Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v rodinnoprávnej veci navrhovateľky C. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpenej v konaní Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8 proti manželovi O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpeného v konaní Mgr. Jurajom Pirkovským, advokátom v Prešove, Bajkalská 5, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. - 105 zo dňa 03.06.2020 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej P. sumou 100,- eur mesačne a vo výroku o trovách konania.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností manželov k maloletej P. na čas po rozvode. Konanie sa začalo na základe návrhu manželky, ktorá navrhla manželstvo rozviesť, maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného v sume 150,- eur na maloleté dieťa a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom.

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„r o z v á d z a manželstvo účastníkov C. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a O. T., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., zväzok X ročník XXXX strana XXX pod por. číslom XX,

z v e r u j e mal. P. T., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,

u p r a v u j e styk otca s mal. P. tak, že:

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. P. každý nepárny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

s tým, že otec je p o v i n n ý mal. P. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ju matke riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 18. § 23 ods. 1, § 23 ods. 2, § 23 ods. 3, § 24 ods. 1, § 24 ods. 3, § 24 ods. 4, § 75 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1, § 76 ods. 2, § 77 ods. 1 a § 77 ods. 2 zákona o rodine.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 7.9.2013 a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., zväzok X., ročník XXXX, strana XXX, pod por. číslom XX. Z manželstva pochádza maloletá P. T., nar. XX.X.XXXX. U oboch sa jedná o prvé manželstvo a obaja sú slovenskí štátni príslušníci. Z pohľadu manželky bolo manželstvo spočiatku dobré, najskôr bývali u svokrovcov, neskôr sa osamostatnili, kúpili si vlastný byt. Medzi manželmi vznikli finančné problémy, manžel si našiel milenku a aj keď tento vzťah ukončil, vzťahy medzi manželmi sa nezlepšili, začal užívať alkohol, kvôli ktorému prišiel o prácu. Napriek tomu, že manželka žiadala manžela, aby prestal užívať alkohol a aby si našiel zamestnanie, manžel si prácu nenašiel. Situácia sa vyhrotila pred pol rokom, kedy manželka odišla zo spoločnej domácnosti, nakoľko jej manžel našiel v telefóne SMS správu, v dôsledku ktorej ju fyzicky napadol, preto sa rozhodla odísť. Manželka sa rozhodla odísť aj s maloletou dcérou P. k svojej matke, kde býva aj teraz. Celú situáciu nechcela riešiť odborným poradenstvom, pretože už dlhšiu dobu ich manželstvo nefungovalo a v tomto manželstve bola iba zo zotrvačnosti. V súčasnej dobe má známosť, nejde o blízkeho priateľa, avšak uviedla, že s manželom už nechce ďalej žiť v spoločnej domácnosti, je agresívny, útočí na ňu, bála sa prichádzať domov z práce, či opäť na ňu manžel nezaútočí, keď mal vypité. Manžel spočiatku nesúhlasil s rozvodom manželstva, z jeho pohľadu 16 rokov fungovali v manželstve, pričom v každom manželstve sú problémy, a to aj finančné, aj iné a poukázal na to, že s dcérou majú milujúci vzťah, pričom najradšej by chcel, aby s dcérou mohol byť čo najviac. Poukázal na to, že manželstvo bolo skvelé, pričom potvrdil, že v roku 2015 manželku podviedol, nemal však milenecký vzťah, sám to manželke povedal, všetko si vysvetlili, dokonca manželka druhýkrát otehotnela, následne potratila, takže poukázal na to, že po takejto kríze v manželstve chceli mať obaja ďalšie dieťa. K otázke alkoholu uviedol, že pije pivo väčšinou doma, nechodí po krčmách, skôr poukázal na to, že manželka chodí v piatky a soboty s kamarátkami a užíva aj tvrdý alkohol. Z jeho pohľadu došlo k rozpadu manželstva preto, lebo manželka má iný plnohodnotný vzťah, našla si známosť, čo zistil z jej mobilného telefónu, preto medzi nimi vznikol incident a došlo aj k fyzickým útokom medzi nimi. Z tohto dôvodu navrhoval manželke manželskú poradňu, chcel manželstvo zachrániť. Po absolvovaní poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. manžel uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva a nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia. Manželka v súčasnej dobe býva s maloletou P. u svojej matky, kde jej prispieva na bývanie sumou 100 Eur mesačne. Platí 2 hypotéky, jednu v sume 166 Eur mesačne a druhú 208 Eur mesačne. Neplatí žiadne poistky. Platí si mobilný telefón v sume 20 Eur mesačne. Je zamestnaná vo firme K. s. r. o., kde za obdobie január až november 2019 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 782,01 Eur, v mesiaci apríl 2020 bol jej čistý mesačný príjem 596,72 Eur. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Manžel býva sám v byte v G., ktorý je v spoločnom vlastníctve s manželkou. Za byt platí 150 Eur mesačne poplatky spojené s bývaním a inkaso. Neplatil žiadne úvery ani pôžičky. Otec do 31.5.2020 pracoval pre zamestnávateľa Q. spol. s.r.o., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem za mesiac november 2019 bol 427 Eur, nemal odpracovaný plný pracovný mesiac, nakoľko nastúpil do zamestnania 12-tého dňa v mesiaci. Predtým bol nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške okolo 400 Eur mesačne. V letných mesiacoch v roku 2019 mal zamestnanie, ktoré skončilo v skúšobnej dobe. Na pojednávaní dňa 3.6.2020 predložil súdu dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.4.2020, podľa ktorej sa dohodol so zamestnávateľom, že pracovný pomer končí dňom 31.5.2020. Manžel uviedol, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru dohodou bolo znižovanie stavu v dôsledku Covidu-19. Z predloženej pracovnej zmluvy zamestnávateľa manžela bolo zistené, že pracovná zmluva obsahovala v bode 4. Mzdové podmienky výšku mzdy 550 Eur a v bode 16. Ďalšie dojednané podmienky prémie do výšky 30 % zo základnej mzdy. Manžel predložil

