Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/29/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matky R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. W. Q., H., E. republika, a otca Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX F. W., zastúpeného JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ernestova bašta 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 857 751, o návrhu otca maloletého dieťaťa na úpravu styku s maloletých dieťaťom, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -62 zo dňa 25.02.2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. -62 zo dňa 25.02.2020 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil s odkazom na , , Civilného mimosporového konania (ďalej len „“) a Civilného sporového konania (ďalej len „“), o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „“), čl. 1 ods. 1 písm. b), čl. 1 ods. 2 písm. a), čl. 8 ods. 1, 2, čl. 17 nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a rodičovských veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“).

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že otec maloletého dieťaťa dňa 17.10.2019 doručil na Okresný súd Nové Zámky návrh na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom. Uviedol, že matka maloletého dieťaťa mu približne koncom apríla 2019 oznámila, že sa spolu s maloletým dieťaťom presťahuje do E.. Tvrdil, že nedal matke súhlas na vycestovanie maloletého dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky. Maloleté dieťa spolu s matkou býva v E. v meste H.. Uviedol, že maloleté dieťa od opustenia územia Slovenskej republiky videl len dvakrát. Bol toho názoru, že v dôsledku konania matky je ukrátený o možnosť participovať na výchove maloletého dieťaťa, s ktorým má okrem iného veľmi dobrý vzťah. Okresný súd Nové Zámky dňa 20.11.2019 postúpil spis na Okresný súd Komárno.

3. Matka maloletého dieťaťa súdu oznámila, že maloleté dieťa od septembra 2019 navštevuje materskú školu Móricz Zsigmond tér 6, Pécs v E.. Tvrdila, že otec maloletého dieťaťa súhlasil s vysťahovaním maloletého do cudziny. Podľa jej vyjadrenia sa s otcom ústne dohodli, že otec bude platiť výživné vo výške 60 eur na mesiac tým, že matku pustí s maloletým dieťaťom do cudziny žiť. Uviedla, že maloleté dieťa bolo u otca celý august 2019, 4 dni v septembri 2019 a od 14.12.2019 do 11.01.2020. Mala za to, že sa snažila s otcom maloletého dieťaťa dohodnúť o styku, žiadala ho, aby išiel pre syna do E., ale on ani raz nešiel.

4. Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v pobyte účastníkov konania, súd skúmal svoju právomoc. Právomoc slovenského súdu by bola daná v takom prípade, keby maloleté dieťa malo v čase začatia konania obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Matka spolu s maloletým dieťaťom sa presťahovali do E. v apríli 2019. To znamená, že v čase začatia konania maloleté dieťa už dlhšiu dobu sa zdržiavalo na území E.. Súd zistil, že síce otec maloletého dieťaťa tvrdí, že on nedal súhlas matke maloletého dieťaťa na vycestovanie s maloletým do zahraničia, súd mal za preukázané, že otec maloletého dieťaťa doposiaľ nepodal žiadny návrh o návrat maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže maloleté dieťa už skoro jeden rok sa zdržiava v E. a žiadne návratové konanie nebolo začaté, súd mal za to, že maloleté dieťa sa oprávnene zdržiava s matkou v zahraničí, v súčasnosti je už začlenené do sociálneho a kultúrneho prostredia v E., a preto má obvyklý pobyt v tomto štáte. Teda v predmetnej veci v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa je daná právomoc maďarských súdov.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že právomoc vo veci konať má Okresný súd Komárno. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie a . Namietal, že v danej veci bolo potrebné aplikovať čl. 9 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, podľa ktorého keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z čl. 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Maloleté dieťa získalo v E. administratívny pobyt dňa 27.05.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté dieťa sa od 25.07.2019 až do konca augusta a od 14.12.2019 do 11.01.2020 nachádzalo u otca na Slovensku, nemalo ustálený domov. Charakter začlenenia maloletého dieťaťa do sociálneho prostredia a rodinného prostredia v E. nastal až jeho nástupom do materskej školy v E., preto maloleté dieťa má obvyklý pobyt v E. od septembra 2019, od nástupu do materskej školy. Otec podal návrh na začatie konania dňa 17.10.2019, a teda právomoc slovenského súdu bola založená čl. 9 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa.

7. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá zotrvala na styku otca so synom iba cez prázdniny, a to tak, že otec si po maloletého syna príde a matka si po neho pôjde po ukončení styku. Častejšie sa to nedá, pretože od septembra 2020 je už školopovinný.

8. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa uvádzajúc, že jeho styk s maloletým dieťaťom je odkázaný na ľubovôľu matky, ktorá maloleté dieťa odviezla mimo hraníc. Je neprijateľné, aby sa s maloletým dieťaťom stretával len počas letných prázdnin. Matka si vyhradzuje výsostné právo rozhodovať o živote maloletého dieťaťa bez vedomia otca. Je spravodlivé, aby maloleté dieťa na stretnutia s otcom priviezla matka a aj si ho vyzdvihla, keďže o presťahovaní dieťaťa rozhodla bez vedomia otca.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( v spojení s ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a neviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa zrušiť, pretože neexistovali dôvody na jeho vydanie.

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

15. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

16. dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata, ako aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne vec postúpiť inému orgánu.

17. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. vymedzuje právomoc súdov v a 4 . Ustanovenie určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z . Právomoc súdu je jednou z podmienok konania ( ), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania ( a 10 ) a prípadne aj k súčasnému vyhláseniu o nedostatku právomoci.

18. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia . Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).

19. Podľa , ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

20. Podľa druhej vety SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

21. Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Brusel IIa, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva a na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

22. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

23. Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

24. Podľa článku 17 Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

25. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď je spravidla s trvalým pobytom totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola), s úmyslom sa tam zdržiavať trvalo. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V prípade maloletého dieťaťa, kde sa zdržuje na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 02.04.2009 vo veci C-523/07. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa treba vykladať pojem obvyklý pobyt tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Obvyklý pobyt dieťaťa sa musí určiť na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. K pojmu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa sa vyjadril Súdny dvor i v rozhodnutí z 22.12.2010 vo veci C-497/10, Mercredi v. Chaffe, kde bližšie špecifikoval, že na účely odlíšenia obvyklého pobytu od jednoduchej dočasnej prítomnosti musí mať obvyklý pobyt v zásade určité trvanie, ktoré odzrkadľuje primeraný stupeň stability. Skôr než možno konštatovať zmenu obvyklého pobytu do nového štátu, je nevyhnutné, aby dotknutá osoba zamýšľala vytvoriť v tomto štáte stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom, aby toto malo trvalý charakter.

26. Z uvedeného vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa, úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom štáte prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti). Pokiaľ ide o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň.

27. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom dňa 17.10.2019 domáhal úpravy styku so svojím synom z dôvodu, že matka sa bez súhlasu otca presťahovala s maloletým dieťaťom do E., čo znemožňuje otcovi stretávať sa s maloletým synom. Uviedol, že na presťahovanie maloletého dieťaťa do zahraničia matke súhlas nedal, no návrh na začatie konania o navrátenie maloletého dieťaťa nepodal. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní skúmal, či je daná jeho právomoc vo veci konať vzhľadom na zahraničný prvok spočívajúci v mieste bydliska matky a maloletého dieťaťa, pričom dospel k záveru, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je E., a preto podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa slovenský súd nemá právomoc vo veci konať. V dôsledku zistenia tejto skutočnosti súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa.

28. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu konštatuje, že v predmetnej veci ide o konanie s cudzím prvkom, keďže matka s maloletým dieťaťom sa zdržiavajú v zahraničí, konkrétne v E.. Vzhľadom k tejto skutočnosti bolo potrebné, aby súd prvej inštancie v rámci skúmania podmienok konania ex offo preskúmal, či má v predmetnej veci právomoc konať o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Vzhľadom k tomu, že matka, otec i maloleté dieťa sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, pričom matka s maloletým dieťaťom sa zdržiava v E. a ide o oba štáty, ktoré sú členmi EÚ, bolo potrebné aplikovať na posúdenie danej veci Nariadenie Brusel IIa tak, ako ho správne aplikoval súd prvej inštancie.

29. Predmetom odvolacieho konania teda je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom pre nedostatok právomoci slovenského súdu. Zo znenia nariadenia Brusel IIa v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo

k oprávnenému presťahovaniu maloletého z jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu. Až po zodpovedaní otázky oprávneného, resp. neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, je možné určiť miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci nemožno mať za to, že došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého dieťaťa do E.. Matka tvrdila, že otec s premiestnením maloletého do E. súhlasil, a naopak otec namietal, že s jeho premiestnením nesúhlasil. Rozhodujúcou skutočnosťou v prípade protichodných tvrdení rodičov pre súd bolo, že otec nepodal návrh na navrátenie maloletého dieťaťa na Slovensko, čo podporuje dôveryhodnosť tvrdenia matky, pretože ak by otec súhlas na premiestnenie maloletého dieťaťa matke skutočne nedal, domáhal by sa jeho návratu prostredníctvom inštitútu návratového konania.

