Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-20-2019.pdf
PDF · 245.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10Cpr/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: R. R., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, zastúpený: Odborový zväz KOVO, IČO: 30804078, so sídlom Miletičova 24, 815 70 Bratislava, proti žalovanému: Kia Motors Slovakia s.r.o., IČO: 35876832, so sídlom Sv.Jána Nepomuckého 1282/1, 013 01 Teplička nad Váhom, zastúpený: advokátska kancelária doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., s.r.o., so sídlom Spartakovská 6832/24, 917 01 Trnava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi listinou žalovaného zo dňa 18.9.2019 podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je neplatné.
II. Súd návrh žalovaného na určenie, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, zamieta.
III. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25.10.2019 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 18.9.2019 podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.
2.Po skutkovej stránke žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.1.2006 žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú, s dňom nástupu do práce 1.2.2006, na pracovné miesto výrobný pracovník Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 14.3.2006, dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 29.01.2007 sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Dodatkom č. 3 zo dňa 25.6.2007 a dodatkom č. 4 zo dňa 23.6.2008 došlo medzi žalobcom a žalovaným k úprave mzdových podmienok. V dňoch 10.-16.10.2016 prebehli v odborovej organizácii pôsobiacej u žalovaného ZO OZ KOVO KIA Žilina, voľby do jej orgánov. Voľby prebehli v súlade s Volebným poriadkom ZO OZ KOVO a výsledky volieb boli overené Centrálnou volebnou komisiou dňa 16.10.2016. Na základe výsledku uvedených volieb sa členom Výboru - štatutárneho orgánu ZO OZ KOVO opätovne stal aj žalobca (členom výboru bol žalobca aj v predchádzajúcom funkčnom období 2012-2016). Výsledky volieb ZO OZ KOVO oznámila žalovanému listom doručeným dňa 17.10.2016. Ani po týchto voľbách do orgánov ZO OZ KOVO žalovaný nemal žiadnu pochybnosť o relevantnosti volieb a ich výsledok v nasledujúcom období plne rešpektoval, t.j. ďalej rešpektoval a dodnes rešpektuje, že žalobca je členom Výboru ZO OZ KOVO a tiež žalobcu za člena Výboru ZO OZ KOVO považuje. Dňa 31.10.2017 žalobca a žalovaný uzatvorili dodatok č. 5 k Pracovnej zmluve, v zmysle ktorého sa dohodli na zmene pracovných
podmienok tak, že s účinnosťou od 10.11.2017 žalovaný dlhodobo uvoľnil žalobcu na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u žalovaného a to v súlade s ust. § 136 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP").Dňa 09.09.2019 žalovaný požiadal ZO OZ KOVO o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom ako aj žiadosť o prerokovanie tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, prílohou tejto žiadosti bol aj návrh znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Uvedenými žiadosťami mal žalovaný plniť povinnosti .mu ustanovené v ust. § 240 ods. 9 ZP ako aj ust. § 74 ZP, keď žalobca ako zamestnanec je zároveň členom odborového orgánu. Žiadosti ako aj návrh znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný skutkovo odôvodnil tak, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, ked'že žiadnym spôsobom neospravedlnil svoju neprítomnosť v práci v dňoch od 05.08.2019 (vrátane) do 09.08.2019 (vrátane), spolu v trvaní 37,5 hodín. Dňa 09.09.2019 žalovaný doručil ZO OZ KOVO (zároveň žalobcovi na vedomie) sprievodný list k žiadosti o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom ako sám žalovaný v sprievodnom liste uviedol, žiadosť o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru je jeho neoddeliteľnou súčasťou a táto obsahuje konkretizáciu jednotlivých závažných porušení pracovnej disciplíny aj zo strany žalobcu. Sprievodný list žalovaný skutkovo konkretizoval tak, že dňa 31.10.2017 bola uzavretá Dohoda o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení medzi žalovaným a ZO OZ KOVO (ďalej len „Dohoda"). Predmetom Dohody bol, okrem iného aj právny režim poskytovania pracovného voľna trom členom ZO OZ KOVO, t.j. žalobcovi, p. Y. Q. a p. R. A. na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u žalovaného. Dňa 18.04.2019 žalovaný vypovedal Dohodu v zmysle jej záverečných ustanovení a Občianskeho zákonníka. Žalobcovi bol zo strany žalovaného zaslaný list, v ktorom bol informovaný, že dňa 31.07.2019 uplynie výpovedná doba Dohody a žalobca bol informovaný o nástupe do práce dňa 05.08.2019 na nočnú zmenu na pracovnú pozíciu Keeper na oddelení montáž, pracovisko Chassis zmena Nl (AS3A) pod supervízorom p. Q. Q. a vedúcim zmeny p. R. T.. Taktiež mal byť žalobca informovaný o tom, že má dňa 19.07.2019 0 12:30 hod. absolvovať v zdravotníckom centre žalovaného lekársku prehliadku. Žalobca sa lekárskej prehliadky nezúčastnil. Žalovaný ďalej uviedol, že od 01.08.2019, teda po tom, ako po 31.07.2019 zanikol právny režim poskytovania pracovného voľna na výkon odborovej funkcie podľa pôvodnej Dohody, sa aj Dodatok č. 5 stal po tomto dátume neplatným z dôvodu nemožnosti jeho plnenia z dôvodu skončenia platnosti a účinnosti Dohody. Žalobcovi bola zablokovaná osobná ID karta a tiež dňa 12.08.2019 bola Výboru ZO OZ KOVO zaslaná žiadosť o prerokovanie neospravedlnenej zameškanej práce žalobcu za dni 05.08.2019 (vrátane) do 09.08.2019 (vrátane), spolu v trvaní 37,5 hodín. Žalobcovi bolo doručené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny za neabsolvovanie lekárskej prehliadky a za nedôvodné vstúpenie do priestorov zamestnávateľa v dňoch 05.08.2019, 06.08.2019, 07.08.2019 a 08.08.2019. Dňa 03.09.2019 bola Výboru ZO OZ KOVO zaslaná žiadosť o prerokovanie neospravedlnenej zameškanej práce žalobcu za dni 12.08.2019 (vrátane) do 16.08.2019 (vrátane), spolu v trvaní 37,5 hodín, za dni 19.08.2019 (vrátane) do 23.08.2019 (vrátane), spolu v trvaní 37,5 hodín a za dni 26.08.2019 (vrátane) do 28.08.2019 (vrátane) v trvaní 22,5 hodín a za deň 30.08.2019 v trvaní 7,5 hodín, spolu v trvaní 30 hodín. Listom zo dňa 12.09.2019 Výbor ZO OZ KOVO v nadväznosti na ust. § 240 ods. 3 ZP odmietol udeliť súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru so Žalobcom ako členom odborového orgánu. Listom zo dňa 19.09.2019 žalobca oznámil žalovanému svoj nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru a taktiež mu oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával v súlade s dojednanými pracovnými podmienkami v nadväznosti na Dodatok č. 5 - dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie v odborovom orgáne. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce uplatnené žalovaným považuje za neplatné pre 1/ absenciu súhlasu zástupcov zamestnancov s okamžitým skončením pracovného pomeru, 2/nedostatočnú (neúplnú) skutkovú konkretizácii dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzenú v okamžitom skončení pracovného pomeru, 3/ neexistujúci dôvod, ktorý by bol závažným porušením pracovnej disciplíny, a ktorý by mohol byt' dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, 4/konanie Žalovaného je účelové a v priamom rozpore s osobitnou ochranou zástupcov zamestnancov a je motivované jeho postavením a činnosťou
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie: a) Pracovná zmluva zo dna 13.01.2006 (kópia) b) Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 14.03.2006 (kópia) c) Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 29.01.2007 (kópia) d) Dodatok č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 25.06.2007 (kópia) e) Dodatok č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 23.06.2008 (kópia)
f) List - oznámenie o výsledku volieb zo dňa 19.10.2012 (kópia) g) List - oznámenie o výsledku volieb zo dňa 17.10.2016 (kópia) h) Dodatok č. 5 k pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2017 (kópia) i) Žiadosť o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru a žiadosť o prerokovanie okamžitého j) Skončenia pracovného pomeru (kópia) + príloha k) Sprievodný list zo dňa 09.09.2019 (kópia) l) Odmietnutie udelenia súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru s členmi odborového orgánu zo dňa 12.09.2019 (kópia) m) List - odpoveď zástupcov zamestnancov k žiadosti Žalovaného o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.09.2019 (kópia) n) Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.9.2019 (kópia) o) Oznámenie - nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 19.9.2019 (kópia) p) Kolektívna zmluva časť B bod 5.1 + dodatok č. 7 ku Kolektívnej zmluve preukazujúci predĺženie platnosti KZ do 31.03.2020 (kópia) q) Dodatok č. 5 ku Kolektívnej zmluve - Dohoda o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení (kópia) r) List Žalovaného - žiadosť o prerokovanie neospravedlnenej zameškanej práce zo dňa 12.08.2019 (kópia) s) List Žalovaného - žiadost' o prerokovanie neospravedlnenej zameškanej práce a pozvánka na spoločné rokovanie zo dňa 12.09.2019 (kópia) t) List Žalovaného - žiadosť o prerokovanie neospravedlnenej zameškanej práce a pozvánka na spoločné rokovanie zo dňa 19.09.2019 (kópia) u) Výsluch žalobcu v) Výsluch žalovaného
4.Žaloba s prílohami a procesné poučenia podľa § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 13.11.2019. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, ktoré vyjadrenie bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 28.11.2019.
5. V replike žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol súdu, aby žalobu zamietol z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo platné, keďže žalobca porušil závažne pracovnú disciplínu a v zmysle § 240 ods. 10 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával, pričom všetky ostatné podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP vo väzbe na § 144a ods. 6 ZP a § 74 v spojení s § 240 ods. 9 a ods. 10 ZP boli splnené, keďže a) Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu bolo uskutočnené v súlade s príslušnými ustanoveniami ZP, a to v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP vo väzbe na § 144a ods. 6 ZP a § 74 v spojení s § 240 ods. 9 a ods. 10 ZP, pričom na základe konania žalobcu nebolo možné od žalovaného ako jeho zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby ho ďalej zamestnával, b) Všetky hmotnoprávne podmienky, ktoré ZP v zmysle vyššie citovaných ustanovení ukladá pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP, boli dodržané, c) Žalovaný vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v písomnej forme doručenej žalobcovi určitým a jednoznačným spôsobom, t. j. tak, aby bolo zrejmé, aký je dôvod, pre ktorý zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer, d) Skončenie platnosti a účinnosti Dohody o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení zo dňa 31.10.2017, ktorej plnenie malo bezprostredný a priamy súvis s právnym režimom poskytovania pracovného voľna zamestnancovi vrátane náhrady mzdy v zmysle § 136 ods. 3 ZP sa uskutočnilo v súlade s príslušnými ustanoveniami ZP a všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa aplikujú v zmysle § 1 ods. 4 ZP práce na túto oblasť a vôľou zmluvných strán vyjadrenou v samotnej Dohode a vypovedanie Dohody žalovaným sa uskutočnilo v súlade s dojednanými podmienkami takéhoto skončenia platnosti a účinnosti Dohody vrátane dodržania dohodnutej výpovednej doby, žalovaný neprejavil vôľu meniť kolektívnu zmluvu, len realizoval právo dohodnuté v Dohode ako samostatného občianskoprávneho zmluvného vzťahu, e) Žalobca dlhodobo závažným spôsobom porušoval príslušné povinnosti stanovené § 47 ods. 1 písm. b) ZP v spojení s § 81 písm. a) a b) ZP práce vo väzbe na bod 3.3 ods. 10 písm. x) a bod 5.3 ods.
1 Pracovného poriadku zamestnávateľa, hoci bol na tieto povinnosti a ich dodržiavanie opakovane upozornený zo strany zamestnávateľa (žalovaného) s odkazom na body tohto vyjadrenia nižšie, f) Žalobca aj v predchádzajúcom období opakovane porušoval povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov a vnútorných predpisov zamestnávateľa špecifikovaných nižšie, čím opakovane preukazoval formou zavinenia neochotu dodržiavať povinnosti stanovené zamestnávateľom alebo právnym poriadkom, hoci vystupoval v pozícii zástupcu zamestnancov, ktorý by mal byť vzorom pre ostatných zamestnancov. Upozornil na to, že prejudiciálnou otázkou, ktorá bude pre rozhodnutie súdu kľúčová, je otázka skončenia trvania Dohody, ktorá je predmetom samostatného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod spisovou značkou 3Cpr/18/2019, pričom súdne konanie v tejto veci ešte nebolo ukončené a jeho výsledok má zásadný význam pre rozhodnutie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu. Odporučil preto, aby súd zvážil prerušenie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom Okresným súdom Ružomberok pod sp.zn. 3Cpr/18/2019.
6. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinami: a) dohoda o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení b) dodatok č. 5 k pracovnej zmluve žalobcu - predložený žalobcom c) stanovy odborového orgánu KOVO d) stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 2.9.2019 e) podmienky pôsobenia odborových organizácií v Kia Motors Slovakia s.r.o. f) výzva žalobcovi na nástup na výkon práce zo dňa 16.7.2019 g) upozornenie na zablokovanie ID KARTY z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci zo dňa 9.8.2019 h) odpoveď žalobcu zo dňa 9.8.2019 zdôvodnená existenciou výkonu funkcie v odborovom orgáne i) pozvanie na disciplinárne konanie zo dňa 8.8.2019 j) odpoveď žalobcu na neúčasť na disciplinárnom konaní zo dňa 9.8.2019 k) upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 12.8.2019 - vstupy do areálu l) odpoveď žalobcu zo dňa 2.9.2019 zdôvodnená existenciou výkonu funkcie v odborovom orgáne m) výzva na doloženie potvrdenia o pracovnom voľne doručená žalobcovi dňa 15.8.2019 n) žiadosť o prerokovanie neospravedlnenej neprítomnosti v práci zo dňa 3.9.2019 a 12.9.2019 o) oznámenia o povinnosti zamestnanca pri neospravedlnenej neprítomnosti v práci zo dňa 4.9.2019 a 2.10.2019 p) výzva na nástup na výkon práce zo dňa 16.7.2019 vrátane povinnosti absolvovania lekárskej prehliadky a opätovná výzva na absolvovanie lekárskej prehliadky q) upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 12.8.2019 - neabsolvovanie lekárskej prehliadky r) upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 1.7.2019 s) fotografická dokumentácia porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 1.7.2019 t) odpoveď žalobcu na upozornenie porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 1.7.2019 u) výzva na upustenie od vyhotovovania videozáznamu zo dňa 11.9.2019 v) žiadosť o prerokovanie a udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 9.9.2019 w) sprievodný list k žiadosti o prerokovanie a udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 9.9.2019 x) žiadosť o prerokovanie neospravedlnenej neprítomnosti v práci zo dňa 12.8.2019 y) sprievodný list k žiadosti o prerokovanie a udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 9.9.2019 z) vyjadrenie zamestnávateľa k odpovedi na žiadosť o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnancov - členov odborového orgánu zo dňa 12.9.2019 aa) Záznam z realizovanej kontrolnej činnosti ZO OZ KOVO KIA prostredníctvom žalobcu v zmysle uvádzaných dní od 14.10.2019 do 19.11.2019 bb) Zápisnice zo zasadnutia komisie Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spolu s prezenčnými listinami zo dňa 8.8.2019, 30.10.2019. 14.11.2019, 15.11.2019 a 21.11.2019 cc) Pozvánky a zápisnice z prerokovanie neospravedlnenej neprítomnosti zamestnancov a skončení pracovných pomerov zamestnancov v zmysle časového popisu v bode 44 tohto vyjadrenia dd) Pozvánky na zasadnutia komisie Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a škodovej komisie zamestnávateľa - bez účasti zástupcu
7.Žalobca v duplike doručenej dňa 27.12.2019 poukázal na to, že v úvode svojho vyjadrenia žalovaný odporučil konajúcemu súdu, aby zvážil prerušenie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 3Cpr/18/2019 z dôvodu, že prejudiciálna otázka, ktorá bude pre konajúci súd kľúčová, je otázka platnosti skončenia trvania Dohody o uvoľnení, poskytnutí času na Činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení zo dňa 31.10.2017 (ďalej len „Dohoda"), ktorá je podľa názoru žalovaného predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3Cpr/18/2019 pričom výsledok uvedeného súdneho konania má mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu. Žalobca uvádza, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3Cpr/ 18/2019 nie je posúdenie otázky skončenia trvania Dohody, táto otázka sa v ňom vyskytuje len ako otázka predbežná, ale predmetom tohto konania je plnenie záväzkov žalovaného z Dohody. Ďalej uviedol, že nerozporuje, že medzi žalovaným a ZO OZ KOVO KIA bola uzatvorená Dohoda, ktorá obsahuje aj právny režim dlhodobého uvoľnenia podľa ust. § 136 ods. 3 ZP, rovnako ako Dodatok č. 5, avšak ani z Dohody, ani z Dodatku č. 5 nevyplýva, že ide o navzájom podmienené právne úkony, a že existencia Dodatku č. 5 resp. plnenie z neho je priamo závislé od Dohody. Dohoda síce obsahuje režim dlhodobého uvoľnenia ako aj Dodatok č. 5, avšak Dohodou, ktorá je súčasťou Kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi Žalovaným a ZO OZ KOVO KIA Žalovaný nemohol zmeniť pracovné podmienky Žalobcu, nakoľko by konal rozpore s ust. § 54 ZP. V okamihu uzatvorenia Dohody ako súčasti Kolektívnej zmluvy mal žalovaný na výber a nebol povinný uzatvárať so žalobcom Dodatok č. 5(k pracovnej zmluve), avšak jeho vôľa bola tento dodatok uzatvoriť a teda zmeniť žalobcovi pracovné podmienky v rozsahu jeho pracovného času tak, že počas neho bude čerpať pracovné voľno na výkon funkcie v odborovom orgáne ZO OZ KOVO KIA. ZP ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu táto povinnosť neuložil, čím jednoznačne treba vychádzať zo skutočnosti, že mal vôľu uzatvoriť nie len Dohodu, ale aj Dodatok č. 5 k pracovnej zmluve, pričom ich uzatvoril samostatne a vychádzajúc z ich obsahu aj bezpodmienečne. To, že obsahu Dohody vyplýva režim dlhodobého uvoľnenia podľa ust. § 136 ods. 3 ZP a rovnako tento režim dohodol žalovaný so žalobcom v dodatku k jeho pracovnej zmluve nepreukazuje, že Dodatok č. 5 je automaticky prepojený s Dohodou a musí znášať je právny osud, ale preukazuje duplicitu úpravy dlhodobého uvoľnenia, ktorú ZP ani iný právny predpis pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov nezakazuje, t.j. bolo možné dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie dohodnúť aj ako zmenu obsahu pracovnej zmluvy, presne tak, ako to realizoval aj žalovaný v Dodatku č. 5. Uzatvorením Dodatku č. 5 vznikol pre žalobcu nadobúdací titul pre čerpanie pracovného voľna na výkon funkcie v odborovom orgáne, takýmto nadobúdacími titulom nie je pre žalobcu Dohoda, nakoľko žalobca nie je zmluvnou stranou Kolektívnej zmluvy, ktorej je Dohoda súčasťou, preto je pre jeho pracovné podmienky relevantný Dodatok č. 5. Pre úplnosť treba podotknúť, že v prospech žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že Dohoda ako súčasť Kolektívnej zmluvy s ohľadom na úpravu uvoľnenia podľa ust. § 136 ods.3 ZP ráta s uvoľnením 3 členov ZO OZ KOVO KIA, t.j. v Kolektívnej zmluve prostredníctvom Dohody sa jej zmluvné strany, t.j. žalovaný a odborová organizácia dohodli na počte zamestnancov, ktorých žalovaný uvoľní na výkon funkcie v režime § 136 ods. 3 ZP, a uzatvorením Dodatku č. 5 žalovaný skonkretizoval, ktorý zamestnanec bude čerpať dlhodobé pracovné voľne z dôvodu, že vykonáva funkciu v odborovom orgáne a v tomto rozsahu s ním dojednal zmenu jeho pracovných podmienok. Pre žalobcu, ako konkrétneho zamestnanca/člena ZO OZ KOVO KIA, sa tak právnym základom pre čerpanie dlhodobého pracovného voľna podľa ust. § 136 ods. 3 ZP v rozsahu svojho ustanoveného pracovného času z dôvodu - výkonu funkcie v odborovom orgáne stal Dodatok č. 5, nie Dohoda, ktorá je súčasťou Kolektívnej zmluvy a ktorej žalobca nie je zmluvnou stranou. Žalovaný vykladá ust. § 136 ods. 3 ZP tak, že presahuje jeho obsahový rámec. S ohľadom na ust § 136 ods. 3 ZP rozlišujeme medzi podmienkami dlhodobého uvoľnenia a dlhodobým uvoľnením samotným. Z ust. § 136 ods. 6 ZP vyplýva, že ak zamestnávateľ dlhodobo uvoľní zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne, tak podmienky takéhoto uvoľnenia dohodne v kolektívnej zmluve. Samotné znenie ust. § 136 ods. 3 ZP rozlišuje dlhodobé uvoľnenie a podmienky dlhodobého uvoľnenia, pričom len v časti podmienok dlhodobého uvoľnenia ukladá za povinnosť tieto dohodnúť v kolektívnej zmluve, z čoho možno bez ďalšieho usúdiť, že dlhodobé uvoľnenie, t.j. pracovné voľno v režime dlhodobého uvoľnenia na výkon funkcie v odborovom orgáne nemusí byt' dohodnuté v kolektívnej zmluve (môže/nemusí), táto povinnosť sa vzťahuje len na podmienky dlhodobého -uvoľnenia. Nemožno preto súhlasiť s názorom Žalovaného, že Dohoda je hmotnoprávna podmienka pre uplatnenie ust. § 136 ods. 3 ZP a z dôvodu jej zániku malo dôjsť k nemožnosti plnenia Dodatku č. 3 a že dôvodom dlhodobého uvoľnenia žalobcu podľa ust. § 136 ods. 3 ZP je Dohoda. Zánik dojednaných pracovných podmienok účastníci Dodatku č. 5 viažu na zánik dôvodu uvoľnenia, pričom dôvodom uvoľnenia nie je Dohoda (Dohoda je len ako
spôsob akým si žalovaný a ZO OZ KOVO KIA dohodli formálnu úpravu režimu dlhodobého uvoľnenia 3 zamestnancov v kolektívnej zmluve), ale existencia prekážky v práci na strane žalobcu vo všeobecnom záujme, za účelom ktorej žalovaný poskytol žalobcovi dlhodobé pracovné voľno. V ďalšom trvali na svojich vyjadreniach v žalobe.
8. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhli vykonať dokazovanie:
9.Žalovaný v následnom vyjadrení zo dňa 04.02.2020 uviedol, že opakovane tvrdená možnosť žalobcu, že podmienky dlhodobého uvoľnenia mohli byť dohodnuté s ním v Dodatku č. 5 k jeho pracovnej zmluve jednoducho nemôžu obstáť, pretože takýto postup by bol zjavne contra legem vo vzťahu k § 136 ods. 3 ZP. § 136 ods. 3 Zákonníka práce totiž jednoznačne uvádza, že toto dlhodobé uvoľnenie vrátane podmienok tohto dlhodobého uvoľnenia možno dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve pri odborovej organizácií. § 136 ods. 3 ZP totiž nepripúšťa individuálnu možnosť dohody so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo jej dodatku na samotnom dlhodobom uvoľnení za dohodnutých podmienok, pretože túto prekážku v práci na strane zamestnanca možno uplatniť len a výlučne po dohode zamestnávateľa a odborovej organizácie. Podstatou takejto viazanosti potreby primárnej existencie kolektívnej zmluvy alebo dohody s odborovou organizáciou je skutočnosť, že nejde o „dôležitú osobnú prekážku v práci" na strane zamestnanca ako je tomu pri prekážkach v práci zaradených do ustanovení § 141 a nasl. ZP, pretože jej uplatnenie nezávisí na subjektívnom stave alebo rozhodnutí podobne ako je to v citovanom zákonnom ustanovení § 141 a nasl. ZP (dočasná pracovná neschopnosť, sprevádzanie rodinného príslušníka, smrť, svadba a pod.). Prekážky v práci obsiahnuté v § 136 ZP a osobitne prekážka v práci podľa § 136 ods. 3 ZP závisia od naplnenia nejakej objektívnej situácie, ktorú Zákonník práce predpokladá a ktorej naplnenie predstavuje hmotnoprávnu podmienku možnosti vzniku nároku fyzickej osoby - zamestnanca na jej uplatnenie počas trvania pracovného pomeru. V prípade výkonu verejných funkcií alebo výkonu občianskych povinností je vymedzenie tejto objektívnej situácie pomerne jasné, t.j. zvolenie do verejnej funkcie, výkon činnosti svedka, tlmočník a pod.. V prípade § 136 ods. 3 ZP je to existencia dohody medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, že príde k dlhodobému uvoľneniu zamestnanca za určitých dohodnutých podmienok. Žiadnu inú možnosť Zákonník práce v ustanovení § 136 ods. 3 ZP nepripúšťa a ani neumožňuje. Práve z dôvodu, že k takejto dohode nemusí prísť, ustanovuje v § 240 ods. 3 ZP iný právny režim uvoľňovania zamestnancov na výkon činnosti odborovej organizácie, vrátane možnosti dlhodobého uvoľnenia zamestnancov na výkon funkcie v odborovom orgáne. Zamestnanec sa však nemôže domáhať a ani to s ním nemožno dohodnúť, že sa samotné dlhodobé uvoľnenie s podmienkami dlhodobého uvoľnenia dohodne v pracovnej zmluve alebo dodatku k pracovnej zmluve ako sa tento dojem snaží navodiť žalobca, pretože toto pracovné voľno na výkon funkcie v odborovom orgáne patrí odborovej organizácii, ktorá ho len „prerozdeľuje" na konkrétne fyzické osoby, a to len výlučne za podmienok ňou dohodnutých. Akákoľvek individuálna zmena prostredníctvom pracovnej zmluvy alebo dohody so zamestnancom by bola uzatvorená v rozpore s § 136 ods. 3 ZP, pričom takéto dojednanie nemožno ani platne uzatvoriť. Akékoľvek navodenie dojmu žalobcom, že by si sám mohol dojednávať uplatnenie dlhodobého uvoľnenia podľa § 136 ods. 3 ZP, resp. že by jeho dlhodobé uvoľnenie mohlo existovať bez dohodnutia tejto možnosti v kolektívnej zmluve vrátane podmienok takéhoto dohodnutia, je jednoducho nesprávne a v rozpore s § 136 ods. 3 ZP. Dlhodobé uvoľnenie zamestnanca podľa § 136 ods. 3 ZP tak nemôže existovať samostatne po skončení platnosti a účinnosti kolektívnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu, lebo kolektívna zmluva predstavuje právny nárok fyzickej osoby domáhať sa uplatnenia prekážky v práci podľa § 136 ods. 3 ZP. Uzatvorenie Dodatku č. 5 k pracovnej zmluve zamestnanca tak nepredstavovalo zmenu obsahu dojednaných pracovných podmienok, pretože zamestnanec nevykonáva prácu počas uplatňovania prekážky v práci na strane zamestnanca, t.j. nemohli mu byť ani žiadne pracovné podmienky dojednávané, ale predstavovalo začiatok okamihu uplatňovania prekážky v práci podľa § 136 ods. 3 ZP za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve, vrátane konkretizácie, že on ako fyzická osoba si ju môže na základe dohody medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou vôbec uplatňovať. Žalobca tak so žalovaným ani žiadne pracovné podmienky nedojednával a ani nemohol, pretože nejde o pracovné podmienky, ale o podmienky uplatnenia predmetnej prekážky v práci, pričom na takéto dojednanie zamestnanec z povahy veci i znenia zákonného ustanovenia § 136 ods. 3 ZP ani nie je oprávnený. Namietaná absencia totožnosti účastníkov konania zo strany žalobcu je v uvedenom zmysle irelevantná. Tiež uviedol, že zmluvné strany kolektívnej zmluvy sa v časti A body 1 až 3 dohodli, že uplatnenie prekážky v práci podľa § 136 ods. 3 ZP bude predstavovať dlhodobé uvoľnenie 3 fyzických osôb, ktorým sa poskytne náhrada mzdy spôsobom, že zamestnávateľ poskytne odborovej organizácii príspevok na refundáciu miezd týchto zamestnancov, pričom odborová
organizácia ich podľa svojho uváženia rozdelí medzi tieto fyzické osoby. Túto skutočnosť preukazuje aj samotný obsah Dodatku č. 5 žalobcu, kde nie je ako podmienka uplatnenia prekážky v práci dohodnutý nielen rozsah pracovného času, počas ktorého sa bude uplatňovať, ale ani náhrada mzdy za toto poskytnuté pracovné voľno, keďže tento obsah je uvedený v samotnej Dohode. Dohoda tak predstavuje právny základ dlhodobého uvoľnenia fyzických osôb, pričom vymedzuje nielen rozsah uplatňovania tejto prekážky v práci, ale aj peňažný ekvivalent povinnosti zamestnávateľa/žalovaného podieľať sa na refundácii náhrady miezd takýchto zamestnancov. Akékoľvek úvahy o akomsi spôsobe dojednávania pracovných podmienok prostredníctvom dohody o zmene obsahu pracovného pomeru podľa § 54 ZP alebo o akejsi zmene obsahu pracovného pomeru faktickým spôsobom nie sú súladné s právnym poriadkom, ani účelom alebo obsahom pracovnoprávneho inštitútu prekážok v práci. Aj v tomto prípade možno opakovane poukazovať, že domnelá možnosť individuálneho dojednania uplatnenia prekážky v práci podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce, ktorú sa snaží navodiť žalobca, je jednoducho nielen v rozpore s príslušným ustanovením Zákonníka práce, ale celého koncepčného prístupu zamestnávateľa k zástupcom zamestnancom podľa § 11a Zákonníka práce. Zamestnávateľ má tak vždy stanovenú povinnosť zabezpečiť zamestnanca pred aj po skončení uplatňovania prekážky v práci na strane zamestnanca, pričom odchylnosť sa pripúšťa len počas jej uplatňovania a to len výlučne na základe dohody s odborovou organizáciou, ktorá u neho pôsobí. Poukázal aj na nekonzistentnosť argumentácie žalobcu, ktorý najskôr (s. 5) jednoznačne spojí Dohodu s kolektívnou zmluvou a s ustanovením § 136 ods. 3 Zákonníka práce, kde potvrdí preukázateľnú dohodu medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom na dojednaní dlhodobého uvoľnenia troch fyzických osôb s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne, pričom na základe tejto Dohody je následne uzatvorený Dodatok č. 5 vo vzťahu konkretizácie zamestnanca, o ktorého v uvedenej veci ide, následne na tej istej strane (s. 5) uvedie, že to ale spolu nesúvisí a ide o úplne samostatný právny úkon, ktorý s Dohodou nemá nič spoločné a zamestnávateľ sa subjektívne rozhodol s touto konkrétnou fyzickou osobou uzatvoriť Dodatok č. 5 k pracovnej zmluve, predmetom ktorej je dlhodobé uvoľnenie, pričom ale nedohodne s takouto osobou žiadne podmienky dlhodobého uvoľnenia. Takáto argumentácia nie je uveriteľná a je aj v rozpore s predmetnými zákonnými ustanoveniami.
10.Na podporu svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinami: a) Oznámenie na základe Dohody o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení zo dňa 4.12.2017 b) Svedecká výpoveď p. R. X. (vedúci personálneho oddelenia žalovaného, v relevantnom času vedúci oddelenia vzťahov so zamestnancami) c) Svedecká výpoveď p. R. K. (vedúci oddelenia vzdelávania žalovaného, v relevantnom čase vedúci personálneho oddelenia) d) Právne stanovisko AK Fridrich Paľko zo dňa 3.7.2019 e) Uznesenie Okresného súdu Ružomberok vedeného pod sp.zn. 9Cpr/15/2019 f) Uznesenie Krajského súdu Žilina vedeného pod sp.zn. 10CoPr/7/2019 g) Zápisy z kolektívneho vyjednávania medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou zo dňa XX
11.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami a výsluchom sporových strán a zistil tento skutkový stav:
12.Na pojednávaní dňa 04.06.2020 splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa v plnom rozsahu pridržala podanej žaloby a následných vyjadrení. Na zdôraznenie uviedla, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi za neplatné jednak z dôvodu, že žalovaný v čase dania výpovede nedisponoval súhlasom zástupcu zamestnancov podľa ust. § 240 ods. 9 ZP a ak aj dal takéto okamžité skončenie bez súhlasu zástupcu zamestnancov, má za to, že neboli splnené ani podmienky § 240 ods. 10 ZP, avšak ani ďalšie podmienky na skončenie pracovného pomeru okamžite. Poukázala jednak na to, že 31.10.2017 bol uzatvorený dodatok č. 5 k pracovnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným, kde bol dlhodobo žalobca uvoľnený na výkon funkcie v odborovom orgáne podľa ust. § 136 ods. 3 ZP v súlade s Dodatkom č. 5 ku kolektívnej zmluve na roky 2015-2019 a dohodou o uvoľnení pracovníkov na výkon funkcie v odborovom orgáne. Tento Dodatok č. 5 bol uzatvorený na základe dohody zmluvných strán, kedy sa zmenila Dohoda o uvoľnení a tento Dodatok sa stal súčasťou kolektívnej zmluvy. Na základe tohto potom bol žalobca dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme, teda v odborovom orgáne. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe skutočnosti, že žalovaný jednostranne vypovedal časť kolektívnej zmluvy, s čím spája aj nemožnosť plnenia Dodatku k pracovnej zmluve a teda má za to, že tým, že nenastúpil žalobca na výkon práce, dopustil sa porušenia pracovnej disciplíny. Bola názoru, že kolektívnu zmluvu nie je možné vypovedať
jednostranným úkonom, pretože toto neumožňuje ani zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní, v tejto súvislosti poukázala na § 8 ods. 5 a § 4 ods. 1, kde sa uvádza, že strany môžu meniť obsah kolektívnej zmluvy na základe písomnej dohody oboch strán. Poukázala tiež na to, že nie je možné aplikovať príslušné ust. Občianskeho zákonníka na Dodatok k pracovnej zmluve, teda že plnenie sa vzhľadom na vypovedanie Dodatku č. 5 kolektívnej zmluvy stalo nemožným, nakoľko v pracovnej zmluve takéto dojednanie absentuje. Pokiaľ by, ako argumentoval žalovaný, sa stalo takéto dojednanie v pracovnej zmluve neplatným, poukázala na ust. § 17 ods. 3 ZP, keďže neplatnosť nespôsobil zamestnanec, teda žalobca. Aj napriek všetkým argumentom žalovaného je názoru, že dojednanie v Dodatku č. 5 kolektívnej zmluvy v bode 8 ohľadom možnosti jednostranného vypovedania, je neplatné. Pretože jednostranným úkonom nie je možné kolektívnu zmluvu vypovedať.
13.Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržal vyjadrení k podanej žalobe. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom nedisponoval súhlasom odborového orgánu podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce, avšak k tomuto okamžitému skončeniu pristúpil v súlade ust. § 240 ods. 10 ZP veta za bodkočiarkou, keďže vo svojich vyjadreniach, a to konkrétne v bode 21 podrobne popísal dôvody, ktoré oprávňovali žalovaného k takémuto skončeniu pracovného pomeru, jednak to, že sa žalobca dopustil absencie v dňoch 5.8. až 9.8., ale nebolo možné spravodlivo požadovať od žalovaného, aby ponechal žalobcu na pracovisku, nakoľko tento podstatným spôsobom porušoval vnútropodnikové smernice, vstupoval na pracovisko, kde vyrušoval zamestnancov, zhotovoval videozáznamy, čo je u žalovaného neprípustné. Vyjadril sa k poslednej časti žaloby, kde uvádza žalobca, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo motivované jeho činnosťou v odborovom orgáne, v tejto súvislosti ale poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov napríklad Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Bratislave, kde v takomto prípade je dôkazné bremeno na strane žalobcu, aby aspoň minimálne preukázal svoje tvrdenia o možnosti diskriminácie. Toto sa ale nestalo, pretože ako vyplýva z listinných dôkazov, žalobca aj po skončení pracovného pomeru sa zúčastňoval ako člen odborového orgánu viacerých jednaní na pracovisku žalovaného. Poukázal na to, že dohoda o uvoľnení bola samostatným aktom medzi žalovaným a odborovým orgánom, ktorá mala určiť podmienky uvoľnenia člena odborového orgánu v nadväznosti na ust. § 136 ods. 3 ZP. Nebola súčasťou kolektívneho vyjednávania tak ako to upravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní a preto si strany slobodne dohodli to, že je možné túto vypovedať. Malo to slúžiť zo strany žalovaného ako určitá poistka kontroly, pretože v tejto dohode neboli dohodnuté žiadne sankcie. Táto dohoda je vlastne obdobnou dohodou ako bola v roku 2013, pričom v tom čase nebola uzatvorená kolektívna zmluva a postupovalo sa iba podľa tejto dohody. Ďalej uviedol, že v súčasnom období táto dohoda už neexistuje, pretože od 1.1.2020 bola uzatvorená nová kolektívna zmluva, kde sú uvoľňovaní členovia odborových orgánov podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce, a teda keďže žalobca bol súčasťou vyjednávania o novej dohode, mal od 1.1.2020 nastúpiť, resp. požiadať o prideľovanie práce. To však neurobil, a preto vlastne možno povedať, že až doteraz má absenciu. V tejto súvislosti poukázali na príslušné ust. Zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktoré stanovujú, akým spôsobom sa dohaduje obsah kolektívnej zmluvy. O dodatku č. 5 neexistuje ani žiadny záznam, resp. o vyjednávaní dodatku č. 5 a pri tomto bol prítomný len jeden člen odborového orgánu a to pán Chládek.
14.Žalobca R. R. uviedol, že vo svojom vyjadrení žalovaný tvrdí, že k skončeniu pracovného pomeru predchádzalo aj to, že sa dopustil porušovania vnútorných smerníc zamestnávateľa a predpisov BOZP a že mal vyhotovovať nejaké videozáznamy, ktoré mali poškodzovať zamestnávateľa, mal za to, že sú to len všeobecné tvrdenia, ktoré žalovaný nekonkretizoval a nepredložil k tomu žiadne relevantné dôkazy. Je presvedčený, že pri dodatku č. 5 ku kolektívnej zmluve postupovali úplne štandardným spôsobom, od 25.10.2017 až do 31.10.2017 viackrát sa stretli so zamestnávateľom, vyjasňovali si vzájomné požiadavky, pričom on sa tohto zúčastnil najmenej jedenkrát. Na základe vzájomnej dohody 31.10.2017 bol podpísaný dodatok č. 5 ku kolektívnej zmluve. Rovnako postupovali pri dodatku č. 2, ktorý riešil príspevok na jedno jedlo, dodatku č. 4, ktorý riešil odmeňovanie pracovníkov na vyšších postoch, zo dňa 25.09.2017, dodatok č. 6, kde sa menila príloha č. 1 o sociálnom fonde, ktorý bol prijatý 20.11.2017, pričom zamestnávateľ platnosť týchto dodatkov nikdy nespochybňoval. Nakoľko končila platnosť dohody o uvoľnení predchádzajúceho obdobia, ich zámerom bolo v súlade s ust. § 136 ods. 3 ZP podmienky uvoľnenia dostať do Kolektívnej zmluvy. Dohodu v časti o možnosti vypovedania označuje za neplatnú, pretože považovali za potrebné dodržiavať kolektívnu zmluvu až do konca jej platnosti a ustanovenie, ktoré je v rozpore so zákonom, považovali za neplatné.
