Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12CoP-33-2020.pdf
PDF · 99.48 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľky Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., D. X, toho času Q. M., U. Q. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom Forgáchova bašta 7, Q. M., proti manželovi: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., D. 6, toho času: Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra, Cintorínska 3, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, a U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q. M., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Q. M. č. k. 16P/32/2019-162 zo dňa 02.04.2020 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky Q. F. a manžela Q. F.a, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q. M. a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Maloleté deti Y. F. a U. F.a, pochádzajúce z manželstva, zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. sumou 180 eur mesačne a na výživu maloletého U. sumou 120 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky. Zároveň súd rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Rozsudok vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 18, § 22, § 23 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1,2,4,5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) ako aj s odkazom na čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 25.02.2019 domáhala rozvodu manželstva s manželom z toho dôvodu, že ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel posledných 5 rokov, kedy manžel začal vyznávať židovskú vieru a snaží sa o to, aby sa celá rodina správala v tomto duchu. Manžel bol viackrát vo väzbe a boli vykonávané domové prehliadky, čo malo negatívny vplyv na ich deti. Navrhla deti na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné žiadala určiť vo výške 200 eur na každé dieťa a styk neupraviť. Manžel s návrhom nesúhlasil, mal záujem o obnovenie manželského spolužitia a o
vyhľadanie odbornej pomoci, a to aj napriek tomu, že toho času je väzbe, pretože sa domnieval, že deti by mali vyrastať v rodine, o čo sa on doteraz neustále snažil.
2. Súd po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov konštatoval, že účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX a ešte pred uzavretím manželstva sa dňa 25.11.2004 narodila mal. Y. a potom dňa XX.XX.XXXX sa narodil mal. U.. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese R., D. XXX/XX. U navrhovateľky ide o manželstvo druhé, u manžela o manželstvo prvé. Navrhovateľka poberala rodičovský príspevok v rokoch 2018 a 2019 do apríla 2019 vo výške 220,70 eura a rodinné prídavky za roky 2018 a 2019 na tri deti do apríla 2019 vo výške 73,02 eura. Podľa správy Daňového úradu Q. M. ani jeden z účastníkov nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie rokov 2017 a 2018. Spoločnosť Q., s.r.o., R., D. XX, potvrdila, že Q. F. nebol nikdy zamestnancom spoločnosti v trvalom pracovnom pomere ani v inom pracovno-právnom vzťahu a nepoberal žiadny príjem od spoločnosti za posledných 12 mesiacov. Podľa účtovnej uzávierky zo dňa 31.12.2018 mal súd preukázané, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie je 4.312 eur a za predchádzajúce účtovné obdobie bol 876 eur. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Q., s.r.o., je spoločníkom navrhovateľka od 23.04.2016 a zároveň je aj konateľkou od XX.11.2019.
3. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Q. M. č. k. 4Tp/46/2019-13 zo dňa 21.05.2019 bol manžel podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby ako obvinený, pričom súd písomný sľub obvineného na nahradenie väzby neprijal a ani väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Q. a lehota trvania väzby začala plynúť 18.05.2019 o 12:07 hod. Uznesením č. k. 1Tpo/35/2019-31 zo dňa 05.06.2019 Krajský súd v Nitre podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného zamietol, pretože nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na odôvodnenie rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, podľa ktorého bola navrhovateľka poškodenou pre násilné skutky spáchané na nej zo strany manžela. