Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-261-2014.pdf
PDF · 68.6 KB
Case nature
Subarea
5C/261/2014
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: P. R., T.. R., N.. XX.X.XXXX, C. A. Q. L.. XX/XX, XXX XX D. Y., proti žalovanému: R. A., N.. X.X.XXXX, C. A. K.T. - N. B., W. XXX/X o vyporiadanie BSM, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom zo dňa 17.12.2014 sa domáhala na tunajšom súde proti žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku rozvodom. Žalovaný dňa 14.9.2020 podal na tunajší súd oznámenie o tom, že na základe jeho návrhu, aby ho súd oddlžil vyhlásením konkurzu na jeho majetok, dňa 12.5.2020 bol Okresným súdom Nitra sp.zn. XXOdK/XXX/ XXXX vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Predmetné rozhodnutie právoplatnosť nadobudol dňa 12.6.2020.
2. Podľa ustanovenia § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. platného a účinného v čase vyhlásenia konkurzu (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 167i ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.
3. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len"procesné podmienky").Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
5. Ako bolo uvedené, žalovaný bol rozhodnutím Okresného súdu Nitra oddlžený a na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že právna úprava oddlženia bola do právneho poriadku zavedená zákonom číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii..., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2006. K významnejšej zmene tohto právneho predpisu došlo novelou prijatou v roku 2016 / zákon číslo 377/2016 Z.z./. Podľa aktuálneho znenia zákona č. 7/2005 Z.z. sa právna úprava oddlženia nachádza v jeho štvrtej časti. V dôsledku vyššie uvedenej novely zákona č.
7/2005Z.z. existuje v súčasnosti tzv. „ oddlžovací konkurz“ a „likvidačný konkurz“. V oboch prípadoch, t.j. aj v oddlžovacom konkurze a aj v likvidačnom konkurze dochádza vyhlásením konkurzu k zániku dlžníkovho/ úpadcovho/ bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Avšak následky jeho zániku sú rozdielne. V likvidačnom konkurze je správca osobou oprávnenou na vyporiadanie BSM na miesto úpadcu. V oddlžovacom konkurze sa v prípade, ak ešte nedošlo k vyporiadaniu BSM , stáva v zmysle ustanovenia § 167i zákona č. 7/2005 Z.z. všetok majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu, t.j. dlžníka, súčasťou konkurznej podstaty. Uvedené zákonné ustanovenie je preto potrebné považovať za zákonnú domnienku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa neho do konkurznej podstaty musí patriť celý majetok tvoriaci masu BSM a druhý z manželov má náhradovú pohľadávku voči manželovi, ktorý je v úpadku z titulu vyrovnania podielov podľa § 150 Občianskeho zákonníka a v tomto prípade ide o pohľadávku „ za konkurznou podstatou“.
6. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, t. j. na majetok, ktorý patrí do BSM a súčasne podľa zákona tvorí konkurznú podstatu, predstavuje s poukazom na ustanovenie § 167i odsek 1 zákona o konkurze reštrukturalizácii prekážku konania, pre ktorú nie je možné v civilnom sporovom konaní o vyporiadanie BSM pokračovať. S poukazom na ustanovenie § 161 odsek 1 C.s.p. súd počas celého konania prihliada na to, či sú splnené všetky podmienky na konanie a rozhodnutie vo veci. A keďže v tejto veci zistil taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, spočívajúci v prebiehajúcom konkurznom konaní na majetok žalovaného, postupom podľa § 161 odsek 2 C.s.p. konanie o vyporiadanie BSM zastavil.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. V danom prípade prišlo k zastaveniu konania v dôsledku oddlženia žalovaného rozhodnutím súdu, teda k zastaveniu konania došlo z dôvodu existencie právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona. A uvedené nie je možné z povahy veci považovať za dôvod tzv. procesného zavinenia zastavenia konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.