Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Cob-3-2020.pdf
PDF · 141.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenka Kohútová a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: KBL s.r.o., so sídlom Bernolákova 15, Košice 040 01, IČO: 47 186 208 proti žalovanému: STAVOCONZULT spol. s r.o. Michalovce, so sídlom Stavbárov 3, Michalovce 071 01, IČO: 44 675 488 právne zastúpený JUDr. Slavomír Kučmáš, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 24.764,84 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 9.9.2019, č.k. 22Cb/21/2016-433 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, t.j. v I. výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 24.764,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 2.7.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,; v III. výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu zamietol; IV. výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a v V. výroku, ktorým vo veci vzájomnej žaloby rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24 764,84 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 2.7.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 6 827,48 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu zamietol.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
V. Vo veci vzájomnej žaloby žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 24.2.2016, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 24.764,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 ročne od 2.7.2015 do zaplatenia titulom nezaplatenia ceny vykonaného diela v plnom rozsahu.
3. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že na základe Zmluvy o dielo č. SUB/02/2015 zo dňa 3.2.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným sa zaviazal pre žalovaného vykonať dielo: „ŽSR - rekonštrukcia dielenskej budovy - skúšobňa napätia - PD Vrútky“, a to podľa špecifikácie uvedenej v zmluve a v prílohe č. 1 Investičné zadanie. Súčasťou diela bolo aj vyhotovenie a dodávka projektovej dokumentácie a skutočného vyhotovenia stavby. Dielo riadne vykonal v mesiaci máj 2015, čoho potvrdením je úradná skúška a vyhotovená revízna správa, ktorú si s ďalšou dokumentáciou o diele preberacím protokolom žalovaný prevzal dňa 12.6.2015. K protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela k 18.6.2015 z dôvodov na strane žalovaného nedošlo. Cenu vykonaného diela vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1020150031, splatnou 1.7.2015, vystavenou na sumu 24.764,84 eur, ktorú žalovaný nezaplatil.
4. Žalovaný sa bránil tvrdením, že:
- faktúra bola vystavená v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo, pretože žalobcom uvádzaný rozsah elektroinštalačných prác vyúčtovaných faktúrou nebol vykonaný, čo preukazuje skutočnosť, že k faktúre nebol predložený súpis prác potvrdený žalovaným. Nerozporuje vykonanie prác v rozsahu, ako boli vyúčtované fa.č. 1020150012 vystavenou na sumu 10.201,50 eur, ktorá mu bola aj uhradená.
- V dôsledku omeškania žalobcu ako zhotoviteľa odstúpil od zmluvy podaním zo dňa 1.7.2015, a to v časti nezrealizovaného diela. Tvrdí, že poskytol žalobcovi ďalšiu zálohovú platbu, po ktorej žalobca svojvoľne opúšťal stavenisko, realizoval nejaké práce, ktorých rozsah však nevie posúdiť. Po odstúpení od zmluvy (keďže si musel plniť svoje povinnosti voči investorovi) práce, ktoré mali byť realizované žalobcom vykonal žalovaný keď vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom subdodávateľských subjektov.
- Voči žalobcovi si uplatnil vzájomným návrhom nárok na zaplatenie sumy 11.944,37 eur titulom zmluvnej pokuty za omeškanie s vykonaním diela podľa čl. IX bod 1 uzavretej zmluvy za obdobie od 20.4.2015 do 30.6.2015 (71 dní), kde zmluvná pokuta predstavuje 0,5% z ceny diela za každý deň omeškania.
5. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuznal tvrdiac, že zo strany žalovaného došlo k prerušovaniu prác (oznámené ústne), a to podľa potreby vykonania iných prác, keďže žalobca vykonával pre žalovaného dielo ako jeden zo subdodávateľov.
