Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19C-18-2024.pdf
PDF · 87.54 KB
Case nature
Subarea
19C/18/2024
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. - D., D. XXXX/X, právne zastúpená: Advokátska kancelária Sobek s.r.o., so sídlom Přerovská 938/3, Bardejov, IČO:53 519 299, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. XXX/XX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému zákaz približovania sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov sa tento zákaz nevzťahuje.
II. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne, a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami priamo alebo prostredníctvom tretích osôb.
III. V prevyšujúcej časti sú návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom zo dňa 20.03.2024, doručeným súdu dňa 20.03.2024 o 15.33 hod. žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému zákaz približovania sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by žalobkyňa a žalovaný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov sa tento zákaz nevzťahuje. Ďalej žiadala, aby súd nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností a zákazu technickými
prostriedkami, a to osobným identifikačným zariadením, zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti, tiež aby súd uložil žalovanému povinnosť podrobiť sa a strpieť inštaláciu vymenovaných technických prostriedkov a ich používanie a aby za týmto účelom uložil žalovanému povinnosť podrobiť sa pokynom probačného a mediačného úradníka a tiež povinnosť zdržať sa úplne akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne, a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami priamo alebo prostredníctvom tretích osôb.
2. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že sa dňa 17. 1. 2024 dostavila na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Poprade, odbor poriadkovej polície kde urobila oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu. Dňa 17. 01. 2024 v čase 16:45 hod. ju fyzicky aj verbálne napadol žalovaný v mieste jeho trvalého bydliska v čase, kedy tam žalobkyňa venčila ich spoločné psy. Žalovaný ju chytil za obe ruky a sotil na zem a následne znemožnil jej pohyb s použitím vlastného tela tým, že na nej kľačal a oboma rukami ju chytil za krk a dusil, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej slovami: „Ty piča vyjebaná ty ma nebudeš kopať do vajec, toto ti nedarujem!“. Žalobkyni sa podarilo z obavy o vlastný život odtlačiť žalovaného, avšak fyzicky útok po krátkej chvíli pokračoval ďalej, kde žalovaný opakovane žalobkyňu chytil za obe ruky a sotil na zem kde jej vulgárne nadával: „Ty piča vypadni, lebo uvidíš čo s tebou narobím! Nechci vedieť ako ti ublížim, padaj do piče!“. Značne dezorientovanej sa žalobkyni podarilo z miesta činu odísť a následne sa dostaviť na ošetrenie na oddelenie urgentného príjmu Nemocnica Poprad, a.s.. Odo dňa incidentu sa žalobkyňa podrobila celému radu ďalších vyšetrení, pričom toho času je stále práceneschopná. Opakovane sa podrobila aj výsluchu pred príslušným orgánom činným v trestnom konaní, jej výpoveď je súčasťou trestného spisu pod č. 167/2024 a trestné konanie stále prebieha. Konanie žalovaného zo dňa 17. 01. 2024 nie je jediným zásahom do fyzickej a psychickej integrity žalobkyne. Žalobkyňa so žalovaným istý čas (cca 5 rokov) žili v partnerskom zväzku v spoločnej domácnosti a takisto pracovali na spoločnom pracovisku, kde žalobkyňa pre žalovaného, resp. jeho spoločnosť, vykonávala pracovné činnosti na pozícii marketingového riaditeľa, neskôr generálneho riaditeľa, a to i v čase, keď už neboli v partnerskom zväzku. Snažila sa udržiavať neutrálne vzťahy so žalovaným, riešiť výlučne pracovné záležitosti a najmä dohodnúť sa so žalovaným na splatení jeho záväzkov, ktoré má voči nej. Už dlhšiu dobu pociťovala pracovný tlak a značný diskomfort i pri bežnej komunikácii zo žalovaným, pričom žalovaný bol čoraz častejšie náladovejší, nevyspytateľnejší a často ich spoločná komunikácia skĺzla do dehonestujúcich narážok, vulgárnych nadávok a vyhrážok zo strany žalovaného voči žalobkyni. Fyzického útoku sa žalovaný voči žalobkyni už v minulosti dopustil, a to konkrétne dňa 02. 