Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/5/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľa I. Q., narodeného XX.XX.XXXX proti osobe povinnej z platenia výživného: H.. U. Q., rod. V., narodenej XX.XX.XXXX, bytom P. nad B., Elektrárenská XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom Poprad, Okružná 36, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní rodičov (podaných v čase neplnoletosti I.) proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 138 zo dňa 05.09.2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Podaným návrhom na začatie konania sa domáhal otec zmeny rozsahu výživného na v tom čase maloletého syna I. zo sumy 30,- Eur, na sumu 200,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že došlo k zmene pomerov na strane syna. V priebehu konania nadobudol I. plnoletosť a na podanom návrhu zotrval a žiadal stanoviť výživné zo strany matky ako osoby povinnej z výživného vo výške 200,- Eur mesačne.

2. Matka akceptovala navýšenie potrieb syna, súhlasila so zvýšením výživného na sumu 80,- Eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia.

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín číslo konania -65 zo dňa 28.10.2015 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany matky pre maloletého I. Q., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 Eur na sumu 160 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca od 10.12.2018 opakovane do budúcna, II.dlžné výživné zo strany matky za obdobie od 10.12.2018 do 31.8.2019 vo výške 1 007,25 Eur je matka p o v i n n á zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, III.v prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a, IV.žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

4. Rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že naposledy bolo o úprave výživného rozhodnuté rozsudkom v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín č.k. , rozsudkom zo dňa 28.10.2015, ktorým bola matka zaviazaná prispievať na výživu maloletého I. sumou 30,- Eur mesačne. Súd porovnal pomery v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania . Otec pracoval ako SZČO a jeho hrubý mesačný príjem za rok 2014 bol 16 574,37 Eur, jeho čistý mesačný

príjem bol asi 800 Eur. Maloletý I. navštevoval 8. ročník základnej školy, stravoval sa v škole, kde otec splatil 20,- Eur mesačne. Otec mal zvýšené náklady v súvislosti s ochorením maloletého na psoriázu 10,- Eur mesačne. Matka podľa dohody o vyporiadaní BSM, nadobudla nehnuteľnosti patriace do BSM a prevzala na seba všetky záväzky vzniknuté za trvania BSM. Platila splátky hypotekárneho úveru vo výške 432,- Eur mesačne. Bola živnostníčkou a jej príjem bol asi 400,- Eur mesačne v čistom. Vo svojej výpovedi uviedla, že chce ukončiť podnikanie, pretože sa jej nedarí, a preto bola ochotná platiť výživné len vo výške 30,- Eur mesačne.

5. V súčasnosti maloletý navštevuje W. elektrotechnickú, V. 1, V.. Výdavky spojené s návštevou školy predstavujú mesačne poplatky v sume 26,- Eur za obedy, 8,- Eur školské pomôcky a potreby, 10,- Eur stužková. Otec maloletému uhrádza cestovné MHD 10,- Eur mesačne, oblečenie a hygienické potreby približne 65,- Eur mesačne. Maloletý sa naďalej lieči na psoriázu, otec mu zakupuje lieky a potrebnú kozmetiku, náklady na lieky, lekársku starostlivosť a kozmetiku sú asi 20,- Eur mesačne. Cez leto bol na liečení v kúpeľoch W., pobyt bol hradený zo zdravotného poistenia, otec mu zaplatil vreckové. Maloletý I. sa venuje fitnes, mesačné náklady sú asi 30,- Eur. Otec mu dáva 40,- Eur mesačne ako vreckové. Samozrejme, ďalšie náklady má na stravu, ktoré vyčíslil asi na 150,- Eur mesačne.