6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
· Žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 3.2.2015 Zmluvu o dielo č. SUB/02/2015 (ďalej len Zmluva), ktorou sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa dielo „ŽSR- rekonštrukcia dielenskej budovy - skúšobňa vysokého napätia - PD Vrútky“, ktorého bližšia špecifikácia bola uvedená v prílohe č. 1 Investičné zadanie a v dokumentoch konkretizovaných v bode III tohto článku (Výzva na predloženie návrhu, ponuka zo dňa 2.2.2015 schválená projektová dokumentácia spracovaná Ing. Arch. S. S.). Súčasťou diela bolo aj vyhotovenie a dodávka projektovej dokumentácie a skutočné vykonanie stavby (čl. II Zmluvy). Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo bezodkladne po nadobudnutí účinnosti zmluvy a odovzdaní staveniska, najneskôr do 1 mesiaca odo dňa odovzdania - prevzatia staveniska. Dielo sa považovalo za riadne vykonané až dňom jeho protokolárneho odovzdania a prebratia (čl. III Zmluvy). · Cena diela bola dohodnutá na celkovú sumu 33.646,12 eur bez DPH (čl. IV Zmluvy); objednávateľom mala byť uhrádzaná postupne na základe ním odsúhlasených mesačných faktúr, podľa skutočne vykonaných prác odsúhlasených objednávateľom. Zhotoviteľ mal vystaviť konečnú faktúru na základe preberacieho protokolu (s presným zadefinovaním termínov odstránenia prípadných nedorobkov a poškodení) podpísaného objednávateľom najneskôr do piatich pracovných dní od odovzdania diela, pričom posledných 10% z ceny diela (zádržné) sa objednávateľ zaviazal uhradiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a odstránenia vád a nedorobkov z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela (čl. V Zmluvy). · Zhotoviteľ bol povinný odo dňa prevzatia staveniska viesť stavebný denník, v zmysle § 46 d) zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon) v jazyku slovenskom, a to originál a 2 kópie originálu. Originál mal ostať v stavebnom denníku, prvú kópiu mal mať stavebný dozor, druhú kópiu bol zhotoviteľ povinný uložiť oddelene od originálu, aby bola k dispozícií v prípade straty alebo zničenia originálu. Záznamy v stavebnom denníku bol oprávnený robiť stavbyvedúci, prípadne jeho zástupca s dennými zápismi. Okrem týchto osôb bol oprávnený robiť záznamy aj stavebný dozor objednávateľa a ostatné osoby v súlade s ust. § 46d) ods. 3 Stavebného zákona obvyklým spôsobom. Stavebný denník musel byť na stavbe trvalo prístupný,
objednávateľ bol povinný svojim podpisom odsúhlasovať priebeh prác a sledovanie uskutočnených záznamov. Zároveň bolo dohodnuté, že zápismi do stavebného denníka nie je možné meniť alebo dopĺňať žiadne ustanovenie Zmluvy. Ak zástupca objednávateľa do 5-tich pracovných dní nepripojil svoje nesúhlasné stanovisko k vykonaným zápisom v stavebnom denníku, pokladalo sa to za jeho súhlas s obsahom (čl. VI bod 10, 11, 12 Zmluvy). · Zhotoviteľ mal písomne vyzvať objednávateľa na prevzatie diela, túto výzvu mu zaslať na adresu Stavbárov č. 3, Michalovce bezodkladne po ukončení prác na diele. Dielo mal objednávateľ previazať v mieste výkonu diela podpísaním Protokolu o odovzdaní a prevzatí, v ktorom sa zhodnotí akosť vykonaného diela a jeho súčasťou budú aj doložené doklady, revízna správa, certifikáty, PD skutočnej realizácie stavby v štyroch vyhotoveniach v tlačenej podobe, 1 x CD v elektronickej, editovateľnej a nezamknutej forme, 1 x CD v elektronickom formáte PDF a vyhodnotené merania v zmysle právnych predpisov, noriem, ako aj interných predpisov. Ak objednávateľ vyhlási, že dielo nepreberá, bol povinný uviesť dôvody neprebratia diela so súpisom zistených vád a nedorobkov a súpisom termínov/lehôt na ich odstránenie. Oprávnenou osobou na prevzatie diela za objednávateľa bol Ing. F. E. (čl. VI bod 4 uzavretej Zmluvy). Vady diela, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe, mal objednávateľ bez zbytočného odkladu reklamovať písomne s uvedením popisu ako sa prejavujú, zhotoviteľ bol povinný písomne sa vyjadriť k reklamácií do 10-tich pracovných dní po jej doručení. Ak sa v tejto lehote nevyjadrí, bude to znamenať jeho súhlas s opodstatnenosťou reklamácie. Vady bol zhotoviteľ povinný odstrániť bezodplatne a bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie objednávateľom. V prípade, že zhotoviteľ vady v tejto lehote neodstráni, mal objednávateľ oprávnenie odstrániť vadu sám alebo prostredníctvom tretích osôb na náklady zhotoviteľa (čl. VII Zmluvy). · V prípade omeškania zhotoviteľa s vykonaným diela bol zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z ceny časti diela, s ktorou bol zhotoviteľ v omeškaní za každý aj začatý deň omeškania. V prípade vadného plnenia bol zhotoviteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z ceny reklamovanej časti diela za každú reklamáciu uplatnenú v písomnej forme, ktorá sa preukáže ako oprávnená (čl. IX uzavretej Zmluvy). · Podľa čl. XI bod 2 Zmluvy, objednávateľ bol oprávnený odstúpiť od zmluvy okrem prípadov uvedených v § 344 a nasl. Obchodného zákonníka aj v prípade ak sa zhotoviteľ dostal do omeškania s vykonaním diela o viac ako 30 pracovných dní a ak zhotoviteľ nezačne, preruší alebo zastaví vykonávanie diela z iných dôvodov ako dôvodov na strane objednávateľa alebo z dôvodov skutočností, ktoré zhotoviteľ nemohol predvídať v čase uzatvorenia zmluvy ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti, ktorú možno od neho požadovať.
- K prevzatiu staveniska žalobcom došlo 11.3.2015, k ukončeniu prác 18.6.2015. Práce boli žalobcom prerušené od 23.3.2015 do 13.4.2015, a dňa 28.4.2015 do 5.5.2015 (zistené zo stavebného denníka predloženého žalobcom).
