Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/127/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne H. proti žalovaným 1/ C., a neznámym spoluvlastníkom 2/ Y.i, 3/ T., 4/ L., zastúpeným U., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. júna 2019, č. k. -647, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanej 1/ p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalovaným 2/, 3/, 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 20. júna 2019, č. k. -647 súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to pozemku parc. registra „E“ č. XXX orná pôda o výmere 14348 m2 zapísanému na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia X., obec X. a vyporiadal ho tak, že do vlastníctva žalobkyne H. N., rod. X., nar. XX.XX.XXXX sa prikazuje pozemok parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 4017 m2 vytvorený geometrickým plánom č. XC/XX/XXXX - N. zo dňa 09.08.2018, do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ C. W., rod. X., nar. XX.XX.XXXX v podiele 36/39 -in, 2/ Y. X. v podiele 1/39 -ina, 3/ T. X. v podiele 1/39 -ina a 4/ L. X. v podiele 1/39 - ina prikázal pozemky parc. č. XXX/X záhrada o výmere 216 m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 942 m2 a parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 9173 m2 vytvorené geometrickým plánom č. XC/XX/XXXX - N. zo dňa 09.08.2018. Žalovanej 1/ výrokom II. uložil zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu 286,42 eur a žalovaným 2/ - 4/ každému po 7,96 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. zriadil vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorových vozidiel a poľnohospodárskych strojov cez pozemok parc. č. XXX/XX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XC/ XX/XXXX - N. zo dňa 09.08.2018, ktoré je definované bodmi č. 1 a 2 v šírke 4,50 m k novovzniknutým pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX a k pozemku parc. č. XXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXX k.ú. X.. Žalovaným 1/ - 4/ výrokom IV. uložil zaplatiť žalobkyni náhradu za zriadenie vecného bremena každému po 127,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Geometrický plán č. XC/XX/XXXX - N. vyhotovený N.. G. A. dňa 09.08.2018, overený Správou katastra T. dňa 24.10.2018 pod č. XXX/XX je podľa výroku V. súčasťou tohto rozsudku. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 160,50 eur žalobu výrokom VI. zamietol. Žalobkyni uložil doplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 437,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu B.. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a že U. G., Okresný súd B. majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a voči žalovanej 1/ v rozsahu

