Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Co-14-2023.pdf
PDF · 102.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX/X, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: G. B., C. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XX/X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/23/2021 zo dňa 12.12.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že :
,,I. Stavba - meštiansky dom + bytová jednotka, súp. č. XX, postavená na parcele CKN č. 92 a zapísaná na LV č. XXXX a parcela CKN č. 92, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 286 m2, zapísaná na LV č. XXXX, obe k.ú. F., obec F., H. F. prikazujú do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného a to každému v podiele 1 v pomere k celku.
II. Stavba - dvojgaráž, súp. číslo XXXX, postavená na parcele CKN č. 104/115 a zapísaná na LV č. XXXX a parcela CKN č. 104/115, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 115 m2, zapísaná na LV č. XXXX, obe k.ú. F., obec F., H. F. prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.
IIa. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni vyporiadací podiel v sume 12.110 € a to do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdnemu znalcovi I. D. J., K. trovy znaleckého dokazovania v rozsahu 100 % a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.“
2. Žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2021 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ,,BSM“). V priebehu konania bolo ustálené, že predmetom žaloby je vyporiadanie nehnuteľností, ktorými sú a) meštiansky dom a bytová jednotka súp. č. XX, postavený na parcele CKN č. 92 a zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F. a b) dvojgaráž súp. č. X XXX, postavená na parcele CKN č. 104/115, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. F..
3. Žalovaný v podaní zo dňa 06.10.2021 uviedol, že uvedené nehnuteľnosti do BSM nepatria, pretože tieto síce boli nadobudnuté počas manželstva, ale boli zaplatené z jeho výlučných prostriedkov. V podaní zo dňa 03.11.2021 uviedol, že meštiansky dom a bytová jednotka boli nadobudnuté na základe príklepu na dražbe zo dňa 15.11.2002, pričom spolu sním nehnuteľnosť vydražil aj I. G. L., obidvaja v podiele 1/2. Uznesením zo dňa 29.11.2002 Okresný súd Prešov schválil príklep za najvyššie podanie vo výške 1 677 790,- Sk. Následne žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2003 kúpil podiel od I. G. L. za kúpnu cenu 680 875,- Sk a stal sa výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o dvojgaráž, uvedená nehnuteľnosť bola nadobudnutá na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2007 za kúpnu cenu 230 000,-Sk. Žalovaný tiež uviedol, že v roku 2006 došlo k predaju nehnuteľnosti označenej ako meštiansky dom na Nám. Slobody v Sabinove za kúpnu cenu 1 900 000,- Sk a tieto finančné prostriedky žalovaný následne použil na kúpu dvojgaráže. Na pojednávaniach trval na tom, že nehnuteľnosti nepatria do BSM, nakoľko boli kúpené z finančných prostriedkov, ktoré mal žalovaný z podnikateľskej činnosti, avšak vzhľadom na odstup času tieto doklady nie je možné predložiť. Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2022 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že meštiansky dom s bytovou jednotkou bol kúpený na dražbe a bol celý zaplatený G. L., a až následne v roku 2005 alebo 2006 došlo medzi nimi k vyporiadaniu kúpnej ceny po predaji inej nehnuteľnosti. K tomu súd už priamo na pojednávaní uviedol, že ide o nové skutkové tvrdenia dovtedy neprezentované, preto súd v rámci koncentrácie konania na ne prihliadať nebude.
