič po poručiteľovi I. C. nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie vedené pod sp. zn. Okresného súdu Dunajská Streda a Dnot. 280/2013 notárskeho úradu JUDr. I. Y., mal podľa závetu spísaného do notárskej zápisnice dňa 10.9.2004 pod č. N 748/2004, Nz 69068/2004 na notárskom úrade JUDr. K. L., zanechať celý svoj majetok, veci hnuteľné i nehnuteľné, majetkové práva prechádzajúce dedičskou postupnosťou, a to hlavne nehnuteľnosť v katastrálnom území K. D., byt číslo X na X. poschodí v trojposchodovom obytnom dome číslo súpisné XXX, číslo orientačné XX na ulici D., na parcele číslo 1080/94, 1080/95, 1082/96, pre prípad svojej smrti v prospech žalobcu s tým, že súčasne vyzval dedičku prichádzajúcu do úvahy ako zákonný dedič, aby sa vzdala svojho zákonného nároku. V rámci tohto závetu poručiteľ vydedil dvoch zákonných dedičov synov N. C. a G. C.. Následne právni predchodcovia žalobcu, starí rodičia, za života, po spísaní závetu I. C., uzavreli dňa 11.7.2012 kúpnu zmluvu, ktorou odpredali nehnuteľnosť, byt číslo X na X. poschodí vo vchode číslo XX trojposchodového domu číslo súpisné XXX nachádzajúci sa na parcele 1880/94, 1880/95 1880/96, ako aj ideálneho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nachádzajúci sa v K. D., vedený na LV číslo XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 30.000 eur. Rozhodnutím Správy katastra Dunajská Streda dňa 15.8.2012 pod č. V 3666/12 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej K. G.. Z lekárskej správy o zdravotnom stave poručiteľa I. C. vyhotovenej v čase hospitalizácie od 11.7.2013 do 22.07.2013, pre zhoršovanie zdravotného stavu, nechutenstvo a chudnutie. Žiadne údaje o zhoršenom zdravotnom stave psychického alebo neurologického pôvodu. V prípade poručiteľky Y. C. boli predložené lekárske správy z roku 2013 a 2014, keď už bola menovaná sledovaná na psychiatrickej ambulancii v Dunajskej Strede a nastavená na medikamentóznu liečbu, z dôvodu zistenej tendencie Alzheimerovej choroby F 00. 1 MMS 18 bodov depresívnej poruchy anorganického syndrómu s bludmi. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy, keď v prípade úspechu určovacej žaloby, by sa zmenila právna pozícia žalobcu, nastúpil by ako závetný dedič po poručiteľovi, ktorý by bol oprávnený zdediť polovicu podielu na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, ak by sa táto nehnuteľnosť zaradila do aktív dedičstva a následne po prejednaní nadobudol dedičský podiel poručiteľa na predmetnej nehnuteľnosti. Práve vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol závetným dedičom, nemohol sa domáhať vydania nehnuteľnosti, ku ktorej mal právo ako závetný dedič, pričom objektívne táto nehnuteľnosť v čase smrti poručiteľa už prešla do vlastníctva tretej osoby. Súd dospel k záveru, že uvedený stav preto nebolo možné odstrániť iným postupom ako domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorého predmetom bola vec, ktorá by inak patrila do dedičstva po poručiteľovi, ak by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva v čase pred smrťou poručiteľa. Vyriešením tejto otázky sa odstráni neistota na strane žalobcu, či predmetná nehnuteľnosť bude tvoriť aktíva dedičstva. Na ozrejmenie tvrdení žalobcu, ktoré si vyžadovalo odborné znalosti, súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, znalcom MUDr. Máriom Strakom. Zo záverov znaleckých posudkov č. 100/2018 a č. 103/2018 vyplynul záver, že tak Y. C. v čase podpísania kúpnej zmluvy dňa 11.7.2012, ako aj I. C., boli v čase podpísania kúpnej zmluvy schopní prejaviť slobodný názor s vysokou kritickosťou. Y. C. s vysokou pravdepodobnosťou v čase vykonania predmetného právneho úkonu trpela zmiešanou cievnou demenciou, ktorý typ demencie je častý a dlhodobo sa vyvíjajúci so stavmi zlepšenia a zhoršenia roky, pri telesných ochoreniach, ktoré u nej boli prítomné. Napriek cievnej demencii ľahkého stupňa, kde pacient je ešte schopný vykonávať právne úkony, pričom u nej bola táto zmena po psychiatrickej liečbe zaevidovaná na ambulancii od 3.12.2013 a posledná kontrola 23.12.2016. Predchádzajúce kontakty so psychiatrom boli dôvodovom neurotickej dekompenzácie, depresívneho ladenia v roku 1986. Následne v roku 2010 bolo zistené viac ložiskové poškodenie, senilná demencia a v roku 2012 diabeticko-sklerotická encephalopathia, zábudlivosť. V prípade poručiteľa I. C. jednoznačne znalec konštatoval, že v jeho dokumentácií nie je preukázané a zdokumentované psychiatricky, že by trpel duševnou poruchou v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Na preukázanie by si vyžadovalo vyšetrenie poručiteľa znalcom, pre jednoznačný záver, a to len po klinickom psychiatrickom vyšetrení nebohého

