Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/236/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: X/ M. I., G.. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, O. X, zastúpená JUDr. Romanom Frnčom, advokátom so sídlom v Košiciach, F. XX, X/ O. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom v Košiciach, O. X, proti žalovanému: Ú. K. V., C. - Ť., A. A. Z. C.Š., K. XX, zastúpenému JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o zrušenie výpovede z nájmu, o odvolaní žalobkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.marca 2019 sp.zn.

rozhodol:

Po t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 21.marca 2019 č.k. -296 vo výroku II., ktorým zamietol žalobu žalobkyne v 1. rade a vo výroku III. o trovách konania v časti priznaných trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade.

Žalovaný má proti žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 21.3.2019 č.k. -296 konanie o žalobe žalobcu v 2. rade zastavil (I.), žalobu žalobkyne v 1. rade zamietol (II.) a žalovanému priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. XX na X. poschodí O. X Z. C.T., ktorá bola daná žalobkyni v 1. rade žalovaným listom zo dňa 24.10.2016. Z vykonaného dokazovania vzal súd za preukázané, že predmetná výpoveď z nájmu zo dňa 24.10.2016 z pohľadu formálnych náležitostí je platným právnym úkonom. Žalovaný riadne v súlade so zákonom vo výpovedi uviedol skutkové okolnosti, pre ktoré dáva žalobkyni v 1. rade výpoveď podrobným uvedením, v čom presne vidí konanie žalobkyne v 1.rade ako nájomkyne, resp. členov jej domácnosti, ktorým oni hrubo porušujú alebo sústavne narušujú pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozujú bezpečnosť alebo porušujú dobré mravy v dome, kedy žalovaný jasne a bez pochýb definoval, že sa tak deje najmä nedôstojným správaním, chovaním agresívnych psov, znečisťovaním spoločných priestorov výkalmi, chovaním holubov na balkóne a znečisťovaním spoločných priestorov holubím trusom. Okrem toho zdôraznil, že tzv. nedôstojné správanie nebolo jediným dôvodom, pre ktorý dostala žalobkyňa v 1.rade výpoveď z nájmu, ale iba jedným z mnohých ďalších citovaných a uvedených dôvodov.

3. V ďalšom súd zameral dokazovanie na skutočnosť, či dôvody výpovede boli v čase dania výpovede naozaj dané, t.j. existovali. V tejto súvislosti uviedol základnú skutkovú okolnosť, ktorá medzi stranami

sporu nebola sporná a to, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a že žalobkyňa v 1.rade je nájomkyňou bytu, resp. členom družstva. Zároveň nebolo sporné, že predmetný byt užíva, obýva žalobca v 2.rade. Spornou skutočnosťou bolo to, či v byte bývajú obaja žalobcovia v 1. a 2.rade ako druh alebo družka alebo ho v podstate obýva iba žalobca v 2.rade ako podnájomník, čo bolo ďalším dôvodom na danie výpovede z nájmu žalobkyni v 1.rade v zmysle . Po všeobecnom ozrejmení spolužitia muža (druha) a ženy (družky) súd mal za to, že z výpovedí samotných žalobcov, z výpovedí svedkov a listinných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobcom v 1. a 2.rade nemožno priznať postavenie druha a družky, nakoľko títo spoločne nežijú, spoločne sa nestarajú o uspokojovanie spoločných potrieb a výdavkov, spoločne neuhrádzajú spoločné náklady a nestarajú sa spoločne o žiadne deti.

4. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že vzhľadom na nepreukázanie odplatného užívania bytu žalobcom v 2.rade, vzťah medzi žalobkyňou v 1.rade a žalobcom v 2.rade možno subsumovať pod zmluvu o výpožičke v zmysle , resp. zmluvu o bezodplatnom prenechaní bytu v zmysle . Nakoľko však právny poriadok nepozná sankciu vo forme výpovede z nájmu za prenechanie bytu v rámci výpožičky, resp. zmluvy o bezodplatnom prenechaní bytu do užívania bez súhlasu prenajímateľa, ale iba prenechanie bytu do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, uvedená skutková situácia mohla byť subsumovaná iba pod obsahovo najbližšie ust. .

5. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že boli naplnené dôvody dania výpovede z nájmu tak podľa , ako aj písm. d/ . Je zrejmé, že žalobca v 2.rade bol osobou užívajúcou byt nájomníčky - žalobkyne v 1. rade bez súhlasu prenajímateľa. Ak sa žalobkyňa v 1. rade v konaní bránila, že žalovaný určite mal vedomosť o tom, že žalobca v 2.rade užíva daný byt, nakoľko riešil rôzne záležitosti ohľadom úhrad za byt so žalovaným, k tomu súd uviedol, že ust. používa pojem bez súhlasu prenajímateľa, nie pojem bez vedomostí prenajímateľa. Vzhľadom na to je irelevantné, či žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca v 2.rade vybavuje záležitosti okolo platieb za žalovanú v 1.rade, ak žalobkyňa v 1.rade ďalšiu osobu užívajúcu byt formálne a oficiálne žalovanému neoznámila a nepožiadala o udelenie súhlasu. Naviac považoval za nutné poznamenať, že podľa zákonnej úpravy sa vyžaduje písomný súhlas prenajímateľa. Za uvedené nemožno považovať ani odpoveď kontrolnej komisie z 5.4.2015, nakoľko výslovný súhlas tam uvedený nebol.

6. V súvislosti so žalobkyňou v 1.rade vznesenou námietkou premlčania proti daniu výpovede zo strany žalovaného z dôvodu, že v danom byte býva podnájomník pán Kamenský už od roku 2012, o čom ÚBD vedelo a ako dôkaz pre výpoveď z nájmu to použil až v roku 2016, mal súd za to, že premlčanie práva dať výpoveď z nájmu nie je explicitne nikde v zákone vyjadrené a právo žalovaného dať výpoveď z nájmu v žiadnom prípade nemá povahu majetkového práva v zmysle , preto ani nemožno uvažovať o jeho premlčaní.

7. Súd v ďalšom považoval za neudržateľnú argumentáciu žalobkyne v 1.rade, podľa ktorej vzhľadom na časové hľadisko dania výpovede z nájmu z dôvodu podľa , je takéto konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi aj s prihliadnutím na to, že žalobkyňa má daný byt v užívaní od r. 1990. Súd mal za to, ak by mala platiť argumentácia žalobkyne, potom akýkoľvek prenajímateľ už len vzhľadom na časové hľadisko užívania bytu nájomcom by bol vylúčený použiť ustanovenia o výpovedi nájmu, čo je v rozpore s akoukoľvek logikou a spravodlivosťou. Preto súd na tento namietaný dôvod neprihliadol a neposkytol mu právnu ochranu.

8. Vykonaným dokazovaním mal súd jasne za preukázané, že žalobca v 2.rade sa nespráva primerane a dôstojne, ako by sa slušný človek mal, o čom svedčia čestné prehlásenia svedkov žalovaného o tom, ako žalobca v 2.rade je slovne útočný, agresívny, nedá sa s ním rozumne rozprávať, na slušné upozornenia reaguje nevraživo, povreskuje po susedoch, nakoniec aj neupratuje a neudržuje byt a okolité spoločné priestory v čistote, nakoľko v byte aj na balkóne bol neporiadok, zápach, špina, smrad, čo vyvolávalo strach ostatných nájomcov a vlastníkov bytu zo vzniku a šírenia nákazy ploštíc, švábov a pod. Ďalej v konaní nebolo sporné, že v čase dania výpovede z nájmu v roku 2016 sa v danom byte nachádzali dva psy, pričom minimálne pes - rotvajler čiernej farby menom Dragon bol agresívny, nakoľko mu bola aj MÚČ pridelená známka s označením nebezpečný pes a zároveň je nepochybné, že pes bol agresívny, nakoľko napadol niekoľko ľudí, resp. iných psov, pričom dané chovanie psa nemožno označiť len ako hru, pokiaľ táto skončila chirurgickým ošetrením dotknutých osôb. V tejto súvislosti súd poukázal na mnohé trestné oznámenia osôb, rozhodnutia príslušných úradov, komentáre a príspevky na sociálnych

sieťach, články médií, ktoré jednoznačne potvrdili, že pes žalobcu v 2. rade Dragon bol agresívny, čo napokon vyústilo do veľmi zriedkavého spôsobu riešenia problému, a to prepadnutím psa štátu jeho zexekuovaním.