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, pretože spolužitie bolo podľa nej neznesiteľné. Každý mal iné názory na výchovu detí a ona neschvaľovala výchovné metódy manžela. Ak nebolo tak, ako chcel manžel, bol cirkus. Manžel posledné 4 roky prešiel na židovskú vieru a trval na tom, aby i deti dodržiavali pravidlá tejto viery; nemohli jesť bravčové jedlo a keď bol židovský sviatok, museli mať prispôsobenú stravu. Prvýkrát o rozvode hovorila s manželom, keď bol vo väzbe v S.. Počas ich spolužitia boli v r. 2003, 2008 a 2018 tri domové prehliadky a manžel bol vo väzbe štyrikrát. Manželstvo uzavreli po 6 rokoch spolužitia v r. 2006. Mali rozdielne povahové vlastnosti, žiadny spoločenský život neviedli; ona navrhovala manželovi, aby vyhľadal psychologickú pomoc kvôli agresívnemu správaniu voči nej a deťom. Aj keď počas spolužitia dochádzalo k incidentom, nikdy to neoznámila a ani nevyhľadala lekársku pomoc. Počas manželstva mala kaderníctvo a podľa vlastného vyhlásenia si k materskej vie privyrobiť 400 eur. Spoločnosť Q. TRG., s.r.o., R., D. XX, založil manžel v roku 2012. Od uzavretia manželstva v spoločnej domácnosti do septembra 2017 býval i jej syn z predchádzajúceho vzťahu, G. Y., nar. XX.XX.XXXX. V R. spolu s deťmi bývala do februára 2019 a potom s deťmi odišli do Q. M. na adresu U. nám. XX, keď manžela zobrali do väzby. Mesačné výdavky na bývanie v dome pozostávajú zo zálohových platieb - elektrina 98 eur, plyn 98 eur, voda po rozpočítaní 15 eur, poistka domu 182 eur ročne; vlastní motorové vozidlo Audi Q7, r. v. 2007. Počas manželstva spoločne hospodárili, manžel jej dával mesačne okolo 1 000 eur. Čo sa týka detí, dcéra navštevuje 9. ročník ZŠ v Q. M., výdavky má na ZRPŠ 20 eur, triedny fond 20 eur, školské pomôcky 10 eur, náklady na krúžok florbalu v škole 2x do týždňa, znáša tiež náklady na cestovné do školy, na stravu, ošatenie a hygienické potreby 150 eur a aj životnú poistku 20 eur. So synom je na materskej dovolenke. Výdavky má na stravu, ošatenie 100 eur, poistku 20 eur. Poberá prídavky na 3 deti, jej najstarší syn študuje 1. rok na STU v U. a výživné bolo naňho určené vo výške 166 eur.
4. Manžel s rozvodom nesúhlasil. Uviedol, že sa zoznámili v r. 2000 a do r. 2006 bývali v 4-izbovom byte jej rodičov, potom kúpil rodinný dom v R., ktorý prerobil. On podnikal od roku 1994, mal metrový textil v U. a hlavným predmetom podnikania spoločnosti Q. W. bola kamiónová autodoprava a prenájom kamiónov. Okrem toho obchodoval, kupoval použité stroje, vysokozdvižné vozíky, ktoré opravoval, z čoho mal mesačný príjem okolo 1 000 eur. Potvrdil, že bol aj vo väzbe v r. 2003, potom aj v r. 2008 na 18 mesiacov a teraz je vo väzbe od 18.05.2019. Keďže zistil, že jeho skutočným ocom je žid, dal si kvôli tomu zmeniť priezvisko z E. na F. a asi pred 4 rokmi intenzívnejšie trvá na dodržiavaní tradícií židovskej viery. Tvrdil, že on manželku fyzicky nenapadol, to on bol pod papučou ona, lebo je panovačná. Pred nástupom do väzby bol jeho príjem vo výške 1 000 eur, ktorý mesačne dával manželke a robil nákupy do domácnosti. Má ukončené stredoškolské vzdelanie, gymnázium. Podľa neho manželka pije, má vysoký
tlak a problémy so srdcom. Svojim deťom chce dať čo najviac peňazí, aj viac, ako rozhodne súd, pretože vždy im toľko dával, ale žiadal návrh zamietnuť.
5. Súd návrhu vyhovel, pretože tento po vykonaní dokazovania posúdil ako dôvodný. Vzťahy medzi účastníkmi sú totiž hlboko, vážne a trvale narušené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia s dôrazom na jednoznačné stanovisko navrhovateľky. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva bolo jednak správanie manžela, ktoré nie je možné hodnotiť a považovať za pozitívne a príkladné s dôrazom i na skutočnosti, pre ktoré je manžel obžalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/31/2019 za incident, ku ktorému došlo dňa 17.05.2019. Od tohto obdobia je manželstvo absolútne nefunkčné a neplní svoj účel, manželia nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, spoločne nehospodária a od februára 2019 spolu nežijú. Manžel uznal, že už v období, keď bol vo väzbe v roku 2018 od konca októbra, ho navrhovateľka telefonicky informovala o tom, že sa chce rozviesť, s čím on súhlasil za podmienok, že mu pomôže dostať z väzby, čo aj urobila. I napriek týmto skutočnostiam sa nesprával ako riadny manžel. Príčiny rozvratu manželstva spočívajú v úplnom citovom odcudzení navrhovateľky pre správanie manžela a rozdielneho vierovyznania, čo nie je len prechodné. Manželovi bola daná šanca zmeniť svoje konanie, pretože navrhovateľka s ním zotrvala i napriek tomu, že bol počas manželstva i predtým vo väzbe, čo však nevyužil a choval sa neadekvátne i napriek jeho tvrdeniam o snahe zachrániť manželstvo. Súd návrh na výsluch svedkov, všeobecného lekára navrhovateľky, triednej učiteľky a znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok v trestnom konaní, zamietol, pretože ich považoval za nadbytočné a navrhované svedecké výpovede by nemohli viesť k inému rozhodnutiu súdu.
6. Súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju deťom poskytuje od narodenia a neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie. Otec nemal k tomu výhrady a sám uviedol, že navrhovateľka ako matka je veľmi dobrá a milá žena. Súd tiež rozhodol, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia podľa § 28 ods.1,2 Zákona o rodine, pretože neboli preukázané zákonné dôvody pre iné rozhodnutie. Otec sa môže podieľať na ich výchove čiastočnou spoluúčasťou udržiavaním rodičovského vzťahu a upevňovaním citových vzťahov formou osobného styku s deťmi. Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca tak, aby bola zabezpečená výživa detí v širšom slova zmysle, pretože povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Preto súd určil výživné vo výške 180 eur na mal. Y. a vo výške 120 eur na mal. U. vychádzajúc z preukázaných potrieb a nákladov mal. detí tak, ako to uvádzala matka, ako aj z ňou uvedených nákladov na bývanie, čo otec nenamietal. Uvedené výdavky bude matka schopná zaplatiť, ak prispeje na výživu mal. detí po zohľadnení každodennej starostlivosti min. sumou 1/3 z určeného výživného, t. j. 60 eur na mal. Y. a sumou 40 eur na mal. U.. Finančná situácia na strane matky pozostáva z rodičovského príspevku v čase rozhodovania súdu vo výške 270 eur, z rodinných prídavkov na tri deti vo výške 74,85 eura (3 x 24,95) a zo sumy 400 eur, ktorú si privyrobí ako kaderníčka. Vo vzťahu k otcovi si súd osvojil právny záver, v zmysle ktorého, ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu mal. dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR i čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ak by otec viedol riadny usporiadaný život, jeho príjem by predstavoval minimálne 1.000 eur tak, ako to sám uvádzal, pretože takýto príjem mal predtým, ako bol vzatý do väzby, čo potvrdila i matka. Na základe týchto skutočností súd vychádzal z toho, že potenciálny príjem otca by v roku 2020 predstavoval minimálnu mzdu vo výške 580 eur podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Ak z minimálnej mzdy bude zaplatené určené výživné, zostane otcovi suma vyššia ako je životné minimum v zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení noviel s poukazom na Opatrenie č. 183/2019. Z týchto dôvodov v čase rozhodovania súdu nebolo možné zohľadniť skutočnosti tvrdené otcom detí o tom, že momentálne žiadny príjem nemá.
7. Čo sa týka úpravy styku otca s deťmi, súd ho neupravil, pretože otec je toho času vo väzbe a vzhľadom na tieto skutočnosti nie je v záujme detí styk upravovať, pričom návštevy v zariadení na výkon väzby
nie sú vhodným prostredím pre deti. V neposlednom rade je potrebné obnoviť narušené citové väzby medzi otcom a deťmi, keďže nie sú v kontakte od 18.05.2019.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť od základu. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky a že kolízny opatrovník sa nezúčastnil na procese. Navyše tvrdil, že manželka porodila koncom januára 2020 ďalšie dieťa. Kolízny opatrovník podľa neho neskúmal stav jeho manželky a pôrod dodnes tají. To dokazuje ohrozenie jeho detí a manželky, ktorá potrebuje pomoc. On je teraz vo väzbe a nemal právo účinne sa brániť a chrániť jeho práva o rodine, napr. videá, predviesť fotky svedkov atď. Konanie má podľa neho inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Má platiť na dve deti a na tretie dieťa nie je nič určené. Následkom potratu pred piatimi rokmi má manželka nepriaznivý duševný aj fyzický stav. On má za to, aby bola vyšetrená odborníkmi. Rodina F. je podľa neho funkčná, deti sa rodia a to je základ rodiny.