- Žalovanému bolo Železnicami SR odovzdané stavenisko dňa 4.2.2015. Od 17.2.2015 začal žalovaný vykonávať práce na uvedenom diele. S montážou Eli rozvodov bolo začaté dňa 11.3.2015, kde ich montáž a kompletáž trvala do 6.5.2015. Dňa 27.4.2015 bola vykonaná kontrola realizovaných prác, kde bolo zistené, že v dielni B1.7. sa opravia vypínače na visiacich svietidlách. Na elektrických rozvodoch, ktoré idú na stenách v lištách sa opraví lištovanie - styky a zároveň sa opravia spoje na prívodnom kábli k bráne - svorky. Dňa 7.5.2015 bolo zistené a dohodnuté, že dôjde k napojeniu existujúcich strojov - projektant mal predložiť výkres zapojenia strojov k zrealizovanej elektroinštalácii - do 22.5.2015. Dňa 10.6.2015 bol zhotoviteľ opätovne upozornený na potrebu ukončenia prác na stavbe s tým, že je potrebné ukončiť práce, ktoré sú uvedené v zápise v stavebnom denníku a tiež v zápise o technických prehliadkach a je potrebné do skúšobne osadiť svietidlá, ktoré tam boli pred začatím rekonštrukčných prác, v miestnostiach dielní osadiť žiarovky a dokončiť núdzové osvetlenie (zistené zo stavebného denníka vedeného medzi ŽSR a žalovaným).
- Žalobca vyzval žalovaného na prevzatie zhotoveného diela na deň 10.6.2015 s tým, že v tento deň budú práce žalovanému protokolárne odovzdané (zistené z Výzvy na prevzatie stavby zo dňa 1.6.2015 zaslanej žalovanému poštou dňa 4.6.2015).
- Preberacie konanie, v ktorom žalovaný odovzdával celé dielo investorovi (ŽSR) začalo dňa 18.6.2015, ukončené bolo 30.6.2015. Neboli zistené žiadne ojedinelé drobné nedorobky, vady zrejmé pri odovzdávaní a prevzatí, nebola potrebná lehota pre odstránenie nedorobkov a vád. Investorom bola
prevzatá dokumentácia 2x PD skutočného vyhotovenia, 1 x elektronicky v PDF a 1x v dwg, Elaborát kvality (zistené z Protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby).
- Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 19.8.2015, vydaným Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.j. 20084/2015/C342-SŽDD/50784 bolo povolené užívanie stavby dráhy „Rekonštrukcia dielenskej budovy - skúšobňa vysokého napätia.“ Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2015.
- Žalobca odovzdal žalovanému dohodnutý Elaborát klimatizácie 3x, elaborát kvality stavby - elektroinštalácia 3x, projekt skutočného vyhotovenia 2, úradnú skúšku: originál 2x, kópia 1x, CD PDF 1x, CD dwg 1x, revízia elektroinštalácie 4x, revízia bleskozvodu 4x (zistené z listiny označenej „Preberací protokol medzi zhotoviteľom a objednávateľom zo dňa 12.6.2015).
- Faktúrou č. 2015007 zo dňa 10.3.2015, splatnou 9.4.2015 žalovaný vyúčtoval investorovi ŽSR práce vykonané v zmysle Zmluvy o dielo sumu 28.910,38 eur s DPH. Faktúrou zo dňa 13.5.2015, splatnou dňa 12.6.2015 žalovaný vyúčtoval investorovi ŽSR za práce vykonané v zmysle zmluvy o dielo sumu 83.490,99 eur s DPH.
- Odovzdávacie a preberacie konanie stavby, ktorým bolo dielo prevzaté od zhotoviteľa (žalovaného) bolo ukončené dňa 30.6.2015, po tomto termíne zo strany ŽSR do stavebného denníka neboli vykonávané žiadne záznamy. Po prevzatí diela od zhotoviteľa boli užívateľom objektu zistené vady, ktoré boli žalovaným v rámci záručnej doby odstránené (zistené z vyjadrenia ŽSR zo dňa 10.5.2018).
- Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 1.7.2015 list „Odstúpenie od zmluvy“ v ktorom oznamuje, že „spoločnosť KBL s.r.o. do dnešného dňa dielo v súlade so Zmluvou (čl. III. bod 2) riadne a včas nevykonala a spoločnosti STAVOCONSULT neodovzdala, preto v súlade s článkom XI bod 2 písm. b) zmluvy a s primeraným použitím § 347 OBZ odstupuje od Zmluvy v rozsahu nevykonanej časti diela...“
- Žalobca listom „Vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy“ oznámil žalovanému, že nesúhlasí s odstúpením, pretože všetky práce na diele boli vykonané a že z odovzávania diela dňa 18.6.2015 vyplynulo, že je riadne vykonané a nedorobky, ktoré boli dôvodom na neprevzatie stavby sa týkali prác (odchýlky na oknách, podlahách, stenách), ktoré nespadajú pod práce vykonané žalobcom.