a nijako inak. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keď hodnotiac každý dôkaz jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe existujúcich dôkazov, z ktorých najpodstatnejšie boli závery znaleckých posudkov na zistenie zdravotného stavu predávajúcich v čase uzavretia kúpnej zmluvy, pre nedostatok dôkazov a nemožnosť vykonania podstatných dôkazov ako psychiatrického vyšetrenia predávajúcich na zistenie zdravotného stavu v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť by bola rozhodujúca na posúdenie, či v čase v ktorom zmluvu uzatvárali so žalovanou, trpeli duševnou poruchou, ktorá ich robila pre tento úkon nespôsobilými. V prípade poručiteľa I. C. neexistovali žiadne záznamy z daného obdobia, ktoré by tomu nasvedčovali a v prípade poručiteľky Y. C. záznamy o vážnych poruchách existujú až v roku 2013 a 2014. Predtým uvádzané psychiatrické vyšetrenia sa týkali depresívnych stavov na strane poručiteľky. Teda viac ako rok po uzavretí kúpnej zmluvy bola u nej konštatovaná zábudlivosť. Žiadne vyšetrenia MRI, EEG sa v zdravotnej dokumentácii pacientky nenašli, o ktoré by mohol znalec jednoznačne oprieť svoje závery. Jeho závery boli len pravdepodobné. Vyšetriť pacientku nebolo možné, nakoľko v priebehu konania zomrela. V dôsledku týchto skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by mali za následok neplatnosť právneho úkonu, kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli právni predchodcovia, o prevode na žalovanú nehnuteľnosti, ktorú závetom právny predchodca skôr zanechal žalobcovi. Lekárske správy nepreukázali jednoznačne tvrdenia o duševnej poruche predávajúcich v čase odpredaja nehnuteľnosti a ani zistené ochorenia v prípade poručiteľky C. neboli takého rázu, aby v čase uzavretia zmluvy jednoznačne potvrdili nespôsobilosť posúdiť svoje konanie a niesť jeho následky. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. a , vecne úspechom žalobcu (poznámka odvolacieho súdu - podľa výroku rozsudku žalovanej), z ktorého dôvodu mu priznal náhradu trov konania v plnej výške. 2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol odvolacie dôvody podľa a . Dôvodil, že kúpna zmluva, ktorej posúdenie ako neplatnej bolo prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k zmenenému petitu, bola uzavretá 11.7.2012. K žalobe boli priložené listinné dôkazy, ktoré preukázali mentálny stav predávajúcich - starých rodičov žalobcu. Vo vzťahu k Y. C. boli priložené napríklad lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu zo 7.10.2013 (teda nález je vystavený nasledujúci rok po uzavretí kúpnej zmluvy), z ktorého nálezu vyplýva, že menovaná v tom čase trpela senilnou demenciou, aterosklerózou, encephalopathiou, viacložiskovým poškodením mozgu - ide o stavy, ktoré logicky nemohli vzniknúť v priebehu jedného roka, tieto stavy sa vyvíjajú roky a príznaky sa zintenzívňujú pribúdajúcim vekom. Encephalopathia predstavuje globálnu disfunkciu mozgu. Senilná demencia je duševná porucha charakterizovaná úbytkom kognitívnych funkcií mozgu, postupne sa rozvíja porucha logického uvažovania exekutívnych funkcií, orientácie, až dochádza k ťažkej deteriorácii intelektu. U menovanej potvrdil prítomnosť encephalopathie a viacložiskového poškodenia mozgu aj neurologický nález z 12.6.2013 (necelý rok po uzavretí kúpnej zmluvy). Psychiater taktiež potvrdil vo svojom náleze prítomnosť demencie, Alzheimerovu chorobu, organický syndróm s bludmi a depresívnu poruchu. Vo vzťahu k I. C. boli priložené napríklad lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu zo 7.10.2013, ktorý u menovaného uvádza čiastočne správnu orientáciu priestorom a časom. Z prepúšťacej správy z geriatrického oddelenia NsP Dunajská Streda zo dňa 22.7.2013 vyplýva ateroskleróza cerebrálna, encephalopathia