15.Dňa 30.07.2020 splnomocnený zástupca žalobcu doručil súdu vyjadrenie, ktoré vyjadrenie považoval aj za záverečnú reč, kde uviedol, že zotrváva na tom, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 18.09.2019 z dôvodov podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Žalobca v čase, keď žalovaný voči nemu učinil okamžité skončenie pracovného pomeru, sa v zmysle tvrdených skutočnosti žiadneho závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúce v neospravedlnenom zmeškaní práce nedopustil a ani sa dopustiť nemohol, nakoľko v tom čase bol dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie v odborovom orgáne a z dôvodu dlhodobého uvoľnenia žalobcu a napriek existencii založeného pracovnoprávneho vzťahu neprichádzalo k plneniu pracovných úloh, ani k výkonu práce zo strany zamestnanca pre zamestnávateľa, pracovnoprávny vzťah žalobcu spočíval, žalovaný preto nebol oprávnený ukladať žalobcovi pracovné úlohy a bol povinný v zmysle § 230 a nasl. Zákonníka práce rešpektovať výkon funkcie zástupcu zamestnancov. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, dňa 31.10.2017 bol medzi odborovou organizáciou pôsobiacou u žalovaného Základnej organizácie OZ KOVO KIA Žilina (ďalej len „ZO OZ KOVO KIA") a žalovaným uzavretý Dodatok č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019. Predmetným Dodatkom č. 5 sa Kolektívna zmluva na roky 2015-2019 po vzájomnej dohode zmluvných strán (sociálnych partnerov) zmenila tak, že ju zmluvné strany t.j. ZO OZ KOVO KIA Žilina a žalovaný doplnili o Dohodu o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení zo dňa 31.10.2017. Z uvedeného bez ďalšieho vyplýva, že Dohoda sa po dohode zmluvných strán (sociálnych partnerov) - ZO OZ KOVO KIA Žilina a žalovaným, stala súčasťou Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019. V rámci úplného znenia Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 sa Dohoda vykazuje ako príloha č. 7 ku Kolektívnej zmluve (prijatá v režime kolektívneho vyjednávania ako Dodatok č.5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019). Platnosť predmetnej Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 bola Dodatkom č. 7 po dohode zmluvných strán predĺžená do 31.03.2020. Dohoda bola prijatá mechanizmom prijímania dodatkov ku kolektívnej zmluve, pričom ide o dohodu, ktorou sa mení a dopĺňa Kolektívna zmluva na roky 2015-2019. Na základe Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015 až 2019 uzavretej medzi ZO OZ KOVO KIA Žilina a žalovaným, došlo k zmene tejto kolektívnej zmluvy tak, že do Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 bola včlenená (inkorporovaná) Dohoda uzavretá dňa 31.10.2017. Prostredníctvom uzavretia Dodatku č. 5, ktorý bol uzatvorený sociálnymi partnermi rovnako dňa 31.10.2017 sa rovnocennou súčasťou Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 stala Dohoda. Ako vyplýva z Dodatku č. 5 (z jeho doslovného znenia) ku Kolektívnej zmluve na roky 2015 až 2019, „sa po dohode zmluvných strán mení" táto Kolektívna zmluva tak, že k nej pribúda Dohoda uzavretá dňa 31.10.2017, účinná od 01.11.2017. Dohoda je imanentnou (neoddeliteľnou) súčasťou kolektívnej zmluvy. Jedným z dôvodov, ktoré preukazujú, že Dohoda je neoddeliteľná súčasť kolektívnej zmluvy je i to, že Dodatok č. 5 ku kolektívnej zmluve obsahujúci Dohodu, bol predmetom kolektívneho vyjednávania a tiež to, že každá strana Dohody je číslovaná a podpísaná oboma zmluvnými stranami v poradí za stranou týkajúcou sa prejavu vôle „meniť" kolektívnu zmluvu Dodatkom č. 5 s obsahom Dohody. Taktiež ako vyplýva z doslovného znenia ustanovenia § 136 ods. 3 ZP podmienky dlhodobého uvoľnenia musia byť dohodnuté v kolektívnej zmluve. Je teda zrejmé, že konkrétna Dohoda je súčasťou Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 a uzatvorením Dodatku č. 5 k tejto kolektívnej zmluve žalovaný a ZO OZ KOVO KIA plnili požiadavku zákonného znenia podľa § 136 ods. 3 ZP. Aj v prebiehajúcom konaní žalovaný tvrdil, že dlhodobé uvoľnenie žalobcu podľa ust. § 136 ods. 3 ZP môže existovať len za súčasného dojednania podmienok tohto uvoľnenia v Kolektívnej zmluve. Preto vychádzajúc práve zo znenia ust. § 136 ods. 3 niet pochýb, že táto konkrétna Dohoda (obsahujúca tiež podmienky dlhodobého uvoľnenia) je súčasť Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019.Kolektívna zmluva na roky 2015-2019 vrátane jej súčasti - Dohody platila v čase, keď žalovaný učinil výpoveď Dohody, pričom doručenie výpovede Dohody učinil žalovaný voči ZO OZ KOVO KIA dňa 18.04.2019. V zmysle výpovede sa trvanie Dohody malo skončiť uplynutím výpovednej doby, t.j. dňa 31.07.2019. Výpoved'ou Dohody (učinenou žalovaným), ktorá je súčasťou Kolektívnej zmluvy 2015-2019, bez ďalšieho dochádza k zmene tejto kolektívnej zmluvy, pretože vypovedaním Dohody nastáva zrušenie vzťahov v nej upravených. Takáto zmena kolektívnej zmluvy musí byť podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZoKV uzatvorená v písomnej forme a podpísaná na tej istej listine zamestnávateľom (v tomto prípade Žalovaným) a oprávneným zástupcom alebo zástupcami príslušných odborových orgánov (v tomto prípade ZO OZ KOVO KIA Žilina). Aj keď súčasťou Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019 je možnosť vypovedať jej súčasť - Dohodu, samotná výpoveď nemôže vylúčiť postup stanovený zákonom pre zmenu kolektívnej zmluvy. Výpoveď ako spôsob zmeny kolektívnej zmluvy je tak neplatná pre rozpor s §4 ods. 1 písm. a) ZoKV, pretože v zmysle § 8 ods. 5 ZoKV zmluvné strany môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť možnosť zmeny kolektívnej zmluvy a jej rozsah, avšak pri tejto zmene kolektívnej zmluvy sa postupuje ako pri uzavieraní kolektívnej
zmluvy t.j. je potrebné, aby pre zmenu kolektívnej zmluvy bol oboma zmluvnými stranami uzatvorený dodatok ku kolektívnej zmluve. Dojednanie možnosti vypovedať Dohodu (časť G bode 8 Dohody), predstavuje možnosť zmeniť Kolektívnu zmluvu jednostranne, pretože v dôsledku výpovede Dohody dôjde k jednostrannému zúženiu rozsahu Kolektívnej zmluvy na roky 2015 až 2019 ustanovenia Dohody. Zmena, ktorá spočíva v jednostrannom zúžení Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 0 ustanovenia Dohody (ktoré predstavujú výhodnejšiu úpravu než je zákonná úprava), prostredníctvom výpovede, ktorú učinil žalovaný, je jednoznačne zmenou tejto kolektívnej zmluvy. V danom prípade, vypovedaním Dohody došlo k vypovedaniu časti Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019, čo predstavuje jednostrannú zmenu tejto kolektívnej zmluvy bez dodržania zákonného postupu pre zmenu kolektívnej zmluvy podľa ust. § 8 ods. 5 ZoKV v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 písm. a) ZoKV. Navyše podľa záverečných ustanovení Dohody možnosť jej zmeny ako súčasti kolektívnej zmluvy upravuje časť G bod 3, ktorý uvádza, že „akákoľvek zmena tejto Dohody môže byť vykonávaná len vo forme písomných dodatkov." Dojednanie možnosti vypovedať Dohodu je dojednaním takého inštitútu pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov, ktoré je vylúčené, nakoľko subsidiarita Občianskeho zákonníka pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov v nadväznosti na znenie ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, sa týka výlučne možnosti aplikovať len všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (tj. § 1 až 122 Občianskeho zákonníka), pričom inštitút výpovede nepatrí pod predmetné ustanovenia všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Tiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že dojednanie výpovede Dohody predstavuje dojednanie možnosti vypovedať zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, čo je z povahy ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčené. Nie je pravda čo uvádza žalovaný, že proces dojednávania Dohody bol realizovaný nie v zmysle Zákona o kolektívnom vyjednávaní, ale v zmysle uplatnenia Občianskeho zákonníka, pričom poukázala na čl. I. bod 1.4. Kolektívnej zmluvy. Právny úkon sa posudzuje podľa obsahu, preto z obsahu Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 vyplýva (z jeho doslovného znenia), že „sa po dohode zmluvných strán mení" táto kolektívna zmluva tak, že k nej pribúda Dohoda uzavretá dňa 31.10.2017, účinná od 01.11.2017 a teda z obsahu Dodatku č. 5 vyplýva, že ide o zmenu Kolektívnej zmluvy na roky 2015- 2019. Je teda zrejmé, že konkrétna Dohoda je súčasťou Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 a uzatvorením Dodatku č. 5 k tejto kolektívnej zmluve žalovaný plnil požiadavku zákonného znenia podľa § 136 ods. 3 ZP, keď aj v prebiehajúcom konaní žalovaný tvrdil, že dlhodobé uvoľnenie podľa ust. § 136 ods. 3 ZP môže existovať len za súčasného dojednania podmienok tohto uvoľnenia v Kolektívnej zmluve. Sociálni partneri ani nemohli postupovať inak ako uzatvoriť Kolektívnu zmluvu v podobe Dodatku č. 5, keď Dohoda obsahuje podmienky uvoľnenia a podľa kogentného ust. § 136 ods. 3 ZP tieto sa dojednávajú v kolektívnej zmluve. Rešpektujúc toto zákonné ustanovenia sociálni partneri uzatvorili Dodatok č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019. Na pojednávaní dňa 21.07.2020 predložila právna zástupkyňa žalobcu dokumentáciu preukazujúcu celý proces vyjednávania Dohody, ktorá bola už 18.09.2017 predložená ako súčasť návrhu Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019 zo strany ZO OZ KOVO KIA, čo sa zo strany ZO OZ KOVO KIA zopakovalo druhým písomným návrhom Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019 zo dňa 25.10.2017, pretože žalovaný nereagoval žiadnym protinávrhom v zákonnej lehote 30 dní t.j. do 18.10.2017 (žalovaný reagoval dňa 17.10.2017, ale tak, že predložil návrh Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019 s úplne iným obsahom - sociálny fond a pružný pracovný čas). Žalovaný následne predložil konečný návrh Dodatku č. 5 dňa 31.10.2017, a toho istého dňa došlo aj k uzavretiu tohto Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Boli tak splnené podmienky procesu kolektívneho vyjednávania podľa §8 ods. l a 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní („ ZoKV"). Za začiatku procesu vyjednávania je list odborovej organizácie zo dňa 18.09.2017, nie list zo dňa 24.08.2017, na ktorý poukazuje žalovaný a z dôvodu ktorého sa nesprávne domnieva, že Dohoda nebola vyjednávaná ako Dodatok č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019. Listom ZO OZ KOVO KIA zo dňa 18.09.2017 bol žalovanému predložený návrh Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019 ako aj návrh Dohody o uvoľnení na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiaceho u zamestnávateľa a návrh Dohody o poskytnutie príspevku. Žalovaný nereagoval na list ZO OZ KOVO KIA zo dňa 18.09.2017 obsahujúci návrh Dodatku č. 5 s obsahom dohody o uvoľnení relevantným protinávrhom, dňa 09.10.2017 zaslal svoje pripomienky len k návrhu Dohody o uvoľnení na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiaceho u zamestnávateľa a následne dňa 10.10.2017 sa ZO OZ KOVO KIA a žalovaný stretli na spoločnom rokovaní o Dohode o uvoľnení na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiaceho v zmysle § 240 ods. 3 ZP, z čoho je vyhotovený zápis. Tým, aj keď nešlo výslovne o Dodatok č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019, došlo aj k splneniu podmienky spoločného rokovania podľa § 8 ods. 3 ZoKV, keď tohto rokovania sa za stranu zástupcov zamestnancov zúčastnil p. R. A. ako predseda odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa a za stranu zamestnávateľa boli zúčastnené ním oprávnené osoby (zápis zo dňa 10.10.2017 zo spoločného