- Ing. Ján Z., znalec v odbore elektrotechnika, odvetvie elektro-energetické stroje a zariadenia, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektrotechniky a v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci odvetvie elektrotechnika v znaleckom posudku č. 2/2019 konštatoval, že elektrická inštalácia vrátane bleskozvodového zariadenia v predmetnom objekte bola vyhotovená v súlade s platnými technickými predpismi a normami STN, STN NN a pod., kde spôsobilosť prevádzky vykonanej elektrickej inštalácie a bleskozvodu je preukázaná vyhotovenou Správou o východiskovej revízií elektrického zariadenia a bleskozvodu objektu SO 03 Rekonštrukcia budovy VVÚZ 2 vypracovanou dňa 30.5.2015 revíznym technickým Jozefom K. bez nedostatkov a rozporov s bezpečnostnými predpismi a potvrdená Protokolom o úradnej skúške poverenou právnickou osobou - Inšpekciou Dozor Overovanie s.r.o., Zvolen, číslo: 007-US/2015/RV podpísanou inšpektorom PPO P.. Q. N. zo dňa 9.6.2015.
- Ing. K. Z., PhD., certifikovaný audítor, v odbornom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.9.2019 konštatoval, že zo žalovaných predložených účtovných a iných dokladov je možné určiť rozsah zrealizovaných prác a dodávky materiálov. Kontrolou účtovných a iných dokladov a ich porovnaním so zápismi vykonaných prác v stavebnom denníku zistila, že všetky stavebné práce boli vykonané v zmysle zmluvy o dielo a predloženého rozpočtu prác. Žalovaný teda stavebné práce vykonal v rozsahu ako deklaruje, vychádzajúc z účtovných dokladov a stavebného denníka. Uviedla, že žalovaný uhradil spoločnosti KBL faktúru č. 1020150012 zo dňa 20.3.2015, vystavenú na sumu 10.201,50 eur a rozsah prác, ktorý bol ňou fakturovaný, je riadne evidovaný v účtovníctve, avšak ďalší rozsah prác, ktoré by mali byť vykonané žalobcom z účtovných dokladov nevyplýva. Dôvodila, že vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že stavebné práce vykonával v rozsahu ako deklaruje, je nepravdepodobné, aby z účtovných dokladov žalobcu vyplývalo, že práce realizoval v rozsahu ako ich vyúčtoval faktúrou č. 10201150031. Audítorka na záver zhrnula, že podľa jej názoru je najobjektívnejšie možné zistiť rozsah vykonania stavebných prác vzhľadom na to, že uplynula určitá doba od odovzdania diela, už len z účtovných dokladov preukazujúcich výdavky spojené s realizáciou diela a ich správnosť zaúčtovania a
vedenia v účtovníctve jednotlivej spoločnosti a ich prípadného porovnania so záznamami v stavebnom denníku.
- Ing. Z. L. v „čestnom vyhlásení“ zo dňa 17.2.2017 potvrdil (ako zástupca MOUSER s.r.o. pracoval pre zhotoviteľa na diele ako elektrotechnický dozor na základe Osvedčenia o odbornej spôsobilosti ako elektrotechnik), že dielo, ktoré bolo predmetom Zmluvy, bolo riadne a včas vykonané a Elaboráty kvality boli odovzdané zhotoviteľovi. Z Osvedčenia o odbornej spôsobilosti zo dňa 1.2.2013 je zrejmé, že Miroslav L. získal spôsobilosť revízneho technika pre revíziu elektrických zariadení na určených technických zariadeniach ako elektrotechnik na riadenie činnosti alebo riadenie prevádzky.
- Jozef K. v „čestnom prehlásení“ zo dňa 22.2.2017 potvrdil, že pre zhotoviteľa (žalobcu) vykonal na diele „ŽSR - Rekonštrukcia dielenskej budovy - skúšobňa vysokého napätia - PD Vrútky“ revíziu bleskozvodov, elektrického zariadenia a elektroinštalácie na základe osobitného Osvedčenia o odbornej spôsobilosti a v súlade s platnými právnymi predpismi a STN a že dielo bolo vykonané v zmysle právnych predpisov, boli odovzdané revízne správy, originál dokumentov č. 001-05/2015/JS a 002-05-2005-JS bol odovzdaný zhotoviteľovi dňa 30.5.2015.
- Vykonanie revízií a úradnej skúšky na stavbe „ŽSR- Rekonštrukcia dielenskej budovy - skúšobňa vysokého napätia - PD Vrútky“ si žalobca objednal u spoločnosti RUSOB, s.r.o. Trebejov a elektrotechnickú dozor u spoločnosti MOUSER s.r.o. Trebejov (zistené z objednávky č. 01/05/2015; 01/02/3015).
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 a nasl. OBZ (základné ustanovenia právnej úpravy zmluvy o dielo), § 551 a nasl. OBZ(právna úprava spôsobu vykonania diela), § 554 a nasl. OBZ. (právna úprava vykonania diela), § 560 a nasl. OBZ (právna úprava vád diela), § 422 a nasl. OBZ (právna úprava vád tovaru), § 534 a nasl. OBZ (právna úprava odstúpenia od zmluvy).
8. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 3.2.2015 Zmluvu o dielo č. SUB/02/2015, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať dielo bližšie špecifikované v zmluve. Žalobca vykonal práce na uvedenom diele, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 1020150012 zo dňa 20.3.2015 vystavenou na sumu 10.201,50 eur s DPH, ktorú žalovaný v celom rozsahu uhradil, faktúrou č. 52015004 zo dňa 16.5.2015 vystavenou na sumu 2.400,00 eur s DPH, ktorú žalovaný uhradil a faktúrou č. 1020150031 zo dňa 1.6.2015 vystavenou na sumu 24.764,84 eur s DPH, ktorú žalovaný neuhradil. Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nebol vyhotovený Protokol o odovzdaní a prevzatí diela v zmysle Zmluvy, teda nedošlo k zmluvnému odovzdaniu diela (nakoľko z nej vyplýva, že dielo sa považovalo za riadne vykonané až dňom jeho protokolárneho odovzdania a prevzatia), pretože Preberací protokol zo dňa 12.6.2015 predložený zhotoviteľom, len potvrdzuje odovzdanie v ňom uvedených dokumentov. Keďže ale žalobca dielo vykonával ako subdodávateľ žalovaného, ktorý zhotovoval dielo pre investora (objednávateľa) Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“) a súdu bol predložený Protokol o odovzdaní a prevzatí stavby medzi objednávateľom - ŽSR a zhotoviteľom - STAVOCONSULT spol. s.r.o., (z ktorého vyplýva, že preberacie konanie stavby sa začalo dňa 18.6.2015, a skončilo dňa 30.6.2015 s tým, že práce sú vykonané v zmysle Zmluvy o dielo a zápisov v stavebnom denníku, nie sú žiadne dodatočne požadované práce, nie sú žiadne ojedinelé drobné nedorobky a vady, zrejmé pri odovzdávaní a prevzatí stavby, investorovi bola odovzdaná projektová dokumentácia, stavba je realizovaná v zmysle Zmluvy o dielo a je spôsobilá pre uvedenie do prevádzky a trvalé užívanie) a zároveň bolo na stavbu vydané aj Kolaudačné rozhodnutie Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dňa 18.9.2015, súd mal za preukázané, že k dokončeniu a odovzdaniu diela žalobcom žalovanému muselo dôjsť najneskôr 18.6.2015, na ktorú skutočnosť nemá vplyv absencia Protokolu o odovzdaní diela medzi žalobcom a žalovaným. Obranu žalovaného, že fakturované práce neboli vykonané vôbec, resp. boli vykonané vadne považoval za nepreukázanú. Vychádzal pritom z Protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby medzi ŽSR a STAVOCONZULTOM spol. s r.o., z ktorého jasne vyplýva, že stavba bola realizovaná v zmysle Zmluvy o dielo, a to bez vád a nedorobkov. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by boli žalovanému vytknuté akékoľvek vady diela, či už v priebehu realizácie diela alebo bez zbytočného odkladu po jeho odovzdaní. Pokiaľ ide o údaje uvedené v stavebnom denníku vedenom medzi žalovaným a ŽSR, tieto podľa názoru súdu prvej inštancie hodnoverne nepreukazujú existenciu vád diela vykonaného žalobcom, pretože tento denník svedčí len o zmluvnom vzťahu medzi žalovaným a ŽSR, nie o zmluvnom vzťahu a zrealizovaných prácach zo strany žalobcu. Žalobca sa k týmto záznamom nemohol vyjadriť, nemohol na ne reagovať a už vôbec
z nich nevyplýva, že by žalovaný vytkol žalobcovi akékoľvek vady ním vykonaného diela. Ako neúčinné vyhodnotil odstúpenie žalovaného od Zmluvy listom zo dňa 1.7.2015, pretože v konaní bolo preukázané odovzdanie diela žalovanému najneskôr dňa 18.6.2015, teda k tomuto dňu došlo k splneniu povinnosti, na ktorú sa žalobca zaviazal. Aplikujúc ustanovenie § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, žalovaný nemohol odstúpiť od zmluvy z dôvodu omeškania žalobcu s vykonaním diela potom, čo mu bolo dňa 18.6.2015 odovzdané dielo bez vád. Pokiaľ ide o žalobcom predložený znalecký posudok, tento dal odpoveď na otázku, či elektrická inštalácia v objekte ŽSR - Dielenská budova - skúšobňa vysokého napätia bola vyhotovená v súlade s platnými technickými predpismi, ktorá otázka však nebola medzi stranami sporná. Spornou bola otázka, kto tieto práce vykonal a v akom rozsahu a na túto otázku posudok neodpovedá, preto pre rozhodnutie súdu nemá význam. Súd prvej inštancie neprihliadol k Odbornému vyjadreniu vypracovanému Ing. K. Z., PhD., pretože súdu bolo predložené až po márnom uplynutí lehoty na jeho predloženie, teda nebolo predložené včas. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca dielo vykonal v rozsahu ako sa zmluvne zaviazal a dielo nemalo žiadne vady, žalobe vyhovel, a to aj pokiaľ ide o úrok z omeškania, ktorý priznal v súlade s § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.
