Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-99-2023.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/99/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej v konaní navrhovateľky: I. I., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XX, zast. N.. Lenka Bazelidesová, advokátka, so sídlom Adlerova 839/11, Košice, proti odporcovi: I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, H., zast. JUDr. Karin Juhásová, advokátka, so sídlom Húskova 19, Košice o určenie príspevku na výživu matky, o odvolaní povinného z výživného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 14Pc/10/2018 -221 zo dňa 18.05.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III..
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania je po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu konanie o určenie príspevku na výživu navrhovateľky.
2. Okresný súd Košice -okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozhodol cit.:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu jej výživy za obdobie od 1.2.2018 do 2.3.2019 v sume 150,00 eur mesačne, v celkovej sume 1.959,66 eur v mesačných splátkach po 150,00 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pod následkom straty výhody splátok.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd vychádzal zo zisteného skutočného stavu, podľa ktorého považoval za nesporné, že odporca je otcom mal. dieťaťa. Odporca je zamestnaný v spoločnosti S. K. G.. na základe dohody o pracovnej činnosti, ale počas trvania posledného zamestnania v roku 2018 bol práceneschopný a bol na PN po dobu 1 roka a z tohto dôvodu bol nútený aj ukončiť pracovný pomer. Zdravotné problémy pretrvávajú až do dnešných dní, pričom zdravotné problémy sa prejavujú hlavne v tom, že má problémy s chrbticou a nekontrolovane odpadáva. Na základe uvedeného má sťaženú možnosť nájsť si prácu v trvalom pracovnom pomere, a preto sa zamestnal aspoň dočasne brigádnický, kde momentálne dosahuje mesačný príjem vo výške 124,00 eur. Vzhľadom na výdavky uviedol, že prispieva na výživu maloletej D. sumou 130,00 eur mesačne, má výdavky na bývanie vo výške cca 81,00 eur, má výdavky na stravu a hygienu, tak ako bežný kultúrny človek vo výške zhruba 150,00 eur a ďalej má výdavky na cestovné vo výške zhruba 30,00 eur, pretože jazdí mestskou dopravou.
4. Na základe zisteného skutočného stavu súd právne posúdil, že je daná dôvodnosť uplatnenej výšky príspevku na výživu z dôvodu, že čistý príjem navrhovateľky po vykonanom dokazovaní v priebehu konania predstavoval v priemere výšku 555,00 eur. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka v období dvoch rokov odo dňa pôrodu poberala nemocenské a sociálne dávky v sume 346,00 eur mesačne, čo predstavovalo celkovú sumu 8.304,00 eur. V konečnom dôsledku podľa súdu príjmy navrhovateľky klesli priemerne o sumu 209,00 eur mesačne. Súd v predmetnom konaní skúmal aj príjem odporcu na základe jeho pracovného pomeru, ktorý v tom čase trval do 31.10.2019, čo predstavuje mesačný príjem odporcu 700,00 eur s tým, že bol práceneschopný 1 rok a z tohto dôvodu bol nútený aj ukončiť pracovný pomer. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti S. K. G.. na základe dohody o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 124,00 eur. Zároveň odporca po vykonanom dokazovaní uviedol, že má zdravotné problémy, ktoré dodnes pretrvávajú, v dôsledku čoho si nemôže nájsť prácu v trvalom pracovnom pomere. Súd vychádzal z princípu potencionality príjmom povinného s poukazom na zistené skutočnosti, že odporca vzhľadom na svoj vek, dosiahnuté vzdelanie a záľubu, kde ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 20.4.2023, bol v rokoch 2019-2022 aktívnym futbalistom. Zároveň súd posudzoval skutočnosť, že odporca bol od 1.11.2019 evidovaný na úrade, práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie s tým, že posledné potvrdenie účasti odporcu na úrade práce bolo dňa 18.3.2020. Zároveň podľa súdu odporca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal zlý zdravotný stav, ktorý ako uviedol je príčinou toho, že si nie je schopný nájsť trvalé zamestnanie. Odporca súdu nepredložil žiadne lekárske potvrdenia preukazujúce jeho zlý zdravotný stav. Súd nevzal do úvahy sumu 488,00 eur, ktorú odporca žiadal započítať na výživné, keďže uvedená suma predstavovala výdavky vynaložené na starostlivosť mal. dieťaťa. Súd posúdil, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť výživné na navrhovateľku vo výške 150,00 eur mesačne od 1.2.2018 do 2.3.2019. Súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcom z dôvodu, že navrhovateľka rozšírila uplatnený návrh o určenie príspevku na výživu matky o obdobie od 2.3.2017 do 31.1.2018 podaním doručeným súdu až dňa 14.6.2021, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
5. Povinný z výživného podal proti výroku I. rozsudku odvolanie a ustanovením § 365 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, namietajúc že súd nesprávne určil deň, od ktorého odporcu zaviazal platením výživného, ako aj posledný deň lehoty. Má za to, že v súdnom konaní hodnoverným spôsobom preukázal svoj príjem z dohody o pracovnej činnosti a uviedol súdu prvej inštancie svoje výdavky, tento na jeho príjem ani výdavky vôbec neprihliadal a napriek týmto skutočnostiam vychádzal pri určení príjmu povinného z princípu potencionality. Má za to, že súd napriek opakovanej argumentácii povinného v súvislosti s jeho návrhom na zohľadnenie sumy vo výške 488,- EUR, ktorú navrhovateľke preukázateľne uhradil na jej výživu, si súd prvej inštancie nekriticky osvojil tvrdenia navrhovateľky bez toho, aby riadne vyhodnotil všetky dôkazy prezentované v súdnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol.
6. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp.zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
10. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu dospel odvolací súd k záveru, že určená suma výživného zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie. V prípade príspevku na výživu nevydatej matky ide o mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu na jej výživu (§ 74 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť je teda časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok možno určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvýkrát príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). V preskúmavanej veci súd v súlade s vyššie uvedeným skúmal a porovnával majetkové pomery matky v rozhodnom období. Majetkové pomery povinného sa skúmajú len do tej miery, či je povinný schopný takýto kompenzačný príspevok na výživu matke dieťaťa platiť. V konaní bolo preukázané, že príjem navrhovateľky v dôsledku tehotenstva klesol v priemere o 209 Eur mesačne. Ňou uplatnená výška príspevku vo výške 150 Eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že pri ustálení výšky príjmu povinného pre účely určenia výšky príspevku je potrebné aplikovať zásadu potencionality s poukazom jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem. Povinný v minulosti pracoval ako sanitár s príjmom 720 Eur mesačne, privyrábal si u brata, ktorý prevádzkuje predajňu lahôdok. Hoci tvrdil, že má zdravotné problémy, tieto súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.
11. Povinný z výživného namieta, že súd určil povinnosť platiť príspevok na výživu od 1.2.2018, pričom návrh bol podaný až dňa 2.2.2018. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pri rozhodovaní o výživnom podľa § 74, ods. 1 Zákona o rodine neprichádza do úvahy aplikácia § 77, ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno priznať výživné pre plnoletú osobu len od podania návrhu. Pri tomto druhu vyživovacej povinnosti (§ 74, ods. 1 Zákona o rodine), platí výnimka z uvereného pravidla a výživné pre plnoletú osobu v tomto prípade možno priznať aj za obdobie pred začatím konania, najskôr odo dňa pôrodu dieťaťa. K tomuto záveru súdu nasvedčuje jednak rozsiahla súdna prax, ako aj judikatúra, z ktorej vyplýva, že pre priznanie nároku podľa § 74 neplatí druhá veta ustanovenia § 77, ods. 1, podľa ktorej možno výživné priznať len od začatia konania ( viď R1/61) Správne súd postupoval aj pri určení posledného dňa lehoty, do ktorého nárok priznal. Ako to vyplýva z ust. § 74, ods. 1 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť trvá max. do dvoch rokov od narodenia dieťaťa. Mal. D. sa narodila dňa X.X.XXXX, preto lehota určená podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť determinujúca začiatok, od ktorého sa odvíja. ( § 122, ods. 2 Občianskeho zákona). V súlade s uvedeným, koniec lehoty pripadá na deň 2.3.2019, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
12. Ďalšia odvolacia námietka smeruje voči nesprávnemu záveru súdu o započítaní sumy 488 Eur, ktoré otec poukázal matke na výživné. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, otec v období od 24.5.2017 do 2.10.2017 poukázal na účet matky rôzne sumy, z ktorých časť vo výške 488 Eur bola určená podľa tvrdení povinného na úhradu nákladov matke. Predmetom konania je obdobie od 1.2.2018 do 2.3.2019, t.j. aj v prípade, ak povinný uhradil matke ním tvrdenú sumu, išlo o obdobie, ktoré nie je predmetom konania, preto nie je možné takého plnenie započítať.
13. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali vplyv na správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).