rokovania bol súčasťou dokumentácie - sprievodný list zo dňa 23.10.2017 - stanovisko zamestnávateľa k návrhu dohody o uvoľnení zo dňa 23.10.2017). Keďže žalovaný na list odborovej organizácie (list zo dňa 18.09.2017) neodpovedal relevantným protinávrhom v zákonnej lehote, odborová organizácia doručila žalovanému druhý list zo dňa 25.10.2017 (spolu s návrhom dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019 obsahujúci dohodu o uvoľnení), ktorým sa opätovne začalo kolektívne vyjednávanie, a na ktorý žalovaný odpovedal dňa 31.10.2017 predložením konečného návrhu Dodatku č. 5, ktorého dňa došlo aj k uzavretiu tohto Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že proces kolektívneho vyjednávania zahŕňa oznámenie členov vyjednávacieho tímu, formálne stretnutia vyjednávacích tímov s vyhotovením protokolov z jednotlivých kôl kolektívneho vyjednávania, tieto postupy ust. § 8 ZoKV nevyžaduje, preto táto argumentácia žalovaného nemá právny základ, ktorý by prisviedčal názoru žalovaného, že Dohoda nebola vyjednávaná procesom kolektívneho vyjednávania. Nie je pravdivé a tvrdenie žalovaného uvádzané v bode 6 vyjadrenia zo dňa 28.05.2020, že „materiálne a organizačné zabezpečenie činnosti odborovej organizácie je dohodnuté osobitnou dohodou, čo malo zdôvodniť, že Dohoda bola uzatvorená ako odlišne od vlastného tela kolektívnej zmluvy. V Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019 v kapitole B bod 9.1. sa uvádza, že „materiálne a organizačné zabezpečenie činnosti odborového orgánu je dohodnuté osobitne v zmysle ustanovení Zákonníka práce a je súčasťou prílohy č. 7 tejto kolektívnej zmluvy". Kolektívna zmluva na roky 2015-2019 v kap. B bod 9.1. neuvádza, že materiálne a organizačné zabezpečenie činnosti odborového orgánu je upravené osobitnou dohodou, ako sa účelovo a nesprávne snaží prezentovať žalovaný, aby odôvodnil svoju argumentáciu o Dohode ako samostatného úkonu dohodnutého inak ako procesom kolektívneho vyjednávania, ale hovorí to, že materiálne a organizačné zabezpečenie činnosti odborového orgánu je dohodnuté osobitne v zmysle ustanovení Zákonníka práce a je súčasťou prílohy č. 7 tejto kolektívnej zmluvy, čím sa myslí, že je na osobitnom mieste v Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019, a to v jej prílohe č. 7. Pri uzatváraní Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 dňa 31.03.2015 Žalovaným uvádzaná dohoda o uvoľnení na výkon funkcie v odborovom orgáne zo dňa 29.05.2013 bola inkorporovaná do Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 ako jej príloha č. 7. Odchylné dojednanie účinnosti Dohody od Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 nie je preukázaním skutočnosti, že Dohoda je samostatný úkon, ktorý nie je súčasťou Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019, nakoľko preukázali, že Dohoda je súčasť Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 a odlišná účinnosť Dohody nie je preukázaním opaku. Zákon o kolektívnom vyjednávaní počíta so zánikom záväzku jediným spôsobom, ktorým je uplynutie doby, na ktorú sa kolektívna zmluva výslovne uzaviera a ak nedôjde k určeniu tejto doby, je tu nevyvrátiteľná domnienka, že sa dojednala na 1 rok (§ 6 ods. 1 ZoKV), pokiaľ doba účinnosti niektorých záväzkov nie je v kolektívnej zmluve dojednaná odchylne (§ 6 ods. 2 ZoKV). ZoKV teda umožňuje, aby určité záväzky prestali byt účinné skôr alebo neskôr, než sa skončí účinnosť kolektívnej zmluvy, avšak neumožňuje, aby túto odchylnú účinnosť niektorých záväzkov ukončila jedna zo strán výpoveďou časti kolektívnej zmluvy ešte pred ukončením účinnosti kolektívnej zmluvy. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že od 01.01.2020 kedy došlo k uzatvoreniu novej Kolektívnej zmluvy, ktorá už neobsahuje uvoľnenie žalobcu podľa ust. § 136 ods. 3 ZP, mal vyzvať žalovaného na nastúpenie do práce, nakoľko si bol vedomý, že k 31.12.2019 skončila platnosť Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 vrátane Dodatku č. 5 s obsahom Dohody a teda mal si byť vedomý, že k 31.12.2019 zaniklo aj jeho uvoľnenie podľa ust. § 136 ods. 3 ZP. V prvom rade uviedla, že po tom ako bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. dňa 18.09.2019, žalobca listom zo dňa 19.09.2019 oznámil žalovanému, že toto okamžité skončenie pracovné pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával v súlade s dojednanými pracovnými podmienkami. Je irelevantné, že žalovaný vyzval žalobcu na nástup do práce ešte v júli 2019, tzn. v čase keď bol dlhodobo uvoľneným zamestnancom na výkon funkcie v odborovom orgáne v zmysle dojednaných pracovných podmienok ako aj v zmysle Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019. Plnenie povinnosti žalovaného zaradiť žalobcu späť do pracovného procesu v čase trvania jeho dlhodobého uvoľnenia podľa ust. § 136 ods. 3 ZP, ako argument, ktorý by mal prisviedčať tomu, že žalobca bol povinný najneskôr od 01.01.2020 nastúpiť späť do práce, považovala za absolútne nesprávny. Predsa dňa 18.09.2019 žalovaný okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer, dôvodom čoho bolo uplatnenie žalobného návrhu žalobcu určiť, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a jeho pracovný pomer trvá. Žalovaný od 18.09.2019 nepovažuje žalobcu za zamestnanca žalovaného, nakoľko má za to, že pracovný pomer žalobcu skončil doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru.
16.Dňa 17.09.2020 právny zástupca žalovaného doručil súdu záverečné vyjadrenie k zhrnutiu žalobcu, kde poukázali na to, že opakované vyjadrenia žalobcu, ktoré sú doručované na súd aj po skončení
súdneho pojednávania, pričom priamo na pojednávaní sú opakovane predkladané listiny značného rozsahu, značne zneprehľadňujú vedenie samotného súdneho konania. Priamo vo vyjadreniach sa neustále uvádzajú rovnaké skutočnosti, aké už boli predmetom žaloby i vyjadrení žalobcu v predchádzajúcom období, to platí aj o predkladaných listinných dôkazných prostriedkoch, ktoré už sú niekoľkokrát založené v súdnom spise. Rovnako sú tieto argumenty žalobcu zachytené v zápisniciach zo súdneho pojednávania. Vo vzťahu k uvádzanému obsahu záverečného vyjadrenia žalobcu doručenom súdu dňa 30. 07. 2020 odkázal na predchádzajúce vyjadrenia žalovaného, ktoré sú súčasťou súdneho spisu v konaní a obsah zápisníc z jednotlivých súdnych pojednávaní, ktoré zachytávajú právne i vecné argumenty žalovaného vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam. Tvrdenia žalobcu uvádzané v predmetnom vyjadrení odporuje aj samotnej dôkaznej situácií ako bola ustálená v rámci súdnych pojednávaní i s odkazom na listinné dôkazy. Žalovaný má za preukázané, že proces negociácie Dohody, ktorá upravovala okamih vzniku hmotnoprávnej podmienky uplatnenia prekážky v práci na strane zamestnanca v podobe § 136 ods. 3 Zákonníka práce, nemal povahu kolektívneho vyjednávania, a preto aj ako taký nemohol viesť k platnému uzatvoreniu Dodatku č. 5 ku kolektívnej zmluve na roky 2015 - 2019 (hoci sa tak formálne nazval). Žalovaný počas celého súdneho konania poukazoval na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 8 ods. 5 ZoKV sa proces uzatvárania dodatku ku kolektívnej zmluve spravuje relevantnými ustanoveniami ZoKV ako v prípade, ak by prichádzalo ku kolektívnemu vyjednávaniu samotnej kolektívnej zmluvy. Zohľadniac začatie procesu negociácie zo strany odborovej organizácie (dokumenty zo dňa 25.08.2017), pokračujúc ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami (napr. návrhom dohody o uvoľnení zo dňa 18.9.2017, zápisom z rokovania zo dňa 10. 10. 2017 a pod.), preukázateľne svedčia záveru, že sa nezačal prísne formalizovaný proces kolektívneho vyjednávania, ktorý sa spravuje ustanoveniami § 8 ZoKV (§8 ods. 1 ZoKV podanie návrhu, §8 ods. 2 ZoKV vyjadrenie sa k návrhu) vrátane možného využitia nátlakových prostriedkov riešenia kolektívneho sporu podľa ustanovenia § 10 ZoKV práva na štrajk alebo na výluku. Žalobca vo svojom vyjadrení nerozlišuje medzi jednotlivými formami vedenia sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou a aj preto v zásade nerozlišuje medzi právnou povahou dokumentov uzatváraných ako proces negociácie pri využívaní kompetencií patriacim zástupcom zamestnancov, ktorý nie je právne upravený a procesom kolektívneho vyjednávania, ktorý je prísne formálne regulovaný ustanoveniami ZoKV a jediný je spôsobilý viesť k uzatvoreniu formálneho prameňa práva v podobe kolektívnej zmluvy. Žalovaný preukázal, že proces negociácie Dohody, nezačal ako proces kolektívneho vyjednávania podľa § 8 ods. 5 ZoKV s odkazom na ustanovenie § 8 ods. 1 a ods. 2 ZoKV, ale ako klasický spôsob vedenia sociálneho dialógu na pracovisku o úprave vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, výsledkom ktorého malo byť uzatvorenie Dohody ako v predchádzajúcom období od roku 2013. Tento spôsob negociácie teda nadväzoval na pôvodne dohodnuté zmluvnoprávne dojednanie medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou v podobe Dohody o uvoľnení na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiaceho u zamestnávateľa zo dňa 29. 05. 2013, ktoré rovnako nebolo súčasťou kolektívnej zmluvy a preto ani nebol dôvod, keďže išlo o nahradenie tohto predmetného dokumentu, aby bol proces dojednávania novej dohody začatý ako proces kolektívneho vyjednávania. Výsledkom tohto negociačného procesu nebolo uzatvorenie Dodatku č. 5 k platnej a účinnej kolektívnej zmluvy, ale „obyčajnej Dohody" ako dvojstranného právneho úkonu medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou o úprave vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou. Dohoda bola až následne pripojená ku kolektívnej zmluve z edukatívneho hľadiska, pričom rovnako trpela tou istou procesnoprávnou vadou, t.j. neprešla procesom kolektívneho vyjednávania a preto by ani nemala rovnako byť považovaná za súčasť kolektívnej zmluvy (čo ani nebola od svojho uzatvorenia až do okamihu jej vypovedania zo strany žalovaného). Kolektívna zmluva na roky 2015 - 2019 samotná totiž nevyjadruje v žiadnom ohľade vzťah ku svojím vlastným prílohám alebo dodatkom ku kolektívnej zmluve, a to ani pre prípad, ak tieto dodatky netvoria zmenu vlastného obsahu kolektívnej zmluvy, ale predstavujú samostatné právne dokumenty (ako napr. Dohoda). Aj samotný Dodatok č. 5 nevyjadruje žiadnu mieru závislosti na obsahu vlastného textu kolektívnej zmluvy a existuje ako samostatná dohoda o úprave vzťahov medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, teda tak ako bol aj pôvodne dohodnutý ako samostatná dohoda občianskoprávneho charakteru nezávislá od vlastnej kolektívnej zmluvy. Čomu mimochodom svedčí aj vlastný proces jeho dojednávania, ktorý sa ani neviaže na platnosť a účinnosť kolektívnej zmluvy na roky 2015 - 2019, keďže účinnosť Dohody bola stanovená až na 31.10.2017, pričom jej uzatvorenie nahrádzalo končiacu Dohodu o uvoľnení na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiaceho u zamestnávateľa z 29.05.2013, ktorá rovnako nebola súčasťou kolektívnej zmluvy. Použitie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) ZoKV v zmysle predchádzajúcich vyjadrení žalovaného i dôkazných prostriedkov je neprípustné, keďže išlo občianskoprávny kontrakt a všetky nároky v Dohode boli dohodnuté ako vyvážené pracovnoprávne nároky oboch zmluvných strán vo
vzájomnej súvislosti i logike. Považujeme použitie predmetného ustanovenia za neprimerané, a to aj z dôvodu, že spor nenastal, pokiaľ odborová organizácia a jej predstavitelia z predmetnej Dohody požívali všetky výhody, keď ale využil zamestnávateľ zmluvne dohodnutý pracovnoprávny nárok na skončenie zmluvného záväzku, okamžite sa toto konkrétne ustanovenie náhle stalo neplatným. Možno sa preto len domnievať, či ide o odpovedajúce použitie predmetného ustanovenia ZoKV aj s odkazom na ustanovenie § 13 ods. 3 Zákonníka práce a zohľadnenie dobrých mravov pri realizácii obsahu pracovnoprávnych vzťahov a zásady pacta sunt servanda. Ak by pripustili, že išlo podľa žalobcu o súčasť kolektívnej zmluvy, na základe uplatnenia princípu zmluvného dojednania a použitia príslušných ustanovení o právnych úkonoch v Občianskom zákonníku, opätovne išlo o dojednanie si spôsobu skončenia právneho vzťahu zmluvnými stranami (tu odkázal aj na neskôr uvádzané stanovisko prof. Olšovskej). Použitie ustanovení o zákonnej výpovedi tak, ako ju použil žalobca tak odporuje nielen dôkazným prostriedkom (napr. obsahu samotnej Dohody), ale aj právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník popri použití ustanovenia § 48 ods. 1 nediferencuje medzi zmluvami dohodnutými na dobu určitú alebo neurčitú, ale v jeho prípade ide len o určitú formu právnej úpravy lex specialis pre účely uzatvorenia zmluvy na neurčitý čas. Použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka však jednoznačne pripúšťa dohodnutie si takejto výpovede aj pri zmluvách dohodnutých na určitú dobu bez obmedzenia ako vo veci samej, a to najmä za predpokladu, že toto skončenie právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami výpoveďou bolo dohodnuté (odkazujeme na napr. FEKETE, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. I. zväzok. Bratislava: Eurokodex, s. 707 a nasl., s. 870). (V ostatom súd poukazuje na rozsiahle písomné vyjadrenia sporových strán, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, sporovým stranám boli doručené, z ich obsahom sa oboznámili, preto súd vzhľadom na ich rozsiahlosť nepovažoval za účelné ich podrobné uverenie v rozsudku)