6. Prijal záver, že je dôvodné vyhovieť návrhu čiastočne. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že matka sa dobrovoľne vzdala výhodnejšieho zamestnania, keďže sama požiadala o ukončenie pracovného pomeru, bez toho aby mala prísľub iného zamestnania. V súčasnosti je matka viac ako pol roka nezamestnaná a poberá podporu v nezamestnanosti. V regióne kde matka žije, je však množstvo pracovných príležitosti. Preto, ak by matka sa skutočne chcela zamestnať, prácu by si už v dávno našla. Namiesto aktívneho hľadania práce, sa však matka prihlásila na ďalšiu vysokú školu, v odbore, ktorý absolútne nesúvisí s jej terajším vzdelaním. Súd konštatuje, že nie je možné vnímať matku ako nezamestnanú, a taktiež nezohľadnil jej prípadné výdavky na externé štúdium. Súd tiež poukazuje na to, že matka ani nepreukázala, že si prácu hľadá. Matka je vysokoškolsky vzdelaná, v odbore podnikania, a taktiež jej zdravotný stav nijako neobmedzuje v hľadaní si práce. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd vychádzal z toho, že v možnostiach a schopnostiach matky je dosahovať príjem, ktorý jej umožní platiť určené výživné. V súčasnosti je podľa stránky Úradu práce sociálnych vecí a rodiny na Slovensku voľných viac ako 87 000 pracovných miest.

7. Rozhodol aj o dlžnom výživnom. Súd zvyšoval výživné zo strany matky od 10.12.2018 do budúcnosti. Určením výživného od podania návrhu, potom vznikol matke dlh za obdobie od 10.12.2018 do 31.08.2019 t.j. 8 mesiacov a 22 dní, vo výške 1 007,25 Eur ( 8 mesiacov x 160 Eur = 1 280 Eur + - 113,55 Eur spolu mala zaplatiť 1 393,55 Eur. Zaplatila 6 x 30 Eur = 180 Eur, + 22 dní 12/2018 = 21, 29 Eur, + 2 x 80 Eur = 160 Eur, + spolu 386,29 Eur, 1393,55 - 386,3 = 1 007,25 Eur. Súd prihliadol na to, že matka má k dispozícii finančné prostriedky, teda je schopná zaplatiť tento dlh v hotovosti.

8. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona o rodine.

9. O trovách konania rozhodol podľa .

III. Obsah odvolaní a vyjadrení k odvolaniu

10. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Napadá rozsudok v celom rozsahu, navrhuje jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie. Súd mal zvýšiť výživné na sumu 200,- Eur mesačne. Z toho vyplýva, že súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné, avšak bral do úvahy, že matka platí synovi mobilný telefón a splátky za zariadenie - hodinky s prihliadnutím na to určil výživné v sume 160,- Eur, pričom súd očakáva, že matka bude naďalej plniť tieto platby. Nespochybňuje, že matka tieto platby realizovala, no zároveň uvádza, že tieto platby uhrádza dobrovoľne a kedykoľvek od nich môže upustiť. Keďže k tomuto nebola zaviazaná autoritatívnym rozhodnutím súdu, a rodič je tak viazaný plniť si vyživovaciu povinnosť len v rozsahu, v akom to určil súd. Zo samotnej povahy splátky je zrejmé, že po splnení dlhu, na úhradu ktorého sa jednotlivé mesačné splátky započítavajú zanikne matke povinnosť tieto platby v sume 4,- Eur mesačne uhrádzať, a nie je zrejmé, kedy dôjde k zániku predmetného dlhu. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín v súvislosti s charakterom dobrovoľných plnení rodiča, ktoré možno kedykoľvek ukončiť.