50 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, a to pozemku parc. č. XXX orná pôda o výmere 14348 m2 zapísanému na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia X., obec X.. V danej veci bolo preukázané, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti - pozemku - podľa výšky spoluvlastníckych podielov je možné, aj keď nie v celom rozsahu. Pretože v prípade vydelenia pozemku pre žalovaných 2/ - 4/ by došlo k drobeniu pozemku, vzhľadom na súhlas žalovanej 1/ zotrvať s nimi v podielovom spoluvlastníctve, zachoval súd u žalovaných podielové spoluvlastníctvo v pozemkoch pre nich reálne vydelených. Ani takýto spôsob vyporiadania nie je citovaným ustanovením vylúčený. Keďže pozemok, a to aj vzhľadom na svoju pomerne veľkú výmeru, je fakticky a funkčne deliteľný, súd vyporiadal spoluvlastníctvo jeho reálnou deľbou podľa výšky spoluvlastníckych podielov so zachovaním spoluvlastníctva žalovaných, a to v súlade s geometrickým plánom. Žalobkyni bola prikázaná do vlastníctva časť pozemku označená ako novovytvorená parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 4017 m2 v hodnote 7.351,11 eur. Žalovaným 1/ - 4/ bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva parc. č. XXX/X záhrada o výmere 216 m2 v hodnote 527,04 eur, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 942 m2 v hodnote 2298,48 eur a parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 9173 m2 v hodnote 16.786,59 eur. Vo výroku II tohto rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaných doplatiť žalobkyni finančnú náhradu, ktorá zodpovedá rozdielu hodnôt prikázaných nehnuteľností. Vo výroku III. tohto rozsudku súd podľa citovaného zákonného ustanovenia veta prvá (nie podľa ako poukazovala zástupkyňa žalobkyne) zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu po pozemku prikázanom žalobkyni, a to v prospech žalovaných ako spoluvlastníkov novovzniknutých parciel. Na základe vykonaného dokazovania, aj doplneného po zrušení pôvodného rozsudku súdom druhej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že po reálnom rozdelení pozemku by žalovaní bez zriadenia vecného bremena práva prechodu nemali zabezpečený prístup na pozemky, ktoré im po reálnej deľbe boli prikázané, teda na novovytvorené pozemky parc. č. XXX/X., XXX/X a XXX/XX. Tento prístup nemá žalovaná 1/ z pozemku v jej výlučnom vlastníctve, na ktorý prikázaný reálne vydelené pozemky nadväzujú. Prístup, najmä prejazd vozidiel a poľnohospodárskych strojov, nie je možný ani zo zadnej časti pozemku, a to po obecných pozemkoch parcela č. XXXX/X a XXXX/X. Jednak z dôvodu, že tieto pozemky nie sú cestou a ako cesta v súčasnosti slúžia len čiastočne po úroveň stavieb - domov a priľahlých budov, ktoré sa nachádzajú v ich tesnej blízkosti. V ďalšej časti, teda bližšie k pozemku parc. č. XXX, nie sú využívané na prechod. Ďalším dôvodom nemožnosti využitia obecných pozemkov na prechod je skutočnosť, že v niektorých častiach sú pozemky veľmi úzke, a preto nie je možný bezpečný prechod vozidiel a poľnohospodárskych strojov. Treba zdôrazniť, že prevažná časť parc. XXX je súčasťou poľnohospodárskeho lánu prenajatá obchodnej spoločnosti, ktorá má v predmete činnosti poľnohospodársku rastlinnú a živočíšnu výrobu. Z dokazovania teda jednoznačne vyplynulo, že prístup na tieto pozemky pre žalovaných môže byť zabezpečený len zriadením vecného bremena po pozemku prikázanom žalobkyni podľa veta prvá . Aj v súčasnosti sa vchádza na pozemok z cesty okolo domu žalobkyne. Súd tak riešil len otázku možného zriadenia vecného bremena po pozemku prikázanom žalobkyni - parc. č. XXX/XX v prospech žalovaných, ktorým boli prikázané pozemky parc. č. XXX/X, XXX/ X a XXX/XX. Súd bral do úvahy hľadisko zabezpečenia celistvosti pozemku žalobkyne, o čo vlastne od začiatku žiadala a prečo nesúhlasila s doterajším, od roku 1970 využívaným prístupom krížom cez tento pozemok (alternatíva I. geometrického plánu). Bral do úvahy však nielen tento záujem žalobkyne, ale prihliadal tiež na to, aby celistvosť bola zachovaná aj pri pozemkoch prikázaných žalovaným, teda aby vecné bremeno čo najmenej zaťažovalo a obmedzovalo nielen pozemok a teda vlastníctvo žalobkyne, ale aj pozemky a vlastníctvo žalovaných. Z tohto pohľadu ako najvhodnejšie sa javí zriadenie vecného bremena práva prechodu v mieste za pozemkom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Takto zriadené vecné bremeno nepretína pozemok žalobkyne, ide okrajom pozemku. Súd skúmal aj ďalšie možnosti prístupu na pozemky žalovaných v miestach navrhnutých žalobkyňou, a to jednak po pozemku parc. č. XXXX, resp. pozdĺž tohto pozemku. Dospel k záveru, že i keď sklon pozemkov by prístupu poľnohospodárskej techniky nebránil, vzhľadom na to, že v tejto časti sa nachádzajú pozostatky základov stavby, ale aj z dôvodu, že prístupová cesta je v tomto mieste neupravená, nespevnená a vyžadovalo by si to aj podľa samotnej žalobkyne úpravy terénu, súd nemohol vecné bremeno zriadiť v zadnej časti pozemku. Na viac pozemkový fond, ktorý spravuje parcelu XXXX ako majetok štátu, nesúhlasil s jej využívaním ako cesty. Ako nevhodné sa javí aj posunutie prechodu na miesta, kde sa pozostatky základov stavby nenachádzajú, a to z dôvodu, že aj v tomto prípade by pozemok prikázaný žalobkyni bol prechodom rozdelený a teda nebola by zachovaná jeho celistvosť. Súd vecné bremeno práva prechodu žalovaných cez pozemok prikázaný do vlastníctva žalobkyne zriadil podľa III. alternatívy geometrického plánu. V prospech žalovanej 1/ bolo vecné bremeno zriadené aj na prechod k pozemku, ktorý je len v jej

