Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-19-2020.pdf
PDF · 105.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/19/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci nariadenia výkonu rozhodnutia oprávneného (otca): Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX K., prechodne bytom K. XX, XXX XX K., zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč a povinnej (matky): N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. K. č. X, vo veci maloletého: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, pracovisko Skalica, o odvolaní povinnej (matky) proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 8Em/2/2020-9 z 23. apríla 2020, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia - Okresného súdu Skalica č. k. 8P/71/2018 - 89 zo dňa 13.02.2019, právoplatného dňa 21.02.2019, ktorým bolo maloleté dieťa: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zverené do osobnej starostlivosti matky N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., M. XX, s účinnosťou od 25.06.2018 a otcovi Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., M. XX, prechodne bytom K., K. XX, bol upravený styk s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v roku od soboty od 9.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny.
2. Súd výkon predmetného rozhodnutia nariadil aplikujúc ustanovenia § 376 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 8P/71/2018 súd upravil rodičovské práva a povinnosti oprávneného (otca) k maloletému. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2019. Napriek tomu, povinná (matka) maloletého podľa vyjadrenia oprávneného (otca) svojvoľne zasahuje do styku oprávneného (otca) s maloletým, pričom odo dňa právoplatnosti rozsudku, t.j. od 21.02.2019 sa uskutočnilo asi 6 stretnutí maloletého s oprávneným (otcom). Nakoľko mal súd za to že, uložená povinnosť nebola povinnou (matkou) dobrovoľne splnená, návrhu oprávneného (otca) vyhovel a nariadil výkon rozhodnutia.
3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala povinná (matka) včas odvolanie, v ktorom uviedla, že styk oprávneného (otca) s maloletým upravený rozhodnutím sp. zn. 8P/71/2018 zo dňa 13.2.2019 prebiehal do 12. marca 2020 tak, ako bolo v právoplatnom rozsudku určené a povinná (matka) si svoje povinnosti riadne plní. Oprávnený (otec), ktorý bol predmetným rozsudkom zaviazaný prispievať na výživu maloletého X. dlží na výživnom k dnešnému dňu sumu 600,00 Eur. Vyjadrenie oprávneného (otca), že od právoplatnosti rozsudku, teda od 21.2.2019 sa uskutočnilo cca 6 stretnutí s maloletým X. je klamlivé a nezakladá sa na pravde. Od právoplatnosti rozsudku do podania návrhu oprávneného (otca) na výkon rozhodnutia ubehlo 29 párnych týždňov. Prečo oprávnený (otec) čakal až do vyhlásenia mimoriadnej situácie a nedomáhal sa styku s dieťaťom hneď pri prvom „nerešpektovaní nariadenia súdu a bránení styku otca s dieťaťom“? Ako si mohol vybudovať „úžasný vzťah otca a syna“, keď