9. Navrhovateľka a kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu nevyjadrili.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. V danej právnej veci ide o konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v súlade s ustanovením § 23 a § 24 Zákona o rodine. V konaní bol preukázaný ten skutkový stav, ktorý opísal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Bolo zistené, že manželka sa aj spolu s deťmi kvôli agresívnemu správaniu manžela odsťahovala zo spoločnej domácnosti a voči manželovi sa vedie trestné stíhanie, pričom v súčasnosti je stíhaný väzobne. Manžel v odvolaní vyslovil nesúhlas s rozvodom manželstva s odôvodnením, že neboli splnené procesné podmienky, že v konaní nevystupoval kolízny opatrovník maloletých detí a konanie má inú vadu, pre ktorú bolo v konaní rozhodnuté nesprávne. Navyše namietal, že ešte pred rozhodnutím súdu, v januári 2020 sa im narodilo tretie dieťa, o ktorom nebolo súdom rozhodnuté. Poukazoval aj na nepriaznivý zdravotný stav manželky a na to, že v konaní mali byť vykonané aj ďalšie dôkazy. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý má svoj podklad v obsahu spisu, námietky manžela prezentované v odvolaní nepovažoval za opodstatnené. Odvolací súd sa totiž stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené a neplní si svoj účel, preto súd prvej inštancie správne o návrhu rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že v manželstve účastníkov je hlboký a trvalý rozvrat, pre ktorý toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Preto súd prvej inštancie správne posúdil, že sú dané zákonné podmienky pre rozvod manželstva.
12. Vo vzťahu k námietke manžela, že došlo k procesnej vade, lebo on nemohol svoje návrhy riadne prezentovať a kolízny opatrovník nemohol deti zastupovať, odvolací súd poznamenáva, že manžel napriek väzobnému stíhaniu sa riadne zúčastňoval pojednávaní, na ktorých mohol realizovať svoje procesné práva, a aj kolízny opatrovník bol súdom riadne ustanovený na zastupovanie maloletých detí v tomto konaní v súvislosti s rozhodovaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na dobu po rozvode. Z vykonaného dokazovania nijako nevyplýva, že by sa počas konania navrhovateľka bola tehotná a že by sa jej potom aj narodilo ďalšie dieťa, u ktorého by domnienka otcovstva svedčila manželovi navrhovateľky. Táto skutočnosť nevyplýva ani z registra obyvateľov podľa lustrácie vykonanej elektronicky odvolacím súdom. Manžel na to nepoukazoval ani na následnom pojednávaní dňa 02.04.2020, ktorého sa osobne zúčastnil.
13. Súd prvej inštancie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na dobu po rozvode manželstva správne rozhodol s odkazom na ustanovenia Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení rozsudku aj citoval a na ktoré aj odvolací súd odkazuje. Počas manželstva účastníkov sa narodili dve maloleté deti, Y. (takmer 14 ročná) a U. (3-ročný), ktoré súd správne zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky, pretože sa o ne od narodenia riadne stará a otec sa aktuálne o ne starať napokon ani nemôže, pretože je vo väzbe. Otec túto skutočnosť a ani ďalšie výroky rozsudku týkajúce sa zastupovania a spravovania majetku detí, neupravenia styku ako aj určenia výšky výživného bližšie v odvolaní nenapádal a ani neuvádzal, že by v týchto bodoch súd nesprávne rozhodol. Okolnosť, že by navrhovateľka mala
nepriaznivý duševný a fyzický stav rovnako podrobnejšie neodôvodnil a v tomto smere v prvoinštančnom konaní nebolo potrebné vykonať osobitné dokazovanie, Z tohto pohľadu sa jeho odvolacie dôvody odvolaciemu súdu nejavili ako relevantné.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie konanie viedol v súlade s procesnými predpismi, vykonal primerané dokazovanie a vo veci správne rozhodol. V tejto veci podľa názoru odvolacieho súdu bol v prvoinštančnom konaní daný priestor všetkým účastníkov ako aj kolíznemu opatrovníkovi na prezentovanie svojich stanovísk k prejednávanému prípadu ako aj k predkladaniu a navrhovaniu dôkazov, preto odvolacie námietky manžela musel odvolací súd posúdiť ako nedôvodné. Odvolací súd nepovažoval za správne vyhovieť odvolaciemu návrhu manžela v smere zrušenia (správne - zmeny rozsudku a zamietnutia návrhu navrhovateľky), a tak tento rozsudok v celom jeho znení ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).