výlučnom vlastníctve - parc. č. XXX/X. Žalovaná 1/ jednoznačne dlhé roky ako spoluvlastníčka využívala parc. č. XXX aj na prechod do záhrady za domom v jej výlučnom vlastníctve, pretože iný prístup (cez dvor pri dome) do záhrady nemá. Nezriadením vecného bremena by sa jej úplne znemožnilo obrábanie tejto záhrady (použitie poľnohospodárskej techniky), ale aj samotného rodinného domu (dovoz dreva a podobne). Súd tiež zdôrazňuje, že zriadením vecného bremena žalobkyňa o vlastníctvo tejto časti prikázanej parcele neprichádza a ak bude zabezpečený iný prístup, resp. iné využitie nehnuteľností, vecné bremeno práva prechodu môže žalobkyňa žiadať zrušiť. Súd vecné bremeno zriadil v prospech žalovaných za náhradu, ktorej výška vyplýva zo znaleckého posudku N.. W. zo dňa 10.12.2018. Žalovaní boli zaviazaní zaplatiť túto náhradu každý v 1 (510,- eur:4), teda po 120,50 eur (výrok IV. rozsudku). V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala od žalovanej 1/ zaplatenia polovice nákladov, ktoré vynaložila na geometrický plán vyhotovený pred podaním žaloby, teda sumy 160,50 eur, súd žalobu zamietol (výrok VI. rozsudku). Neexistuje žiaden právny dôvod, na základe ktorého by súd mal takúto povinnosť žalovanej 1/ uložiť. Službu geodeta si objednala žalobkyňa sama bez dohody so žalovanou 1/ ako spoluvlastníčkou, geometrický plán bol vyhotovený podľa jej jednostranných požiadaviek, takže vznikla povinnosť zaplatiť za službu len jej. K vyporiadaniu spoluvlastníctva podľa tohto geometrického plánu ani nedošlo. Vo výroku VII. súd rozhodol o povinnosti žalobkyne doplatiť súdny poplatok za podanú žalobu. O trovách konania žalobkyne a žalovanej 1/ súd rozhodol podľa (ďalej len ), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech strán sporu v konaní bol čiastočný. Žalovaní 2/ - 4/ si náhradu trov konania neuplatnili, zrejme im žiadne ani nevznikli. V konaní vznikli trovy štátu, spočívajúce vo vyplatení znalečného, ako aj svedočného. Sčasti boli trovy hradené z preddavkov zložených žalobkyňou a žalovanou 1/. Vzhľadom na čiastočný úspech zaviazal k náhrade trov štátu žalobkyňu a žalovanú 1/ každú v rozsahu 50%.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov III., IV., V. podala žalobkyňa včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že vyporiada spoluvlastníctvo v súlade s výrokom I. rozsudku prvoinštančného súdu s tým, že nebude zriaďovať vecné bremeno a zohľadní možnosť prístupu žalovanej 1/ na pozemok parc.č. XXX/XX cez pozemok parc.č. XXXX/X a XXXX/ X, prípadne alternatívne zriadi vecné bremeno práva prechodu a prejazdu motorových vozidiel a poľnohospodárskych strojov na účely prístupu na parc.č. XXX/XX v zadnej časti pozemku parc.č. XXX/ XX v súlade s priloženým návrhom, s tým, že návrh je vyznačený bodmi 1, 2, 3 v prílohe č. 2 doplnku č. 2 znaleckého posudku č. X/XXXX znalca N.. G. A.. Nesúhlasí s tým, aby na pozemku, ktorý má byť po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázaný do jej výlučného vlastníctva, bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorových vozidiel a poľnohospodárskych strojov cez jej pozemok v rozsahu podľa geometrického plánu č. XC/XX/XXXX-III zo dňa 09.08.2018 v šírke 4,50 m, pretože dôjde k úplnému znehodnoteniu ornej pôdy vo výraznej výmere, ktorú pôdu nebude žalobkyňa môcť využívať, napriek tomu, že bude jej výlučnou vlastníčkou, aj z toho dôvodu, že týmto zásahom by sa výrazne znížila hodnota pozemku a v prípade predaja by značne poklesla jeho cena. Zriadením vecného bremena by došlo k faktickému oddeleniu pozemku parc.č. XXX/X a pozemku parc.č. XXX/XX a tým by sa znemožnilo celistvé využívanie týchto dvoch pozemkov. Žalovaná 1/ nadobudla v podstate neobmedzený prístup k pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaná 1/ má prístup na svoje pozemky aj iným spôsobom, a to po ceste parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Znalec pri vyhodnocovaní situácie bral do úvahy poľnohospodársku techniku, ktorá vyžaduje príjazdovú cestu o šírke minimálne 4,50 metra. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, a ani žalovaná 1/ nijako nepreukázala, že vlastní a reálne na uvedených pozemkoch využíva poľnohospodársku techniku s takými rozmermi, ktoré by vyžadovali zohľadňovaný prístup o šírke 4,50 metra. Vecné bremeno nebude možné využívať pre prejazd veľkou poľnohospodárskou technikou, nakoľko „cesta“ má byť zriadená v tesnej blízkosti jej oploteného pozemku. Z týchto dôvodov navrhovala žalobkyňa, aby bolo vecné bremeno na účely prechodu a prejazdu zriadené v prípade nevyhnutnosti na opačnej strane pozemku. Znalec N.. T. Z. v znaleckom posudku č. XX/XXXX na strane 9 jednoznačne uviedol, že prístup pre bežne používané typy kolesovej poľnohospodárskej techniky z pozemku parcela č. XXXX/X k.ú. X. na pozemok parc.č. XXX/X k.ú. X. vytvorenú geometrickým plánom č. XC/XX/XXXX - II (č.l. 211 - 212 spisu) a ďalej na parcelu XXX/X v mieste vyznačenom bodmi 1, 2, 3 v prílohe č. 2 doplnku č. 2 znaleckého posudku č. X/XXXX znalca N.. G. A. (č.l. 422 - 427 spisu), ak je sklon terénu medzi bodmi č. 1 a 2 25% a č. 2 a 3 12%, je možný. Tento návrh žalobkyne však súd neakceptoval a argumentoval snahou o zachovanie celistvosti pozemku pre žalobkyňu, na čom však žalobkyňa pri tejto možnosti riešenia netrvala, pretože zásah do celistvosti pozemku by bol vzhľadom

