Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-135-2020.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/135/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného Y. L., v konaní o návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 31Nt/5/2019 zo dňa 04.03.2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.09.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného Y. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd na verejnom zasadnutí dňa 04.03.2020 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol žiadosť odsúdeného Y. L. o povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/67/2013, v ktorej bol uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 6To/7/2017 zo dňa 19.09.2017 ( po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní prokurátora) mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.06.2011, sp. zn. 3T/116/2011 ( ktorým mu bol mimo iného uložený 8-mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody), ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného nezistil zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku. Poukazoval na to, že dňa 28.02.2019 podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania, ktorý odôvodnil tým, že súd mal v zmysle nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS. 106/2011 vzhľadom na ústnu dohodu medzi ním a prokurátorom aplikovať § 39 ods. 1 TZ, a to aj vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania a časový odstup od skutku. Okresný súd na to prihliadol, no krajský to odmietol. Nesúhlasí s výškou trestu uloženou mu krajským súdom a súhlasí s trestom okresného súdu. Jeho návrhy na vypočutie svedka G. L. boli zamietnuté a u vypočutých svedkov sú rozpory vo výpovediach. Na verejnom zasadnutí odsúdený doplnil, že bola uzavretá dohoda medzi ním a prokurátorom, nevie, prečo nie je v spise. Vypovedal iba účelovo pretože chcel, aby sa to rýchlo skončilo. Dávky drogy neboli určené individualizovane na jeho osobu. Žiada miernejší trest. Prokurátor navrhol návrh zamietnuť. Okresný súd následne vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/67/2013 pričom zistil, že dňa 29.06.2011 bol vo veci podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste, no keďže sa napriek viacerým predvolania nedostavil na súd a medzičasom bol vo viacerých veciach právoplatne odsúdený, uznesením zo dňa 29.04.2013 vrátil súd trestnú vec do prípravného konania. Dňa 16.05.2013 bola vo veci podaná obžaloba a odsúdený bol uznaný vinným a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na 3 roky so skúšobnou dobou na 4 roky. Na odvolanie prokurátora bol predmetný rozsudok vo výroku o treste zrušený a odsúdenému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 3 roky.
Na základe týchto skutočností prvostupňový súd skonštatoval, že odsúdený neuvádza žiadnu skutočnosť zakladajúcu dôvod obnovy konania. Odsúdený neuviedol, ako by výsluch svedkyne L. mohol odôvodniť iné rozhodnutie vo veci a prečo nemohol byť tento dôkaz vykonaný v pôvodom konaní. Otázka určenia dávok drogy bola posúdená už v pôvodnom konaní a odsúdený neuviedol žiadne dôkazy, odôvodňujúce iné posúdenie, ktoré nemohol uviesť v pôvodnom konaní. Samotná výška trestu a spôsob výkonu trestu nie sú dôvodom obnovy konania, hoc by boli i mimo zákonnej trestnej sadzby, taktiež ako ním nie je prosté popretie svojej predchádzajúcej výpovede. Inštitút obnovy konania nepredstavuje akýsi tretí stupeň preskúmavania rozhodnutia a nedochádza v ňom k posudzovaniu hodnotenia dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, iba k posúdeniu, či novo navrhnuté dôkazy, ktoré neboli známe alebo objektívne nemohli byť navrhnuté v pôvodnom konaní, sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci.
Z uvedených dôvodov okresný súd preto návrh odsúdeného o povolenie obnovy konania zamietol.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorú následne sám i prostredníctvom ustanoveného obhajcu podrobne písomne zdôvodnil ( v rozsahu č.l. 19-22 spisu).
Odsúdený v písomných dôvodoch sťažnosti prezentovaných prostredníctvom vlastných úvah ako i prostredníctvom obhajcu namietal, že prvostupňový súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď neakceptoval jeho argumenty podrobne rozvedené v návrhu na povolenie obnovy konania spočívajúce v tom, že k vyhláseniu o vine došlo pod vplyvom predchádzajúcej dohody s prokurátorom o uložení podmienečného trestu, v konaní nedošlo k výsluchu svedkyne L., ktorej výpoveď by objasnila pôvod zaistenej drogy. Taktiež nedošlo k ustáleniu obvykle jednorázovej dávky v rozpore so súčasným plenárnym usmernením NS SR a v pôvodnom konaní došlo k neprimeraným prieťahom s priamym dopadom na charakter účelu trestu. V danej súvislosti poukazoval aj na svoj vyšší vek ako i účel trestu. Výsluch označenej svedkyne považuje za nový dôkaz, ktorý by mohol spolu s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine.
Vzhľadom na vyššie uvedené odsúdený navrhol, aby sťažnostný súd v celom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a sám rozhodol tak, že povolí obnovu konania vo veci Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 2T/67/2013.
Krajský súd v rozsahu uvedenom v § 192 ods. l Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného dôvodná nie je.
Plniac prieskumnú povinnosť sťažnostný súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne tieto dôkazy posúdil a vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o tom, že v danom prípade podmienky pre prípadnú obnovu konania neboli splnené.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba v trestnom konaní riešiť.
Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj v konaní o povolenie obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní, čo okresný súd dôsledne rešpektoval.
Výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 2T/67/2013 zodpovedá stavu veci a zákonu.
Z obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že :
· rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 31.08.2016 pod sp. zn. 2T/67/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.09.2017 pod sp. zn. 6To/7/2017 bol Y. L. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený (Krajským súdom v Trnave po odvolaní prokurátora) súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V pôvodnom konaní (pred okresným súdom) sa Y. L. k spáchanému skutku priznal a po vyhlásení rozsudku sa vzdal práva na podanie odvolania.