a Parkinsonov syndróm. Najmä u Y. C. sú výrazne prítomné prvky svedčiace o tom, že menovaná nielen v roku 2013, ale aj v čase robenia právneho úkonu vzhľadom na postupnú etiológiu jej stavu mala také mentálne problémy, ktoré ju robili nespôsobilou na urobenie právneho úkonu - na uzavretie kúpnej zmluvy na predaj jej bytu. Tieto listinné dôkazy v napadnutom rozsudku neboli ani len spomenuté a súd prvej inštancie sa s týmito listinami nevysporiadal. Tieto listiny sú totiž svojim obsahom v príkrom rozpore s obsahom znaleckých posudkov MUDr. Straku. V odôvodnení napadnutého rozsudku nie je žiadnym spôsobom poukázané na protichodné dôkazy a chýba vysvetlenie, či si súd prvej inštancie rozpor medzi listinami a znaleckým posudkom uvedomil a z akého dôvodu uprednostnil práve znalecký posudok, resp. znalecké posudky MUDr. Straku. V tomto zmysle napadnutý rozsudok neobsahuje adekvátne odôvodnenie s dopadom tohto na právo na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného potom nie je možné ustáliť, či je súdom prvej inštancie zaujatý právny názor vôbec správny. Navrhol vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie najmä za účelom vysporiadania sa s protichodnými závermi znaleckých posudkov na jednej strane a obsahom lekárskych nálezov na druhej strane.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že na základe návrhu žalobcu boli vo veci vypracované dva znalecké posudky - jeden znalecký posudok na pani C. a jeden znalecký posudok na pána C.. Pre účely vypracovania týchto posudkov znalec pracoval so súdnym spisom (v ktorom boli predmetné lekárske listiny založené) a obstaral si tiež prostredníctvom žalobcu ďalšie listiny potrebné pre spracovanie posudkov (viď súdny spis a nadväzujúca komunikáciu medzi žalobcom a znalcom). Nad rozsah listín pôvodne priložených k žalobe a listín dodaných žalobcom, si znalec obstarával aj ďalšie informácie (viď text samotných posudkov), aby bol jeho znalecký posudok čo najobjektívnejší. Oba znalecké posudky pritom úvahy žalobcu o tom, že by menované osoby neboli schopné posúdiť povahu, resp. následky svojho konania (uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy) z dôvodu ich psychického zdravotného stavu, vylúčili, resp. tieto úvahy žalobcu znalec nepotvrdil. Žalobca v priebehu konania nezaujal žiadne meritórne vyjadrenie/námietky k predmetným znaleckým posudkom, t. j. v kontexte zásady kontradiktórnosti konania je potrebné mať za to, že tieto závery žalobca akceptoval - nespochybnil a majú byť teda považované za nesporné. Až v texte odvolania sa žalobca púšťa do odborných otázok medicínskej - psychiatrickej povahy, kedy on sám (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) formuluje odborné úvahy o tom, ako dlho sa určitá choroba formuje, aké sú jej prejavy, formuluje úvahy a predpoklady o tom, kedy mohla tá-ktorá choroba vzniknúť u menovaných osôb a pod. Žalovaná odmieta, aby takéto úvahy osoby odborne nekvalifikovanej v danom odbore tvorili akýkoľvek základ pre úvahy či už súdu prvej inštancie alebo súdu druhej inštancie. Naopak, žalobca mal v priebehu konania na súde prvej inštancie fakticky neobmedzenú možnosť prezentovať návrhy na doplnenie dokazovania, čo neurobil. Žalobca zobral závery znaleckých posudkov na vedomie - uvedomujúc si zrejme, že znalec išiel dokonca nad rozsah žalobcom predložených listín a objasňoval ďalšie skutkové okolnosti relevantné pre jeho závery, pričom závery znaleckých posudkov spochybňuje žalobca až v texte odvolania. Podľa názoru žalovanej, takýto postup nemá oporu v pozitívnom práve a prípadné výhrady voči znaleckým posudkom obstaraným v priebehu konania (ak ich žalobca naozaj má), mal žalobca formulovať pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej a nie ex post. Ak tak neurobil, musí znášať s tým spojené následky. Lekárske nálezy, na ktoré sa žalobca odvoláva, pritom predstavujú individuálne posúdenie konkrétneho lekára v určitom čase a priestore a nepredstavujú komplexné posúdenie zdravotného stavu menovaných osôb v širších súvislostiach, t.j. tak, ako tento úkon posúdenia uskutočnil súdom určený znalec. Žalovanej sa javí, že žalobca sa pokúša sám účelovo hodnotiť a poukazovať na vybrané lekárske správy bez toho, aby