k jej potrebám prijateľný. Riešenie tak, ako ho určil súd, rozhodne nepovedie k zlepšeniu susedských vzťahov, ale naopak, tieto sa budú ďalej len vyostrovať, pretože vzájomný styk je veľmi problémový.

3. Žalovaná 1/ navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedla, že v predmetnej právnej veci súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pričom vo veci vykonal dostatočne široké dokazovanie, a to najmä výsluchom strán sporu a svedkov, obhliadkami na mieste samom, rozsiahlym znaleckým dokazovaním, ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi doloženými do spisu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je sčasti nedôvodná. Rozhodnutie bolo podrobne a riadne odôvodnené v písomnom vyhotovení rozsudku, pričom s uvedeným rozhodnutím ako aj s odôvodnením súhlasí a považuje ho za správne. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v podanom odvolaní sú zavádzajúce, skreslené a poukazujú na účelové konanie žalobkyne voči žalovaným.

4. Žalovaní 2/ až 4/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej 1/ trvala na podanom odvolaní a naďalej považuje zriadenie vecného bremena za neopodstatnené. Znalecké dokazovanie bolo podľa jej názoru vykonané za podmienky, že žalovaná bude novovzniknutý pozemok obrábať a bude teda potrebovať prístup príslušnej poľnohospodárskej techniky. Takýto stav zatiaľ nenastal a ani v budúcnosti pozemok obrábať nemieni. Znalec potvrdil, že s bežnou technikou je prechod XXXX/X a XXXX/X spôsobilý. Z toho vyplýva, že žalovaná má na svoj pozemok prístup v dvoch možnostiach, a teda nie je odkázaná na vecné bremeno. Preto znovu žiada, aby vecné bremeno zriadené nebolo.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu výrokov III., IV., V. podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Odvolanie žalobkyne smeruje len do rozhodnutia súdu o zriadení vecného bremena zaťažujúceho jej novovzniknutý pozemok v prospech novovzniknutých pozemkov žalovaných 1/ až 4/ a pozemku žalovanej 1/.

9. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody žalobkyňa prezentovala už počas konania pred súdom prvej inštancie.