4. Súd prvej inštancie zistil, že manželstvo medzi žalobkyňou a žalovaným bolo uzatvorené dňa 22.11.1997 a rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2019. Z kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2007 (vklad povolený 14.03.2008) vyplynulo, že dvojgaráž bola kúpená za cenu 230.000,- Sk, pričom ako kupujúci je uvedený iba žalovaný. Z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. Er 4067/99 bolo zistené, že I. G. L. a žalovaný vydražili nehnuteľnosť meštiansky dom + bytovú jednotku spolu s pozemkom, každý v podiele 1 za celkovú sumu 1.677.790,-Sk. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.12.2003 (vklad povolený 19.01.2004) vyplynulo, že I. G. L. predal žalovanému svoj podiel 1 v pomere k celku k stavbe meštiansky dom + bytová jednotka a pozemku, na ktorom je stavba postavená. Strany sporu počas pojednávania uviedli, že nemajú finančné prostriedky na vzájomné vyplatenie, najmä pokiaľ ide o meštiansky dom s bytovou jednotkou, a zároveň, že im neposkytne žiadna banka úver kvôli ich finančným a majetkovým pomerom. Zároveň žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti žije v Košiciach a chce si zaobstarať nehnuteľnosť na bývanie v tomto meste.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktorých vyporiadania sa domáha žalobkyňa patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vo vzťahu k dvojgaráži uvedené nenamietal ani žalovaný a vo vzťahu k meštianskemu domu a bytovej jednotke žalovaný vo svojom poslednom podaní zo dňa 25.11.2022 uviedol, že do BSM by mal patriť iba spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 v pomere k celku. V tomto podaní zároveň uviedol ďalšie nové skutkové tvrdenia, akým spôsobom mala byť zaplatená kúpna cena za spornú nehnuteľnosť a ako mala byť vyporiadaná, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie na nich nemohol prihliadnuť z dôvodu, že tieto tvrdenia museli byť žalovanému známe od doručenia žaloby a teda z hľadiska koncentrácie konania boli uvedené oneskorene. Súd prvej inštancie sa zaoberal tvrdením žalovaného, že nehnuteľnosti nadobudol z vlastných finančných prostriedkov z podnikateľskej činnosti pred uzatvorením manželstva. Súdu bol preukázaný príjem žalovaného do roku 1993 vo výške 24.919,74 eura. Zreteľne vyššie príjmy žalovaný preukázal počas trvania manželstva, avšak kúpu nehnuteľností za jeho vlastné prostriedky nepreukázal. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o hodnote nehnuteľností, pribral súd do konania I. D. J., K., súdneho znalca z odboru stavebníctvo za účelom vypracovania odhadu hodnoty týchto nehnuteľností. Znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 43/2022 (č. l. 172-249), pričom dospel k nasledujúcim záverom:
- všeobecná hodnota meštianskeho domu s bytovou jednotkou je 307.832,55 eura,
- všeobecná hodnota pozemku, na ktorom stojí meštiansky dom s bytovou jednotkou je 34.494,46 eura,
- všeobecná hodnota stavby dvojgaráže je 10.349,50 eura,
- všeobecná hodnota pozemku, na ktorom stojí dvojgaráž je 13. 870,15 eura. Spolu teda nehnuteľnosti majú hodnotu 367.000 eur. Vzhľadom na to, že žiaden z bývalých manželov nemá prostriedky na vyplatenie druhého manžela, pristúpil prvoinštančný súd ku krajnému riešeniu, a to prikázaniu tejto nehnuteľnosti patriacej do BSM do podielového spoluvlastníctva manželov každému v podiele 1/2 v pomere k celku, a to z dôvodu, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva súd nemôže nariadiť jej predaj a rozdelenie výťažku medzi bývalých manželov, ale uvedené riešenie, ak nedôjde k vyriešeniu veci inak, je možné až v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Dvojgaráž s pozemkom prikázal súd prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý v meste Sabinov býva, a teda je predpoklad, že túto dvojgaráž bude naďalej užívať, prípadne s ňou naloží inak, pre neho hospodársky užitočným spôsobom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu hodnoty tejto garáže, t.j. sumu 12.110,- eur, v lehote dvoch mesiacov, ktorú považuje za dostatočnú na to, aby si prostriedky v tejto výške zaobstaral. Dôvody na prípadnú disparitu podielov z konania nevyplynuli a strany sporu ich ani neuvádzali.
