Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaných T. Z., nar. XX.XX.XXXX v U. a I. I., nar. XX.XX.XXXX v J. U., pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 09.09.2019, č. k. -196, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.09.2020 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda obžalovaného T. Z. podľa oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 14.03.2019, sp. zn. -20 pre prečin výtržníctva podľa spáchaného spolupáchateľstvom podľa a obžalovaného I. I. oslobodil podľa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 14.03.2019, sp. zn. -20 pre prečin výtržníctva podľa spáchaného spolupáchateľstvom podľa v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa , ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.10.2017 v čase okolo 22.00 hod. v obci Bellová Ves číslo 75, okres Dunajská Streda, v miestnom pohostinstve po predchádzajúcej slovnej hádke napadli G. T., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že vo vnútri pohostinstva ho T. Z. raz udrel rukou do tváre, v dôsledku čoho G. T. spadol zo stoličky na zem, následne ho O. I. vytiahol von na ulicu pred pohostinstvo, kde ho bil rukami a kopal ho do rôznych častí tela, predovšetkým do oblasti tváre, brucha a rebier, napriek tomu, že ho vyzval, aby v útoku prestal, čím mu spôsobil otras mozgu, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie steny brušnej a pomliaždenie tváre, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia do dňa 16.11.2017, pretože u obžalovaného Z. skutok nie je trestným činom a u obžalovaného I. I. nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa bol poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že čo sa týka obžalovaného Z. tento nepopiera, že došlo k hádke medzi ním a poškodeným a následnému odsoteniu z dôvodu, že poškodený ho chcel objímať a vešať sa naňho. Verziu obžalovaného o odsotení poškodeného, teda nie ranu päsťou, či dlaňou, potvrdzuje jednak obžalovaný I., ale i svedkyňa Z., ktorá rovnako nepočula žiadne vyhrážky, len hádku o peniaze, drgnutie poškodeného a jeho následný „pád“ na mrazák. Svedok V. si fyzický kontakt poškodeného s obžalovaným Z. ani nevšimol, zaregistroval len hádku o peniaze. Obžalovaní a poškodený rovnako tvrdili, že do daného dňa nemali medzi sebou žiadne konflikty, boli priatelia. To, že poškodený bol v čase skutku značne pod vplyvom alkoholu potvrdili všetci prítomní, resp. vyplýva to i z lekárskej správy vyhotovenej krátko po polnoci nasledujúceho dňa. V kontexte takto zistených

skutočností s ohľadom na prostredie pohostinstva a stav poškodeného potom podľa názoru okresného súdu nemožno ustáliť, že zo strany obžalovaného Z. došlo k úderu poškodeného, keď takýto úder si nikto z prítomných nevšimol a rovnako odsotenie zo strany obžalovaného Z. nemožno považovať za hrubú neslušnosť, či výtržnosť, resp. takéto konanie nenapĺňa ani znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. To, že došlo k fyzickému stretu obžalovaného Z. a poškodeného samo osebe neznamená, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva. V danom štádiu konania nie je možné zistiť, či obžalovaný Z. vôbec poškodenému nejakým spôsobom ublížil na zdraví.

Okresný súd uviedol, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Čo sa týka obžalovaného I. okresný súd uviedol, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania je potrebné dospieť k záveru, že aj keď sa v rovnakom čase nachádzal na rovnakom mieste ako poškodený a medzi obžalovaným Z. a poškodeným došlo k hádke a následnému odsoteniu, svedecké výpovede poškodeného T., svedkov V. a Z. sami osebe, ani vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú to, že obžalovaný I. sa dopustil skutku, pre ktorý bola naňho podaná obžaloba v tej miere, že by neexistovali rozumné pochybnosti o tom, že tento skutok spáchal skutočne obžalovaný I., ktorý spáchanie skutku popiera a uvádza, že po hádke obžalovaného Z. s poškodeným pohostinstvo opustil (nie je možné túto jeho verziu vylúčiť). Poškodený uvádzal, že si nepamätá nič po tom ako spadol po fyzickom útoku obžalovaného Z., len to, že ho vytiahli von a tam ho obžalovaný I. bil a kopal. Táto verzia však bola vyvrátená výpoveďou svedkov V. a Z.. Svedok V. síce potvrdil, že poškodený opustil pohostinstvo zarovno s obžalovanými, ale mal ísť zaniesť cigarety svojej matke a následne sa vrátil bez zranení, pričom v pohostinstve potom zotrvali do záverečnej, ďalej pili a opustili ho spoločne. Rovnako svedkyňa Z. po hádke obžalovaného Z. a poškodeného ich síce vykázala von, avšak po návrate poškodeného na ňom nevidela žiadne známky poškodenia zdravia. Z výpovede svedkyne Z. (zjavne z prítomných jedinej triezvej) jednoznačne vyplýva, že po tom ako sa poškodený vrátil do pohostinstva, nemal žiadne známky poškodenia zdravia, ona žiadne nevidela a obaja obžalovaní medzičasom opustili pohostinstvo.