bol žalobca schopný posúdiť medicínske diagnózy a nadväzujúce javy, resp. prepojenia v ich celej šírke, a to napriek tomu, že je zrejmé, že práve s listinami, na ktoré žalobca poukazuje, pracoval aj súdny znalec pri vyhotovovaní znaleckých posudkov. Súdny znalec však dokonca išiel nad rámec listín predložených k žalobe, zisťoval ďalšie okolnosti veci a zdravotný stav oboch menovaných osôb posúdil komplexne na základe všetkých existujúcich zdravotných podkladov a vlastných zistení (napr. o tom, že posudzovaný nebol ošetrovaný v psychiatrickej liečebni a pod.). Z odvolania žalobcu vyplýva tiež kritika postupu súdu prvej inštancie v tom zmysle, že sa žalobcovi javí, že súd v rámci rozhodovania vo veci nebral do úvahy všetky listinné dôkazy (pozn.: zrejme odkazujúc na konkrétne lekárske nálezy, ktoré mal k dispozícii aj znalec pre účely spracovania posudkov), resp. údajné rozpory medzi týmito listinami a znaleckým posudkom. Tu je v prvom rade potrebné uviesť, že ako to vyplýva aj z bodov 13. a 14. odôvodnenia, súd pri rozhodovaní vo veci bral do úvahy všetky relevantné okolnosti. Hodnotenie znaleckých posudkov v otázke relevantných záverov je predmetom bodu 13. odôvodnenia. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd v rozpore s tým, čo deklaruje žalobca v texte odvolania, venoval vo veci osobitnú pozornosť nielen znaleckým posudkom, ale aj iným súvislostiam veci vyplývajúcim zo samostatných listín (napr. časové súvislosti prvého zadefinovania diagnózy a dátumu uzatvorenia zmluvy a pod.). V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že žalobca nikdy nespochybnil, že by súdny znalec niektorú z listín nemal doloženú (pre účely spracovania znaleckého posudku), t.j. je nepochybné, že znalec pre účely spracovania znaleckého posudku mal k dispozícii aj lekárske nálezy predložené žalobcom (či už listiny predložené spolu so žalobou alebo listiny žalobcom dodané dodatočne). Za týchto okolností potom stráca logiku, aby súd ešte samostatne hodnotil každý lekársky nález predložený žalobcom a následne použitý pre účely vyhotovenia odborného znaleckého posudku, a to hneď z dvoch dôvodov: po prvé, z dôvodu, že súd nedisponuje odbornými vedomosťami (z odboru „psychiatria“) a po druhé - práve z dôvodu, že všetky tieto lekárske nálezy boli súdnemu znalcovi predložené so súdnym spisom (a ďalšie priamo žalobcom), t.j. obsah týchto samostatných lekárskych nálezov bol hodnotený znalcom pri spracovávaní posudkov, a to vo vzájomných súvislostiach všetkých relevantných listín. To, čo sa žalobcovi môže javiť ako „rozpor“ nemusí byť rozporom z hľadiska medicínskeho (širšie posúdenie celej zdravotnej dokumentácie menovaných osôb), čo bolo ale vecou odborného posúdenia súdom určeným znalcom, ktorého závery žalobca nespochybnil. Na pojednávaní

dňa 9.4.2019 právny zástupca žalobcu akceptoval závery znalca, dokonca aj vo svojom záverečnom návrhu, keď deklaroval, že rozhodnutie vo veci samej necháva na zváženie súdu, a to „vzhľadom na závery znaleckých posudkov“. Žalobca sa k znaleckým posudkom obstaraným súdom prvej inštancie na základe výzvy súdu nevyjadril a tieto závery ani meritórne v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nespochybnil, t.j. je potrebné mať za to, že sa s nimi stotožnil. Žalobca po oboznámení sa so znaleckými posudkami, ktorých podklad tvorili aj všetky lekárske nálezy založené v spise, neprezentoval žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, t.j. dva znalecké posudky vyvracajúce po skutkovej stránke uplatnený nárok, akceptoval. Vo svojom záverečnom návrhu žalobca dokonca výslovne uviedol, že rozhodnutie vo veci samej ponecháva na zváženie súdu „vzhľadom na závery znaleckých posudkov“ (a následne svoju pozornosť venoval otázke trov konania). Žalobca v texte odvolania odkazuje na vlastné závery medicínskej povahy, ktoré však nie sú spôsobilé vyvolať žiadne relevantné právne účinky, keďže sa jedná o názory žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu k otázkam odbornej povahy (medicínskej), t. j. nejedná sa o otázky skutkové, resp. právne, ale o otázky odborné (medicínske), ktoré boli predmetom riešenia v rámci konania na súde prvej inštancie. Žalobca mal v rámci konania pred súdom prvej inštancie