6. Ohľadom trov konania súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní o vyporiadanie BSM si zvyčajne každá zo strán sporu nesie náklady konania zo svojho, pokiaľ tu nie sú dôvody na priznanie náhrady trov konania niektorej zo strán. V prejednávanej veci je týmto dôvodom to, že žalovaný neuspel s tvrdením, že vyporiadané veci do BSM nepatria. Z uvedeného záveru plynie aj povinnosť žalovaného zaplatiť znalcovi jeho náklady spojené so znaleckým dokazovaním, ktoré neboli kryté preddavkom.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že s prihliadnutím na článok 2 CSP a všeobecný princíp spravodlivosti, má súd možnosť prihliadnuť aj na procesný úkon, ktorý nebol vykonaný včas. Trval na tom, že v konaní o vyporiadanie BSM je v priebehu dokazovania nevyhnutné aplikovať inštitút sudcovskej koncentrácie s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Dodal, že v podaní zo dňa 20.05.2022 a 24.11.2022 popieral rozsah BSM a tvrdil, že finančné prostriedky použité na kúpu uvedených nehnuteľností v podiele 190.000 SK mal pred uzavretím manželstva a preto nehnuteľnosti nepatria do BSM. Súd prvej inštancie na skutkové tvrdenia neprihliadol, čím zaťažil napadnutý rozsudok vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá napadnutý rozsudok považuje za správny a navrhla, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou sporu v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05). Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec aj správne právne vec posúdil. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a na zvýraznenie správnosti jeho záverov k veci dodáva:
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe prvotne tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov, resp., že sa jedná transformáciou majetku, ktorý nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov, a preto netvoria BSM strán sporu. Následne, ako aj vo
svojom vyjadrení zo dňa 24. 11. 2022 na ktoré v odvolaní odkazuje, už tvrdil, že predmetom vyporiadania má síce byť aj meštiansky dom, ale iba podiele jednej polovice. Poukázal tiež na to, že v konaní tvrdil a preukázal, že od L. K. a G. K. kúpili spolu s I. L. na základe zmluvy zo dňa 16.01.1998 nehnuteľnosti za kúpnu cenu 380. 000 Sk a polovicu tejto kúpnej ceny, t.j. sumu 190. 000 Sk mal ešte pred uzavretím manželstva, a preto finančné prostriedky použité na kúpu týchto nehnuteľností nepatria do BSM, nakoľko došlo len k transformácii jeho výlučného majetku. Poukázal taktiež na to, že na dražbe na základe príklepu schváleného súdom dňa 29.11.2002 nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX k.ú. F., ktoré vydražil s I. G. L., ktorý, ale zaplatil celú kúpnu cenu 838. 895 Sk, keďže on vtedy nemal peniaze a tieto mu následne vrátil v roku 2003, pričom tieto finančné prostriedky boli vyplácané I. L. už za trvania manželstva, preto spoluvlastnícky podiel nadobudnutý na základe príklepu patrí do BSM. Kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2003 kúpil od I. L. jeho spoluvlastnícky podiel za sumu 680. 875 Sk a aj keď sa v zmluve konštatuje, že kúpna cena bola vyplatená, tak táto vyplatená nebola, pretože nemal finančné prostriedky. Poukázal aj na to, že dňa 16.12.2005 spolu s I. L. predali nehnuteľnosti, ktoré kúpili od K., a to za sumu 1. 900 000 Sk, ale on z toho dostal iba 150 000 Sk, keďže zvyšok bolo vrátenie pôžičky. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel žalovaný k záveru že nehnuteľnosti evidované na LV XXXX, k.ú. F. (meštiansky dom + bytová jednotka) predstavujú spoločný majetok na vyporiadanie BSM iba v jednej polovici a druhá polovica je jeho výlučným vlastníctvom.