17. Z listinných dôkazov bolo nesporným, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.01.2006 v znení jej dodatkov č.1,2,3,4 žalobca pracoval u žalovaného na dobu neurčitú vo funkcii výrobného pracovníka. V dňoch 10.-16.10.2016 prebehli v odborovej organizácii pôsobiacej u žalovaného ZO OZ KOVO KIA Žilina, voľby do jej orgánov. Na základe výsledku uvedených volieb sa členom Výboru
- štatutárneho orgánu ZO OZ KOVO opätovne stal aj žalobca (členom výboru bol žalobca aj v predchádzajúcom funkčnom období 2012-2016). Dňa 31.10.2017 uzatvorili žalobca a žalovaný Dodatok č.5 k pracovnej zmluve pričom s účinnosťou od 10.11.2017 bol žalobca uvoľnený ako zamestnanec v súlade s § 136 ods. 3 ZP dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa. Dňa 09.09.2019 žalovaný požiadal ZO OZ KOVO o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom a doručil žiadosť o prerokovanie tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, prílohou tejto žiadosti bol aj návrh znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Uvedenými žiadosťami mal žalovaný plniť povinnosti mu ustanovené v ust. § 240 ods. 9 ZP ako aj ust. § 74 ZP, keď žalobca ako zamestnanec je zároveň členom odborového orgánu. Žiadosti ako aj návrh znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný skutkovo odôvodnil tak, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, ked'že žiadnym spôsobom neospravedlnil svoju neprítomnosť v práci v dňoch od 05.08.2019 (vrátane) do 09.08.2019 (vrátane), spolu v trvaní 37,5 hodín. Dňa 09.09.2019 žalovaný doručil ZO OZ KOVO (zároveň žalobcovi na vedomie) sprievodný list k žiadosti o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom ako sám žalovaný v sprievodnom liste uviedol, žiadosť o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru je jeho neoddeliteľnou súčasťou a táto obsahuje konkretizáciu jednotlivých závažných porušení pracovnej disciplíny aj zo strany žalobcu. Sprievodný list žalovaný skutkovo konkretizoval tak, že dňa 31.10.2017 bola uzavretá Dohoda o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení medzi žalovaným a ZO OZ KOVO . Predmetom Dohody bol, okrem iného aj právny režim poskytovania pracovného voľna trom členom ZO OZ KOVO, t.j. žalobcovi, p. Y. Q. a p. R. A. na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u žalovaného. Dňa 18.04.2019 žalovaný vypovedal Dohodu v zmysle jej záverečných ustanovení a Občianskeho zákonníka. Žalobcovi bol zo strany žalovaného zaslaný list, v ktorom bol informovaný, že dňa 31.07.2019 uplynie výpovedná doba Dohody a žalobca bol informovaný o nástupe do práce dňa 05.08.2019 na nočnú zmenu na pracovnú pozíciu Keeper na oddelení montáž, pracovisko Chassis zmena Nl (AS3A) pod supervízorom p. Q. Q. a vedúcim zmeny p. R. T.. Taktiež mal byť žalobca informovaný o tom, že má dňa 19.07.2019 0 12:30 hod. absolvovať v zdravotníckom centre žalovaného lekársku prehliadku. Žalobca sa lekárskej prehliadky nezúčastnil. Žalovaný ďalej uviedol, že od 01.08.2019, teda po tom, ako po 31.07.2019 zanikol právny režim poskytovania pracovného voľna na výkon odborovej funkcie podľa pôvodnej Dohody sa aj Dodatok č. 5(k pracovnej zmluve) stal po tomto dátume neplatným z dôvodu nemožnosti jeho plnenia z
dôvodu skončenia platnosti a účinnosti Dohody. Žalobcovi bola zablokovaná osobná ID karta a tiež dňa 12.08.2019 bola Výboru ZO OZ KOVO zaslaná žiadosť o prerokovanie neospravedlnenej zameškanej práce žalobcu za dni od 05.08.2019 (vrátane) do 09.08.2019 (vrátane), spolu v trvaní 37,5 hodín. Žalobcovi bolo doručené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny za neabsolvovanie lekárskej prehliadky a za nedôvodné vstúpenie do priestorov zamestnávateľa v dňoch 05.08.2019, 06.08.2019, 07.08.2019 a 08.08.2019. Dňa 03.09.2019 bola Výboru ZO OZ KOVO zaslaná žiadosť o prerokovanie neospravedlnenej zameškanej práce žalobcu za dni 12.08.2019 (vrátane) do 16.08.2019 (vrátane), spolu v trvaní 37,5 hodín, za dni 19.08.2019 (vrátane) do 23.08.2019 (vrátane), spolu v trvaní 37,5 hodín a za dni 26.08.2019 (vrátane) do 28.08.2019 (vrátane) v trvaní 22,5 hodín a za deň 30.08.2019 v trvaní 7,5 hodín, spolu v trvaní 30 hodín. Listom zo dňa 12.09.2019 Výbor ZO OZ KOVO v nadväznosti na ust. § 240 ods. 3 ZP odmietol udeliť súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom ako členom odborového orgánu. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaný listom zo dňa 18.09.2019 podľa § 68 ods.1 písm. b/ ZP okamžite so žalobcom skončil pracovný pomer. Listom zo dňa 19.09.2019 žalobca oznámil žalovanému svoj nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru a taktiež mu oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával v súlade s dojednanými pracovnými podmienkami v nadväznosti na Dodatok č. 5 - dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie v odborovom orgáne.
18.Spornou skutočnosťou zostala žalobcom tvrdená nedostatočná (neúplná) skutková konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzená v okamžitom skončení pracovného pomeru, neexistujúci dôvod, ktorý by bol závažným porušením pracovnej disciplíny, a ktorý by mohol byt' dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, konanie žalovaného ako účelové a v priamom rozpore s osobitnou ochranou zástupcov zamestnancov motivované jeho postavením a činnosťou.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť
Podľa § 240 ods.9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
Podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.
19.Pokiaľ sa týka posúdenia formálnych náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru súd má za to, že zo strany zamestnávateľa boli splnené. Z ust. § 70 ZP vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť dôvod okamžitého skončenia tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi. Nesplnenie týchto formálnych náležitostí má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň zákon výslovne uvádza, že dôvod nemožno dodatočne meniť.
20.Vyhodnotiac stranami predložený listinný dôkaz - Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom zo dňa 18.09.2019 súd dospel k záveru, že žalovaný ako zamestnávateľ splnil všetky formálne náležitosti vyžadované zákonom. Dôvod skončenia pracovného pomeru je konkrétne skutkovo vymedzený zmeškaním pracovnej zmeny v dňoch od 05.08.2019 (vrátane) až do 09.08.2019 (vrátene) v trvaní 37,5 hod. a neospravedlnením neprítomnosti na pracovisku. Bolo vyhotovené písomne a
doručené žalobcovi v zákonnej lehote. Súd teda okamžité skončenie vyhodnotil ako spĺňajúce formálne náležitosti.
21.Ako vyplýva z ďalších listinných dôkazov v dňoch 10.-16.10.2016 prebehli v odborovej organizácii pôsobiacej u žalovaného, ZO OZ KOVO KIA Žilina, voľby do jej orgánov. Na základe výsledku uvedených volieb sa členom Výboru - štatutárneho orgánu ZO OZ KOVO opätovne stal aj žalobca (členom výboru bol žalobca aj v predchádzajúcom funkčnom období 2012-2016). Pre platnosť výpovede je preto potrebné aby bola splnená aj ďalšia náležitosť uvedená v ust § 240 ods. 9 ZP, podľa ktorého „zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady, alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď, alebo s ním okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia." Zamestnávateľ listom zo dňa 09.09.2019 adresovaným výboru ZO OZ KOVO KIA Žilina požiadal o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 09.09.2019, pričom ZO OZ KOVO KIA Žilina reagovala na uvedenú žiadať listom zo dňa 12.09.2019, ktorým odmietla udeliť súhlas k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, čo medzi stranami je nesporné. Pokiaľ teda základná organizácia neudelila súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi nastupuje zákonná podmienka podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce (veta pred bodkočiarkou), a okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov teda je potrebné považovať úkon žalovaného - Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 18.09.2019, za neplatné.
22.Ust. § 240 ods.10 Zákonníka práce (veta za bodkočiarkou) však dáva možnosť určenia platnosti aj takejto výpovede pokiaľ sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.
23.Nakoľko žalovaný vo svojich vyjadreniach navrhol, aby súd postupoval podľa predchádzajúceho ust. zákona, bolo potrebné sa zo strany súdu zaoberať otázkou či zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny tak závažným spôsobom, ktorého následkom môže byť jedine okamžité skončenie pracovného pomeru a teda či je tu existencia dôvodov, pre ktoré od zamestnávateľa - žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu i naďalej zamestnával.
24.V konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s členom príslušného odborového orgánu musí zamestnávateľ tvrdiť a preukazovať existenciu skutočností, pre ktoré nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby takéhoto zamestnanca ďalej zamestnával; musí pritom ísť o iné skutočnosti než tie, ktoré naplňujú použitý výpovedný dôvod (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/253/2008). Ak chce zamestnávateľ v spore o neplatnosť výpovede zvrátiť jej neplatnosť ako následok nesúhlasu zástupcu zamestnancov s výpoveďou danou zamestnancovi, ktorý je členom odborového orgánu, musí tvrdiť a preukazovať konkrétne hmotnoprávne skutočnosti, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Ak tak neurobí, súd sa v konaní o neplatnosť výpovede z vlastnej iniciatívy nemôže zaoberať možnosťou aplikácie ustanovenia § 240 ods. 9 Zákonníka práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Cdo/273/2013).
25.Ako vyplýva zo samotného okamžitého skončenia pracovného pomeru, jeho dôvod bol vymedzený tak, že v dňoch od 05.08.2019 (vrátane) do 09.08.2019 (vrátane), spolu v trvaní 37,5 hodiny zmeškal žalobca pracovné zmeny a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Neospravedlnené zmeškanie pracovných zmien predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Iné dôvody vymedzené nie sú. Len v písomnom vyjadrení žalovaný argumentoval porušením povinností žalobcu vyplývajúcich mu z § 47 ods.1 písm. b/ ZP v spojení s § 81 písm. a / a b/ ZP vo väzbe na bod 3.3 ods.10 písm. x/ a bod 5.3 ods.1 Pracovného poriadku žalovaného avšak akého porušenia pracovných povinností sa mal žalobca dopustiť nekonkretizoval.
26.Žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach argumentoval tým, že neporušil pracovnú disciplínu, nakoľko dňa 31.10.2017 bola uzavretá Dohoda o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej
organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení medzi žalovaným a ZO OZ KOVO. Predmetom Dohody bol, okrem iného aj právny režim poskytovania pracovného voľna trom členom ZO OZ KOVO, t.j. žalobcovi, p. Y. Q. a p. R. Chládekovi na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u žalovaného. Dňa 31.10.2017 s účinnosťou od 10.novembra 2017 bol uzavretý dodatok č.5 k pracovnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným tak, že účastníci vzťahu sa dohodli na zmene zmluvy v bode 1 písm. a/, že žalobca bude v súlade s ust. § 136 ods.3 uvoľnený dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u zamestnávateľa a pod b/, že žalobcovi náhrada mzdy nepatrí počas uvoľnenia. V bode 2 sa dohodli, že zamestnávateľ opätovne zaradí uvoľneného zamestnanca na vykonávanie pracovnej činnosti, ak zanikne dôvod uvoľnenia na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa, ak sa uvoľnený zamestnanec nedohodne so zamestnancom inak.
27.Žalovaný naopak argumentoval tým, že dôvod na uvoľnenie zanikol, nakoľko dňa 18.04.2019 spoločnosť Kia Motors Slovakia vypovedala Dohodu (Dohoda o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení) v zmysle časti G - záverečné ustanovenia bodov 7 a 8 v súlade s prísl. ustanoveniami zákona č.40/1964 - Občiansky zákonník.
