Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/76/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: L., proti žalovanému: Y., o zaplatenie 723,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. mája 2019, č.k. -171, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 168,82 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 723,85 eur spolu s 28% ročným úrokom zo sumy 723,85 eur od 06.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa , Obch. zákonníka, , - 4 Obč. zákonníka, , , a , , , o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, , Obč. zákonníka, článkom 8 a . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. ). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.10.2015 uzavretá zmluva, ktorá podľa obsahu zodpovedá zmluve v zmysle . Žalobca na základe tejto zmluvy viedol pre žalovaného účet a poskytoval mu s tým súvisiace služby. Bolo povinnosťou žalobcu v prvom rade preukázať, že so žalovaným skutočne uzatvoril zmluvu o poskytovaní služby - prečerpanie. Žalobca však k žalobe priložil iba Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 30.10.2015, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet. Uvedenou zmluvou sa však žalobca a žalovaný nedohodli na zriadení služby - prečerpanie, na poskytnutí možnosti prečerpania. Iný listinný dôkaz preukazujúci uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby „prečerpanie“, žiadosť o poskytovanie takejto služby žalobca v spore nepredložil. To, že žalobca je v zmysle znenia zmluvy zo dňa 30.10.2015 oprávnený zúčtovať si poplatky a tieto poplatky účtovať na ťarchu účtu žalovaného ešte nedokazuje, že sa žalobca a žalovaný