10. Napadnutý rozsudok predstavuje v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skôr rozsudkom zo dňa 06.02.2014 č.k. -264 tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením podľa alternatívy II. geometrického plánu vyhotoveného znalcom z odboru geodézie a kartografie ustanoveným súdom v spore zhodne ako v novom napadnutom rozsudku. Súčasne zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu po pozemku prikázanom žalobkyni, a to v prospech novovzniknutých parciel. V rozsudku konštatoval nemožnosť iného prístupu na pozemky reálne vydelené pre žalovaných a v prípade žalovanej 1/ aj na pozemok, ktorý nie je predmetom vyporiadania. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd uznesením zo dňa 29.12.2014 č.k. -296 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu veci, resp. že rozhodnutie vychádzalo zo zistenia, ktoré nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. Nepovažoval za jednoznačný a nepochybný skutkový záver súdu prvej inštancie o neprejazdnosti obecnej cesty na parcele č. XXXX, resp. XXXX/X ústiacej do novovytvorenej parcele XXX/X poľnohospodárskymi strojmi. Zdôraznil, že sa jedná o odborné otázky a na ich posúdenie sú potrebné odborné znalosti znalca z odboru dopravy cestnej a strojárstva, odvetvie dopravné stroje a zariadenia, prípadne z odboru stavebníctva. Ďalej uviedol,

že súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo považuje za správnu šírku zriadeného vecného bremena práve 4,15 m. Uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či je cesta na parcele XXXX/X, ktorá ústi do pozemku parc.č. XXX, spôsobilá na využívanie na prístup na novovytvorené parcely prikázané do spoluvlastníctva žalovaných tak, aby zodpovedala potrebe bezpečného prejazdu poľnohospodárskymi strojmi, resp. motorovými mechanizmami využívanými na obhospodarovanie novovytvorených pozemkov. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o prístup na vydelené pozemky žalovaných po parcele č. XXXX/X.

11. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní dôsledne riadil pokynmi odvolacieho súdu a vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie podľa , ktoré umožňuje súdu zriadiť aj bez návrhu vecné bremeno, v tomto prípade vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu motorových vozidiel a poľnohospodárskych strojov cez novovzniknutý pozemok žalobkyne.

12. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil dokazovanie kópiou katastrálnej mapy na parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k.ú. X., listami vlastníctva, správou Obce X., vyjadreniami W., fotodokumentáciou, doplnkom posudku znalca z odboru geodézie a kartografie N.. G. A. č. X/XXXX, stanoviskom znalca N.. G. A. k námietkam žalobkyne, výsluchom znalca N.. G. A., doplnkom č. 2 znaleckého posudku N.. G. A. č. X/XXXX, znaleckým posudkom znalca z odboru cestná doprava a strojárstvo, odvetvie poľnohospodárska a lesná technika N.. T. Z. na návrh žalobkyne a jeho odborným stanoviskom k námietkam žalobkyne, vykonal opakovane ohliadky na mieste samom dňa 29.06.2015 a dňa 08.09.2017 za účasti oboch znalcov, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka J. N., geometrickým plánom zo dňa 07.08.2009 predloženým žalobkyňou a nákresmi z ohliadky, nájomnými zmluvami uzavretými medzi W.. a žalobkyňou a žalovanou 1/, posudkami znalkyne z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností N.. Q. W..

13. Po doplnenom dokazovaní vykonal skutkové zistenie, ktoré následne hodnotil a právne posudzoval v záujme spravodlivého rozhodnutia sporu. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces prebiehajúci v mysli sudcu. Preto na účel zabezpečenia jeho kontrolovateľnosti vyžaduje zákon v , aby všeobecný súd v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie sa uvedeným zákonným príkazom riadil, v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne popísal svoj myšlienkový pochod a svoje úvahy, ktoré ho viedli ku konštatovaným skutkovým záverom. Podal výstižnú a logickú odpoveď na otázku zriadenia vecného bremena. Odvolací súd v jeho úvahách nezistil žiaden nedostatok.