žiadať doplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení, ak mal za to, že to bolo potrebné, čo však neurobil. Z odôvodnenia rozsudku (najmä bod 13. a 14. odôvodnenia rozsudku), proti ktorému odvolanie smeruje vyplýva, že súd v rámci rozhodovania vo veci nevychádzal výlučne zo záverov obstaraných znaleckých posudkov, ale aj z iných dôkazov, a tieto riadne a v potrebnom rozsahu aj hodnotil (napr. časové súvislosti diagnóz a pod.). Judikatúra ESĽP dokonca nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Je to potrebné len v prípade, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). To isté platí aj v kontexte povinnosti súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán v prípade, že tieto majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, ). V tomto kontexte je potom potrebné deklarovať, že v tomto konaní žalobca pred súdom prvej inštancie nielenže nevzniesol žiadne námietky o údajnom rozpore v záveroch lekárskych nálezov (predložených žalobcom) a súdom obstaraných znaleckých posudkov, ale naopak žalobca sa so závermi znalca stotožnil, tieto nespochybnil, nenamietal a dokonca na ne odkazuje vo svojom záverečnom návrhu ako na základ pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Rovnako žalobca ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov (po obstaraní znaleckých posudkov). Súdny znalec v texte svojich posudkov vo väčšej časti aj potvrdil, že lekárske závery vyplývajúce z predložených dokladov môžu byť opodstatnené, resp. tieto nespochybnil (nie všetky, v rámci niektorých parciálnych záverov dokonca súdny znalec rozporuje správnosť určenia diagnózy ošetrujúcim lekárom a poskytuje pre tento záver aj medicínsky základ), v každom prípade však vyvrátil to, že by tieto diagnózy, ak by aj boli reálne a správne v danom čase, že by bez ďalšieho mali mať také následky, že by menované osoby neboli schopné posúdiť povahu a právne následky svojho konania. Tieto závery súdneho znalca boli žalobcom akceptované. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení , účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „“), keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Na splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení . Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj vtedy ak neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Pokiaľ ide o začatie konania pred civilným súdom, sporový proces je bezvýnimočne ovládaný dispozičným princípom. Žalobca sporové konanie iniciuje a určuje jeho „program“. Vada sporového konania v podobe „úplnej“ neexistencie žaloby je tak v praxi nepredstaviteľná. Za takúto vadu žaloby je však potrebné považovať porušenie zásady ne ultra petitum, t. j. prekročenie žalobného návrhu súdom v prípade, ktorý nespĺňa predpoklad uvedený v , čo predstavuje prípad prisúdenia nároku, ktorého sa žalobca nedomáhal. Podľa a súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní nebude vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom, ani iným plnením (čo do druhu alebo výšky), než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite. Podľa vety prvej obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Výrok rozsudku je jeho základnou a najdôležitejšou časťou a musí obsahovať zrozumiteľné, jednoznačné a presné rozhodnutie vo veci samej, keďže pre strany, ich právnych nástupcov, prípadne aj iné osoby je záväzný výrok právoplatného rozsudku (pozri ). Obsahom výroku rozsudku nemôže byť riešenie predbežnej otázky, ktorú môže súd posúdiť sám za podmienok uvedených v . Vyjadrenie súdu k posúdeniu takejto otázky sa uvádza v odôvodnení rozsudku.