28.Listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že Dohoda o uvoľnení a poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení zo dňa 31.10.2017, bola prijatá ako Dodatok č.5 k existujúcej Kolektívnej zmluve, ktorá Kolektívna zmluva bola uzavretá medzi ZO OZ KOVO KIA Žilina a zamestnávateľom KIA Motors Žilina s účinnosťou na roky 2015-2019, konkrétne do 31.03.2019. Predmetná kolektívna zmluva bola následne menená viacerými dodatkami, pričom dodatkom č.7 bola okrem iného zmenená i platnosť Kolektívnej zmluvy, ktorá bola predĺžená do 31.03.2020. Dodatok č.5 k existujúcej Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019 označený ako Dohoda o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení bol uzavretý dňa 31.10.2017 s účinnosťou do 30.11.2020, pričom samotný dodatok obsahoval Prílohu č.1 k dohode o uvoľnení a poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálno-organizačnom zabezpečení a Dodatok č.2 . V Dodatku č.5 ku Kolektívnej zmluve v časti G bod.8 bola dojednaná možnosť jednostrannej výpovede predmetnej dohody, pričom zamestnávateľ listom zo dňa 18.04.2019 vypovedal predmetnú dohodu o uvoľnení s tým, že výpovedná doba začala plynúť 01.05.2019 a skončila dňom 31.07.2019. Následne bol žalobca vyzvaný na podrobenie sa lekárskej prehliadke a nastúpenie do práce vzhľadom k vypovedaniu Dohody.
29.Ako vyplýva zo skutkových tvrdení sporových strán spornou otázkou pre posúdenie naplnenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru je, či dojednanie možnosti jednostrannej výpovede Dohody o uvoľnení tvoriacej dodatok č. 5 Kolektívnej zmluvy je platným dojednaním. Spornosť tvrdení strán je v tom, že žalobca na jednej strane tvrdí, že Kolektívnu zmluvu nie je možné vypovedať a teda nie je možné vypovedať ani Dohodu o uvoľnení, ktorá bola uzavretá ako súčasť kolektívnej zmluvy - ako dodatok č.5 Kolektívnej zmluvy . Na druhej strane žalovaný tvrdil, že táto dohoda je po právnej stránke samostatnou dohodou, má samostatný právny režim odlišný od právneho režimu kolektívnej zmluvy, osobitne v otázke skončenia dohody a pripojenie dohody o uvoľnení ku kolektívnej zmluve nespôsobuje zmenu jej právneho charakteru ako samostatnej dohody a preto bolo možné túto Dohodu vypovedať jednostranným úkonom tak ako to bolo dojednané. Pre posúdenie tejto otázky a následného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu je preto potrebné Dohodu o uvoľnení tvoriacej dodatok č. 5 Kolektívnej zmluvy posudzovať v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní:
Podľa § 1 zákona č. . 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (ZoKV)ods.
1) Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy.
2) Kolektívne vyjednávanie je nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru založený na bipartitnom princípe.
Podľa § 2 ods.:
1) Kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.
2) Kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie.
3) Kolektívna zmluva je
a) podniková uzavretá medzi príslušným odborovým orgánom alebo príslušnými odborovými orgánmi a zamestnávateľom, ktorým je aj služobný úrad,
b) kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov,
c) kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a zamestnávateľom, ktorým je štát,
d) kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa osobitného predpisu, 2b) medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi, vládou poverenými zástupcami a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.
Podľa § 3 , v mene zmluvnej strany (§ 2 ods. 2) rokovať a uzavierať kolektívnu zmluvu môže
a) zástupca príslušného odborového orgánu, ktorého oprávnenie vyplýva zo stanov odborovej organizácie, prípadne z vnútorného predpisu príslušného odborového orgánu,
b) štatutárny orgán alebo iný oprávnený zástupca zamestnávateľskej organizácie,
c) fyzická osoba, ktorá pri podnikaní zamestnáva zamestnancov,
d) zástupca príslušnej organizácie zamestnávateľov, ktorého oprávnenie na uzavieranie kolektívnej zmluvy vyplýva z vnútorného predpisu tejto organizácie,
e) zástupca poverený vládou, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c),
f) zástupca poverený vládou a reprezentatívni zástupcovia zamestnávateľov, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. d).
Podľa § 4 ods.:
1) Kolektívne zmluvy sú platné, ak sú
a) uzavreté písomne a podpísané na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľmi, prípadne zástupcami ich organizácií,
b) doložené zoznamom zamestnávateľov podľa § 5 ods. 2 písm. a), ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, okrem kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. d); zoznam zamestnávateľov obsahuje obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa podľa osobitného prepisu. 4aa)
2) Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
b) upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
Podľa § 5 ods.
1)Kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany.
4) Príslušný odborový orgán uzaviera kolektívnu zmluvu aj za zamestnancov, ktorí nie sú odborovo organizovaní.
5) Príslušný odborový orgán je povinný oboznámiť zamestnancov s obsahom kolektívnej zmluvy najneskôr do 15 dní od jej uzavretia.
Podľa § 6 ods.:
1) Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok.
2) Účinnosť kolektívnej zmluvy sa začína prvým dňom obdobia, na ktoré sa zmluva uzavrela, a končí sa uplynutím tohto obdobia, pokiaľ doba účinnosti niektorých záväzkov nie je v kolektívnej zmluve dojednaná odchylne.
Podľa § 8 ods.:
1)Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane.
2) Zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam, ktoré neboli prijaté.
3) Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu požadovanú súčinnosť, ak nebude v rozpore s ich oprávnenými záujmami.
4) Zmluvné strany sú povinné začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy.
5) Zmluvné strany môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť možnosť zmeny kolektívnej zmluvy a jej rozsah; pri tejto zmene sa postupuje ako pri uzavieraní kolektívnej zmluvy.
30.Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní a v tej súvislosti vyhodnotiac vykonané listinné dôkazy súd má za to, že Dohoda o uvoľnení, ktorá je obsiahnutá v dodatku č.5 ku Kolektívnej zmluve, je súčasťou Kolektívnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdili samotní účastníci kolektívneho vyjednávania keď výslovne na strane č. 1 Dodatku č. 5 „úvodný text" uviedli, že Kolektívna zmluva na roky 2015-2019 uzavretá dňa 31. marca 2015 sa po dohode zmluvných strán mení Dodatkom č. 5.
31.Žalovaný namietal, že Dodatok č. 5 obsahujúci dohodu o uvoľnení nebol dojednaný postupom kolektívneho vyjednávania a preto nebol súčasťou Kolektívnej zmluvy.
32. Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy a zároveň definuje subjekty kolektívnych zmlúv, ktorými sú príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie. Podľa toho, kto kolektívnu zmluvu uzatvára, poznáme kolektívne zmluvy podnikové uzavreté medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa uzavreté medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa uzavreté pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov, prípadne medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov. Za uvedené subjekty rokujú o kolektívnej zmluve oprávnené osoby. Sú nimi zástupca príslušného odborového orgánu za zamestnancov a štatutárny orgán alebo iný oprávnený zástupca zamestnávateľskej organizácie, alebo zástupca organizácie zamestnávateľov za zamestnávateľa, prípadne fyzická osoba, ktorá pri podnikaní zamestnáva zamestnancov. Platnosť kolektívnej zmluvy je podmienená písomnou formou a podpísaním oprávnenými zástupcami obidvoch strán na tej istej listine a pri kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa tiež doložením zoznamu zamestnávateľov, za ktorých bola uzavretá. Zákon ustanovuje neplatnosť kolektívnej zmluvy v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorá
upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Z postupu uzatvárania kolektívnych zmlúv vyplýva, že hociktorá zo strán podáva písomný návrh kolektívnej zmluvy. Druhá zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa nedohodnú inak. V odpovedi zdôvodní prípadné neprijatie návrhu alebo jeho časti. Tento proces musia zmluvné strany začať najmenej 60 dní pred skončením platnosti existujúcej kolektívnej zmluvy. Predmetom kolektívnej zmluvy je výhodnejšia úprava pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ako je ustanovená v právnych predpisoch. Platí to vo všetkých prípadoch, kde to príslušný predpis výslovne nezakazuje alebo kde z neho nevyplýva, že sa od danej úpravy nemožno odchýliť. Obsahom kolektívnych zmlúv sú pracovné a mzdové podmienky, podmienky zamestnávania, individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, medzi zamestnávateľmi a odborovými organizáciami, vzťahy medzi organizáciami zamestnávateľov a organizáciami zamestnancov. Kolektívna zmluva je dvojstranný právny úkon. Jej obsah vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípu zmluvnej voľnosti. Platná kolektívna zmluva je záväzným právnym predpisom s rovnakými právnymi následkami ako zákon. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru a možno ich vymáhať súdnou cestou. Vo vzťahu k pracovnej zmluve je kolektívna zmluva nadradená, t. j. pracovná zmluva je neplatná v časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva. Kolektívnu zmluvu možno uzavrieť len na určitú dobu. Keďže zákon neurčuje dobu platnosti kolektívnej zmluvy, je vecou dohody zmluvných strán, na akú dobu uzatvoria kolektívnu zmluvu. Doba, počas ktorej má platiť kolektívna zmluva, musí byť výslovne uvedená. Pre prípad, že doba platnosti nie je uvedená, zákon predpokladá, že kolektívna zmluva bola uzatvorená na jeden rok (12 mesiacov). Kolektívna zmluva môže obsahovať klauzulu, že v prípade neuzavretia novej kolektívnej zmluvy v predpokladanom čase sa jej účinnosť predlžuje o ďalšie vymedzené obdobie. Kolektívna zmluva je platná dňom podpisu zmluvných strán na tej istej listine. Účinnosť začína prvým dňom obdobia, na ktoré je uzatvorená a končí uplynutím tohto obdobia. Ani jednotlivé časti kolektívnej zmluvy nemusia mať rovnakú účinnosť (napr. časť o odmeňovaní môže mať kratšiu účinnosť ako celá kolektívna zmluva). Zmluvné strany kolektívnej zmluvy si môžu vymieniť možnosť zmeny kolektívnej zmluvy počas obdobia jej platnosti a účinnosti a dohodnúť aj rozsah tejto zmeny. Za zmenu kolektívnej zmluvy sa považuje aj doplnenie tejto kolektívnej zmluvy. Ak si zmluvné strany zmenu a prípadný rozsah zmeny kolektívnej zmluvy (t.j. ktoré záväzky môžu byť predmetom zmeny) počas doby jej platnosti dohodnú, zákon stanovuje, že sa pri dojednávaní tejto zmeny postupuje rovnako ako pri vyjednávaní kolektívnej zmluvy. Procesný postup pri uzatváraní dodatku k platnej a účinnej kolektívnej zmluve je obdobný ako pri uzatváraní novej kolektívnej zmluvy. Výsledkom celého procesu kolektívneho vyjednávania je dojednanie dodatku k platnej a účinnej kolektívnej zmluve( rozsudok OS Ružomberok 3Cpr/18/2019, 5Cpr/20/2019).
33.Ako vyplýva z Dodatku č.5 tento o.i. obsahuje aj dojednanie o dlhodobom uvoľnení zamestnancov na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u zamestnávateľa, jeho podmienky, príspevok zamestnávateľa na dlhodobo uvoľnených zamestnancov, na prevádzku sídla zástupcu zamestnancov, podmienky opätovného zaradenia uvoľneného zamestnanca na výkon pracovnej činnosti, podmienky pôsobenia v KIA MOTORS, stretnutia so zamestnancami, účasť na komisiách, ostatné podmienky a záverečné ustanovenia, kde v bode G 3 je uvedené, že akákoľvek zmena Dohody môže byť vykonaná len vo forme písomných dodatkov, pričom v prípade ak sa zmení právna úprava, ktorá sa týka uvoľňovania na výkon funkcie v odborovom orgáne obe zmluvné strany sa zaväzujú začať rokovanie s úmyslom dohodnúť sa na úprave podmienok pôsobenia ZO OZ KOVO u zamestnávateľa. V bode G7 strany dohodli platnosť Dohody do 30.11.2020. V bode G8 zmluvné strany dohodli možnosť jednostrannej 3 mesačnej výpovede bez uvedenia dôvodu. Súčasťou Dohody o uvoľnení je aj príloha č.1 a 2. Dohoda nadobudla platnosť 31.10.2017(podpisom zmluvných strán) a účinnosť 1.11.2017.
34.Podľa názoru súdu zmluvné strany určitým a zrozumiteľným spôsobom uzavretím Dodatku č. 5 vyjadrili vôľu byť viazaní dohodou o uvoľnení ako súčasťou kolektívnej zmluvy so všetkými následkami z toho vyplývajúcimi. Tvrdenie žalovaného, že ide len o pripojenie dohody o uvoľnení ku kolektívnej zmluve, ktoré nespôsobuje zmenu jej právneho charakteru ako samostatnej dohody, je neopodstatnené, keďže ide o písomnú formu dodatku ku kolektívnej zmluve, ktorý je podpísaný oprávnenými zástupcami zmluvných strán na tej istej listine v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v ktorom sú stanovené podmienky platnosti kolektívnej zmluvy a teda nemožno hovoriť len o akomsi mechanickom pripojení.