matka bránila styku? Na základe čoho súd usúdil, že uložená povinnosť nebola povinnou (matkou) dobrovoľne splnená a súd návrhu oprávneného (otca) vyhovel a nariadil výkon rozhodnutia? Ďalej povinná (matka) namietala, že dňa 12.03.2020 od 6,00 hod. Vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu pre územie Slovenskej republiky v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19. Z toho dôvodu bolo Usmernením ministerky školstva prerušené vyučovanie na školách a školských zariadeniach od 16. marca 2020, ktoré do dnešného dňa tiež trvá. Povinná (matka) musela s maloletým X. zostať doma a zabezpečiť mu potrebnú celodennú starostlivosť, nakoľko v Materskej škole W. K., ktorú maloletý navštevuje bolo prerušené vyučovanie. Po vyhlásení mimoriadnej situácie dňa 12.3.2020, kedy bol obmedzený pohyb osôb, zakázané stretávanie sa s inými osobami žijúcimi mimo spoločnej domácnosti nebol maloletý X. u oprávneného (otca). Podľa povinnej (matky) styk rodiča s maloletými deťmi nie je počas vyhlásenej mimoriadnej situácie nijako upravený a kompetentnými orgánmi neboli prijaté žiadne opatrenia, ktorými sa rodičia majú riadiť. Bolo len odporučené, že ak v spoločnej domácnosti žijú staršie osoby, nie je vhodné, aby deti do takejto domácnosti chodili. Oprávnený (otec) maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je dôchodkyňa a z toho dôvodu povinná (matka) chráni svoje a synovo zdravie. Od 18.3.2020 bola povinná (matka) práceneschopná z dôvodu choroby, poberala nemocenské dávky a starala sa o maloletého X.. Po ukončení práceneschopnosti od 1.4.2020 si povinná (matka) uplatnila ošetrovné z dôvodu poskytnutia osobnej a celodennej starostlivosti o maloletého. Nakoľko je nárok na ošetrovné podmienený osobnou celodennou starostlivosťou o dieťa, nie je možné, aby bol výkon súdneho rozhodnutia počas poberania ošetrovného zo strany povinnej (matky) plnený a dieťa bolo odovzdané oprávnenému (otcovi). Podľa názoru povinnej (matky) má Uznesenie Vlády Slovenskej republiky vyššiu právnu moc a ochrana verejného zdravia je dôležitejšia, ako rozsudok súdu, ktorým sa upravuje styk oprávneného (otca) s dieťaťom a po skončení krízovej situácie a ukončení poberania ošetrovného bude styk maloletého s oprávneným (otcom) prebiehať tak ako je právoplatným rozsudkom určené. Povinná (matka) sa ďalej odvoláva na to, že oprávnený (otec) ju v minulosti fyzicky napadol a o syna nejaví záujem, nakoľko mu počas mimoriadnej situácie nezavolal, neprišiel ho navštíviť do nemocnice. Ďalej povinná (matka) namietala, že pokiaľ ide o trestné oznámenie oprávneného (otca) zo dňa 17.5.2019, maloletého X. nemohla oprávnenému (otcovi) odovzdať z dôvodu, že si plnila svoje pracovné povinnosti. Povinná (matka) uviedla, že si povinnosť vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 8P/71/2018 zo dňa 13.2.2019 riadne plní a dôrazne odmieta vyjadrenia oprávneného (otca) uvedené v návrhu na výkon rozhodnutia.
4. Dňa 11.6.2020 podal správu o priebehu styku maloletého s oprávneným (otcom) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici. V zmysle predmetnej správy sa styk oprávneného (otca) s maloletým v súčasnej dobe nerealizuje. Povinná (matka) ako dôvod, pre ktorý sa maloletý s oprávneným (otcom) nestretáva uviedla rovnaké argumenty ako v odvolaní.
5. Oprávnený (otec) sa k odvolaniu povinnej (matky) vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 16.06.2020. Oprávnený (otec) s odvolaním povinnej (matky) nesúhlasí, nakoľko je nezrozumiteľné, zmätočné, zavádzajúce a jednotlivé tvrdenia si navzájom odporujú. Po tom, čo súd právoplatne rozhodol o úprave styku sa so synom stretával iba sporadicky, nakoľko mu ho povinná (matka) odmietala odovzdať. Povinná (matka) v odvolaní na jednej strane vytýka, že so synom nebol a na druhej strane trvá na tom, že syn s ňou musí byť celý deň. Nerealizovanie