výplatný lístok iba za obdobie november 2019. Maloletá P. navštevuje materskú školu, je predškoláčka, od septembra nastúpi na základnú školu. Materskú školu jej platí matka v sume 7 Eur mesačne, čo je stravné. Maloletá nemá žiadne vážnejšie zdravotné problémy, pokiaľ jej matka platí lieky, tak iba pri bežných ochoreniach. Nenavštevuje žiadne krúžky, za ktoré by sa platilo. Čo sa týka výdavkov na oblečenie a obuv, matka ich platí okolo 50 Eur mesačne. Čo sa týka stravy, matka sa stravuje spolu so svojou matkou, pričom stravu zakupuje matka. Výdavky na stravu pre dcéru vyčíslila na sumu okolo 100 až 150 Eur mesačne. Matka potvrdila, že otec má s maloletou dobrý vzťah. Z dôvodu, že rodičia mali určité problémy pri stretávaní sa otca s maloletou, keďže si otec autoritatívne vyžadoval stretnutie s dcérou a v priebehu konania žiadal striedavú osobnú starostlivosť, na základe odporúčania navštívili Referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., kde im bolo poskytnuté rodičovské poradenstvo ohľadom komunikácie pri stretávaní sa s maloletou. Zo správy z poradensko-psychologického procesu súd zistil, že obaja rodičia sú schopní a ochotní nastaviť vzájomnú komunikáciu ohľadom maloletej dcéry na konštruktívnejšiu úroveň. Dohodli sa, že dcéra bude zverená do osobnej starostlivosti matky a otec s ňou bude tráviť čas podľa dohody, pričom sa budú stretávať každý druhý víkend v kalendárnom roku od piatka do nedele. Zároveň sa dohodli na stretávaní sa otca s maloletou dcérou aj počas týždňa, ale po vzájomnej dohode rodičov. Bola im zdôraznená dôležitosť ich rodičovskej role a konštruktívnej komunikácie, predovšetkým kvôli ich dcére a taktiež bol s nimi vykonaný pohovor o nevyhnutnosti ich zodpovedného prístupu vo výchove a starostlivosti o ňu. S rodičmi bola spolupráca ukončená, no v prípade potreby im bola ponúknutá možnosť konzultácie s psychológom Referátu poradensko-psychologických služieb individuálnou alebo dyadickou formou.