11. Matka podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa matky súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil jej schopnosti a možnosti platiť výživné, nezohľadnil jej oprávnené náklady, ktoré považuje za náklady, ktoré súvisia s jej výživou a sú oprávnenými výdajmi, nesprávne zhodnotil jej schopnosti a možnosti nájsť si vhodné zamestnanie, a nevyhodnotil správne jej súčasnú príjmovú situáciu a otázku aktívneho hľadania si zamestnania ako aj dôvody pre skončenie pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom. Čo sa týka tvrdenia súdu, že nepreukázala skutočnosť, že si aktívne hľadá prácu, s týmto takisto nemožno súhlasiť. Je evidovaná na úrade práce cca pol roka a plní všetky povinnosti, ktoré súvisia s evidenciou na tomto úrade, takže, ak by si nehľadala aktívne prácu, čo sa vyžaduje od každej osoby v evidencii, bola by úradom vyradená z evidencie. Taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že v regióne, ( resp. ako uviedol súd, na celom Slovensku ), kde žije, je množstvo pracovných miest. Všetko sú to len domnienky súdu. Ak by aj vzala akúkoľvek inú prácu, ktorá by aj nezodpovedala jej dosiahnutému vzdelaniu, ( ak by ju bez adekvátneho vzdelania vôbec niekto prijal ), dosiahla by príjem, ktorý sa rovná cca príspevku v nezamestnanosti, teda tvrdenie súdu, že má prekonať určité obmedzenia a nedostatky v ponúkanej práci nie je na mieste. Nevidí dôvod, prečo súd uviedol, že sa na ňu pozerá ako na zamestnanú. Osobne sa jej dotklo tvrdenie súdu, že jej postoj k hľadaniu práce je nezodpovedný a ľahkovážny. Nie je známe, na základe akého dôkazu dospel súd prvej inštancie k tomuto tvrdeniu, o ktorom je presvedčený, že ho má preukázaný.

12. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec. Uviedol, že povinnosť matky uhrádzať tieto platby za zariadenie Huawei zanikne približne 24.12.2019. Okrem iného uviedol, že vyživovacia povinnosť voči deťom, ktoré sú odkázané na svojich rodičov je prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Nemožno tak prihliadnuť na matkou uvádzané výdavky. Matka nebola nútená zakúpiť byt v nevyhovujúcom stave, a to za sumu 72.000,- Eur.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“) v spojení s ust. (ďalej aj ako „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie podľa ustanovení § a

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky oboch odvolateľov považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky oboch odvolateľov odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie argumentuje nasledovne.

15. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle ustanovení až . Okruh účastníkov tohto konania treba posúdiť podľa ustanovenia , podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Navrhovateľ bol účastníkom predmetného konania aj pred dovŕšením 18-teho roku svojho veku. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ nadobudol procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti ( ). Od tohto obdobia teda navrhovateľ získal spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo aj obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča v čase, keď bol ešte maloletý. Na základe jeho súhlasu s pokračovaním v konaní sa stal účastníkom konania na strane navrhovateľa. Ak bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti

o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie. Odvolací súd tak pokračoval vzhľadom na jeho súhlas v konaní s navrhovateľom. Ten zotrval na návrhu na zvýšenie výživného na sumu v zmysle podaného návrhu vo výške 200,- Eur.

16. Vychádzajúc z obsahu podaných odvolaní obaja odvolatelia nesúhlasia so stanovenou výškou výživného. Každý z nich považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým sa stanovil nový rozsah výživného za nedostatočne zdôvodnené, majúc za to, že závery súdu o stanovení výšky zvýšeného výživného nemajú základ vo vykonanom dokazovaní. Matka namieta závery súdu o jej možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 160,- Eur mesačne, ktoré nevychádzajú z dostatočne zisteného skutočného stavu veci. Otec ako odvolateľ namieta rozsah výživného stanovený nesprávne, z dôvodu, že súd prihliadol na pravidelné platby, ktoré matka spláca, pričom poukázal na to, že ide o dobrovoľné plnenie matky, ktoré môže byť kedykoľvek v budúcnosti z jej strany ukončené a nevyhodnotil jej majetkove pomery dostatočne.

17. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa , je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

18. Navrhovateľ aj po nadobudnutí plnoletosti je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov. Schopnosť sám sa živiť na jeho strane nenastala. Do nadobudnutia plnoletosti otázka povinnosti rodičov plniť si výživné pre syna nie je spochybniteľná.

19. Pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného je potrebné vyhodnotenie existencie dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku v zmysle , a a to z hľadiska zmeny pomerov na strane povinného rodiča a na strane oprávneného.

20. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že rodičia Tomáša nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo je rozvedené a osobnú starostlivosť zabezpečuje otec, s ktorým syn býva v spoločnej domácnosti. Matka doposiaľ prispievala na výživu syna sumou 30,- Eur, posledná úprava výživného bola vykonaná v roku 2015 rozhodnutím súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Otec považuje mesačne sumu 200,- Eur na výživu syna a aj samotný navrhovateľ zo strany matky ako primeranú, zodpovedajúcu oprávneným potrebám oprávnenej osoby a možnostiam a schopnostiam povinnej osoby.

21. Súd prvej inštancie porovnáva pomery v čase poslednej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. - 65 zo dňa 28.10.2015.

22. Pomery na strane oprávnenej osoby sú zrejmé, súdom prvej inštancie zistené. vtom čase maloletý I. bol žiakom 8. ročníka základnej školy, v súčasnosti je v študentom na strednej škole. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov súd medzi oprávnené náklady zahŕňa náklady na ošatenie, oblečenie, stravu v školskej jedálni, a stravovanie bežné, náklady na hygienické potreby a drogériu, náklady na poplatky súvisiace so štúdiom na strednej škole, náklady na lieky, náklady na športovanie, náklady na internet a mobilný telefón. Celkové mesačné náklady vyčíslil otec približne na sumu 374,- Eur mesačne. Súd vo svojom rozhodnutí pri nákladoch na výživu oprávneného správne konštatoval, že náklady na výživu, vtom čase maloletého I. pochopiteľne proti stavu pôvodnému v čase rozhodovania v roku 2015 sa zvýšili. Pri oprávnených nákladoch je potrebné prihliadnuť aj na objektívny nárast životných nákladov, ktorý súvisí s dospelosťou a dospievaním I.. Zdravotný stav vyžaduje nákup liekov na psoriázu a prípravkov súvisiacich s týmto ochorením. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb oprávnenej osoby je treba uviesť, že nie všetky výdavky oprávnenej osoby, najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky,

musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe ako sú bežné výdaje na stravu, obliekanie, obuv, hygienické potreby, školské potreby. Výdaje tvrdené otcom korešpondujú s vekom a potrebami navrhovateľa.

23. Matka ani nenamieta, otázku nákladov, ktoré sú vynakladané mesačne na výživu I., ani odvolací súd v týchto nákladoch nevzhliadol prehnanosť. Najväčším výdavkom sú nákupy oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, náklady, ktoré súvisia so stravou.

24. Na strane matky možno učiniť záver, že v čase pôvodného rozhodovania dosahovala príjem z titulu živnostenského oprávnenia, a teda podnikania vo výške 400,- Eur netto mesačne. Žila v rodinnom dome, ktorý patril do režimu BSM, mala bežné výdaje súvisiace s bývaním, stravou ošatením, platila hypotéku vo výške 432,- Eur mesačne, respektíve vtom čase za ňu ju splácali rodičia. Na strane otca, v čase pôvodného rozhodovania bolo zistené, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, platia spoločne poplatky za bývanie, jeho príjem je cca 800,- Eur mesačne, podniká na základe živnostenského oprávnenia (č.l. 63 - 64), zo spisu OS Trenčín sp.zn. .

25. V súčasnosti je k pomerom matky možno konštatovať, že táto bola zamestnancom spoločnosti Expo Center, a.s., od 01.03.2016 do 31.01.2019. Za obdobie od 8/2018 do 1/2019 priemerný vymeriavací základ bol vo výške 799,71 Eur mesačne. Ďalej vyplýva, že za obdobie od 11.01.2019 do 28.10.2019 matka mala príjem vo výške vymeriavacieho základu 328,70 Eur zo spoločnosti Prima Zdroj Považská Bystrica, s.r.o.

