Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9Co-11-2020.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, proti žalovanému S. Z., nar. 01.XX.XXXX, bytom so sídlom N. XXX, právne zastúpenému JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 32C/3/2018-279 zo dňa 11.12.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku III. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol: ,,I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- byt č. X nachádzajúci sa v kat. území N., obec N., okres K. zapísaný v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX ako rodinný dom s bytom, súp. č. XXX postavený na parcele H. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- osobné motorové vozidlo P. Y. EČ: K. XXX P. v zostatkovej hodnote 5 500 eur,
- elektrické spotrebiče v zostatkovej hodnote 925 eur
- notebook v zostatkovej hodnote 100 eur
- nábytok v zostatkovej hodnote 250 eur
- finančné prostriedky na bankovom účte žalovaného vo výške 298,03 eura
- záväzok zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej so I. B., a.s. v roku 2013 v pôvodnej výške 11 300 eur
- záväzok zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej so I., a.s. dňa 11.04.2016 v pôvodnej výške 8 350 eur do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e :
- peňažné prostriedky z predaja motorového vozidla U. G. vo výške 300 eur,
- motocykel E. EČ: K. XXX M. v zostatkovej hodnote 700 eur,
- peňažné prostriedky na bankovom účte žalobkyne v K., a.s. vo výške 365,35 eura.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 3 239,30 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.“
Svoje rozhodnutie pokiaľ sa týka trov konania odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v rámci vyporiadania BSM prihliadol na to, že strany sporu sa zhodli tak na predmete vyporiadania BSM a na jeho hodnotách, pričom spornou skutočnosťou bolo započítanie vnosu zo strany žalovaného pokiaľ ide o byt č. X a jeho podielu, ktorý mu patril pred vznikom BSM. Mal za to, že nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania BSM pre charakter sporu, čo v praxi znamená, že súd bez ohľadu na návrhy strán sporu postupuje ex offo. Ďalej uviedol, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách postavenie žalobcu ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby je uplatnené i právo žalovaného na vyporiadanie BSM súdom. Podľa súdnej praxe preto zásada úspechu a neúspechu v konaní o vyporiadanie BSM v zásade neplatí, a je potrebné aplikovať ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného namietal, že o náhrade trov konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 a nie podľa 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol vo výroku o trovách v neprospech žalovaného, a to aj napriek jednoznačnému a nepopierateľnému úspechu v konaní. Mal za to, že je absolútne irelevantná skutočnosť, že ktorákoľvek zo strán sporu mohla podať návrh na začatie konania. Je podstatné to, ktorá zo strán mala úspech v konaní. Ani v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd neaplikuje názor, že ktorákoľvek zo strán mohla podať návrh, pričom konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v zásade takmer rovnakým konaním ako konanie o vyporiadanie BSM. V konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnenie zásady úspechu v súdnom konaní pravidlom, a to najmä vtedy, keď pomer úspechu žalobcu by predstavoval 9,5 % a úspech žalovaného 90,5 %. Žalobca mal v spore úspech 90,5%, čím mu malo byť priznané právo na náhradu trov voči neúspešnej žalobkyni. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 81 % a na odvolacom súde v rozsahu 100%, alternatívne rozhodnutie vo výroku III. zrušiť a vrátiť na opätovné konanie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „len odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
4. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
5. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
6. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jedným z konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Hoci platná právna úprava civilného procesu určité osobitosti konaní v ktorých z (hmotnoprávneho) právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu zohľadňuje, keď ustanovuje, že súd nie je žalobným návrhom v týchto prípadoch viazaný (viď § 216 ods. 2 CSP), vo vzťahu k trovám konania žiaden osobitný postup neponúka. Možno teda uzavrieť, že aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré nebolo zastavené, s poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať zo zásady úspechu.
7. Rozhodnutie o trovách konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd však nie je viazaný žalobou).
8. Pri stanovení úspechu s poukazom na § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa
komu dostane. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov (čo však nie je daný prípad), je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie za takejto situácie k aplikácii ust. § 255 ods. 2 CSP.
9. Odvolací súd má za to, že pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba preto prihliadať k výške požadovaného a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli BSM vyporiadať a ako túto otázku posúdil konajúci súd a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami o to, ktoré vecí (majetkové položky) do BSM prináležia a ktoré nie.
10. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevychádzal z parity podielov oboch strán, teda zo záveru, že každej z nich by sa mal dostať rovnaký podiel vo finančnom vyjadrení, preto v danom prípade nebol dôvod na aplikáciu ust. § 255 od. 2 CSP.
11. Uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v časti výroku III. o náhrade trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.