10. 2023, kedy na odstavnej ploche v meste Svit v osobnom motorovom vozidle ju odchytil značne pod vplyvom hnevu a dožadoval sa rozhovoru s ňou, pričom ju chytil za pravú ruku tak, že jej ju vykrútil za chrbát a hlavu jej sotil o volant, pričom jej vulgárne nadával! „Ty piča pojebaná, toto si už prehnala, ťa zabijem ty piča, ty mi nebudeš ničiť život“. Následne vystúpil z auta, zjavne aby sa upokojil, pričom žalobkyňa využila túto chvíľu, zamkla sa, načo žalovaný pokračoval vo verbálnych atakoch, žalobkyňa naštartovala a odišla. Incident však žalobkyňa neohlásila, nakoľko nechcela vyhrocovať ťažkú situáciu v ktorej sa žalovaný nachádzal a pokladala daný incident len za individuálny skrat žalovaného. Napriek incidentu zo dňa 17. 01. 2024, podaniu trestného oznámenia zo strany žalobkyne, žalovaný naďalej pokračuje v kontakte žalobkyne prostredníctvom aplikácie Whats app (správy zo dňa 05. 02. 2024), kde žalobkyňu osočuje a skrytým spôsobom sa jej vyhráža. Žalobkyňa sa žalovaného bojí, nevie čo od neho môže očakávať. Dlhodobo pociťuje úzkosť, obáva sa, čo môže od neho prísť, cíti sa neisto, nakoľko žalovaný má k nej voľný prístup. Žalovaný presne vie kedy chodí domov, kto sa pri nej zdržiava, aké motorové vozidlo v daný deň/noc, v danú hodinu stálo pred domom, v ktorom momentálne žije. Správa sa k nej vulgárne a difamujúco, označuje ju za ľahkú ženu, čím znižuje jej vážnosť a česť. Žalovaný systematicky a dlhodobo sa k žalobkyni správa takým spôsobom, že v žalobkyni vzbudil strach a obavu o svoj život a zdravie. Sama sa bojí vyjsť z domu a uskutočňovať každodenné úkony z obavy, že sa akýkoľvek útok voči jej osobe zo strany žalovaného zopakuje.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila žalobkyňa Potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 17. 01. 2024, zápisnicu o trestnom oznámení z jej výsluchu zo dňa 17. 01. 2024, komunikáciu so žalovaným z aplikácie whats app, lekárske správy.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia je dôvodný, aj keď nie v celom rozsahu. Žalobkyňa predloženými lekárskymi správami a podaním trestného oznámenia osvedčila ňou tvrdenú skutočnosť, a teda že ju žalovaný dňa 17.1.2024 verbálne a fyzicky napadol spôsobom, aký opísala či už v rámci svojho výsluchu pred políciou po podaní trestného oznámenia, tiež aj v rámci vykonávaných lekárskych vyšetrení, ktoré podložila lekárskymi správami, a ktoré tiež potvrdzujú žalobkyňou popísaný spôsob fyzického útoku na ňu zo strany žalovaného. 6. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, ale vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu. Návrh preto musí nevyhnutne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu účastníkov alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež aby uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu žalobkyne na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení § 325 ods. 1 CSP a súčasne, či v návrhu je osvedčená potreba dočasnej úpravy. Súd ďalej skúmal, či žalobkyňa tvrdila a osvedčila, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, či existuje nebezpečenstvo odôvodňujúce neodkladný zásah.
7. Vychádzajúc z uvedeného, mal súd za osvedčenú dôvodnú obavu žalobkyne o svoje zdravie, a to na základe vyššie uvedených skutočností, kedy je nevyhnutné vytvoriť jej pokojné a nerušené rôznymi atakmi zo strany žalovaného, prostredie pre každodenný život. Možno uveriť tvrdeniu žalobkyne, že sa žalovaného bojí, že sa cíti neisto, keď žalovaný vie, kde býva a keď okrem incidentu zo dňa 17.1.2024 sa obdobný incident (podľa návrhu, aj podľa výpovede žalobkyne pred orgánmi polície) mal odohrať už aj v minulosti, konkrétne dňa 2.10.2023, ktorý ale na polícii neohlásila a v tom čase ho považovala za individuálny skrat žalovaného.