26. Za situácie takto zisteného skutočného stavu vo vzťahu k oprávneným zvýšeným nákladom oprávnenej osoby je možné konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám I.. Výživné doposiaľ platené matkou je nízke. Otázna však naďalej ostáva výška primeraného výživného, ktorá by rovnako zodpovedala možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie vo vzťahu k skutkovým záverom o schopnostiach a možnostiach matky ako povinného rodiča, konštatuje odvolací súd nedostatočné zistenie skutočného stavu veci pre vyhodnotenie zákonných kritérií rozhodných pre stanovenie rozsahu výživného. Svoje závery odvodňuje nasledovnými argumentmi.

27. Z odôvodenia napadnutého rozsudku vyplýva, že od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matky jej príjem sa zmenil, pretože táto sa zamestnala, bola v trvalom pracovnom pomere a jej príjem bol asi 550,- Eur. V januári 2019 ukončila pracovný pomer. V tom čase už bola študentkou externého štúdia na univerzite D. a Q. v I.. Študovať začala od septembra 2018. Podľa vyjadrenia matky si zvyšuje kvalifikáciu. Súd zistil, že matka má ukončenú vysokú školu podnikania, a v súčasnosti začala študovať externe psychológiu. Od februára 2019 je matka evidovaná na príslušnom úrade práce, a v čase rozhodovania súdu, teda v septembri 2019, naďalej nepracovala a bola v evidencii nezamestnaných. Z lustrácie v SP vyplýva, že v období od 11.01. 11.01.2019 do 28.10.2019 matka mala príjem vo výške vymeriavacieho základu 328,70 Eur zo spoločnosti V. G. V. O., s.r.o.

28. Na výživu maloletého dlhodobo prispievala sumou 30,- Eur mesačne, nad rámec bežného výživného neprispievala, v roku 2018 začala maloletému platiť paušál na mobilný telefón, spolu so zariadením vo výške 22,62 Eur mesačne.

29. Pokiaľ ide o majetkové pomery po rozvode manželstva na základe dohody bývalých manželov mala nadobudnúť nehnuteľný majetok patriaci do BSM, spolu so záväzkami. matka za predaj nehnuteľnosti získala 215.000,- Eur, vyplatila zostávajúcu časti hypotéky, a nadobudla nehnuteľnosť - byt za 72.000,- Eur.

30. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že matka sa dobrovoľne vzdala výhodnejšieho zamestnania, keďže sama požiadala o ukončenie pracovného pomeru, bez toho aby mala prísľub iného zamestnania. Prijal záver, že v regióne kde matka žije, je množstvo pracovných príležitosti. Preto, ak by matka sa skutočne chcela zamestnať, prácu by si už v dávno našla. Namiesto aktívneho hľadania práce, sa však matka prihlásila na ďalšiu vysokú školu, v odbore, ktorý absolútne nesúvisí s jej terajším vzdelaním.

31. Námietky matky smerujú k nedostatočne zisteným jej schopnostiam a možnostiam, ktoré by znamenali jej schopnosť platiť stanovené výživné. Súd stanovuje rozsah výživného vychádzajúc z toho,

že matka ukončila pracovný pomer so svojim zamestnávateľom dobrovoľne, a začala štúdiom externého štúdia na vysokej škole, čím si zvyšuje kvalifikáciu. Poukazuje na to, že začala externe študovať psychológiu, je evidovaná na úrade práce, a v čase rozhodovania súdu v septembri 2019 nepracovala a bola v evidencii nezamestnaných. Poukazuje na to, že matka má dostatok možností sa zamestnať, kde žije je množstvo pracovných príležitostí a prácu by si matka našla. Namiesto aktívneho hľadania práce sa prihlásila na ďalšiu vysokú školu. Súd tak nehľadí na ňu ako na nezamestnanú. Nezohľadňuje jej prípadné výdavky na externé štúdium a prácu si nehľadá.