12. Žalovaný teda svoje prvotné tvrdenia o tom, že tieto nehnuteľnosti netvoria BSM korigoval s tým, že predmetom vyporiadania má byť iba 1/2 meštiackeho domu a bytovej jednotky. Vo svojich vyjadreniach prevažne tvrdil, že tieto nehnuteľnosti resp. ich následná transformácia boli iba z jeho výlučných prostriedkov. Tieto svoje tvrdenia, tak to uviedol súd prvej inštancie, však nepreukázal. Súdu predložil iba doklady preukazujúce jeho príjem pred uzavretím manželstva v rokoch 1992 a 1993, ktorý bol oveľa nižší ako príjem v nasledujúcich rokoch (1999 – 2002). Žalovaný taktiež nepreukázal vyplatenie vyrovnávacieho podielu z obchodnej spoločnosti Minerál vo výške 750 000 Sk. Žalovaný teda skutočne nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti boli zakúpené z jeho výlučných prostriedkov, pričom je nepochybné, že boli nadobudnuté za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM. Tvrdenia žalovaného o tom, že peniaze získal z pôžičky od I. L. taktiež nemá právnu relevanciu pre posúdenie tejto veci, pretože aj prípadné peniaze získané z pôžičky patria do BSM, tak ako na to správne poukázal súd prvej inštancie a vrátenie pôžičky bolo taktiež realizované z prostriedkov patriacich do BSM, keďže nebolo preukázané vrátenie pôžičky z výlučných prostriedkov žalovaného. Žalobkyňa sa vyjadrila, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové, v snahe, aby získal čo najväčší podiel na ich spoločnom majetku. Odvolací súd poukazuje na to že, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM boli nepochybne nadobudnuté až po uzavretí manželstva (meštiansky dom po cca 5 rokoch a dvojgaráž po 10 rokoch od uzavretia manželstva) a tvrdenia žalovaného o tom, že skutočnosti uvedené v kúpnych zmluvách nie sú pravdivé, pretože kúpnu cenu za neho zaplatil I. L. ako pôžičku, ktorú mu on následne vrátil a následne od neho odkúpil druhú polovicu nehnuteľnosti, sa skutočne môžu javiť ako účelové a zavádzajúce, avšak aj keby všetky tvrdenia žalovaného boli pravdivé, nemení to nič na správnom právnom závere súdu prvej inštancie o tom, že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku sú spoločným majetkom strán sporu a bolo ich potrebné vyporiadať s titulu zaniknutého BSM v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti ktoré by zakladali iný pomer vyporiadania podielov strán sporu.
13. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že súd neprihliadal na jeho tvrdenia uvedené v podaní zo dňa 24.11.2022 (pôžička od I. L. a iné skutkové tvrdenia). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to že žalovaný realizoval množstvo tvrdení, ktoré žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal a súd prvej inštancie zároveň správne na tieto skutkové tvrdenia ani neprihliadal s poukazom na zásadu koncentrácie konania. Žalovaný v konaní skutočne neozrejmil z akého dôvodu všetky svoje skutkové tvrdenia, ako aj dôkazy o týchto tvrdeniach nepredložil včas, t. j. v rámci vyjadrenia k podanej žalobe, pričom záver súdu prvej inštancie o tom, že ak procesný úkon strany nie je vykonaný včas nespôsobuje procesnoprávne účinky, je správny. Súd prvej inštancie teda správne neprihliadal na tvrdenia žalovaného a navyše, ako už odvolací súd uviedol, tieto tvrdenia ani neboli podložené relevantnými dôkazmi. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že žalovaný mal dostatočný časový priestor počas konania, keďže súd nerozhodol na prvom pojednávaní, aby svoje tvrdenia aj náležitým spôsobom preukázal.