9. Z vykonaného dokazovania vyplynula dohoda strán sporu, že žalobca vykoná dielo najneskôr do 1 mesiaca odo dňa odovzdania/prevzatia staveniska. Stavenisko bolo odovzdané žalobcovi dňa 20.3.2015, teda dielo malo byť vykonané dňa 20.4.2015. Rovnako bolo v konaní preukázané, že k odovzdaniu a prevzatiu diela žalovaným došlo najneskôr dňa 18.6.2015. Neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného preukázané nebolo. Žalobca sa teda dostal do omeškania s vykonaním diela o 59 dní (od 21.4.2015 do 18.6.2015). Preukázateľne vykonal práce v hodnote 8.501,25 eur bez DPH, vyúčtované faktúrou č. 1020150012 zo dňa 20.3.2015 na sumu 10.201,50 eur s DPH. Bola mu vyplatená faktúra vystavená na sumu 2.400,00 eur s DPH. Pri výpočte zmluvnej pokuty tak súd vychádzal len z ceny časti diela, s ktorou bol zhotoviteľ v omeškaní, ktorá predstavuje z celkovej dohodnutej ceny diela sumu 23.144,87 eur (33.646,12 eur - 8.501,25 eur - 2.000,00 eur) a z cien bez DPH. Celková zmluvná pokuta, ktorú má žalobca zaplatiť tak predstavuje sumu 6.827,48 eur (23.144,87 eur x 0,5% x 59 dní). V tejto časti preto vzájomnej žalobe vyhovel, v prevyšujúcej časti nárok uplatnený vzájomnou žalobou zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
11. O nároku na náhradu trov konania o uplatnenom vzájomnom návrhu rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12. Proti rozsudku - jeho I., III., IV. a V. výroku, podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.e/, f/ a h/ CSP.
13. Zotrváva na tvrdení, že nárok uplatnený žalobou je nedôvodný, pretože žalobca dielo nerealizoval v rozsahu ako tvrdí v podanej žalobe. Dielo realizoval sám žalovaný alebo prostredníctvom subdodávateľov, čo takmer zhodne potvrdil svedok Ing. E., vykonávajúci funkciu stavbyvedúceho a stavebného dozoru a tiež certifikovaná audítorka Ing. Z., PhD. v Odbornom vyjadrení. Argumentuje, že v zmysle vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebolo v konaní sporné, že dielo bolo vykonané v rozsahu ako bolo vymedzené v zmluve o dielo, ale spornou bola skutočnosť, ktorá zo sporných strán a v akom rozsahu dielo realizovala. Má za to, že závery predloženého odborného vyjadrenia v kontexte so svedeckou výpoveďou Ing. E. túto spornosť vyriešili jednoznačne v prospech tvrdení odvolateľa.
14. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, pretože bolo preukázané, že práce vykonal iba v rozsahu, ako boli vyúčtované fa.č. 10201150012 vystavenom na sumu 10.201,10 eur, ktorá mu bola riadne a včas zaplatená. Argumentuje, že žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností (na preukázanie nároku na zaplatenie ceny diela v sume 24.764,84 eur), predložil iba svoju výpoveď (subjektívne tvrdenie, že žalovaný mu odmietol podpísať súpis vykonaných prác a prevzatie diela), ním vypracovaný stavebný denník, ktorý podľa výpovede Ing. E. neviedol a nepredkladal žalovanému na podpis a znalecký posudok preukazujúci iba skutočnosť, že dielo bolo vykonané v súlade s technickými normami.
15. Odvolateľ uvádza, že ak v konaní namietal, že dielo bolo vykonané vadne, mal na mysli iba časť diela, ktorú žalobca reálne vykonal v rozsahu, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. 10201150012 zo dňa 20.3.2015 v sume 10.201,50 eur, ktorú mu žalovaný riadne a včas zaplatil aj napriek vadám. Žalovaný nemohol reklamovať u žalobcu vady diela, ktoré nebolo nikdy vykonané. Zdôraznil, že stavebný denník predložený žalobcom vyhotovil sám žalobca až dodatočne bez toho, aby ho žalovaný videl a doložil ho až do súdneho konania. Preto je skutočnosť, že súd vychádzal pri rozhodovaní z tohto denníka ako dôkazu nepochopiteľná, pretože žalobca ho nepredkladal ani v trestnom konaní, ktoré sám inicioval a ktoré sa viedlo pred dátumom jeho predloženia súdu prvej inštancie. Keďže žalobca ho žalovanému nikdy počas realizácie diela nepredložil, takže žalovaný nemohol nič v súvislosti s uvedeným namietať, resp. odobriť, čo potvrdil aj Ing. E.. Záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by dielo vykonané žalobcom malo vady, resp. že by žalovaný musel dielo dokončiť, resp. vady diela odstraňovať sám alebo cestou subdodávateľov je v hrubom rozpore s odborným vyjadrením Ing. Z., PhD.. Súd ustálil, že dielo bolo odovzdané bez vád, čo vyplýva aj z odovzdávacieho protokolu. Rozhodujúcou skutočnosťou je však to, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebol odovzdávací protokol podpísaný a protokol medzi žalovaným a ŽSR, nemožno pokladať za preberací protokol vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
16. Za nesprávne považuje odvolateľ aj zamietnutie vzájomného návrhu nad sumu 6.827,48 eur a naďalej zotrváva na tvrdení, že žalobca bol v omeškaní s vykonaním diela 71 dní. Za základ, z ktorého sa vypočítava výška zmluvnej pokuty sa považuje cena diela, resp. jej časť, s ktorou bol žalobca v omeškaní. V súlade s uzavretou Zmluvou o dielo nebolo dohodnuté, aby bolo možné dielo odovzdať po častiach, preto za dátum ukončenia omeškania s odovzdaním diela je potrebné považovať dátum, kedy bolo riadne dokončené a odovzdané celé dielo. Preto je nutné pri výpočte zmluvnej pokuty vychádzať z ceny diela 33.646,12 eur.