9. Ďalej súd uviedol, že tiež preukázaný bol dôvod dania výpovede z nájmu, a to znečisťovanie spoločných priestorov výkalmi a holubím trusom na balkóne, či v spoločných priestoroch, či už fotodokumentáciou, resp. samotnou výpoveďou žalobkyne v 1.rade, ktorá potvrdila, že holubí trus na balkóne bol, pretože ona tam nechodila, neupratovala, od úmrtia jej manžela pred 3 rokmi pred výpoveďou, čo logicky muselo znamenať, že na balkóne bola hrubá vrstva neporiadku, špiny, holubieho trusu, z toho určite aj zápachu. Už len neupratovaním balkóna po dobu niekoľkých rokov žalobkyňa v 1. rade sama vytvorila podmienky na to, že holuby extrémne znečistili balkón, zalietavali tam, čo až dosahovalo rozmery chovu holubov.

10. Zo všetkých uvedených dôvodov v súlade s citovanou právnou úpravou preto súd žalobu žalobkyne v 1. rade ako nedôvodnú zamietol. Súčasne vzhľadom na späťvzatie žalobcu v 2. rade, konanie o jeho žalobe zastavil podľa ust. .

11. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa ust. s tým, že priznal plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1. a 2. rade.

12. Proti predmetnému rozsudku, a to proti výrokom II. a III. v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa v 1. rade z dôvodov podľa ust. , , a a navrhla zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a prizná žalobkyni v 1. rade náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa i trovy odvolacieho konania. Odvolateľka mala za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ žalobcu v 2. rade považoval za podnájomníka, resp. ho považoval za osobu, ktorá bez súhlasu prenajímateľa v danom byte býva, čo má zakladať dôvod na výpoveď z nájmu bytu. K posúdeniu vzťahu žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade uviedla, že vzťah druha a družky je intímnym vzťahom, pričom každý vzťah má svoje individuality. Žalobkyňa v 1. rade do bytu chodila upratovať, či nosila navarené jedlo žalobcovi a ako sama v konaní uvádzala, striedavo žije u matky, o ktorú sa musí starať v predmetnom byte. Uvedené nebolo vyvrátené a žiaden dôkaz nenaznačuje opak. Pokiaľ ide o otázku, či žalobca v 2. rade sa podieľal na platbách za byt, je logické, že žalobkyňa v 1. rade, ktorá je v lepšej finančnej situácii, hradí náklady spojené s domácnosťou a je nelogické, aby žalobca v 2. rade, ktorý nemá takmer žiaden príjem, tieto náklady hradil. Súhrnne vyššie uvedené skutočnosti preukazujú to, že žalobcovia sú v družobnom vzťahu, a teda žalobca v 2. rade má právo v predmetnom byte bývať. Okrem toho je nutné poukázať na svedecké výpovede: svedkyňa B. uviedla, že videla žalobcov sa spoločne prechádzať, keď mali ísť spoločne z lesa a pani Z. potvrdila, že žalobkyňu v 1. rade občas stretla v bráne, pričom aj práve to svedčí o tom, že žalobcovia sú druh a družka a nie sú vo vzťahu podnájomnom, či vo vzťahu založenom na základe zmluvy o výpožičke. Pokiaľ žalobcovia mali uviesť, že žalobca v 2. rade je na časovo neohraničenej návšteve, z uvedeného nemožno vyvodzovať, že nie sú druh a družka. Žalobcovia nie sú právne znalí a svojimi slovami len vyjadrili skutočnosť, že medzi nimi nie je žiaden nájomný vzťah. Tak ako bolo v konaní spomenuté, žalobca v 2. rade v predmetnom byte býva od roku 2012, pričom za žalobkyňu v 1. rade riešil viaceré záležitosti týkajúce sa bytového družstva, teda žalovaný mal vedomosť, že žalobca v 2. rade v predmetnom byte býva, čo nebolo spornou skutočnosťou. Preto skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade oficiálne neoznámila, že žalobca v 2. rade v predmetnom byte býva, nie je dostatočným dôvodom na to, aby sankciou za takéto porušenie povinnosti bola výpoveď z nájmu bytu. Výpoveď z nájmu bytu je krajné riešenie, pre ktoré musia existovať dostatočné relevantné dôvody a nie iba sympatie, či nesympatie voči konkrétnemu nájomcovi. Pokiaľ ide o to, že žalobca v 2. rade by sa mal správať nedôstojne, uvedené nebolo preukázané. Ako vyplynulo z predloženého rozhodnutia Okresného úradu Košice, žalobca v 2. rade nebol uznaný vinným z priestupku, ktorý sa mu kládol za vinu, pričom predložil viaceré čestné prehlásenie, ktorým preukázal to, že viacerí obyvatelia uviedli, že žalobca v 2. rade je slušný a nespráva sa nedôstojne. Opätovne poukázala na to, že v zmysle odpovede na sťažnosť zo dňa 4.5.2015 sa situácia mala stabilizovať a u žalobcu v 2. rade nemá dochádzať k porušovaniu domového poriadku a Stanov. Taktiež poukázala na výsluch pani B., ktorá uviedla, že žalobca v 2. rade jej mal vyjsť v ústrety tým, že vychádzal inou bránou ako ona v prípade, ak vychádzajú z brány, pričom uviedla, že uvedené rešpektoval. Tiež uviedla, že nezaznamenala žiaden konflikt medzi ním a ostatnými susedmi. Rovnako pani Z. uviedla, že so žalobcom v 2. rade nemá osobne žiaden problém. Teda väčšina dôkazov svedčila v prospech toho, že žalobca v 2. rade nebol agresívny a útočný, súd však