30. Skutočnosť, že zo strany matky nedošlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého dieťaťa do E. indikuje, že v zmysle Nariadenia Brusell IIa je rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu v predmetnej veci konať obvyklý pobyt maloletého dieťaťa (čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa). S posúdením obvyklého pobytu maloletého P. v E. sa odvolací súd so súdom prvej inštancie nestotožnil a považuje ho za predčasné, pretože súd prvej inštancie nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti daného prípadu na formuláciu takéhoto právneho názoru. Všetky relevantné skutkové okolnosti na ustálenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ani neboli počas doterajšieho konania preukázané, a teda nevyplynuli ani z obsahu spisového materiálu, na ktorého základe súd prvej inštancie rozhodol. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na vyššie uvedené rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré deklarujú, aké skutkové okolnosti sú pre posúdenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa podstatné, a teda súd by mal na tieto atribúty v konaní prihliadať. Je dôležité, aby za účelom vyhodnotenia obvyklého pobytu dieťaťa mal súd zaobstaraný dostatok skutkových podkladov. Súd prvej inštancie určil obvyklý pobyt dieťaťa v E. bez toho, aby mal na takýto právny záver dostatočný skutkový podklad. Zo samotnej skutočnosti, že maloleté dieťa v súčasnosti žije s matkou v E. a navštevuje tam aj materskú školu, nemožno vyvodiť záver, že jeho obvyklý pobyt je v E..

31. Odvolací súd po zhodnotení zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil obvyklý pobyt maloletého dieťaťa na území E. v čase začatia konania. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že maloleté dieťa od apríla 2019 žije na území E., teda v čase začatia konania dňa 17.10.2019 malo obvyklý pobyt v E., kde navštevuje tamojšiu materskú školu. Okrem prihliadnutia na návštevu materskej školy a dĺžky pobytu maloletého dieťaťa v E., ktorý v čase začatia konania bol len v trvalí maximálne 6 mesiacov (od konca apríla 2019), súd neskúmal (v súčinnosti s orgánom medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže, alebo v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom) naplnenie ďalších atribútov umožňujúcich zistenie skutočného obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v čase začatia konania - pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území iného štátu, presťahovanie sa celej rodiny, štátnu príslušnosť dieťaťa, riadne plnenie školskej dochádzky (nielen dochádzku do školy, ale aj správanie maloletého dieťaťa v škole, jeho začlenenie do predškolského kolektívu), jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa, frekvenciu a dĺžku jeho pobytov na Slovensku. Len skutočnosť, že maloleté dieťa sa v čase začatia konania určitý čas zdržiavalo v E., nezakladá obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v E., predovšetkým za ďalších okolností, že maloleté dieťa od času premiestnenia do E. strávilo niekoľko týždňov na Slovensku v domácnosti otca, kde má taktiež vytvorené zázemie. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri skúmaní právomoci súdu sa v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa zisťuje obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania, a teda vyjadrenie súdu prvej inštancie, že maloleté dieťa sa už rok zdržiava v E., a teda už je aj začlenené do sociálneho a kultúrneho prostredia v E., nie je založené na skutkových okolnostiach vyplývajúcich z obsahu spisu, pretože k premiestneniu maloletého dieťaťa do E. došlo v apríli 2019, pričom otec podal návrh na začatie konania 17.10.2019, a teda v čase začatia konania sa maloleté dieťa rozhodne rok v E. nezdržiavalo.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. , keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi, v ktorom členskom štáte EÚ, či na Slovensku alebo v E., mal maloletý P. obvyklý pobyt v čase začatia predmetného konania. V tejto súvislosti vyhodnotí komplexne všetky skutkové okolnosti danej veci, a to nielen dĺžku pobytu maloletého dieťaťa v E., ale aj trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody jeho pobytu na území E. a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Pritom posúdi či obvyklý pobyt maloletého dieťaťa

odzrkadľuje primeraný stupeň stability a nemá len príležitostný alebo dočasný charakter. Za účelom riadneho právneho posúdenia a vyhodnotenia obvyklého pobytu maloletého dieťaťa vyzve účastníkov, aby súdu ozrejmili skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o obvyklom pobyte maloletého dieťaťa v čase začatia konania. V odôvodnení nového rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiada i s námietkou otca, ktorý tvrdil, že právomoc slovenského súdu v danej veci je založená v súlade s čl. 9 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).