32. V tomto smere je dôvodné považovať súdom zistený skutočný stav za nedostatočný pre závery súdom stanovenom rozsahu výživného. V rozhodnutí súdu absentuje zdôvodnenie potencionálneho príjmu osoby povinnej platiť výživné, teda potencionálny príjem z ktorého súd pri stanovení sumy 160,- Eur vychádza, keďže hľadí na matku, ako na rodiča, ktorý by príjem dosahovať mal.

33. Potencionalita príjmu znamená, že je možné zhodnotiť, že povinný rodič by mal dosahovať lepšiu zárobkovú činnosť než tú, ktorú deklaroval pre rozhodné obdobie z ktorého sa má stanoviť rozsah výživného. Pre vyhodnotenie otázky potencionality príjmov na strane matky ,bude potrebné zistiť reálne dôvody pre skončenie pracovného pomeru so zamestnávateľom s ktorým matka mala uzavretý pracovný pomer a mala z neho finančný príjem. Pri zistení dôvodov skončenia pracovného pomeru vyhodnotí konanie matky, ktorá ukončila pracovný pomer či ide o dobrovoľné vzdanie sa príjmu z tejto pracovnej činnosti na jej strane ako povinného rodiča. Vzdanie sa zamestnania a zárobku zákon vníma ako dôvod pre aplikáciu potencionality príjmu. Pre tento záver je potrebné vykonať dokazovanie a povinnosťou súdu bude zhodnotiť konanie povinného rodiča, aby bolo zrejmé, že ide o konanie, ktoré znamená možnosť zníženia jeho možnosti pre stanovenie rozsahu výživného. Potencionalita príjmov znamená tiež v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

34. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov, pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej, prihliadol na celkovú hodnotu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj i spôsob života.

35. Zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa zamestnania, zárobku a majetkového prospechu (porovnaj Komentár Zákona o rodine E. Horvath - Erik Varga Wolters Kluwer str. 409).

36. Úvahy súdu o potencionalite príjmu matky sú dôvodné ale potrebné je, odôvodniť a zistiť schopnosti matky pracovať, prijať pracovné ponuky tak, že reálne, že môže dosahovať určitý príjem, z ktorého je potom možné pri stanovení výživného vychádzať. Tie príjmy, ktoré by mohla matka dosahovať musia byť určené, aby bolo z nich možné pri stanovení výživného vychádzať. V odôvodnení rozhodnutia súdu tieto úvahy a závery absentujú.

37. Pri určení výšky potencionálneho príjmu súd vychádza z príjmu, ktorý povinný rodič by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti, poprípade i majetkové, ktoré sú dané fyzickým stavom, jeho vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, dopytom a ponukou na rozumne regionálne určenom trhu práce mohol dosahovať. Matka dosahovala určitý príjem, pred skončením pracovného pomeru u svojho zamestnávateľa.

38. Súd prvej inštancie preto v tomto smere musí vykonať dokazovanie pokiaľ aplikuje otázku potencionality príjmov matky.

39. Náležitým spôsobom je potrebné sa vyrovnať aj s otázkou posúdenia majetkovej situácie matky a jej rodiny, za dôležitú sa považuje otázka ohľadom finančnej hotovosti, ktorú získala za predaj domu. Je potrebné vyhodnotiť tvrdenia matky na strane jednej a tvrdenia otca na strane druhej vo vzťahu

práve k dispozícií s finančnými prostriedkami z predaja tejto nehnuteľnosti s otázkou ceny nehnuteľnosti, existencie, potreby rekonštrukcie danej nehnuteľnosti a vyhodnotenia otázky, primeranosti bývania a potreby toho bývania na strane matky.