nepochopiteľne uprednostnil argumenty žalovaného, ktoré neboli dostatočne preukázané. Pokiaľ súd uvádza, že žalobca v 2. rade mal mať útočný, agresívny tón v písomnostiach adresovaných žalovanému, či v súdnom konaní, ide o posúdenie spôsobu prednesenia prejavu a skutočnosť, že inej osobe takýto prejav nemusí byť sympatický, nie je dôvodom na výpoveď z nájmu bytu. V konaní nebolo preukázané, že by správanie žalobcu v 2. rade systematicky nejako ovplyvňovalo život obyvateľov daného bytového domu. Vo vzťahu k psom poukázala na to, že v konaní boli predložené fotografie zachytávajúce, že predmetný pes sa hrá s deťmi, a teda je priateľský. Bolo poukázané na výsluch pani B., ktorá uviedla, že nikdy nevidela žiadne znečistenie, ktoré by mali psy žalobcu v 2. rade spôsobiť. Pani Z. však uviedla, že vie o tom, že pri výťahu mali byť výkaly, resp. moč od psov, avšak vtedy, keď boli malé, pričom ona tiež takéto znečistenie osobne nikdy nevidela. Tiež bolo poukázané na to, že v súčasnosti sa už žiaden pes v byte nenachádza. Pokiaľ malo dôjsť k napadnutiu niektorých ľudí uvedeným psom, uvedené sa malo udiať až v rokoch 2017 a 2018. Uvedený dôvod preto nemôže byť dôvodom k daniu výpovede z nájmu. Súd teda vec nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že dôvod výpovede z nájmu týkajúci sa chovu agresívnych psov je daný. Vo vzťahu k holubiemu trusu poukázala na výpoveď žalobkyne v 1. rade, ktorá mala trus očistiť hneď po tom, ako bola na neho upozornená. Tiež z jej výpovede vyplynulo, že na balkóne umiestnila bundy, aby zabránila príletu holubov. Pokiaľ by žalobkyňa v 1. rade bola upozornená na to, aby balkón bol očistený, tak by to urobila. V závere opätovne poukázala na to, že žalovanému navrhla mimosúdnu dohodu, na základe ktorej by sa žalobca v 2. rade odsťahoval z predmetného bytu, avšak uvedené nebolo zo strany žalovaného akceptované. Žalovaný nevyvinul dostatočnú snahu, aby napravil nedostatky, ktoré uvádza vo výpovedi, ale pristúpil priamo k nej. Výpoveď má byť pritom poslednou možnosťou, ako vyriešiť nezhody medzi susedmi a nesmie byť nástrojom, ktorým by zneužili susedia proti iným susedom svoje práva kvôli vlastným antipatiám. Žalovaný osobitne písomne žalobkyňu nevyzval na odstránenie uvedených nedostatkov, ale rovno pristúpil k výpovedi napriek tomu, že žalobkyňa v 1. rade mala snahu napraviť nedostatky, ktoré sa jej vytýkali. V súčasnosti sa predmetné psy v byte nenachádzajú, holubí trus je vyčistený, a preto nie je dôvod trvať na tom, že výpoveď je platná. Súd prvého stupňa preto mal poskytnúť ochranu žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade, ktorý v súčasnosti ani nemá iné možnosti bývania, než v predmetnom byte, V tejto súvislosti považuje žalobkyňa v 1.rade výpoveď za rozpornú s dobrými mravmi.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal pritom na odôvodnenie rozsudku, ktoré je náležité a výstižné so záverom, že oba výpovedné dôvody boli v čase dania výpovede dané a v konaní boli zákonným spôsobom preukázané listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami, ale aj priamo žalobkyňou v 1. rade potvrdené. Mal za to, že žalobkyňa v 1. rade v odvolaní opätovne poukázala na svoje v konaní už prezentované vyjadrenia a tvrdenia, s ktorými sa dostatočným spôsobom vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku bez toho, aby tvrdila zjavnú nezákonnosť rozsudku poukazom na rozpor napadnutého rozsudku so zákonnou úpravou, nesprávne vyhodnotený dôkaz súdom prvej inštancie s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, či iný rozpor napadnutého rozsudku so zákonom. Žalobkyňa v 1. rade sa opätovne snaží nepriamymi dôkazmi presvedčiť odvolací súd, že je s podnájomníkom bytu vo vzťahu druh a družka, avšak svoje tvrdenie opätovne predkladá v pozícii všeobecných hodnotiacich vyjadrení. Trval na to, že žalobkyňa v 1. rade nikdy nenahlásila podnájomníka ako ďalšiu osobu bývajúcu v jej byte pre potreby správneho stanovenia normy pre spotrebu studenej vody a teplej úžitkovej vody. V závere vyjadril názor, že v odvolaní uvedené, že podnájomca nemá inú možnosť bývania, je v predmetnom konaní právne irelevantným.