styku oprávnený (otec) riešil už v roku 2018 cez kolízneho opatrovníka a dodnes nedošlo k zlepšeniu, povinná (matka) styk stále marí. Oprávnený (otec) ďalej poukázal na agresívne správanie povinnej (matky) a vulgárnu komunikáciu z jej strany. Oprávnený (otec) poukázal na to, že povinná (matka) v odvolaní spomína chorobu syna vo februári 2020, aby vzápätí uviedla, že od marca 2020 synovi bráni tráviť čas s oprávneným (otcom). Povinná (matka) uvádza, že pracuje v sociálnom zariadení, teda sama mohla syna ohroziť, nakoľko pracuje v choroboplodnom prostredí. Povinnej (matke) prekáža Covid -19 len tam, kde ho môže využiť pre zdôvodnenie jej nezákonného konania. Ďalej oprávnený (otec) poukazuje na to, že povinná (matka) maloletého pred svojimi starými rodičmi nechráni. Príspevok na ošetrenie člena rodiny je podľa slov povinnej (matky) podmienený celodennou starostlivosťou, ale v skutočnosti však nejde o klasické ošetrovné, ale iba o opatrenie v súvislosti s COVID-19. Celé toto konanie povinnej (matky) je jej snahou zničiť vzťah s oprávneným (otcom). Kompetentné orgány sa opakovane vyjadrili, že pandémia neznamená, že povinní rodičia môžu poškodiť práva svojich detí. Žiadny úrad nikdy neuviedol, že by malo prichádzať k bráneniu styku oprávnených rodičov a detí, ale naopak takéto zásahy do práv detí priamo odmietli. Aj kolízny opatrovník uviedol, že styk oprávneného (otca) s maloletým by mal prebiehať, nakoľko bývajú v jednom okrese a dieťa nechodí MHD. Povinná (matka) nespochybnila oprávneným (otcom) uvádzaný
skutkový stav ani ohrozenie záujmu maloletého dieťaťa. Naopak potvrdila, že priebeh styku úmyselne marí, že nerešpektuje rozsudok, keďže sa podľa povinnej (matky) ani rešpektovať nemusí. Na základe uvedeného oprávnený (otec) navrhuje aby odvolací súd odvolanie odmietol.
6. Povinná (matka) k vyjadreniu oprávneného (otca) uviedla, že na svojom odvolaní trvá v plnom rozsahu. Ďalej uviedla, že oprávnený (otec) si počas celej doby, čo bola vyhlásená mimoriadna situácia t. j. od 12.3.2020 do dnešného dňa, osobne pre maloleté dieťa v mieste bydliska povinnej (matky), tak ako je uvedené v predmetnom rozsudku, ani raz nebol. Takže povinná (matka) ani nemohla brániť styku oprávneného (otca) s dieťaťom, lebo oprávnený (otec) si pre dieťa neprišiel a preto jej nie je jasné, čo ho viedlo k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia, keď on sám ho nedodržiaval.
7. K vyjadreniu povinnej (matky) sa oprávnený (otec) znova vyjadril v podaní zo dňa 7. júla 2020 a poukázal na to, že povinná (matka) v odvolaní sama priznala, že mu v styku s maloletým bráni keď sa vyjadrila, že „svoje povinnosti vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Skalica si bude plniť až po skončení mimoriadnej situácie a ukončení jej OČR. Povinná (matka) tak nezameniteľne uviedla, že svojvoľne marí styk oprávneného (otca) so synom a bude tak robiť aj naďalej.“ Oprávnený (otec) uviedol, že sa stretnutia so synom opakovane domáhal, no povinná (matka) mu v tom bránila. Správanie povinnej (matky) považuje za nie len arogantné a nebezpečné, ale aj nezákonné. Výkon rozhodnutia je v danom prípade nevyhnutným, nakoľko sama povinná (matka) opakovane uviedla, že styk bude svojvoľne a úmyselne mariť aj naďalej. Výkon rozhodnutia musí taktiež zabezpečiť ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa a styk oprávneného (otca) s dieťaťom k nemu nepochybne patrí.