8. Neodkladná ochrana poskytovaná neodkladným opatrením má za cieľ predísť určitému nebezpečenstvu, t.j. ohrozeniu práva, v danom prípade práva na ochranu osobnosti, života a dôstojnosti, zdravia. Zabezpečovací dôvod (dôvod zabezpečenia) je tak dostatočný (kvalifikovaný) dôvod, ktorý oprávňuje nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. také ohrozenie presadenia práva, ktorému nemožno predísť inak, ako nariadením neodkladného opatrenia, pričom súd v danej veci uzavrel, že žalobkyňa osvedčila splnenie podmienky potrebnosti dočasnej úpravy pomerov žalovaných neodkladným opatrením, keď osvedčila existenciu dôvodu zabezpečenia a to natoľko kvalifikovaného, že ju oprávňuje žiadať o ochranu inštitútom neodkladného opatrenia.
9. Na základe uvedeného súd dospel k presvedčeniu, že je na mieste upraviť pomery strán a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže žalovanému kontaktovať žalobkyňu a približovať sa k nej, nakoľko nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bude účinným prostriedkom pre zamedzenie budúcich konfliktov medzi stranami a zamedzenie prípadných ďalších verbálnych, či aj fyzických útokov.
10. Súd však nevidel dôvod vyhovieť návrhu aj v časti nariadenia kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností a zákazu technickými prostriedkami, a to osobným identifikačným zariadením, zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti, tiež v tej súvislosti súvisiacej časti návrhu na uloženie žalovanému povinnosti podrobiť sa inštalácii uvedených technických prostriedkov a ich používania a za týmto účelom uloženia žalovanému povinnosti podrobiť sa pokynom probačného a mediačného úradníka. Súd má zato, že vyhoveniu tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k nevyváženému zásahu do vzťahu účastníkov v neprospech žalovaného. Žalobkyňa túto časť návrhu odôvodňovala tým, že aj napriek incidentu zo dňa 17. 1. 2024, podaniu trestného oznámenia z jej strany, žalovaný naďalej pokračuje v kontakte žalobkyne prostredníctvom aplikácie Whats app (správy zo dňa 05. 02. 2024), kde žalobkyňu osočuje a skrytým spôsobom sa jej vyhráža. Súd sa podrobne oboznámil s predloženou komunikáciou, avšak ňou tvrdené skutočnosti tam nenašiel. Nenašiel ani komunikáciu datovanú po 17.1.2024, aspoň takýto dátum sa na predložených listinných dôkazoch nenachádzal. Dátumy komunikácie zrejmé z predložených listín sú z 28.5.2023, z 29.6.2023, z 20.10., z 5.11., z 3.12., z 2.10. a zo 7.12. Aj keď pri posledných piatich nie je uvedený rok, z mesiacov je zrejmé, že tieto komunikácie sa nemohli uskutočniť v roku 2024, keďže ešte je len marec. Naviac, na podklade incidentu zo 17.1.2024 a na základe podaného trestného oznámenia žalobkyňou na žalovaného prebieha trestné konanie (ako to žalobkyňa v návrhu uviedla, preukázané to súd nemá, ani v akom štádiu sa trestné konanie nachádza), a teda, ak by bola dôvodná obava, že by žalovaný pokračoval v trestnej činnosti (právna kvalifikácia súdu rovnako nie je známa), zrejme by bol podaný návrh na jeho väzobné stíhanie, a ak by bolo väzba dôvodná, mohla by byť nahradená eventuálne prostriedkami, ktoré žalobkyňa navrhovala uložiť v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému, ako aj ďalšími prostriedkami upravenými v Trestnom poriadku. Súd z vykonaného dokazovania nezistil, žeby žalovaný pokračoval v protiprávnom konaní voči žalobkyni po 17.1.2024, k tomuto incidentu ale došlo, a preto súd prijal voči žalovanému určité zákazy a povinnosti, tie však s poukazom na vykonané dokazovanie považuje za dostatočné aj vo vzťahu k nemu (je povinný ich dodržiavať na základe tohto súdneho rozhodnutia), ale aj vo vzťahu k ochrane života a zdravia žalobkyne.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Keďže žalobkyňa bola v konaní čo do samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd jej v zmysle citovanej právnej úpravy priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom vyhotovenia.