5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil tak, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletej P. vychádzal súd z dohody rodičov, čo sa týka zverenia maloletej a úpravy styku s tým, že rodičia zhodne uviedli, že súhlasia, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a v závere konania došlo aj k dohode ohľadom úpravy styku tak, že sa otec bude stretávať s maloletou každý nepárny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú P. prevezme v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ju matke riadne odovzdá. Matka súhlasila, že maloletú pripraví na styk s otcom riadne a včas. Keďže v priebehu konania sa rodičia dohodli ohľadom zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a tiež ohľadom úpravy styku, súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky v súlade s touto dohodou s tým, že matka je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok. Rovnako upravil styk rodičov tak, ako to prezentovali na poslednom pojednávaní. K zhode rodičov však nedošlo ohľadom výšky výživného, pričom matka v úvode konania žiadala určiť zo strany otca výživné v sume 150 Eur mesačne, pred vyhlásením rozsudku súhlasila so sumou najmenej 100 Eur mesačne. Otec však s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, pričom poukázal, že došlo uňho k ukončeniu pracovného pomeru dohodou u zamestnávateľa, ako dôvody uvádzal Covid-19, čo však z predloženej dohody o ukončení pracovného pomeru nevyplývalo. Matka v priebehu konania poukázala na výdavky maloletej, ktorá je predškoláčka s tým, že od septembra nastúpi na základnú školu, čím sa jej výdavky ešte podstatným spôsobom navýšia, a to najmä na učebné pomôcky, školské potreby, ale aj ďalšie výdavky súvisiace s návštevou základnej školy. Uviedla, že otec jej doposiaľ na výživu ničím neprispieval. Na prvom pojednávaní však žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, teda si musel byť vedomý toho, že bude jeho povinnosťou vyživovať maloletú v prípade, ak by si ju s matkou striedali. Matka vyčíslila výdavky maloletej na stravu a ošatenie v sume 150 až 200 Eur mesačne, pričom k tomu prináležia aj výdavky za úhradu stravy v materskej škole 7 Eur mesačne, lieky pri bežných ochoreniach, neuviedla výdavky na hygienu a ďalšie výdavky spojené s jej kultúrnym a spoločenským vyžitím. Zároveň matka preukázala, že aj u nej došlo k poklesu príjmu v dôsledku nepriaznivej situácie na Slovensku, pre Covid-19, čo preukázala výplatnou páskou z mesiaca apríl 2020, kde jej čistý mesačný príjem klesol na sumu 596,72 Eur. Aj keď spočiatku matka žiadala určiť výživné v sume 150 Eur mesačne, uvedená suma z pohľadu súdu neprináležala možnostiam a schopnostiam na strane otca, ktorý napriek tomu, že ukončil pracovný pomer dohodou, nemal taký príjem, z ktorého by mohol platiť navrhované výživné. Tvrdil však, že v blízkej dobe by mal absolvovať výberové konanie, mal by sa zamestnať. Keďže otec skončil pracovný pomer dohodou, v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine považoval súd takéto jeho konanie za vzdanie sa výhodnejšieho zárobku, zamestnania alebo majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. V prípade, že ho zamestnávateľ nemohol už ďalej zamestnávať v dôsledku krízy pre Covid-19 a otec maloletej by nesúhlasil s ukončením pracovného pomeru, tento pracovný pomer mohol byť ukončený zo strany zamestnávateľa jedine výpoveďou. Keďže sa však zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na ukončení pracovného pomeru, súd musel považovať takéto konanie otca