14. Odvolateľka a žalovaný vo svojich nasledujúcich podaniach zopakovali svoje argumentácie a zotrvali na už uvedených vyjadreniach.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne v 1. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je v zamietavom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania v časti priznaných trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

17. Výrok I. o zastavení konania o žalobe žalobcu v 2. rade a výrok III. o trovách konania v časti priznaných trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade neboli predmetom odvolacieho prieskumu, preto tieto výroky vo vymedzenom rozsahu nadobudli právoplatnosť.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.septembra 2020 o 09.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.9. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , . 19. Žalobkyňav 1. rade v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. , , , a , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

20. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo myť vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

24. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

25. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil ani žiadne porušenie procesných práv a ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

28. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu a tieto odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a privodiť jeho zmenu.

29. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú dal žalovaný žalobkyni v 1. rade z výpovedných dôvodov podľa ust. a podľa ust. .

30. Súd prvej inštancie sa správne ako prvým zaoberal otázkou (ne)platnosti predmetnej výpovede s následným správnym záverom, že predmetná výpoveď je z hľadiska formálnych náležitostí platná. Odvolací súd iba poznamenáva, že táto otázka nebola predmetom odvolania.

31. Pokiaľ ide o posúdenie (ne)platnosti predmetnej výpovede z pohľadu naplnenia jej výpovedných dôvodov, odvolací súd uvádza nasledovné.