17. Na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie považuje odvolateľ skutočnosť, že súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - Odborné vyjadrenie Ing. Z., PhD. Tento dôkaz bol žalovaným predložený v čase rozhodovania súdu, preto sa ním súd mal zaoberať, nakoľko bolo zo strany žalovaného riadne odôvodnené, prečo tento dôkaz nemohol z objektívnych dôvodov predložiť v rámci sudcovskej lehoty.
18. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. ho zmenil.
19. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
23. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
24. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
25. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) i na zdôraznenie ich správnosti a k podstatným námietkam uvedeným v odvolaní navyše udáva:
26. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu - nevykonaniu žalovaným predloženého dôkazu Odborného vyjadrenia Ing. K. Z. odvolací súd udáva:
27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný predložil súdu písomné podanie „VEC: Objednávka súkromného znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia“, zo dňa 22.1.2019, ktorým si u Ing. K. Z., PhD. objednal vyhotovenie súkromného znaleckého posudku pre účely prebiehajúceho súdneho konania, kde žiada odpovede na otázky, či je možné, vychádzajúc z účtovných dokladov, stavebného denníka a iných účtovných dokladov, ktoré sú obsahom súdneho spisu a ktoré by v prípade potreby predložili sporné strany, určiť kto a v akom rozsahu realizoval stavebné práce na diele; ak áno, žiada aj verifikovať tvrdenia sporových strán, čo sa týka realizácie stavebných prác, či vykonali práce na diele v rozsahu ako uvádzajú vo svojich tvrdeniach, ktoré sú obsahom súdneho spisu a zároveň uviesť všetky ďalšie okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie danej veci. Ing. Z. oboznámila predbežný termín jeho vypracovania k 28.2.2019. Po oboznámení tejto skutočnosti právnym zástupcom na pojednávaní konanom dňa 4.2.2019, súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že žalovanému uložil odborné vyjadrenie predložiť do 11.3.2019. Podaním zo dňa 3.4.2019 (doručenom právnemu zástupcovi žalovaného dňa 17.4.2019) konajúci súd vyzval žalovaného na predloženie odborného vyjadrenia. Vyjadrenie bolo súdu predložené až dňa 4.9.2019, teda po márnom uplynutí lehoty na jeho predloženie.
28. V súvislosti s týmto posudkom odvolateľ namieta, že súd nevykonal tento dôkaz, ale napriek tomu ho doručil na pojednávaní žalobcovi, tento sa k nemu vyjadril a súd ho uvádza aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Dôvodí, že tento dôkaz bol predložený v čase rozhodovania súdu, preto sa s ním súd mal zaoberať, nakoľko bolo žalovaným riadne zdôvodnené, prečo nemohol byť z objektívnych dôvodov
predložený v rámci sudcovskej lehoty (rozsiahlosť spisu). Argumentuje, že procesným postupom súdu tak došlo k stavu, keď súd uviedol, že neprihliada na dôkaz, o ktorom už rozhodol, že ho vykoná.
29. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie uvedený dôkaz pripustil s odvolaním sa na § 470 ods. 2 druhá veta CSP (podľa ktorej ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, nemožno uplatňovať jeho ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany) argumentujúc, že keďže konanie začalo dňa 24.2.2016 (t.j. pred nadobudnutím účinnosti CSP) mohlo by sa jeho nepripustenie (aj keď po viac ako 2 rokoch od začatia konania) javiť byť v rozpore s vyššie citovaným ustanovením. Inými slovami; súd prvej inštancie dovolil žalovanému tento dôkaz predložiť, na základe jeho oznámenia, že na jeho vypracovanie dal príslušnému znalcovi pokyn (aj keď nebyť § 470 os. 2 CSP tak nemusel urobiť, pretože ho žalovaný mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania - 153 CSP) a určil mu na jeho predloženie lehotu. Keďže táto dodržaná nebola a jej prekročenie bolo výrazné (6 mesiacov po jej uplynutí, predložený 5 dní pred vytýčeným pojednávaním), na tento dôkaz neprihliadol. Tento jeho procesný postup je plne v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP a žiadnym spôsobom mu neodporuje, pretože zásada v ňom vyjadrená neznamená, že nové dôkazy, ktoré súd pripustí, resp. na ich predloženie poskytne procesnej strane priestor, môžu byť predkladané kedykoľvek, mimo lehôt určených súdom. To, že sa súd prvej inštancie o tomto odbornom vyjadrení v odôvodnení svojho rozhodnutia zmieňuje na uvedenom nič nemení. Navyše v odôvodnení vysvetľuje iba skutočnosť, prečo naň pri rozhodovaní neprihliadol.