8. Vyjadrenie oprávneného (otca) bolo zaslané povinnej (matke) dňa 16.7.2020, povinná (matka) sa k nemu nevyjadrila.
9. Podľa § 2 ods. 1, § 377 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 377 CMP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 65 a § 66 CMP), dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Podľa čl. 4 druhá veta CMP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
13. Predmetom konania je nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k. 8P/71/2018 - 89 zo dňa 13.02.2019, ktorým bol upravený styk oprávneného (otca) s maloletým dieťaťom
- synom X. W., každý párny týždeň v roku od soboty od 9.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny. Návrh na výkon súdneho rozhodnutia bol podaný oprávneným (otcom) osobne na súde prvej inštancie dňa 20.04.2020. Oprávnený (otec) ho podal na základe skutočnosti, že uvedené rozhodnutie súdu povinná (matka) vôbec nerešpektuje. Oprávnený poukázal na to, že zo strany povinnej (matky) mu nebol opakovane umožnený styk s maloletým povinná (matka) sa snaží prekaziť styku s maloletým a to tým, že keď má ísť k oprávnenému (otcovi) je vždy chorý. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie č. k. 8Em/2/2020-9 zo dňa 23.4.2020. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatuje, že povinná (matka) svojvoľne zasahuje do styku oprávneného (otca) s maloletým, pričom odo dňa
právoplatnosti rozsudku, t.j. od 21.02.2019 sa uskutočnilo asi 6 stretnutí maloletého s oprávneným (otcom), a teda uložená povinnosť podľa súdu prvej inštancie nebola zo strany povinnej (matky) dobrovoľne splnená. Ako vyplýva zo súdneho spisu vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal iba návrh oprávneného (otca). Proti uzneseniu podala odvolanie povinná (matka) a namietala, že si svoje povinnosti riadne plní a styk neprebiehal iba po vyhlásení mimoriadnej situácie, teda po 12.03.2020.
14. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
15. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
16. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
17. Podľa § 376 ods. 2 CMP, súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
18. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len ako „Vyhláška č. 207/2016 Z. z.“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
19. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z. pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
20. Podľa § 3 ods. 3 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z. ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav dostatočne a znemožnil povinnej (matke) aby uskutočňovala jej patriace procesné práva tým, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia nevyzval povinnú (matku) aby sa vyjadrila k návrhu oprávneného ani inak nezisťoval, či sa povinná (matka) podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná (matka) nemôže podrobovať rozhodnutiu sp. zn. 8P/71/2018 - 89 zo dňa 13.02.2019. Súd prvej inštancie na základe uvedeného nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z. a v zmysle čl. 6 základných princípov CMP a § 35 CMP, keď nekonal v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci (tzv. princíp materiálnej pravdy), nakoľko skutočný stav veci v danom prípade nie je možné zistiť iba na základe vyjadrenia jedného účastníka konania, t.j. oprávneného (otca). V zmysle Vyhlášky č. 207/2016 Z. z., základných princípov CMP a § 35 CMP, mal súd prvej inštancie vyzvať povinnú (matku) aby sa vyjadrila k návrhu otca a aby uviedla, či sa podrobuje rozhodnutiu. V prípade rozporov v tvrdeniach oprávneného (otca) a povinnej (matky) mal súd prvej inštancie zisťovať skutočný stav dopytom na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, prípadne za účelom zistenia skutočného stavu nariadiť pojednávanie. Ak by súd dospel k záveru, že povinná (matka) sa nepodrobuje rozhodnutiu súdu, má súd povinnosť zisťovať, či v danom prípade existujú ospravedlniteľné dôvody pre ktoré sa povinná (matka) nemôže rozhodnutiu podrobovať. V prípade, ak súd existenciu takýchto dôvodov nezistí, má vykonať všetky opatrenia smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinností a až v prípade ak ani po vykonaní predmetných opatrení nedôjde k dobrovoľnému plneniu povinnosti, súd nariadi výkon rozhodnutia.
22.
Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že v tvrdeniach oprávneného (otca) a povinnej (matky) sú zrejmé rozpory, ktoré je potrebné v ďalšom konaní odstrániť. Oprávnený (otec) v návrhu na výkon rozhodnutia tvrdil, že od vydania rozsudku ku dňu 18.04.2020 (kedy oprávnený spísal predmetný návrh) prebehol styk
s maloletým iba šesťkrát. Na druhej strane povinná (matka) v odvolaní a vo svojich ďalších vyjadreniach tvrdí, že styk s oprávneným (otcom) prebiehal do 12.03.2020, tak ako to bolo v právoplatnom rozsudku určené, teda tvrdila, že si svoje povinnosti riadne plní a styk neprebiehal iba po vyhlásení mimoriadnej situácie, teda po 12.03.2020. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica v správe o priebehu styku zo dňa 04.06.2020 konštatuje iba to, že styk maloletého s oprávneným (otcom) neprebieha v súčasnosti.
23. Odvolací súd zároveň v danej veci dodáva, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je zvlášť citlivým konaním. V rámci tohto konania má mať súd v prvom rade na zreteli najlepší záujem dieťaťa. Rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa je základná procesná zásada vyjadrená v čl. 4 CMP, podľa ktorého platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Z procesného hľadiska sa má uvedené odraziť práve v riadnom a presvedčivom odôvodnení, ktoré sa týka maloletého. Nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých môže mať výrazným spôsobom dopad na maloleté dieťa a jeho psychiku, preto je v prvom rade potrebné využiť všetky prostriedky, ktoré zasahujú do postavenia a práv dieťaťa v čo najmenšom rozsahu. Nariadenie výkonu rozhodnutia prichádza do úvahy až v prípade, ak ostatné inštitúty, ktoré nemajú donucovaniu povahu a smerujú k dobrovoľnému plneniu povinnosti sa minuli účinku. Záujem maloletého dieťaťa a zachovanie kladných rodinných vzťahov musí byť preto prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým. Preto úlohou súdu v konaniach týkajúcich sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je vykonať všetky opatrenia smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinností a takýmto spôsobom dbať o najlepší záujem dieťaťa a až keď takého opatrenia zlyhajú pristúpiť k nariadeniu výkonu rozhodnutia ako ku krajnému riešeniu.
24. Súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že povinná (matka), ktorá dieťa vychováva, by mala mať na zreteli, že styk s druhým rodičom je na prospech dieťaťa, jeho normálneho psychického vývoja, a preto by mala napomáhať dieťaťu pri vytváraní dobrého vzťahu s oprávneným (otcom). Úspešná realizácia styku je možná nielen rešpektovaním samotného rozhodnutia, ale aj vzájomnou toleranciou a komunikáciou rodičov. Vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou Covid-19 nemôže brániť v styku oprávneného (otca) s maloletým a už vôbec z dôvodu, že oprávnený (otec) býva v domácnosti, kde žijú staršie osoby. K odopretiu realizácie styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom, by v súvislosti so zabránením šírenia ochorenia Covid-19 mohlo dôjsť v prípade, ak by bola nariadená povinná izolácia dieťaťa alebo rodiča. (zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti zverejneného na webovej adrese K./Stranky/aktualitadetail. aspx?announcementID=2738).
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie, umožniť povinnej (matke) aby sa vyjadrila k návrhu oprávneného (otca) na výkon rozhodnutia, zistiť skutočný stav veci a zistiť prípadnú existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu. V prípade zistenia existencie ospravedlniteľných dôvodov zvážiť postup v zmysle Vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, a to všetko za účelom riadneho a dôsledného posúdenia návrhu oprávneného (otca) na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletého. Následne súd prvého stupňa vykoná všetky opatrenia (napr. uloženie pokuty, výzvy na plnenie) smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Vzhľadom na uvedené rozpory v tvrdeniach oprávneného (otca) a povinnej (matky) odvolací súd dáva do pozornosti možnosť nariadiť pojednávanie v danej veci. Následne súd vo veci opätovne rozhodne, v novom rozhodnutí náležitým spôsobom vyhodnotí tvrdenia oprávneného (otca) a povinnej (matky) v nadväznosti na vykonané dokazovanie, svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom odôvodní, pričom primárne prihliadne na najlepší záujem maloletého.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).