32. Samostatnou skutkovou okolnosťou pre výpoveď z nájmu bytu podľa je prenechanie bytu alebo jeho časti do podnájmu inej osobe bez písomného súhlasu prenajímateľa. Výpovedný dôvod vychádza z toho, že podľa nájomca potrebuje na prenechanie bytu alebo jeho časti písomný súhlas prenajímateľa. Prenechanie bytu (jeho časti) do podnájmu bez takéhoto súhlasu zákon považuje za hrubé porušenie povinnosti, ktorá nájomcovi vyplýva z nájmu bytu. Zákon tento výpovedný dôvod nepodmieňuje dĺžkou času, po ktorý bol byt poskytnutý do podnájmu inej osobe, ani tým, či ide o odplatný alebo bezodplatný podnájom.

33. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov za dôvody pre vypovedanie nájmu bytu podľa nemožno spravidla považovať prípady, kedy nájomca bez súhlasu prenajímateľa prijme do bytu ďalšiu osobu za účelom krátkodobej návštevy alebo za účelom spolužitia s ňou v spoločnej domácnosti (Rc 7/1994). 34. V prejednávanej veci nejde o žiaden z uvedených prípadov.

35. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa v 1. rade odôvodnila neplatnosť výpovede, pokiaľ ide o výpovedný dôvod podľa ust. , skutkovou okolnosťou, podľa ktorej medzi ňou a žalobcom v 2. rade išlo o vzťah druha a družky.

36. Napriek tomu, že tvrdený družobný vzťah medzi žalobcami je prípadom spolužitia v spoločnej domácnosti, kedy by predmetná výpoveď z toho výpovedného dôvodu nebola platná, odvolací súd má za to, že závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že medzi ňou a žalobcom v 2. rade bol založený vzťah druha a družky, sú správne.

37. Súčasťou odvolania je tiež spochybnenie záverov súdu prvej inštancie pri posúdení toho, či v čase dania výpovede medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade existoval vzťah druha a družky. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu o tom, že žalobkyňa vyjadrila tvrdený družobný vzťah medzi ňou a žalobcom v 2. rade iba všeobecným spôsobom.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa ani v podanom odvolaní neobjasnila povahu vzťahu medzi ňou a žalobcom v 2. rade takým konkrétnym spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o tom, že v čase dania výpovede vzťah medzi ňou a žalobcom v 2. rade predstavoval práve vzťah druha a družky. Žalobkyňa popísala tvrdený družobný vzťah tak, že do bytu chodila upratovať, nosila navarené jedlo žalobcovi, žila striedavo v predmetnom byte a v byte svojej matky, o ktorú sa musí starať. Uvedené ale ešte nie je naplnením družobného vzťahu. Žalobkyňa sa nezmienila žiadnym spôsobom o tom, že by spolu so žalobcom v 2. rade viedli spoločnú domácnosť v predmetnom byte, spoločne sa starali o uspokojovanie spoločných potrieb a výdavkov, intímne sa stýkali a podobne, tak aby to napĺňalo charakteristiku spolužitia muža a ženy v podobe družobného vzťahu, obdobne, ako je to v prípade manželského zväzku.

39. Tvrdenie o existencii družobného vzťahu nebolo možné vyvodiť ani zo samotnej výpovede oboch žalobcov, pretože aj keď sa obaja žalobcovia vo výpovediach v konaní pred súdom prvej inštancie zhodli na tom, že žalobca potom, čo prišiel o vlastné bývanie, nasťahoval sa ku žalobkyni v roku 2012 (odkedy v predmetnom byte žije), sám žalobca sa vyjadril, že je u žalobkyni na návšteve a bude tomu asi 6 rokov s tým, že zákon neuvádza, ako návšteva môže dlho trvať.

40. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa ust. sa žalobkyňa v odvolaní ďalej bránila tým, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca v 2. rade v predmetnom byte býva.

41. Odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa je splnený vtedy, pokiaľ prenajímateľ nedal písomný súhlas a nie je naplnený za podmienky, že by nájomca bol povinný oznámiť prenajímateľovi, že iná osoba v predmetnom byte býva.

42. Preto uvedená okolnosť vedomosti prenajímateľa o tom, že žalobca v 2. rade v predmetnom byte býva, hoci v konaní nebola spornou skutočnosťou, nie je relevantnou vo vzťahu k nenaplneniu výpovedného dôvodu podľa .

43. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka, pokiaľ ide o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa , konkrétne, pokiaľ ide o skutkové zistenie znečisťovania spoločných priestorov výkalmi a holubím trusom na balkóne, či spoločných priestoroch.

44. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že tento skutkový stav bol preukázaný, či už fotodokumentáciou, resp. samotnou výpoveďou žalobkyne v 1. rade, ktorá potvrdila, že holubí trus na balkóne bol, pretože ona tam nechodila a neupratovala od úmrtia jej manžela z pred troch rokov pred výpoveďou, čo logicky viedlo k záveru, že na balkóne bola hrubá vrstva neporiadku, špiny, holubieho trusu, z toho tiež zápach, ktorý žalobkyňa však odstránila až po podaní výpovede z nájmu v zimných mesiacoch.

45. Ako nedôvodné je potrebné považovať tie odvolacie námietky žalobkyne, ktorými opätovne poukázala na to, že žalovanému navrhla mimosúdnu dohodu, ktorá však nebola zo strany žalovaného akceptovaná a že žalovaný predtým, než pristúpil k výpovedi, nevyvinul dostatočnú snahu, aby napravil tie nedostatky, ktoré uvádza vo výpovedi, a že žalovaný osobitne písomne žalobkyňu nevyzval na odstránenie uvedených nedostatkov. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, odôvodnenosť výpovede z nájmu nie je podmienené predchádzajúcou výzvou zo strany prenajímateľa na odstránenie namietaných nedostatkov a súčasne správne poukázal na to, že základnou povinnosťou každého nájomcu je v zmysle a riadne užívať byt a povinnosť nájomcu pri výkone svojich práv dbať o to, aby sa v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce nájomcom výkon ich práv.

46. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil naplnenie výpovedného dôvodu podľa ust. , ktorý mal spočívať o.i. v nedôstojnom správaní žalobcu v 2. rade.

47. Odvolací súd zastáva názor, že hrubé porušenie povinností, tak ako vyplýva z dikcie zákona ust. , sa musí týkať buď samotného nájomcu alebo člena (členov) domácnosti, pričom za takéhoto člena domácnosti nemožno považovať žalobcu v 2. rade).

48. Uvedené nesprávne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie však nemení nič na správnom závere súdu o tom, že žaloba nebola dôvodná, keďže súd správne posúdil výpoveď z nájmu bytu ako platný právny úkon, pokiaľ ide o naplnenie výpovedného dôvodu podľa ust. a v časti už spomínaného hrubého porušenia povinností na strane žalobkyne v 1. rade.

49. Napokon nedôvodná je odvolacia námietka, podľa ktorej výpoveď je potrebné považovať za rozpornú s dobrými mravmi.

50. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenský, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.

51. Odvolateľka má za to, že pokiaľ v súčasnosti sa predmetné psy v byte nenachádzajú a tiež holubí trus je vyčistený, nie je dôvod trvať na tom, že výpoveď je neplatná. Tiež má za to, že súd prvého stupňa preto mal poskytnúť ochranu žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade, ktorý v súčasnosti ani nemá iné možnosti bývania než v predmetnom byte. V tejto súvislosti považuje výpoveď za rozpornú s dobrými mravmi.

52. Odvolací súd pripomína, že platnosť výpovedných dôvodov sa neposudzuje ku stavu, aký nastal po daní výpovede, ale ku stavu, aký tu bol najneskôr v čase, kedy bola výpoveď daná. Preto ani prípadná okolnosť, že aktuálne, teda po podaní výpovede, odpadli výpovedné dôvody, nie je relevantnou z hľadiska posúdenia platnosti výpovede a súčasne z tohto dôvodu výpoveď nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

53. Výpoveď z nájmu bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi ani v prípade, ak osoba, ktorej sa výpoveď dotkne, nemá inú možnosť bývania; táto otázka môže mať význam v konaní o vypratanie bytu, ohľadne ktorého bola daná platná výpoveď, čo ale nie je prejednávaný prípad.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom zamietavom výroku II. ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil, vrátane vecne správneho výroku III. v časti priznaných trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade ako súvisiaceho výroku.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a .

56. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému preto odvolací súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. .

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).