14. Žalovaný tiež tvrdil že nehnuteľnosti nadobudol z finančných prostriedkov, ktoré získal svojou podnikateľskou činnosťou, avšak je nepochybné, že podnikateľskú činnosť vykonával aj po uzavretí manželstva, a to ešte s väčším ziskom ako pred uzavretím manželstva, pričom uzavretie manželstva je
z hľadiska majetkových vzťahov vždy určitým "rizikom“, keďže podiely manželov sú rovnaké, v zásade bez ohľadu na to, ktorý z manželov podniká, resp. pracuje, a je úplne pochopiteľné, že zatiaľ čo bývalá manželka žalovaného vynosila, porodila a starala sa o ich 3 deti a domácnosť, tak žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť za účelom financovania potrieb rodiny, detí, domácnosti, resp. aj za účelom zveľadenia a zhodnotenia ich majetku, či nadobudnutia ďalšieho majetku, čo ale, bez ďalšieho, neznamená, že by mal mať žalovaný nejaký vyšší podiel na majetku nadobudnutom počas manželstva, a tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie žalovaný nepreukázal, že z prostriedkov ktoré mal pred uzavretím manželstva, financoval kúpu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM, preto nemožno uzavrieť, že niektorá z nehnuteľností resp. jej časť by nepatrila do BSM.
15. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o meštiansky dom a bytovú jednotku súp. č. XX, tento správne prikázal do podielového spoluvlastníctva strán sporu, nakoľko ani jedna zo strán nepreukázala dostatok finančných prostriedkov pre prípadnú výplatu druhej strany z titulu vyporiadania BSM a správne je aj rozhodnutie týkajúce sa prikázania dvojgaráže do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý naďalej býva v meste Sabinov, kde sa nachádza aj táto garáž, ktorú môže účelne využiť, pričom žalovaná už býva v meste D., a preto je takéto rozhodnutie účelné a rozumné. Rovnako odvolací súd považoval za primeranú dvojmesačnú lehotou na vyplatenie vyrovnávacieho podielu za túto garáž.
16. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu v dôsledku nesprávneho procesného postupu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný v tomto kontexte ale bližšie nešpecifikoval v čom konkrétne boli porušené jeho procesné práva. Z obsahu odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie nemal správne aplikovať zásadu koncentrácie konania., s čím ale odvolací súd nesúhlasí, pretože zásada koncentrácie skutočne znamená, že strany sporu povinné všetky svoje tvrdenia a dôkazy predložiť včas, teda ihneď po doručení žaloby resp. repliky žalobcu, a to aj s poukazom na to že Civilný sporový poriadok zaviedol v rámci vyjadrení strán sporu k veci ďalšie vyjadrenia (repliku a dupliku), čím bol vytvorený ďalší priestor na reakciu k vyjadreniam strán sporu. Aktivita strán sporu má byť taká, aby súd mohol rozhodnúť vo veci spravidla na prvom pojednávaní, pričom v tejto veci nebolo rozhodnuté na prvom pojednávaní a žalovaný tak mal v podstate ďalší časový priestor na predkladanie dôkazov k svojim tvrdeniam, čo však nerealizoval a v tomto ohľade je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení. Žalovaný v odvolaní taktiež bližšie nešpecifikoval, ktoré z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie nevykonal a rovnako konkrétne nešpecifikoval v čom spočíva nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci, preto sa odvolací súd k tejto konštatácii ani nemôže vyjadriť.
17. S poukazom na vyššie uvedené, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav tak, že vo veci mohol rozhodnúť. Prejednávanú právnu vec správne právne posúdil, keď aplikoval ustanovenia § 143 a § 150 Občianskeho zákonníka a pokiaľ neprihliadal na tvrdenia žalovaného, ktoré dokonca ani neboli preukázané, tak v tomto smere správne aplikoval ustanovenia § 149 a § 153 CSP, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie na základe § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
18. Správny je aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % (správne súd prvej inštancie priznáva nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP a o povinnosti zaplatiť konkrétnu výšku náhrady trov konania rozhoduje samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP), nakoľko žalobkyňa bola s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v konaní úspešná a žalovaný neúspešne namietal, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyporiadania nepatria do BSM strán sporu, resp. že tam patrí iba 1 nehnuteľností evidovaných na LV Č XXXX, k.ú. F.. Z dôvodu úspechu žalobkyne v prvoinštančnom konaní, je preto správne aj rozhodnutie o trovách znaleckého dokazovania.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému, s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).