Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28CoE-38-2020.pdf
PDF · 69.77 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoE/38/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: C. M., L.. X.XX.XXXX, J. G. XX, o vymoženie 911,23 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/782/2011-10 zo dňa 25.4.2018 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa súdnemu exekútorovi a účastníkom konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,37 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a vo výroku III. rozhodol, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného považoval za dostatočný dôkaz o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc v tomto exekučnom konaní rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súdny exekútor oznámil súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie, pričom z jeho podnetu a z listinných dôkazov k nemu pripojených vyplýva, že povinný nie je zamestnaný, nie je SZČO, a nepoberá dávky. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti a ani držiteľom motorového vozidla. Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 a 5 a § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Priznaná suma predstavuje celkom sumu 64,37 eura a na úhradu tejto sumy zaviazal v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku oprávneného.
4. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že náhradu žiadnemu z nich nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že v tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenému, ani povinnému, nakoľko žiaden z nich nezavinil zastavenie konania.
5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Bol toho názoru, že v tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Povinný je osoba v produktívnom veku a tak je u neho predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať resp. môže začať poberať dôchodok, a tak bude možné vykonať exekúciu. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považuje oprávnený za predčasné. Navrhol posúdiť podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie ako nedôvodný.
6. Exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s právnou argumentáciou oprávneného nestotožňuje, nakoľko v predmetnej právnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
7. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Obsah súdneho spisu nenasvedčuje takým skutočnostiam, ktoré by spochybňovali záver o nemajetnosti povinného. Potenciálne okolnosti, ktoré môžu/ nemusia nastať v budúcnosti, nie sú dôvodom pre pokračovanie v exekúcii za stavu, že povinný je nemajetný.
10. Oprávnený poukazuje len na potenciálnu možnosť nadobudnutia majetku povinného v budúcnosti. Z jeho odvolania vyplýva, že vedomosť o existencii konkrétneho majetku podliehajúceho exekúcii povinného nemá. Oprávnený v odvolaní nenamietal, že zistenia súdneho exekútora nevychádzajú z reálneho stavu, nepreukázal existenciu majetku povinného, či to, že povinný poberá nejaký príjem, je zamestnaný a pod., o čom by oprávnený mal vedomosť, ale odvolanie je založené iba na tvrdení o možnosti nadobudnúť majetok v budúcnosti vzhľadom na produktívny vek povinného. Táto hypotetická možnosť na zmenu záveru o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie nepostačuje.
11. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, keďže pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Uvedená skutočnosť je významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudne majetok, resp. získa iný príjem, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť, keďže rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej osoby povinného nezakladá prekážku res iudicatae, t.j. práva oprávneného subjektu v prípade, ak povinný v budúcnosti nadobudne majetok, nebudú dotknuté. Táto odvolacia námietka oprávneného preto nie je dôvodná.
12. Odvolací súd na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená od 28.7.2011, pričom od začatia vykonávania exekúcie do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie dňa 29.3.2018, nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že existencia majetku povinného podliehajúceho exekúcii zistená nebola, preto záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného bol opodstatnený.
14. Za daného stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
15. Správnemu výroku o zastavení exekúcie zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní oprávnený úspešný nebol, povinný a súdny exekútor si trovy odvolacieho konania neuplatnili, žiadne trovy odvolacieho konania im zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nikomu nepriznal.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).