14. Žalobkyňa v odvolaní predovšetkým vôbec nesúhlasí so zriadením vecného bremena zaťažujúceho jej novovzniknutý pozemok, čo odôvodňuje existenciou iného prístupu k novovzniknutým pozemkom žalovaných, konkrétne prístupu po parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Preskúmať možnosť tohto prístupu uložil súdu prvej inštancie odvolací súd v zrušujúcom uznesení. 15. Súd prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu vykonal k tejto otázke dokazovanie. Znalec z odboru geodézie a kartografie N.. G. A. vo svojom posudku a stanovisku k námietkam žalobkyne označil tento prístup za nemožný, pretože do parc. č. XXXX/X zasahujú oplotenia okolitých stavieb, takže v skutočnosti je táto prístupová cesta užšia, ako je zobrazená na mape. Znalec z odboru cestná doprava a strojárstvo, odvetvie poľnohospodárska a lesná technika N.. T. Z. skonštatoval, že síce prejazd niektorými poľnohospodárskymi vozidlami po tejto ceste je technicky možný, nie je však bezpečný, čo v znaleckom posudku zdôvodnil. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že v zrušujúcom rozhodnutí žiadal, aby sa súd zameral na zistenie práve tejto skutočnosti teda, či prístup po pozemkoch zodpovedá potrebe bezpečného prejazdu poľnohospodárskymi strojmi, resp. motorovými mechanizmami využívanými na obhospodarovanie novovytvorených pozemkov.

16. Vo vzťahu k odvolacej obrane žalobkyne, že znalec uvažoval len s poľnohospodárskou technikou, ktorá vyžaduje príjazdovú cestu o šírke minimálne 4,50 metra, odvolací súd uvádza, že táto nie je pravdivá. Znalec k záveru, že prejazd je technicky možný, avšak nie bezpečný, dospel v prípade konkrétneho vozidla a to nákladného automobilu napr. na dovoz dreva, u ktorého je potrebné bežne uvažovať so šírkou 2,5 m, čo odôvodnil poukazom na zistené rozmery štandardne používaných typov vozidiel uvedené v prílohe posudku (I. a O.). Nejde teda o rozmerovo

nadštandardné typy vozidiel, ako sa bráni žalobkyňa v odvolaní. Za dostatočný vzhľadom na najužšie miesto označil znalec prejazd niektorých kolesových traktorov, ktorých šírka je 2,24 metra.

17. Súd prvej inštancie však k záveru o nepoužiteľnosti tohto prístupu dospel vyhodnotením aj ďalších skutočnosti zistených z iných dôkazov napr. z vyjadrenia obce a z ohliadok na mieste samom (viď ods. 15 rozsudku). Odvolací súd v takto zistenom a vyhodnotenom závere súdu prvej inštancie nezistil žiadne nedostatky. Rovnako je toho názoru, že prístup po parc. č. XXXX/X a XXXX/X nezodpovedá potrebe bezpečného prejazdu konkrétnymi poľnohospodárskymi, resp. motorovými mechanizmami využívanými na obhospodarovanie novovytvorených pozemkov.

18. Pre prípad záveru o nepoužiteľnosti prístupu žalobkyňa nesúhlasí s vymedzením trasy cesty na jej reálne vyčlenenom pozemku. Navrhuje jeho umiestnenie v zadnej časti pozemku parc.č. XXX/XX v súlade s jej návrhom predneseným a predloženým súdu prvej inštancie. 19. Súd prvej inštancie vykonal aj k tomto návrhu rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Podrobne svoje rozhodnutie vysvetľuje v odseku 25 odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením spôsobu a rozsahu zriadenia vecného bremena a v podrobnostiach odkazuje na dôkladné a výstižné vysvetlenie súdu prvej inštancie.

20. Odvolací súd nespochybňuje, že existuje viacero alternatív riešenia vzniknutej situácie, ale súdom prvej inštancie zvolené riešenie sa javí ako najspravodlivejšie. Zasahuje totiž v najnižšej možnej miere tak do právnych pomerov žalobkyne, ako aj do právnych pomerov žalovaných, nevyžaduje dodatočné náklady na úpravu terénu a sleduje záujem zachovania celistvosti pozemku žalobkyne.

21. Z napadnutého rozsudku a z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie pre skutkové zistenia vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov, že žiadne skutočnosti, ktoré v tomto smere boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo a ktoré súčasne boli významné pre vec, neopomenul, že v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov, nie je z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti logický rozpor a že jeho rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní.

22. Žalobkyňou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť.

23. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

24. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní 1/ až 4/ boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania žalovanej 1/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané odvolacie trovy žalovaných 2/ až 4/ v zmysle , preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).