dohodli na možnosti prečerpania a dohodu o možnosti prečerpania (a to s určením i do akej sumy) nepreukazuje, a nepreukazuje to ani samotné znenie bodu 3.12 VOP, podľa ktorého pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnením zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom právneho vzťahu (predmetom plnenia) bolo zriadenie a vedenie bežného účtu, a nie poskytnutie úveru, a možnosť prečerpania na bežnom účte preto mala byť so žalovaným dohodnutá (a to za podmienok podľa ust. ), čo však z predložených listín nevyplýva. Za takýto dôkaz nepovažoval ani výpisy z účtu žalobcu, ktoré uzatvorenie zmluvy (dohody o tom, že banka vykoná do určitej sumy príkazy a platby, aj keď žalovaný nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte) v žiadnom prípade nepreukazujú a ktorých obsah je navyše tvorený výlučne jednostranne žalobcom. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základ žalovaného nároku, dohody podľa ust. , čím v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tejto základnej skutočnosti. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa na účte dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným o prečerpaní, nebol preukázaný ani vznik zmluvy o úvere ( ) a žalobcovi tak právo na úhradu úrokov (vo výške 28 %), ktorých sa v tomto spore proti žalovanému domáha, ani nevzniklo, a preto súd žalobu v tejto časti, t.j. uplatneného úroku (či už vyčísleného alebo do budúcna) zamietol. Vo vzťahu k ostatnému uplatnenému nároku (účtovaniu ostatných transakcií vyplývajúcich z výpisov z účtu) by prichádzalo do úvahy ho priznať žalobcovi ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu na základe zásad o bezdôvodnom obohatení. Ako dôkaz o tomto nároku žalobca predložil výpisy z účtu za obdobie od 30.10.2015 do 5.11.2018. Z predložených výpisov z účtu súd prvej inštancie zistil, že zostatok žalovaného na účte bol k 30.10.2015 v sume: 2.404,11 eur a debetný zostatok žalovaného na účte bol k 05.11.2018 v sume: 723,85 eur. Zo žiadneho žalobcom predloženého dokladu však nevyplýva ako vznikol stav v tomto období, za ktoré by z vyššie uvedených dôvodov mohol súd žalobcovi nárok priznať. Z predloženej zmluvy nevyplývajú žiadne poplatky, zmluva odkazuje na sadzobník a množstvo obchodných podmienok, ktorými by sa mali riadiť práva a povinnosti zmluvných strán, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce výšku účtovaných produktov a služieb okrem poplatkov za výber v hotovosti a z bankomatov a poplatkov za vedenie účtu, na zriadení ktorého sa dohodli zmluvou zo dňa 30.10.2015, pričom výška tohto poplatku vo výške 3,90 eur/mesiac a vo výške 2,- eur/ výber vyplýva z predložených sadzobníkov. Preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok za poplatky za vedenie účtu za obdobie od 10/2015 do 10.2018 a to konkrétne poplatok za vedenie účtu, ktorý bol žalobcom za žalovaného hradený vo výške 3,90 eur mesačne, teda vo výške 37 mesiacov x 3,90 eur t.j. celkom 144,30 eur a časť poplatku za 11/2018 vo výške 0,52 eur, tak ako vyplýva z predložených výpisov, sadzobníkov a Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 30.10.2015 (t.j. v celkovej výške 144,82 ako súčet 144,30 + 0,52) a tiež mu priznal nárok za poplatky za výber v hotovosti a výbery z bankomatov (v mesiaci 10/2015, , 1/2017, 5/2017, , 4/2018) v celkovom počte 12, t.j. poplatky v celkovej výške 24,- eur (ako 2,- eur krát 12), tak ako vyplýva z predložených výpisov a sadzobníkov. Konštatoval, že aj keď z predložených výpisov vyplýva, že počas obdobia od 30.10.2015 do 5.11.2018 žalobca účtoval, uhrádzal za žalovaného i ďalšie poplatky, opodstatnenosť týchto poplatkov žalobca nepreukázal. Nepredložil doklady o tom, že napr. zaslal upomienky, alebo že žalovaný vykonal hotovostný vklad, zadal príkaz príkaz na úhradu, alebo doklad o vedení účtu poist. exekúciou a iné uvedené vo výpisoch z účtu, nepredložil žiadne doklady o tom, že žalovaný žiadal takéto služby vykonať, teda nepredložil doklady, neoznačil dôkazy o tom, že poplatky účtované, uhradené žalobcom sú tak opodstatnené. Samotný sadzobník bez žiadosti, resp. iného odkladu o vykonanie služby, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, opodstatnenosť nároku žalobcu nepreukazuje. Žalobca tak z vyššie uvedených dôvodov nepreukázal v celom rozsahu základ svojho nároku a v celom rozsahu oprávnenosť výšky žalovanej sumy, a preto súd nárok žalobcu ako nedôvodný čiastočne zamietol. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať nielen právny základ, nielen vznik a opodstatnenosť služby, ktorá podlieha spoplatneniu, ale aj výšku uplatneného nároku označením a predložením dôkazov preukazujúcich výšku poplatkov, obratov na účte až do jeho uzatvorenia, aby súd mohol posúdiť, či žalobcom uplatnená suma je správna a či žalobca v súlade so zákonom, zmluvnými podmienkami a sadzobníkom účtoval poplatky žalovanému (ktorý poplatky za služby spojené s vedením účtu bol na základe zmluvy povinný platiť žalovaný) a tieto uhrádzal v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o bežnom účte za žalovaného. Žalobca toto dôkazné bremeno (okrem nároku vo výške 168,82 eur) neuniesol, pričom toto bolo jeho povinnosťou bez toho, aby ho na splnenie dôkaznej povinnosti súd vyzval. O dôkaznej povinnosti bol žalobca predtým ako súd vo veci rozhodol riadne poučený. O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa , , podľa ktorých súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vo veci samej bol žalobca úspešný vo výške v časti o zaplatenie 168,82 eur a žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 555,03 eur (v ktorej časti súd žalobu zamietol). Žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania si neuplatnil, z prejednávanej veci je tiež zrejmé, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku v prevyšujúcej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti trov konania (výroky II. a III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, pričom mal za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces ( ), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Uviedol, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie v zmysle . Z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie / opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v uvedeným postupom. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorým predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným dňa 10.03.2017 uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej poskytol žalobca limit povoleného prečerpania vo výške 400,- eur, ktorý sa mohol na základe požiadavky žalovaného meniť a jeho výška je zrejmá aj z výpisu z účtu za daný mesiac. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie za účte s úrokom 19,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP oddiel 8. účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe uvedeného žalobca pristúpil k postupu v zmysle VOP ods. 8 bod 8.9. účinných ku dňu zníženia limitu na 0,- eur - VOP účinné od 13.01.2018 a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- eur dňa 29.10.2018. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Uviedol, že doručuje prehľad všetkých transakcií na účte žalovaného, poplatky sú účtované na základe čl. IV. ods. 2 zmluvy o účte (zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 30.10.2015), v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov / služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu / služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Výška poplatkov je uvedená v sadzobníku poplatkov. Žalobca uviedol, že doručuje súdu sadzobníky účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy o PP - účinné od 01.01.2017 a ku dňu zníženia limitu PP na 0,- eur účinné od 01.01.2018. Uviedol, že ak súd požaduje sadzobníky účinné v inej dobe, žiada žalobca, aby na ich doloženie bol vyzvaný s odkazom na zásadu hospodárnosti konania. Sadzba úroku 19,9% ročne je platná počas trvania povoleného prečerpania a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní bod 1. a bod 8.8. VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy povolenom prečerpaní. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP ods. 3. bod 3.12 (účinné ku dňu zníženia limitu na 0,- eur - VOP účinné od 13.01.2018) v spojení s výveskou úrokových sadzieb časť „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s ust. V uvedených súvislostiach poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom súd ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Zdôrazňoval, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (zamietajúcej výrokovej časti a výrokovej časti o náhrade trov konania) v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdiť. 5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca preukázal dôvodnosť uplatneného nároku len v rozsahu 168,82 eur z titulu poplatku za vedenie účtu a poplatkov za výber hotovosti a výbery z bankomatov a vo zvyšku uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepredložil doklady, ktorými by preukázal nielen právny základ, nielen vznik a opodstatnenosť služby, ktorá podlieha spoplatneniu, ale aj výšku uplatneného nároku označením a predložením dôkazov preukazujúcich výšku poplatkov, obratov na účte až do jeho uzatvorenia.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa . Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že procesným postupom súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať v zmysle na doplnenie žaloby, ak ju považoval za neúplnú, a to na doplnenie zmluvy o povolenom prečerpaní a sadzobníka poplatkov.

9. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke žalobcu uvádza, že sporový proces je založený na zásade kontradiktórnosti, ktorá sa prejavuje aj v tom, že dochádza k prenosu dôkazného bremena zo súdu na strany sporového konania. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle uvedeného ustanovenia vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzva podľa neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať strane výzvu na odstránenie vád podania podľa len v prípade podania, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania (vrátane žaloby). Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa neprichádza do úvahy. Keďže podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, námietka žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia nie je dôvodná.

10. Odvolací súd má za to, že v danom prípade žaloba obsahovala povinné náležitosti žaloby a tiež zo žaloby a jej doplnenia žalobcom bolo zrejmé, že dôvodom žaloby je nepovolený debet na osobnom účte žalovaného, vedenom u žalobcu na základe zmluvy zo dňa 30.10.2015 o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet, ktorá podľa obsahu zodpovedá zmluve podľa (ďalej len „“). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jednoznačne uviedol, že tieto skutkové okolnosti neboli sporné, avšak žalobca nepreukázal aj uzatvorenie dohody o možnosti prečerpania prostriedkov na účte, keďže takáto dohoda nevyplývala z predmetnej zmluvy a ani z iných žalobcom predložených dokumentov, a to ani z ustanovení Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Súd prvej inštancie mal tiež za to, že nebol preukázaný rozsah nároku žalobcu, teda žalobca nepreukázal

oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď nepredložil žiaden dôkaz o výške úrokov a poplatkov za obdobie, za ktoré ich účtoval. Odvolací súd sa z vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil.

11. Žalobca síce poukazuje na ustanovenie bodu 3.12 VOP, podľa ktorého môže dôjsť k povolenému prečerpaniu bežného účtu a odkazuje aj na znenie o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), keďže ako tvrdí ustanovenia VOP iba reflektujú zákonnú úpravu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že síce uvedený zákon a aj VOP upravujú nepovolené prečerpanie, to však neznamená, že žalobca so žalovaným aj uzatvorili dohodu o povolenom prečerpaní. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že by k takémuto dojednaniu medzi ním a žalovaným došlo. VOP žalobcu výslovne neuvádzajú, že uzavretím predmetnej zmluvy došlo aj k takejto dohode. Nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia dohody o povolenom prečerpaní na osobnom účte, sú aj úroky vo výške 28%, ktoré žalobca v konaní požadoval nedôvodné. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie týkajúcom sa priznaného poplatku za vedenie účtu a poplatkov za výber v hotovosti a výbery z bankomatov, tak ako to dôvodil súd prvej inštancie, nakoľko nebolo povinnosťou súdu žalobcu vyzývať na predloženie ďalších dôkazov ( ).

12. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 V. proti W., z ktorého odôvodnenia vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, odvolací súd udáva, že mu je obsah tohto rozhodnutia známy. Odvolací súd nepopiera, že časť obsahu zmluvy môže byť dohodnutá aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu, však pokiaľ ide o spotrebiteľský právny vzťah, nemožno podstatné náležitosti zmluvy dohodnúť vo všeobecných obchodných podmienkach, a pokiaľ sa tak stalo, predstavuje to neprijateľnú zmluvnú praktiku, ktorá je neprípustná.

13. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od zmlúv obchodných) majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2013). Odvolací súd tiež poukazuje na to, že možnosť upraviť niektoré si niektoré dojednania mimo textu spotrebiteľskej zmluvy sa nevzťahuje na povinnosti veriteľa informovať klienta v zmysle , keďže splnenie si týchto povinností žalobcom odvolací súd z predložených dokumentov nezistil.

14. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Pokiaľ žalobca spolu s odvolaním predložil zmluvu o povolenom prečerpaní na účte a ďalšie listinné dôkazy, odvolací súd s poukazom na ustanovenie na tieto žalobcom predložené dokumenty v odvolacom konaní neprihliadol. Odvolací súd je síce povinný prihliadať aj na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany po zákonnej koncentrácií konania, ktorou je v prípade žalobcu (ako veriteľa v spotrebiteľskom spore) uznesenie súdu prvej inštancie o skončení dokazovania, avšak len za podmienok podľa uvedeného ustanovenia , ktoré za určitých podmienok pripúšťa aj novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd nezistil také dôvody, pre ktoré by uvedené prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany, ktoré žalobca predložil v odvolacom konaní, nemohol žalobca bez svojej viny uplatniť aj v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovaný bol v konaní úspešný. Žalovanému však žiadne

trov odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).