35.Pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že časovo predchádzajúca dohoda o uvoľnení nebola predmetom kolektívneho vyjednávania a bola pripojená ku kolektívnej zmluve ako príloha č. 7 z edukatívneho dôvodu a z dôvodu transparentnosti vzťahov medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, keďže kolektívna zmluva je dostupná zamestnancom, je pre posúdenie Dodatku č.5 ako súčasti kolektívnej zmluvy irelevantné, nakoľko je potrebné v tomto prípade vychádzať z prejavenej vôle sociálnych partnerov, ktorí Dodatok urobili súčasťou kolektívnej zmluvy tak, ako to vyplýva z jej úvodnej časti kde výslovne uviedli, že po dohode zmluvných strán sa mení Kolektívna zmluva na roky 2015-2019 ( úplné znenie Kolektívnej zmluvy uvádza Dohodu o uvoľnení ako dodatok č.7) . O vôli zmeniť časť Kolektívnej zmluvy na základe Dohody o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení svedčí podľa názoru súdu aj to, že k zemne došlo postupom kolektívneho vyjednávania v súlade s ustanovením 8 ods. 5 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vykonané dokazovanie oboznámením s listinami predloženými žalobcom, ktoré dokumentujú písomnú komunikáciu zmluvných strán, napr. list zo dňa 23.10.2018 adresovaný zamestnávateľom predsedovi ZO OZ KOVO KIA Žilina, podľa ktorého bolo navrhované znenie dohody ZO OZ doručené Kia Motors dňa 18.09.2017, na čo reagovala Kia Motors dňa 26.09.2017, kde navrhovala predĺženie platnosti pôvodnej Dohody do 31.12.2017, následne svoj zámer Kia Motors vysvetlila na spoločnom stretnutí so ZO OZ dňa 27.09.2017, ZO OZ s návrhom nesúhlasila, navrhla platnosť do 31.10.2017. Následne prebehla medzi oboma zmluvnými stranami korešpondencia o zložení vyjednávacích tímov. Dňa 10.10.2017 sa uskutočnilo prvé stretnutie zmluvných strán k zneniu Dohody ( zápis zo dňa 19.10.2017). Následné stretnutie plánované dňa 19.10.2017 sa neuskutočnilo. Dňa 19.10.2017 Kia Motors iniciovalo telefonickú diskusiu o detailoch návrhu Dohody a Kia Motors dala sľub, že návrh Dohody zašle ZO OZ do 23.10.2017. Dňa 24.10.2017 Kia Motors predložila Návrh Dohody o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení a navrhla o tomto stretnutie na deň 25.10.2017. Tomuto postupu predchádzalo oznámenie ZO OZ KOVO KIA Žilina listom zo dňa 24.08.2017 o konci platnosti pôvodnej Dohody o uvoľnení ku dňu 25.09.2017. Je teda nesporné, že sociálni partneri začali prostredníctvom vyjednávacích tímov vyjednávať o novej Dohode o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení, ktoré potom vyústilo do prijatia jej konečného znenia pričom výslednom tohto postupu bolo prijatie Dodatku č.5 ku Kolektívnej zmluve na r.2015-2019 obsahujúci konečnú Dohodu o uvoľnení a návrh dohody o poskytnutí príspevku, ktorému prijatiu predchádzalo jeho predloženie ZO OZ KOVO KIA Žilina žalovanému dňa 25.10.2017. Momentom predloženia návrhu Dodatku č. 5 Kolektívnej zmluvy podľa bolo zároveň iniciované kolektívne vyjednávanie zo strany ZO OZ KOVO KIA Žilina v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (predloženie písomného návrhu na uzavretie dodatku ku kolektívnej zmluve jednou zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane). Žalovaný reagoval mailom zo dňa 04.10.2017, ktorý obsahuje oznámenie o zložení vyjednávacieho tímu a tiež poznámku o upresnení času mítingu, na čo reaguje 05.10.2017 ZO OZ odpoveďou na uvedené oznámenie a oznamuje zloženie vyjednávacieho tímu žalobcu. Podľa názoru súd týmto došlo k realizácii ustanovenia § 8 ods.2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (odpoveď na písomný návrh na uzavretie dodatku ku kolektívnej zmluve, vrátane vyjadrenia sa k neprijatým častiam). Je potrebné upriamiť pozornosť aj na Stanovisko ZO OZ k návrhu Dohody o uvoľnení adresovanom zástupcovi Kia Motors Antonovi Ondrejovi dňa 25.10.2017, ktorým bola Kia Motors upozornená na to že k uvedenému dátumu nebolo z jej strany zaujaté stanovisko k návrhu Dodatku č. 5 ku kolektívnej zmluve. Zároveň bol tento dodatok ako príloha listu. Postup kolektívneho vyjednávania pri uzavieraní dodatku č. 5 ku kolektívnej zmluve začal listom žalobcu zo dňa 18.09.2017 a vyvíjal sa postupne v nadväznosti na stanoviská zmluvných strán a rokovanie zástupcov zmluvných strán až do momentu uzavretia Dodatku č. 5 ku Kolektívnej zmluve dňa 31.10.2017. Z uvedeného vyplýva, že je splnená zákonná požiadavka v zmysle § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.
36.Z hľadiska obsahu dohody o uvoľnení súd poukazuje, že v predmetnej dohode v bode A. Základné ustanovenia, je obsiahnutá dohoda zmluvných strán na uvoľnení troch členov ZO OZ KOVO na výkon funkcie v odborovom orgáne, pričom je stanovená účinnosť uvoľnenia pre jednotlivých zamestnancov a zároveň je špecifikované, čo z hľadiska uvoľnenia zamestnancov je zahrnuté v dohode - sú uvedené označenia jednotlivých zákonných ustanovení upravujúcich inštitút dlhodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne podľa § 136 ods. 1, 3 a § 240 ods. 2 Zákonníka práce. Predovšetkým § 136 ods.3 Zákonníka práce upravuje, že podmienky dlhodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa budú dojednané v Kolektívnej zmluve. Zákonník práce teda priamo zaväzuje zmluvné vzťahy na
vyjednanie podmienok dlhodobého uvoľnenia v Kolektívnej zmluve. V tomto prípade teda tak bolo urobené Dodatkom č. 5 zo dňa 31.10.2017. Konkrétne ktorých členov odborového orgánu sa dlhodobé uvoľnenie bude týkať je vecou samostatnej dohody medzi zamestnávateľom a ZO OZ a premietne sa potom do zmeny pracovnej zmluvy konkrétneho zamestnanca - člena odborového orgánu( §240 ods.3 ZP). Dohoda u určenie konkrétneho zamestnanca nie je podmienená výslovnou úpravou v Kolektívnej zmluve avšak pre možnosť jej uzatvorenia musia byť podmienky stanovené Kolektívnou zmluvou. V tomto prípade teda do Kolektívnej zmluvy zapracovali podmienky o uvoľnení ako jej Dodatok č.5 v úplnom znení č.7.
37.Ďalšou spornou skutočnosťou bolo, či bolo možné dojednanie o jednostrannom ukončení Dodatku č.5 ku Kolektívnej zmluve podľa bodu G 8 výpoveďou bez udania dôvodu.
38.Dojednanie výpovede predstavuje podľa žalovaného neoddeliteľnú súčasť dohody, bez ktorej by žalovaný dohodu o uvoľnení za žiadnych okolností neuzavrel a neplatnosť dojednania výpovede by znamenala neplatnosť celej dohody o uvoľnení. V tejto súvislosti súd poukazuje § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v zmysle ktorého neplatnou je len tá časť kolektívnej zmluvy, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný sa snažil vo svojich vyjadreniach ako aj stanoviskom katedry pracovného práva Trnavskej univerzity preukázať, že je možné jednostranné vypovedanie časti kolektívnej zmluvy ak sa strany na tom dohodnú. Poukazoval tiež na ust. § 582 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd však takýto názor nezdieľa.
39.Ani z jedného ustanovenia Zákona o kolektívom vyjednávaní nevyplýva, že vzťahy týmto zákonom neupravené sa riadia Občianskym zákonníkom. Jedná sa o špecifický zákon upravujúci postup pri vyjednávaní o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v pracovnoprávnych vzťahoch. Pokiaľ sa týka Dodatku č.5 ku Kolektívnej zmluve nejedná sa podľa názoru súdu o záväzkovoprávnu časť kolektívnej zmluvy spadajúcu pod režim Občianskeho zákonníka ako tvrdí žalovaný, keďže z nej podľa neho neplynuli žiadne práva pre zamestnancov, ale pre samotnú odborovú organizáciu, ale o súčasť Kolektívnej zmluvy tvorenej kolektívnym vyjednávaním a obsahom ktorej je dojednanie podmienok podľa § 136 ods.3 Zákonníka práce. Nejedná sa teda o záväzkový vzťah medzi konkrétnym zamestnancom a zamestnávateľom ale o všeobecnú úpravu možnosti uvoľnenia zamestnancov na činnosť v odborovej organizácii. Ktorý zo zamestnancov bol dlhodobo uvoľnený potom upravovala pracovná zmluva, konkrétne u žalobcu v dodatku č. 5 zo dňa 31.10.2017 s účinnosťou od 10.11.2017. Dohodu o uvoľnení zapracovali strany na základe zhodnej vôle do kolektívnej zmluvy ako Dodatok č. 5, a na základe ich vôle stala sa táto dohoda súčasťou Kolektívnej zmluvy, a teda platia na ňu všetky ustanovenia zákona o kolektívnom vyjednávaní a je záväzná tak pre zamestnávateľa ako aj zamestnancov. Zákon o kolektívnom vyjednávaní ani v jednom zo svojich ustanovení neumožňuje jednostrannú výpoveď kolektívnej zmluvy a to ani zo strany zamestnávateľa ani zo strany odborového zväzu. Zákon o kolektívom vyjednávaní umožňuje zmenu kolektívnej zmluvy v § 8 ods.5, pričom sa musí postupovať rovnako ako pri vyjednávaní o samotnej kolektívnej zmluve, prípadne pôvodná kolektívna zmluva môže byť nahradená novou kolektívnou zmluvou. Ak by súd aj teoreticky pripustil možnosť výpovede, je názoru, že to by bolo možné iba v prípade zmlúv uzatváraných na dobu neurčitú, čo v prípade kolektívnej zmluvy nie je možné, nakoľko podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní pokiaľ nie je dohodnuté inak, má sa za to, že kolektívna zmluva sa uzatvára na dobu jedného roka (§6 ods.1). Nie je možné akceptovať ani tvrdenie žalovaného o tom, že sa jedná o samostatný akt bez toho, aby bol súčasťou kolektívnej zmluvy, a teda je možné takúto dohodu vypovedať nakoľko uvedenú možnosť nepripúšťa ani Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach §§ 582 a582a. Použitie ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúce sa výpovede ako formy zániku záväzkov v občianskoprávnych vzťahoch, je možné len v prípade možnosti použitia ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, keďže vypovedať možno podľa označeného ustanovenia o výpovedi len zmluvu na dobu neurčitú. V prípade kolektívnej zmluvy ide o zmluvu na dobu určitú. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ustanovenie bodu G 8 Dodatku č. 5 Kolektívnej zmluvy, ktorým bolo možné vypovedať túto časť Kolektívnej zmluvy jednostranným úkonom zmluvných strán je neplatné pre rozpor so zákonom, konkrétne § 4 ods. 1 písm. a) a §8 ods. 5 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní . Možnosťou jednostranného vypovedania kolektívnej zmluvy by sa popieral zmysel kolektívneho vyjednávania a následne aj záväznosť uzatvorenej kolektívnej zmluvy (§5 ods.1 ZoKV), keďže by bolo možné vypovedať kolektívnu zmluvu resp. jej časť tou zmluvnou stranou,
ktorá by v danom okamžiku považovala niektoré ustanovenia kolektívnej zmluvy resp. celú zmluvu pre seba za nevýhodnú čím by došlo bez zákonného dôvodu k strate istoty pre zamestnancov , v mene ktorých odborová organizácia zo zamestnávateľom práva a povinnosti ( aj nad rámec Zákonníka práce) vyjednala.
40.Kolektívna zmluva pôvodne bola platná do 31.03.2019, jej platnosť bola predĺžená dodatkom č.7 do 31.03.2020. Nakoľko súd dospel k záveru, že kolektívnu zmluvu, v znení jej dodatkov, uzatvorenú medzi odborovým zväzom a žalovaným, nebolo možné vypovedať jednostranným úkonom žalovaného, nedošlo ani k zániku Dodatku č. 5 k pracovnej zmluve žalobcu, nakoľko podľa ust. § 54 ZP zmena pracovnej zmluvy je možná len na základe dohody oboch zmluvných strán. Jedná sa o dvojstranný záväzkovoprávny vzťah a pracovná zmluva zmenená jednotlivými dodatkami je platná až dokým nedôjde k dohode o jej zmene nasledovným dodatkom. Okrem prípadov podľa ust. v § 55 ZP, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Teda pokiaľ žalobca konal v súlade s platnou pracovnou zmluvou zmenenou dodatkami 1 až 5, nemohol sa dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, tak ako sa uvádza v okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalovaný podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k určeniu, že od neho nemožno spravodlivo požadovať aby žalobcu naďalej zamestnával, keď okrem ním tvrdených skutočností v okamžitom skončení pracovného pomeru, iné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi, pre ktoré by nebolo možné spravodlivo od neho požadovať aby žalobcu naďalej zamestnával, neuviedol.
41.Vzhľadom ku skutočnosti, že prvoradým bolo v tomto prípade posúdenie platnosti resp. neplatnosti výpovede Dodatku č.5 ku Kolektívnej zmluve, čo je otázkou právnou, súd ďalšie dokazovanie vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za efektívne.
42. Súd tiež nerozhodoval o prerušení konania, nakoľko žalovaný takýto návrh nepodal, len navrhol súdu zváženie prerušenia konania.
43.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.