40. Pre správne rozhodnutie o výške výživného je potrebné, náležite zistiť dôsledne pomery na strane otca, jeho príjem, jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem. Zdôvodnenie reálneho príjmu otca v rozhodnutí súdu nie je dostatočne zdôvodnené. Súd prvej inštancie príjem otca konštatuje je vo výške od 600,- Eur do 1.200,- Eur, žije v prenajatom byte spolu aj s priateľkou. Zistiť dôvody poklesu jeho príjmu oproti pôvodnému rozhodnutiu . U oboch rodičov je potrebné venovať pozornosť životnej úrovni.

41. Pri vyhodnocovaní kritérií na strane otca, ktorý má rovnako vyživovaciu povinnosť k synovi súd prihliadne na to, že v spoločnej domácnosti žije I. s otcom, a je potrebné reflektovať osobnú starostlivosť otca, ktorá v dôsledku stúpajúceho veku dospelosti, a samostatnosti I. nie je síce tak markantná, ako v čase poslednej úpravy výživného, nemožno ju však opomínať. Ak žije I. v spoločnej domácnosti s otcom, nemožno konštatovať jeho osamostatnenie ani nezávislosť. Úlohou súdu prvej inštancie bude kompenzovať starostlivosť otca, vyčíslením napríklad percentuálneho podielu na komplexných výdavkoch oprávneného I., prihliadnuc na náklady na bývanie, ktoré hradí otec za bývanie.

42. Súd musí ustáliť pomer, akým sa majú rodičia podieľať na úhrade výdavkov plnoletého I. tak, aby to zodpovedalo ich príjmových pomerom, ich schopnostiam a možnostiam a celkovým majetkovým pomerov a životnej úrovni.

43. Úlohou súdu prvej inštancie je teda nanovo rozhodnúť o nároku na zvýšenie výživného, zistiť skutočný stav, z ktorého vyplynú predovšetkým reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča matky, súd vyhodnotí zákonné kritériá pre stanovenie rozsahu nového výživného.

44. Právo na výživu vzniká dieťaťu narodením, a je právom osobnej povahy trvá podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné zarábať a živiť sa. Námietky matky, ktoré smerujú k možnosti si získať príjem z brigádnickej činnosti, k tejto uvádza, že aj v prípade ak by mal plnoletý I. príjmy z brigádnickej činnosti, je ich treba považovať len za čiastkový zdroj príjmov, ktorý uľahčuje hradenie existujúcich výdavkov, nie je zdrojom zvýšenia životnej úrovne osoby oprávnenej do tej miery, aby sa to mohla odzrkadliť vo výške výživného zo strany matky. Navyše náklady, ktoré sú tvrdené, preukázané na výživu plnoletého I. nie sú nedôvodné alebo navýšené.

45. Námietky otca, spočívajú aj v tom, že súd pri stanovení rozsahu výživného prihliadol na výdaje matky, ktorá platí synovi poplatky za platenie mobilného telefónu, pričom poukazuje na to, že mesačné splátky za zariadenie mobilného telefónu majú stanovenú lehotu splatnosti a je tak zrejmé, že povinnosť matky uhrádzať tieto platby zanikne približne dňa 24.12.2019, teda so splatnosťou od poslednej 24 splátky. Matka môže kedykoľvek tieto platby, ktoré realizuje dobrovoľne ukončiť. Môže ich prestať platiť a úvahy, ktoré nastolil súd, môžu viesť k špekulatívnym konaniam rodičov, ktoré sa potom vzdajú dobrovoľného platenia.

46. Potrebné je s odvolateľom súhlasiť, že ide o dobrovoľné plnenie a pokiaľ nie vzťah rodičov a v súčasnosti navrhovateľ a matka postavený na dostatočnej dôvere, platby ktoré sú na báze dobrovoľného platenia nie je možné posudzovať z hľadiska zmeny rozsahu výživného, tak že sa ne prihliadne.

47. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).