maloletej za nezodpovedné s poukazom na to, že ani do rozhodnutia súdu si neplnil vo vzťahu k maloletej svoju vyživovaciu povinnosť. Nižšiu navrhovanú sumu výživného matkou pre maloletú vo výške 100 Eur mesačne považoval súd za primeranú vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, tak ako ich prezentovala matka na pojednávaní a ktoré aj z pohľadu súdu prináležia veku maloletej, ktorá nastúpi od nového školského roka na základnú školu. Zároveň vzal do úvahy predloženú pracovnú zmluvu otcom maloletej, ktorú mal uzatvorenú u posledného zamestnávateľa, kde okrem základnej mzdy mal v zmluve uvedené aj 30 %-né prémie, preto ak by neukončil pracovný pomer dohodou, bolo by v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne. Táto suma predstavuje 18 % z jeho základnej mzdy podľa pracovnej zmluvy (t.j. zo sumy 550 Eur). Keďže ukončil pracovný pomer dohodou bez dôležitého dôvodu, je podľa názoru súdu v jeho možnostiach a schopnostiach takýmto výživným prispievať aj do budúcna. Keďže sám prezentoval, že v blízkej dobe by mal nastúpiť do nového zamestnania, súd považoval uvedené výživné za primerané, a to aj vzhľadom na vek a potreby maloletej.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie manžel, a to proti tretiemu výroku, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej P. sumou 100,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna. Ako odvolacie dôvody manžel označil dôvody uvedené v ust. a , , a . Podľa názoru manžela, súd prvej inštancie nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci, svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie taktiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K uvedeným záverom manžel dospel na základe skutočnosti, že prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení sa vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku zaoberá skutkovým stavom v ods. 8. až 12. a právnym hodnotením skutkového stavu v ods. 29.a 30. Súd svoje rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti v zásade odôvodnil tým, že uzavretú dohodu o skončení pracovného pomeru považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zárobku. Takýto záver súdu však podľa manžela je neodôvodnený a nesprávny. Túto dohodu uzavrel z dôvodu, že zamestnávateľ vzhľadom na ekonomickú krízu, ktorá je dôsledkom pandemickej situácie spôsobenej ochorením Covid

- 19, redukoval zamestnanecké straty a menil svoju organizačnú štruktúru. Ako osoba právne neznalá a bez porady s právnym zástupcom, túto dohodu podpísal napriek skutočnosti, že v predmetnej dohode absentoval údaj o tom, že daná dohoda je uzavretá z dôvodov, ktoré zodpovedajú ust. § č. 63 ods. 1 písm. b) . To, že uvedená okolnosť tam uvedená nie je však nič nemení na tom, že z týchto dôvodov bola táto dohoda uzavretá. Oficiálne zníženie mzdy na strane matky maloletej z dôvodu ekonomickej krízy súd bez všetkého akceptoval, keď na druhú stranu tento dôvod v prípade osoby otca súd prehlásil za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Plánované absolvovanie pohovoru však neodôvodňuje záver o tom, že bude aj uzavretá pracovná zmluva s nástupom do práce u manžela. V konečnom dôsledku od pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie, manžel absolvoval niekoľko pohovorov, ktoré však ku dňu podania odvolania nevyústili do uzavretia pracovnej zmluvy a nástupu do práce. Súd prvej inštancie pochybil z dôvodu, že pri svojom rozhodovaní je povinnosťou súdu prvej inštancie správne a úplne zistiť skutočný stav veci ku dňu rozhodnutia. V danom prípade tomu tak nebolo a súd nielenže nezistil skutočný stav, ale dokonca vychádzal z domnienok, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, či sú priam v rozpore s vykonaným dokazovaním. Manžel má za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, vyvodené závery súdu sú zjavne nedôvodné, vysoko arbitrárne, neospravedlniteľné, neudržateľné a majú za následok nezákonnosť uvedeného rozhodnutia. Podľa názoru manžela rozsudok nespĺňa obsahové náležitosti podľa ust. . Z uvedených dôvodov manžel navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu napadnutého výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

8. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka písomným podaním, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Námietky otca uvedené v odôvodnení jeho odvolania považuje matka za právne irelevantné a odvolanie otca vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu za nedôvodné. Čo sa týka námietok otca, že dohodu o skončení pracovného

pomeru uzavrela ako osoba právne neznalá, nedá jej pripomenúť, že pokiaľ v rodinnoprávnych veciach dokáže vyhľadať erudovanú právnu pomoc, v pracovnoprávnych veciach už tomu tak nie je. Otec nie je nijako obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Taktiež poukázala na skutočnosť, že otec si neplní ani vyživovaciu povinnosť uloženú mu súdom uznesením pod sp. zn. zo dňa 19.12.2019 a z tohto dôvodu aj podala trestné oznámenie, ktorého kópiu prikladá k podanému vyjadreniu. Vzhľadom na vyššie uvedené matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ), a dôvodmi odvolania ( CSPM), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca, v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti.

11. Odvolací súd zistený skutočný stav súdom prvej inštancie považuje za dostatočný a nevznikla potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle Zákona o rodine, posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča, oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil a z ktorého vyvodil skutkové závery, ktoré odvolací súd považuje za správne.

12. Vchádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci, navrhovateľka v súčasnej dobe býva s maloletou P. u svojej matky, kde jej prispieva na bývanie sumou 100,- eur mesačne. Platí dve hypotéky, jednu v sume 166,- eur mesačne a druhú hypotéku vo výške 208,- eur mesačne, neplatí žiadne poistky. Platí si mobilný telefón, za ktorý uhrádza 20,- eur mesačne. Aktuálne je zamestnaná vo firme K., s. r. o., kde za obdobie január až november roku 2019 predstavoval jej priemerný čistý mesačný príjem sumu 782,- eur. V mesiaci apríl 2020 bol jej čistý mesačný príjem 596,72 eura. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odporca býva sám v byte v G., ktorý je v spoločnom vlastníctve s jeho manželkou. Za byt platí 150,- eur mesačne, čo predstavuje poplatky spojené s bývaním a inkasom. Neplatí žiadne úvery ani pôžičky. Do 31.05.2020 pracoval pre zamestnávateľa Q.., spol. s. r. o., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem v mesiaci november 2019 predstavoval 427,- eur. Otec bol pred týmto obdobím nezamestnaný. Počas tohto obdobia poberal dávku v nezamestnanosti vo výške približne 400,- eur mesačne. Na pojednávaní dňa 03.06.2020, predložil súdu dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.04.2020 s tým, že na základe tejto dohody ukončil svoj posledný pracovný pomer dňom 31.05.2020. Napriek tomu, že tento dôvod uvedený v dohode nebol, špecifikoval dôvod uzavretia tejto dohody z dôvodu ukončenia pracovného pomeru pre znižovanie stavu v dôsledku Covid- u 19. Z predloženej pracovnej zmluvy súd zistil, že mzdové podmienky predstavovali výšku mzdy 550,- eur a taktiež boli dojednané prémie vo výške 30 % zo základnej mzdy. Čo sa týka maloletej P., táto v súčasnosti navštevuje 1. ročník základnej školy. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ešte navštevovala materskú školu, kde matka platila za stravné pre maloletú 7,- eur mesačne. Matka maloletej neplatí žiadne lieky a rovnako maloletá nenavštevuje žiadne krúžky. Čo sa týka výdavkov na oblečenie, stravu a obuv pre maloletú, matka uhrádza na maloletú približne okolo 50,- eur mesačne. U výdavkov na stravu maloletej, matka tieto vyčíslila v hodnote približne 100,- až 150,- eur mesačne.

13. Námietky otca sa týkajú skutkových otázok zistenia jeho reálnych možností a schopností, ako aj správnosti záveru prispievať na výživu maloletej v súdom určenej výške. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča, tak schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním a získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové, ale zároveň

aj majetkové pomery dané napríklad jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

14. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane relevantného sú to oprávnene odôvodnené potreby na strane povinného, sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na výživu dieťaťa. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Suma mesačných nákladov dieťaťa predstavuje vyčíslenie nepravidelných nákladov na dieťa tak, aby bola určiteľná. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienická potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa vyskytnú. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len občasne, resp. niekedy. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda aj potreby vyskytujúc sa nepravidelne, v priebehu dlhšieho obdobia.