30. K samotnému rozhodnutiu súdu odvolací súd udáva:
31. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Uniesť dôkazné bremeno teda zjednodušene povedané znamená produkovať dôkazy, ktoré vedú k vysokej pravdepodobnosti uvedeného tvrdenia. Inštitút dôkazného bremena umožňuje v podstate súdu rozhodnúť aj vtedy, keď tvrdenia strán sporu predloženými dôkazmi úplne jednoznačne preukázané nie sú.
32. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).
33. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia ceny za vykonané dielo tvrdiac, že si splnil svoju povinnosť z uzavretej zmluvy vykonať dielo, a to jeho riadnym ukončením a odovzdaním (§ 554 OBZ). Toto tvrdenie bol v konaní povinný preukázať, t.j. poskytnúť naň dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Žalovaný tvrdil, že žalobca na zaplatenie ceny diela nemá nárok, pretože dielo bolo vykonané vadne (vady sa týkali časti diela, cenu ktorého žalobca zaplatil) a časť diela (zhotovenia ceny ktorého sa žalobca domáha v konaní) nebola žalobcom vykonaná vôbec, (bola vykonaná subdodávateľmi žalovaného, resp. samotným žalovaným).
34. § 560 OBZ vymedzuje, kedy je dielo vadné tak, že dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Dielo má teda vady aj vtedy, ak nebolo vyhotovené v rozsahu, v akom podľa uzavretej zmluvy malo byť.
35. Obchodný zákonník vymedzuje nároky z vád diela v § 564 OBZ odkazom na § 436 až § 441 OBZ (primerane) a zároveň v § 562 ods. 2 OBZ ukladá pod hrozbou nepriznania nárokov z vád diela objednávateľovi povinnosť tieto vady zhotoviteľovi oznámiť. Forma, ani náležitosti tohto oznámenia (okrem písomnosti) zákonom dané nie sú, t.j. strany sa môžu dohodnúť aj na ich oznámení v stavebnom denníku atď.
36. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom vady diela žalobcovi oznámil (pre úplnosť odvolací súd udáva, že ak by aj žalobca stavebný denník neviedol, vady mohli byť oznámené aj iným spôsobom pri zachovaní podmienky písomnosti).
37. V súvislosti s vadným plnením má objednávateľ diela nároky rozlíšené podľa toho, či ide o vady diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom (§ 436 OBZ) alebo nepodstatným spôsobom (§ 437 OBZ). Nárokmi z vád diela sú odstránenie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej časti diela, odstránenie právnych vád; pri odstrániteľných vadách oprava vád diela, primeraná zľava z ceny a odstúpenie od zmluvy. Objednávateľovi teda nevzniká nárok na odstránenie vád vlastnými zamestnancami, resp. kýmkoľvek iným. Keďže ale ustanovenia §§ 436-441 a § 564 nie sú kogentnými ustanoveniami, t.j. ustanoveniami, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (vymedzené v § 263 ods. 1 OBZ) môžu sa strany zmluvy dohodnúť aj na inom nároku z vád diela, pretože nároky upravené v § 436 až § 437 OBZ môžu zmluvné strany dohodou rozšíriť.
38. Vyššie uvedeným chcel odvolací súd odvolateľovi zdôrazniť, že nepostupoval pri tvrdenom vadnom plnení zhotoviteľa (žalobcu) v súlade s právnou úpravou Obchodného zákonníka vzťahujúcou sa na danú problematiku, t.j. v konaní nepreukázal, že vady diela akýmkoľvek spôsobom (rešpektujúc požiadavku písomnosti) žalobcovi oznámil; následne uplatnil niektorý zo zákonných nárokov z vád diela, resp. sa so žalobcom dohodol na inom nároku - odstránení vád diela treťou osobou (prípadne vlastnými zamestnancami), ako v prejednávanej veci riešil vady diela (jeho tvrdenie, že dielo dokončili jeho zamestnanci, resp. iní subdodávatelia).
39. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nevyvrátil tvrdenie žalobcu (ktoré má aj odvolací súd preukázané dôkazmi uvedenými súdom prvej inštancie), že ním vykonané dielo bolo vykonané riadne, t.j. zodpovedá výsledku uvedenému v zmluve. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dielo nebolo protokolárne žalovanému odovzdané, pretože bolo preukázané, že bolo odovzdané investorovi a bolo odovzdané bez vád.
40. Odvolací súd dospel k záveru, že vecne správne je aj rozhodnutie o nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou. Článok IX bod 1 Zmluvy totiž ukladá zhotoviteľovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny časti diela, s ktorou je zhotoviteľ v omeškaní. Žalobca bol v omeškaní len s vykonaním časti diela v rozsahu 23.144,87 eur (cena diela 33.646,12 eur - 10.501,25 eur ako žalovaným zaplatená cena vykonaných prác). Určenie rozsahu, z akého sa má zmluvná pokuta vypočítať, nie je závislé od skutočnosti, či bolo alebo nebolo dohodnuté odovzdanie diela po častiach, ale od rozsahu prác, ktorých sa omeškanie týkalo.
41. Na základe uvedeného bol rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP), a to aj pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania.
42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).
43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).