Okresný súd konštatoval, že poškodený je zjavne viac ako len príležitostný užívateľ alkoholu, čo preukazujú jednak fotografie doložené obžalovaným Z. (resp. vychádzajúc i z krátkeho záznamu na USB kľúči, ani nie 10 sekúnd), ale i sám poškodený, ktorý potvrdil, že i v čase práceneschopnosti po skutku požíval alkohol a nedodržiaval nariadený kľudový režim. Z lekárskej správy i z výpovede poškodeného navyše vyplýva, že skutok si pamätá len čiastočne, zrejme mal výpadok vedomia.

Okresný súd poukázal na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, ktorú bolo potrebné aplikovať ohľadom skutku obžalovaného I., keďže neexistujú dôkazné prostriedky, ktoré by mohli odstrániť uvedené pochybnosti o tom, akým spôsobom poškodený k zraneniam prišiel.

Obžalovaní sú obaja rovnako prevažne kladne hodnotení i správou o povesti starostky danej obce, i keď obžalovaný Z. je zrejme kvôli svojej angažovanosti v miestnej samospráve tiež hodnotený starostkou ako konfliktný typ v rámci diskusie. Obaja obžalovaní neboli doteraz nikdy súdne trestaní, obaja spáchali rovnaký počet priestupkov i rovnakej kvality, obaja majú evidovaný jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, u obžalovaného Z. spáchaný v roku 2015 (konanie bolo však zastavené) a u obžalovaného I. spáchaný v roku 2014.

Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd potom rozhodol tak, že obžalovaného T. Z. spod obžaloby oslobodil, keď jeho konanie nemožno považovať za trestný čin a obžalovaného O. I. oslobodil, keďže nebolo dokázané, že spáchal skutok, pre ktorý bola naňho podaná obžaloba.

O náhrade škody okresný súd rozhodol tak, že poškodeného G. T. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces z dôvodu výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaných, pričom argumentoval nasledovne: „Rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výrok o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa ustanovenia resp. , nepovažujem za zákonné a správne, nakoľko mám za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k

nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a dôkazy boli vyhodnotené len v prospech oboch obžalovaných. V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že poškodený počas celého trvania trestného konania usvedčil oboch obžalovaných z konania, ktoré je im kladené za vinu a v čase, keď pamäťová stopa od skutku bola najkratšia uviedol, že v pohostinstve najprv Z. na jeho adresu použil vulgárne slová a udrel ho rukou do tváre, potom si dobre nepamätá na priebeh udalostí, prebral sa pred pohostinstvom, keď ležal na zemi a I. do neho udieral rukami a kopal nohami. Podľa jeho názoru Z. ho napadol preto, že predtým u neho robil a ostali v zlom vzťahu. Útok zo strany Z. na poškodeného potvrdila i svedkyňa N. Z., ktorá ho popísala ako sotenie a náraz poškodeného do mraziaceho boxu.

Následok konania, a to ublíženie na zdraví, je preukázaný závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, kde znalec potvrdil vznik zranenia spôsobom, aký uviedol poškodený, teda, že zranenie vzniklo tupými údermi a kopaním do tela. Jednalo sa o otras mozgu, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie steny brušnej dutiny a pomliaždenie tváre. Útok bol vedený strednou intenzitou a poškodený bol obmedzený na svojom živote do 16.11.2017, čo zodpovedá aj dobe liečenia zranení. Tvrdenia poškodeného sa javia hodnoverné a potvrdené znaleckým posudkom. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že znalec vylúčil možnosť spôsobenia si zranení iným spôsobom, než to uviedol v posudku. Na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že všetkého má dosť, počas trvania trestného konania ho otravoval svedok V., obžalovaný I. sa chcel s ním akosi dohodnúť. Tomu nasvedčuje i videonahrávka predložená obhajobou, ktorá dokazuje, že poškodený bol prenasledovaný i v bežnom živote s najväčšou pravdepodobnosťou zo strany obžalovaných. Súd nedostatočne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že aj z výpovedi obžalovaného Z. vyplynulo napadnutie poškodeného v pohostinstve a mal jeho konanie právne posúdiť ako prečin výtržníctva podľa , a to preto, že okrem fyzického napadnutia poškodeného, mu vulgárne nadával, čím v pohostinstve jeho správanie značne narušilo objekt chránený a to občianske spolunažívanie. Z tohto pohľadu je najdôležitejšie pre určenie správnej kvalifikácie určenie individuálneho objektu skutkovej podstaty prečinu priestupku. Individuálnym objektom trestného činu výtržníctva a príslušného priestupku je ochrana pokojného občianskeho spolužitia. Pod termínom občianske spolužitie je potrebné rozumieť vzťah medzi občanmi v spoločnosti, zodpovedajúci všeobecne uznávaným morálnym a etickým zásadám. Z definície pojmu občianske spolužitie je potrebné rozumieť stav vzťahov medzi občanmi, teda vzťah občan - občan (viď napr. rozhodnutie KS Prešov sp. zn. ). Súd mal riadne skúmať stupeň narušenia týchto vzťahov a prípadne i to, či z jeho strany nedošlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolužitiu podľa o priestupkoch v úplnom znení. Jeho postih umožňuje ust. citovaného zákona. Aplikácia zásady in dubio pro reo v prípade obžalovaného I. nie je dôvodná, pretože bolo zisteniami potvrdené, že zranenie poškodeného vo väčšom rozsahu spôsobil práve tento obžalovaný, vznik zranenia iným spôsobom je vylúčený. Totiž závery znaleckého posudku potvrdzujú spôsob vzniku zranenia spôsobom, aký uviedol poškodený, dodávam, že iná osoba v čase vzniku zranení okrem obžalovaného s ním do kontaktu neprišla a pokiaľ súd nekriticky uveril obrannému prednesu obžalovaného, nemal postupovať podľa . S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na , , zrušil napadnutý rozsudok a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.“