15. Maloletá P. má 6 rokov a v čase rozhodovania odvolacieho súdu už navštevuje 1.ročník základnej školy. Otec tohto maloletého dieťaťa je aktuálne nezamestnaný.

16. Odvolací súd nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov, a teda jeho schopnosti a možnosti. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri zisťovaní z tvrdení otca, z jeho výplatných pások a následne konštatoval jeho posledné aktuálne mzdové podmienky vo výške 550,- eur mesačne, spolu s dojednanými prémiami vo výšky 30 % zo základnej mzdy.

17. Kritérium uvedené v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá z dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, či zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti.

18. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú skutočnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne, bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.

19. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácii mal začať hľadať lepšiu zárobkovú činnosť než tú, ktorú deklaroval v rozhodnom posudzovanom období pre stanovenie rozsahu výživného.

20. Súd prvej inštancie správne zistil potreby maloletej P. v rozhodnom období, správne zistil otázku osobnej starostlivosti matky, na ktorú prihliadol. Maloletá P. je osobou oprávnenou z výživného a

je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa, teda ak rodičia nežijú spolu, resp. došlo k rozpadu ich rodiny, v prípade k rozvodu manželstva a v prípade, ak niektorí z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali. (Porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 16.12.2015).

21. Odvolaciu námietku týkajúcu sa spôsobu ukončenia pracovného pomeru považuje odvolací súd za nedôvodnú. V konaní nebolo preukázané, že takúto dohodu o ukončení pracovného pomeru zamestnanec so zamestnávateľom uzavreli vzhľadom na ekonomickú krízu a ako dôsledok pandemickej situácie spôsobenej ochorením Covid-19. V prípade redukovania zamestnaneckých stavov by bolo skôr možné od zamestnávateľa očakávať spôsob skončenia pracovného pomeru s otcom v rámci výpovede a nie uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru. V súvislosti aj s touto námietkou odvolací súd poukazuje na ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich základnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť či už ušetrené alebo zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Preukázanie výdavkov povinného rodiča má slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu. Aj z týchto dôvodov uvedená odvolacia námietka otca je nedôvodná. Odvolací súd má za to, že súdom prvej inštancie určená suma 100,- eur na maloletú P. je náležitým vyjadrením práv dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, v danom prípade otca. Odvolací súd súčasne zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ktorú stavia na roveň materiálneho plnenia. Rovnako odvolací súd zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na maloletú P. a uhrádzanie nákladov na odôvodnené potreby maloletej.

22. K odvolacej námietke otca, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti podľa ust. , odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky podstatné náležitosti uvedené v ust. . Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, čoho sa domáhala matka a riadne sa zaoberal skutočnosťami, ako aj dôkazmi, ktoré navrhovateľka a odporca označili. Taktiež sa venoval prostriedkom, ktorými vyjadrili nesporové strany skutkový stav veci. Následne súd prvej inštancie dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil jednotlivé podstatné skutkové tvrdenia otca a matky a rovnako sa podrobne venoval aj právnym argumentom oboch rodičov. Následne súd prvej inštancie riadne skonštatoval, ktoré z uvedených skutočností považoval za preukázané. Taktiež uzavrel, z akých dôkazov vychádzal a ako tie, ktoré konkrétne dôkazy v kontexte celej rozhodovanej veci vyhodnotil. Rovnako súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vec správne právne posúdil a dbal na to, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé, pričom odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a pre odvolací súd dostatočne presvedčivé.

23. Možno teda uzatvoriť, že odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutej časti. Preto za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. . Rozsah výživného tak ako určil súd prvej inštancie považoval odvolací súd za súladný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, neohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a zároveň za riadnu vyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletému dieťaťu.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).