· uznesením Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1Nt/20/2018 zo dňa 17.07.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 5Tos/138/2019 zo dňa 16.01.2020 bola zamietnutá žiadosť odsúdeného Y. L. o povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/67/2013. Z obsahu oboch citovaných uznesení vyplýva, že odsúdený už v tomto (predchádzajúcom konaní o návrhu na obnovu konania) namietal v podstate totožné skutočnosti, ako v prejednávanom prípade ( dohoda s prokurátorom, nesúhlas s trestom, nesprávna právna kvalifikácia, návrh na vypočutie svedkyne L. a iné ...)
Krajský súd už vo svojom predchádzajúcom uznesení pod sp. zn. 5Tos/138/2019 zo dňa 16.01.2020 uviedol, že v konaní o povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R 33/1988).
Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je totiž konaním založeným na revíznom princípe. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní.
V konaní o povolenie obnovy konania je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých navrhovateľ sa povolenia obnovy konania domáha. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe a či majú význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Citované ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa však zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.
Hlavným argumentom podanej sťažnosti bola námietka, že v prejednávanej veci sú pochybnosti ohľadom skutkových zistení (ktoré môže objasniť svedkyňa G. L.), ako i právnych ( posudzovanie dávok, nevyhnutnosť použitia § 39 ods.1 Tr. zák., zohľadnenie veku a pod.), pričom už v pôvodnom konaní v predmetnej veci boli obvinenému tieto okolnosti známe a nič mu (prípadne jeho obhajcovi) teda nebránilo uplatniť ich (vo forme obhajobných námietok) v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta.
V danej súvislosti krajský súd tiež uviedol, že vina obžalovaného v pôvodnom konaní nebola založená výlučne na priznaní sa obžalovaného a na výpovedi svedkyne L. I., ale zo žalovanej trestnej činnosti usvedčovali obžalovaného aj svedkovia G. K. a G. O., službukonajúci policajti, ktorí boli očitými svedkami toho, ako obžalovaný vypľul „niečo“ z úst, čo bolo predmetom skúmania kriminalistického technika. Zo zápisnice o vydaní veci (č. l. 31) tiež vyplynulo, že injekčnú striekačku, ktorá bola predmetom znaleckého skúmania obžalovaný Y. L. dobrovoľne vydal, čo potvrdil svojim podpisom. Zo záverov znaleckého posudku KEU PZ č.p.: PPZ-9238/KEU-BA-EXP-2010 vyplynulo, že predložená časť zatavenej, zrezanej
injekčnej striekačky s odrezaným modrým piestom, obsahovala 769 mg metamfetamínu s koncentráciou účinnej látky 73,6 % hmotnostných, z ktorej bolo možné vyhotoviť 14-57 obvykle jednorazových dávok drogy.
S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zo dňa 28.02.2019 s poukazom na dôkazy a skutočnosti v ňom uvedené je len opätovným rekapitulovaním jeho predchádzajúceho návrhu zo dňa 18.10.2018, ktorý bol uznesením Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1Nt/20/2018 zo dňa 17.07.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 5Tos/138/2019 zo dňa 16.01.2020 už právoplatne zamietnutý, nakoľko z jeho obsahu nepochybne vyplýva, že uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy o ktorých už súdy oboch stupňov vecne rozhodovali.
Aj napriek tomu sťažnostný súd opakuje, že v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v zákonnom ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania. V trestnej veci Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 2T/67/2013 bolo rozhodnuté ( o jeho vine a treste) rozsudkom dňa 31.08.2016, voči ktorému odsúdený odvolanie, ani dovolanie nepodal, a preto predmetný rozsudok predstavuje konečné rozhodnutie, ktoré je tak pre odsúdeného, ako i pre orgány verejnej moci záväzné.
Právoplatné skončené konanie zakladá zároveň prekážku veci rozsúdenej (res iudicata), teda takej veci, o ktorej už znovu konať nemožno (zásada ne bis in idem).
Iba výnimočne možno právoplatne skončenú trestnú vec znovu „otvoriť“ ( teda znovu o nej konať a rozhodovať), a to v prípade, ak dôjde k zrušeniu právoplatného rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní. Trestný poriadok pozná dva mimoriadne prostriedky, ktorými sú dovolanie a obnova konania. Kým dovolanie prichádza do úvahy v prípadne právnych pochybení, tak obnova konania je určená na nápravu pochybení vzniknutých nesprávnym ustálením skutkového stavu.
Pokiaľ sťažovateľ bol názoru, že z jeho strany v konaní vedenom na Okresnom súde Galanat pod sp.zn. 2T/67/2013 nedošlo k jeho odsúdeniu o vine ( a teda k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov a následnej právnej kvalifikácii skutku v súlade s vykonaným dokazovaním) platne a účinne, t.j. zákonu zodpovedajúcim spôsobom, mohol v odvolaní a následne v dovolaní túto okolnosť namietať. Nečinnosť sťažovateľa v rámci odvolania a dovolania, ktoré opravné prostriedky odsúdený Y. L. ani nevyužil, nemožno nahradiť tak, že sa namietaného prípadného pochybenia súdu bude domáhať cestou obnovy konania, teda prostredníctvom takého právneho inštitútu, ktorého zmysel a účel je odlišný.
Keďže návrh odsúdeného Y. L. pri rozumnej miere posudzovania a porovnávania neobsahoval žiadne nové skutočnosti a dôkazy skôr súdu neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, krajský súd nemal dôvod spochybniť rozhodnutie prvostupňového súdu a preto o sťažnosti odsúdeného rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.