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajcovia obžalovaných a obaja obžalovaní. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodených strán (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a G. T.). Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obhajcovia obžalovaných navrhli odvolaciemu súdu odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obaja obžalovaní na záver vyhlásili, že sú nevinní.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po doručení obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v prevažnej miere (s výnimkou, ktorá bude nižšie spomenutá) osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.

K námietkam prokurátora treba jednoducho uviesť, že poškodený T. nie je svedkom dôveryhodným. Jeho výpoveď bola spochybnená nielen obranou obžalovaných, ale aj výpoveďami svedkov P. V. a N. Z.. Pokiaľ prokurátor tvrdí, že menovaný poškodený celý čas usvedčoval obžalovaných a poukázal na výpoveď z prípravného konania, k tomu treba uviesť, že ide o nesprávnu argumentáciu, nakoľko výpoveď poškodeného z prípravného konania nie je použiteľná, pretože prokurátor nenavrhol súdu túto na hlavnom pojednávaní prečítať a okresný súd mohol prihliadnuť len na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ okresný súd tvrdí, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok a v prípade obžalovaného Z. nemožno ustáliť, že z jeho strany došlo k úderu poškodeného, mal menovaného obžalovaného oslobodiť spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný (vzhľadom na absenciu podania odvolania v prospech obžalovaného odvolací súd toto pochybenie okresného súdu nenapravil).

Pokiaľ prokurátor dôvodil, že obžalovaný Z. sa mal dopustiť „aspoň“ priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, treba uviesť, že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa tohto písmena sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Z formulácie skutkovej podstaty tohto priestupku vyplýva, že za hrubé správanie majúce schopnosť narušiť občianske spolunažívanie sa považuje vyhrážanie ujmou na zdraví, úmyselné drobné ublíženie na zdraví, nepravdivé obvinenie z priestupku, schválnosti a prípadne ďalšie konania, ktoré sú svojou intenzitou a dopadmi kvalifikované obdobným spôsobom narušiť občianske spolunažívanie. Musí ísť o konania porovnateľné vo svojich dôsledkoch s konaniami, ktoré zákon priamo uvádza. Takéto konanie obžalovaného Z. nebolo preukázané (odtlačenie, resp. drgnutie nemožno považovať za priestupok). Pokiaľ prokurátor tvrdí, že tento obžalovaný mal poškodenému vulgárne nadávať, tak takéto konanie obžalovaného skutkový dej obžaloby ani neobsahuje.

K argumentácii prokurátora vo vzťahu k obžalovanému I. treba uviesť, že ani odvolací súd nespochybňuje zranenia poškodeného potvrdené znaleckým posudkom. Podstatným faktom je, že prokuratúre sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že zranenia poškodeného spôsobil obžalovaný I. a to najmä vzhľadom na výpoveď svedkov V. a Z.. Preto potom okresný súd správne oslobodil menovaného obžalovaného podľa , pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný I..

Okresný súd tiež správne postupoval pri uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeným T., keď aplikoval ustanovenie , podľa ktorého, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Okresný súd v tomto prípade na výber nemal a teda rozhodnúť o nároku poškodeného inak nemohol. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že okresný súd sa nezaoberal nárokom na náhradu škody poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá odvolanie nepodala (prokurátor vo svojom odvolaní nedôvodil, žeby v napadnutom rozsudku

chýbal výrok o náhrade škody) a preto odvolací súd v tejto časti nepodrobil bližšiemu prieskumu výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie prokurátora podľa zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.