(porovnaj R 61/1965, SI str. 116, SJ 6/2002) Žalobca sa síce žalobou z 12.5.2014, doručenou súdu prvej inštancie 13.5.2014, domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzavretej dňa 11.7.2012, avšak v priebehu sporu písomným podaním zo 7.11.2017 (č.l. 113-114), doručeným súdu prvej inštancie 7.11.2017, zmenil žalobu tak, že sa domáha určenia, že bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľnosti sú I. C. a Y. C.. Táto zmena žaloby bola splnomocnenkyni žalovanej doručená 6.12.2017. Z obsahu spisu, konkrétne zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 8.12.2017, ďalej vyplýva, že pojednávania dňa 8.12.2017 sa zúčastnili strany aj ich zástupcovia, advokát žalobcu žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby, súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým I. súhlasil so zmenou petitu žaloby nasledovne: II. Súd určuje, že bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľnosti - byt č. X na druhom nadzemnom podlaží vo vchode č. XX trojposchodového bytového domu so súpisným č. XXX, nachádzajúceho sa na L. D. v obci K. D., k. ú. K. D., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo výške 144/10000, spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku vo výške 144/10000, a to: - pozemok - parc. č. 1880/94 ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 219 m2, ide o parcelu registra „C“ KN, pozemok - parc. č. 1880/95 ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 216 m2, ide o parcelu registra „C“ KN, pozemok - parc. č. 1880/96 ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 218 m2, ide o parcelu registra „C“ KN, to všetko vedené na LV č. XXXX na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbor katastrálny, pre obec K. D., k. ú. K. D., v čase smrti boli: I. C., rodné priezvisko C., dátum narodenia X.X.XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX K. D., L.. D. č. XXX/XX, občan SR, Y. C., rodné priezvisko D., dátum narodenia XX.X.XXXX, rodné č.: XXXXXX/XXX, dátum úmrtia XX.X.XXXX, naposledy bytom XXX XX K. D., L.. D. č. XXX/XX, občan SR a III. žalobca má právo voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 100%. Odvolací súd uvádza, že proti uzneseniu o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby nie je prípustné odvolanie ( ), uznesenie o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby doručuje súd subjektom konania na pojednávaní. Ak strana nebola prítomná na pojednávaní alebo súd o zmene nerozhodoval na pojednávaní, súd doručuje rozhodnutie subjektom konania prostredníctvom doručujúceho orgánu do vlastných rúk. Okruh uznesení, ktoré sa doručujú, a to s ohľadom na ich povahu, sú uznesenia, proti

ktorým je prípustné odvolanie, uznesenia pri ktorých je to pre vedenie konania potrebné, a uznesenia, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť ( ). Príkladom uznesenia, ktoré je potrebné doručovať do vlastných rúk je uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby podľa (viď Veľké komentáre, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., , str. 526 a 858) V predmetnom spore uznesenie o pripustení zmeny žaloby, vyhlásené na pojednávaní 8.12.2017, nebolo súdom prvej inštancie písomne vyhotovené ani doručené stranám. Následne už neprišlo až do vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie k žiadnej zmene žaloby. Žalobca v podaní z 28.6.2018 navrhoval aby bolo rozhodnuté podľa zmeneného petitu. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie i z odôvodnenia napadnutého rozsudku poskytnutého súdom prvej inštancie po vyhlásení rozsudku (viď zvukový záznam z pojednávania zo dňa 9.4.2019) je zrejmé, že pri rozhodovaní uniklo pozornosti súdu prvej inštancie, že na pojednávaní 8.12.2017 pripustil zmenu žaloby a namiesto rozhodnutia o zmenenej žalobe rozhodol súd prvej inštancie o pôvodnej žalobe. Posúdenie platnosti resp. neplatnosti kúpnej zmluvy bolo iba predbežnou otázkou vo vzťahu k zmenenému žalobnému návrhu. Ako bolo už vyššie uvedené obsahom výroku rozsudku nemôže byť riešenie predbežnej otázky, ktorú môže súd posúdiť sám za podmienok uvedených v , vyjadrenie súdu k posúdeniu takejto otázky sa uvádza v odôvodnení rozsudku. Dôvodnou tak bola prvá námietka odvolateľa, že posúdenie kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.7.2012 ako neplatnej bolo iba prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k zmenenému petitu žaloby. Súd prvej inštancie sa vecne zaoberal iným právnym vzťahom než právom uplatneným v zmenenej žalobe. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Nová právna úprava ukladá vo výroku rozsudku rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne (pozri aj ). Súd rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania (pozri ) a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka, ktoré bude vydané po právoplatnosti rozsudku (pozri ). Uznesením súdu prvej inštancie z 8. marca 2017 č. k. -91 súd prvej inštancie konanie proti žalovanej 1/ Y. C. zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. až 3 a . Vecne dôvodil, že na súde prvej inštancie sa vedie konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, právny zástupca žalobcu podaním z 8.2.2017 zobral svoju žalobu proti žalovanej 1/ Y. C. späť, nakoľko táto dňa XX.X.XXXX zomrela. Uviedol, že v predmetnej veci žalobca svoju žalobu voči žalovanému vzal čiastočne späť ešte pred prvým pojednávaním, vzhľadom na ktoré skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd právo žalobcu na dispozíciu so žalobou vzal na vedomie a konanie v napadnutej časti zastavil. Z obsahu spisu vyplýva, že o trovách konania vo vzťahu žalobcu a pôvodnej žalovanej 1/ Y. C. súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol. Zo spisu sa taktiež podáva, že súd prvej inštancie po smrti žalovanej 1/ Y. C. zisťoval dedičov po pôvodnej žalovanej 1/ Y. C., zistil, že dedičské konanie po nej ako po poručiteľke je vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. D not 67/2017, poverenou notárkou je JUDr. I. Y., ktorá súdu oznámila dňa 17.7.2017, že poručiteľka zanechala závet, v ktorom zanechala všetok svoj majetok vnukovi G. Q., nar. XX.X.XXXX, v závete opomenula svoju dcéru T. Q. a zároveň vydedila zo zákonných dôvodov svojich dvoch synov G. C. a N. C., aj potomkov G. C. a N. C., ďalej oznámila, že dedičské konanie po poručiteľke zatiaľ nie je právoplatne skončené, jeho účastníci sa nevyjadrili k otázke uznania závetu. V ďalšom podaní zo 4.10.2017 notárka oznámila súdu, že dedičia vyjadrili súhlas so závetom poručiteľky. V predmetnom spore však v spise uvedený dedičský spis po poručiteľke Y. C. nie je pripojený (na rozdiel od dedičského spisu po poručiteľovi I. C., ktorý je pripojený), hoci jeho pripojenie navrhovala splnomocnenkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 8.12.2017 a podľa oznámenia súdu na č.l. 123 bol tento dedičský spis pripojený, avšak podľa záznamu na č.l. 124 rub bol následne vylúčený zo spisu 26.2.2018. V spise sa nenachádza ani konečné dedičské rozhodnutie po poručiteľke Y. C., ktoré je však podľa názoru odvolacieho súdu potrebné pre ustálenie (podľa až ), či je uznesenie súdu prvej inštancie z 8. marca 2017 č. k. -91 právoplatné, alebo je na mieste pokračovať v konaní s dedičmi pôvodnej žalovanej 1/ Y. C. (ak sú iní ako žalobca), týmto doručiť uznesenie o pokračovaní s nimi v konaní, uznesenie súdu prvej inštancie z 8.3.2017 č. k. -91 a prípadne dopĺňacie uznesenie o trovách konania vo vzťahu žalobcu a pôvodnej žalovanej 1/ Y. C. (ktoré by bolo možné vydať do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia z 8.3.2017), alebo zvoliť iný procesný postup. Uvedené je

nevyhnutné aj pre posúdenie aktuálneho okruhu strán daného sporu, pre ustálenie ktorého je podstatnou otázka právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie z 8.3.2017 č. k. -91. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd podľa , a zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže podstata činnosti odvolacieho súdu spočíva v prieskume rozhodovacej činnosti súdu nižšej inštancie, ktorú však nemôže nahrádzať. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvádzanými v odvolaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

6. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tak bude v ďalšom konaní (po správoplatnení uznesenia o zmene žaloby, uznesenia o zastavení konania voči pôvodne žalovanej 1/) postupovať pri posudzovaní skutočného (aktuálneho) predmetu sporu a rozhodovaní o uplatňovanom nároku žalobcu v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany ( ). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti ( ). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa a , posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa ), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Neopomenie rozhodnúť o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia/neodkladného opatrenia (viď návrh na č.l. 218). Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa , vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

7. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )