Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-130-2018.pdf
PDF · 128.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/130/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v právnej veci navrhovateľky: R. X., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, A., zastúpenej B. X., nar. XX.X.XXXX, A. XX, A., proti odporcovi: T. X., nar. X.X.XXXX, A. XX, A., zastúpeného STANO a partneri s.r.o., Námestie 1. mája 16, Bratislava, IČO: 36 869 571, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/447/2015-181, zo dňa 4.10.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 30.11.2015, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky; odporcovi uložil povinnosť platiť zročné výživné za obdobie od 30.11.2015 do 30.9.2017 vo výške X.XXX,XX eura mesačnými splátkami po XX eur spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením povolenej splátky má za následok splatnosť celého plnenia; vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/233/2012-46, zo dňa 4.2.2013 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 30.11.2015 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu zo XXX eur na XXX eur mesačne počnúc 1.12.2015. V návrhu uviedla, že odporca si voči nej plnil vyživovaciu povinnosť na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/233/2012-46, zo dňa 4.2.2013, ktorým bol schválený súdny zmier, na základe ktorého sa zaviazal odporca prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky počnúc dňom 1.9.2012; druhým výrokom bol zaviazaný odporca uhrádzať zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.3.2013 vo výške XXX eur mesačnými splátkami po 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky popri bežnom výživnom počnúc dňom 1.2.2013; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.2.2013. Uviedla, že je plnoletou a v súčasnosti je študentkou tretieho ročníka denného štúdia na Spojenej škole internátnej, Fatranská 3321/22, Žilina. Je zdravotne W. (V. a Y.), má zníženú pracovnú schopnosť. Býva na priváte v Kysuckom Novom Meste a do školy v Žiline cestuje autobusom. Za prenájom platí XXX eur mesačne a na mestskú dopravu a prepravu domov uhrádza mesačne približne XX eur, za obedy XX eur mesačne a na lieky, ktoré musí vzhľadom na jej zdravotný stav užívať, vynaloží XX eur každý mesiac. Súčasne býva v byte spoločne so svojou matkou, ktorá vzhľadom na jej diagnózu a starostlivosť, je nezamestnaná a prácu si nevie nájsť aj vzhľadom na svoj vek a
vzdelanie. Matka poberá príspevok v hmotnej núdzi vo výške XX,XX eura a nie je schopná platiť všetky úhrady vzhľadom na výšku príspevku a invalidného dôchodku navrhovateľky, ktorý činí XXX,XX eura. Rozhodnutím riaditeľky Spojenej školy internátnej v Žiline jej bolo s účinnosťou od 1.9.2016 priznané štipendium vo výške XX,XX eura. Odporca o navrhovateľku nejaví žiaden záujem a nakoľko si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, bola nútená vymáhať výživné prostredníctvom exekúcie. Mala za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať jej výživným XXX eur mesačne.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/233/2012-46, zo dňa 4.2.2013. V tom čase navrhovateľka navštevovala 1. ročník Odborného učilišťa, Fatranská 3321/22, Žilina a mala XX rokov. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne má navrhovateľka ako zdravotne ťažko postihnutá osoba zníženú pracovnú schopnosť na XX % a poberala invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eura. Pravidelne navštevuje neurologické, psychologické vyšetrenia aj liečebné procedúry v kúpeľoch v Piešťanoch, za ktoré hradila peňažné prostriedky. Matka navrhovateľky podľa potvrdenia ÚPSVaR Bratislava poberala za rok 2012 dávku v hmotnej núdzi v celkovej výške XXX eur. Navrhovateľka býva u svojej mamy na A. XX v A.. Navrhovateľka v čase posledného určenia výživného bývala na internáte, hradila si stravu, cestovné a výdavky na lieky v hodnote približne XXX eur mesačne. S otcom sa stretávala len výnimočne, nejaví o ňu záujem. Odporca v čase posledného určenia výživného, ako i v súčasnosti pracoval ako vodič na Finančnom riaditeľstve SR s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2012 vo výške XXX,XX eura; je rozvedený, inú vyživovaciu povinnosť a pôžičky podľa vlastných slov nemá.
4. V súvislosti s aktuálnymi pomermi navrhovateľky súd prvej inštancie zistil, že žije spoločne so svojou matkou v byte na A. XX v A.. Navštevuje 3. ročník pravidelného denného štúdia na Spojenej škole internátnej, Fatranská 3321/22, Žilina, odbor: 3179 G 10 textilná výroba - ľudovoumelecká tvorba. Za ubytovanie v Žiline hradí XXX eur mesačne, pričom v nájomnom nie sú zahrnuté platby za spotrebu elektrickej energie. Navrhovateľku stojí strava mesačne asi XX eur, k tomu si hradí stravné vo výške XX eur. Mesačne platí za cestovné X eur v meste Žilina a v Bratislave X eur s preukazom ZŤP, na lieky si dopláca mesačne XX eur. K tomu absolvovala viaceré kúpeľné liečby v Piešťanoch, za ktoré doplácala spolu XXX eur. Za rok 2016 jej bolo priznané štipendium vo výške XX,XX eura. Mesačne poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eura a iný príjem nemá, nakoľko nepracuje. Matka navrhovateľky poberá príspevok v hmotnej núdzi vo výške XX,XX eura, okrem navrhovateľky nemá inú vyživovaciu povinnosť; toho času nepracuje z dôvodu starostlivosti o dcéru a z dôvodu vyššieho veku a vzdelania si nevie nájsť prácu. Z vyjadrenia na pojednávaní vyplýva, že pre zdravotné problémy si vybavuje priznanie invalidného dôchodku.
5. V súvislosti s posúdením aktuálnych majetkových pomerov povinného mal súd prvej inštancie za preukázané, že odporca rovnako ako v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom, pracuje ako vodič na Finančnom riaditeľstve SR. Podľa potvrdenia zamestnávateľa za prvé štyri mesiace roku 2017 poberal priemernú mzda XXX eur netto. V súčasnej dobe žije v byte so svojou XX ročnou matkou, o ktorú sa stará, nakoľko je imobilná. Podľa jej čestného prehlásenia prispieva na chod domácnosti sumou okolo XXX eur. Okrem navrhovateľky odporca nemá inú vyživovaciu povinnosť.
6. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že k zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov alebo celkových majetkových pomerov; pritom nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu.
7. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Pretože odporca s navrhovateľkou nebýva ani sa o ňu nezaujíma, matke navrhovateľky tým vznikajú náklady so starostlivosťou o svoju dcéru. Je potrebné hradiť jej špeciálnu kúpeľnú liečbu, lieky, platiť nájom v Žiline pri štúdiu strednej školy, hradiť stravné a cestovné. Sama matka nepracuje, poberá príspevok v hmotnej núdzi vo výške XX,XX eura, iný príjem nemá. Vzhľadom na výšku zárobku odporcu cca XXX eur mesačne netto a ku skutočnosti, že inú vyživovaciu povinnosť
nemá, je zvýšenie výživného o XX eur mesačne primerané. Navrhovateľka v porovnaní s rokom 2013 študuje druhý odbor na strednej škole v Žiline, kde jej vznikajú aj v dôsledku veku zvýšené náklady na ubytovanie, štúdium a poplatky s tým spojené. Ozrejmil, že pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že pokiaľ jeden z rodičov má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, určí sa výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Vzhľadom na finančné možnosti odporcu, nebude mať zvýšenie výživného na sumu XXX eur mesačne podstatný vplyv na jeho živobytie. Vo vzťahu k námietke odporcu, že ukončením štúdia získala navrhovateľka schopnosť sama sa živiť, súd prvej inštancie dodal, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine vyživovacia povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Navrhovateľka je od narodenia postihnutá mozgovou obrnou, má obmedzený pohyb pravej ruky, jej komunikačné schopnosti sú obmedzené a vzhľadom k trhu práce, kde je nedostatok pracovných príležitostí aj pre kvalifikovaných ľudí, je vyštudovanie odboru jedinou šancou na získanie pracovnej príležitosti. Pokles pracovnej schopnosti XX % ju robia pri momentálnej situácii na trhu práce nezamestnateľnou.
8. Na uvedenom základe a s poukazom na životné podmienky navrhovateľky, matky, ako i otca, ktorý sa v súčasnosti stará o svoju imobilnú matku, kde hradí výdavky v spoločnej domácnosti, súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, ods. 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, § 157 Civilného mimosporového poriadku, zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu XXX eur mesačne, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 30.11.2015 do 30.9.2017 vo výške X.XXX,XX eura v mesačných splátkach po XX eur spolu s bežným výživným a návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 a § 58 C.m.p., a žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
9. Proti rozsudku podal odporca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že navrhovateľka v návrhu ani počas konania vôbec nepreukázala opodstatnenosť zvýšenia výživného, keďže v čase jeho posledného určenia 4.2.2013 mala rovnaký zdravotný stav a rovnako navštevovala Strednú odbornú školu pre žiakov s telesným postihnutím; to znamená, že sa jej nijakým spôsobom nezmenili pomery v roku 2015, resp. 2017 oproti statusu z roku 2013 a teda nijakým relevantným argumentom neodôvodnila návrh na zvýšenie výživného. Takéto konanie je v príkrom rozpore s § 78 Zákona o rodine, nakoľko v pomeroch účastníkov nedošlo k žiadnej zmene. Argumentoval, že pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania. Z podania navrhovateľky zo dňa 25.4.2016 vyplýva, že celkové náklady predstavujú spolu XXX eur mesačne, pričom napr. nájom izby v byte mimo internátu vo výške XXX eur (teraz XXX eur) mesačne je sporná položka, keďže predmetná škola poskytuje internátne ubytovanie zadarmo. Podľa vyjadrenia matky, býva navrhovateľka zvlášť, lebo sa nevedela zniesť so spolubývajúcimi. K predmetnému treba pripočítať náklady na kúpeľnú liečbu, ktoré sú nepravidelné, a podľa dôkazov predložených navrhovateľkou sa opakujú raz za dva roky približne vo výške XXX eur. Uviedol, že sama navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eura mesačne a štipendium na škole vo výške XX,XX eura, teda sama má príjem, ktorý je vyšší ako jej mesačné náklady, nehovoriac o tom, že na výživu majú obaja rodičia prispievať rovnako. Matka navrhovateľky však dobrovoľne nepracuje, pričom uvádza, že sa musí starať o navrhovateľku, ktorá celoročne býva na internátnej škole v Žiline, teda jej tvrdenie nie je pravdivé. Určite existujú pracovné pozície, pri ktorých by matka navrhovateľky zvládla aj starostlivosť o dcéru, ktorá aj tak žije v inom meste a určite nepotrebuje dennú starostlivosť zo strany matky, ako sa to snažila prezentovať v konaní. Pokiaľ navrhovateľka nárok odvodzuje od skutočnosti, že v súčasnosti navštevuje Spojenú školu internátnu Fatranská 3321/22, v Žiline, a to 1. ročník, učebný odbor textilná výroba - ľudovoumelecká tvorba s pravidelným denným vyučovaním, tak v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka v minulosti navštevovala viacero stredných škôl; predovšetkým Odborné učilište a Praktickú školu, Švabinského 7, Bratislava, a to od 1.9.2005 do 29.5.2009, avšak zo štúdia bola vylúčená pre neospravedlnenú absenciu. Následne navštevovala Odborné učilište internátne v Trnave, z ktorého bola vylúčená rozhodnutím riaditeľa k 20.4.2011 z dôvodu, že nejavila záujem o vyučenie, nechodila do školy ani na
odborný výcvik. Dňa 1.9.2012 začala navrhovateľka navštevovať Stredné odborné učilište pre žiakov s telesným postihnutím, Fatranská 3321/22, Žilina, kde ukončila v júni 2015 štúdium v odbore opatrovateľstvo, teda vychodila 3 ročné štúdium bez maturity; zhodou okolností je to tá istá škola, len iný odbor, aký navrhovateľka navštevuje aj v súčasnosti. Mal za to, že navrhovateľka ukončila štúdium v roku 2011, čím jej skončila sústavná príprava na budúce povolanie, minimálne však v lete 2015. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na § 4 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, že sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, na vysokej škole okrem externého štúdia. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v materských, základných, stredných a praktických školách, pričom odborné učilište je typ školy, ktorej vzdelávacie programy a odbory pripravujú na výkon nenáročných pracovných činností. Podľa § 100 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z.z. úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností delí na a) Zaškolenie, dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení, b) Zaučenie, dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení, c) Vyučenie, dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list. Konštatoval, že za nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, sa považuje aj ukončenie jedného štúdia toho istého stupňa, t.j. ukončenie štúdia na jednej praktickej škole, odbornom učilišti, strednej škole, vysokej škole, pokiaľ dieťa nepokračuje v štúdiu na škole vyššieho stupňa. Pokiaľ dieťa nepokračuje v štúdiu na vyššom stupni, má sa za to, že sú u neho podmienky na výkon povolania. Ukončením štúdia na Strednom odbornom učilišti pre žiakov s telesným postihnutím, Fatranská 3321/22, Žilina, v roku 2015 tak získala navrhovateľka schopnosť sa sama živiť a týmto momentom mu zanikla vyživovacia povinnosť. Súdu prvej inštancie vyčítal, že rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné; skutkovo a právne sa nevyporiadal s celým uplatneným nárokom; neuviedol prečo zamietol jeho námietku, že sa musí starať o XX ročnú matku, ani sa nevyporiadal s argumentáciou ohľadom ukončenia školskej dochádzky navrhovateľky s poukazom na zákon č. 245/2008 Z.z.
10. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Opätovne poukázala na to, že je zdravotne postihnutá a z tohto dôvodu mohla navštevovať iba učilište pre telesne postihnutých žiakov. Pripustila, že v 3. ročníku Stredného odborného učilišťa v Bratislave, odbor záhradník, zlyhala, nakoľko bývala na internáte; potom navštevovala Stredné internátne odborné učilište v Trnave, odbor služby a domáce práce, ktoré z dôvodu šikanovania nezvládla. Nakoniec prostredníctvom výnimky Ministerstva školstva SR mohla študovať na Strednom odbornom učilišti v Žiline, odbor textilná výroba. Má zhoršený zdravotný stav, trpí oromandibulárnou dystóniou a depresiami pre organický psychosyndróm a chodieva na terapie a k logopédovi. Vzhľadom na zdravotný stav silne pochybuje, že v živote nájde uplatnenie. Odporca má vedomosť o jej zdravotnom stave, ale vôbec o ňu neprejavuje záujem a z tohto dôvodu trpí depresiami. Vo vzťahu k majetkovým pomerom, ku ktorým sa pri určovaní výživného prihliada, poukázala na skutočnosť, že odporca je podielovým spoluvlastníkom 3 izbového bytu v Bratislave. Sama býva od pondelka do piatku v podnájme a obeduje v škole, pretože pre jej postihnutie s jemnou motorikou nie je schopná si uvariť. Bezplatné cestovné je len pre žiakov s trvalým pobytom s Žiline; platí polovičné cestovné do školy. Na víkendy chodí domov a prázdniny trávi s mamou. Odporca jej platil zdravotné poistenie do dovŕšenia 18 rokov, ktoré jej nevyplatil a ponechal si ho. Vzhľadom na jej zdravotné postihnutie bude odkázaná na pomoc matky až do smrti. Vyslovila ľútosť, že odporca ako otec, nejaví o ňu žiaden záujem, ani nie je ochotný prispievať jej v ťažkej nezávidenia hodnej životnej situácii. Matka poberá dávky v hmotnej núdzi a je práceneschopná.
11. Odporca v odvolacej replike opätovne poukázal na nosné argumenty svojho odvolania, najmä na skutočnosť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala zmenu pomerov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že na výživu majú prispievať obaja rodičia rovnako, avšak jej matka je možno striedavo práceneschopná, ale dobrovoľne celý život nepracuje. Mal za to, že ukončením štúdia na Strednom odbornom učilišti v Žiline v roku 2015 získala navrhovateľka schopnosť sama sa živiť.
12. Navrhovateľka v duplike doplnila svoje vyjadrenie k odvolaniu, že o matku posledný zamestnávateľ nemal po uplynutí materskej záujem, nakoľko mala zdravotne postihnutú dcéru; matka nepracuje z
dôvodu, že je práceneschopná. Keď mala 4 roky, tak sa jej rodičia rozviedli a odporca odvtedy nejavil o ňu záujem a prispieval iba výživným. Nerozumela, prečo odporca spomína starostlivosť o jeho matku, ktorú zrejme poskytoval minimálne, nakoľko pracuje; jeho matka v roku 2017 zomrela a odporca sa stal vlastníkom 3 izbového bytu po matke. Odporca by si mal uvedomiť, že celá starostlivosť o ňu je na jej matke, ktorá sa o ňu stará od jej 10 rokov.
13. Odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“) s ohľadom na § 395 ods. 1 C.m.p., v zmysle ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 379 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) a odvolacími dôvodmi (§ 66 C.m.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu podľa § 385 ods. 1 C.s.p. na pojednávaní konanom dňa 29.9.2020, na ktorom zopakoval dokazovanie listinami založenými v spise a v pripojenom spise Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 49P/233/2012, vykonal dokazovanie listinami predloženými účastníkmi konania v odvolacom konaní (§ 63 C.m.p.), konštatoval splnenie podmienok podľa § 204 C.s.p. veta za bodkočiarkou; v súlade so zásadou zistenia skutočného stavu veci (§ 68 C.m.p.) doplnil dokazovanie obstaraním listinných dôkazov potrebných pre posúdenie osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania, matky navrhovateľky, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
14. Podľa § 1, § 156 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
15. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa Čl. 4 veta prvá Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a veta druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
21. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Na ozrejmenie právnej stránky prejednávanej veci, ktorej predmetom je zvýšenie vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletej dcére, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné alebo ktorým sa schválila dohoda účastníkov, možno zmeniť iba vtedy, ak dôjde k zmene v pomeroch účastníkov. Zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na strane dieťaťa alebo na strane výživou povinného rodiča), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom; môže sa jednať napr. o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, ktoré ovplyvňuje celkovú situáciu povinného rodiča a to nielen na krátky čas; k zmene pomerov môže dôjsť aj na strane oprávneného dieťaťa, napr. v
dôsledku zvýšenia nákladov v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, zvýšenia nákladov v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu a pod.
23. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2015 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu na sumu XXX eur mesačne, t.j. návrhom sa domáhala zmeny posledného rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti a to rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/233/2012-46, zo dňa 4.2.2013, ktorým bol schválený súdny zmier, ktorým sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške XXX eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, do rúk navrhovateľky počnúc dňom 1.9.2012 a zaviazal uhrádzať zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 vo výške XXX eur mesačnými splátkami po XX eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, do rúk navrhovateľky, popri bežnom výživnom, počnúc dňom 1.2.2013.
24. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 49P/233/2012 vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti odporcu vo výške XXX eur mesačne; vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že vzhľadom na telesné postihnutie (mozgová obrna a obmedzený pohyb ľavej ruky) má navrhovateľka zníženú pracovnú schopnosť na XX % a bol jej rozhodnutím Sociálnej poisťovne dňa 24.3.2010 priznaný invalidný dôchodok, ktorý bol v čase podania návrhu vo výške XXX. eur, od 1.9.2012 začala študovať dennou formou na Strednom odbornom učilišti pre žiakov s C., Fatranská 3321/22, Žilina; všetky jej potreby hradí matka a to: ošatenie, hygienické potreby, školské potreby v sume XX eur mesačne, strava v sume XX eur mesačne, cestovné zo Žiliny do Bratislavy a späť v sume XX eur, podnájom v sume XXX eur mesačne, cestovné v mestskej hromadnej doprave v sume XX eur mesačne, lieky v sume XX eur mesačne. Matka poberá príspevok v hmotnej núdzi v sume XX,XX eur. Otec (odporca) mal v roku 2012 priemerný mesačný príjem XXX eur netto.
25. V prejednávanej veci sa zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne navrhovateľka domáhala dôvodiac tým, že je zdravotne postihnutá (mozgová obrna, obmedzený pohyb pravej ruky), má zníženú pracovnú schopnosť na XX %, študuje na Spojenej internátnej škole, Fatranská 3321/22, Žilina; má výdavky na: prenájom v sume XXX eur mesačne, mestskú hromadnú dopravu a prepravu domov v sume XX eur mesačne, obedy v sume XX eur mesačne, lieky v sume XX eur mesačne. Matka poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške XX,XX eur mesačne.
26. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka od 1.9.2012 do 18.6.2015 absolvovala v dennej forme 1. až 3. ročník Spojenej školy internátnej, Fatranská 3321/22, Žilina, odbor: opatrovateľská starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnej starostlivosti a od 1.9.2015 do 31.8.2018 absolvovala 1. až 3. ročník v dennej forme štúdia odbor: textilná výroba - ľudovoumelecká tvorba.
27. Z lustrácie vykonanej v Sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľka v rozhodnom období (od podania návrhu dňa 30.11.2015 do septembra 2020, t.j. do rozhodnutia odvolacieho súdu) bola poberateľkou dávky dôchodkového poistenia a to čiastočného invalidného dôchodku v sume XXX,XX eura mesačne (od novembra do decembra 2015), v sume XXX,XX eura mesačne (od januára do augusta 2016), v sume XXX,XX eura (september 2016), v sume XXX,XX eura mesačne (od októbra do decembra 2016), v sume XXX,XX eura mesačne (rok 2017), v sume XXX,XX eura mesačne (rok 2018), v sume XXX,XX eura mesačne (rok 2019), v sume XXX,XX eura v sume (od januára do augusta 2020).
28. Odporca v rozhodnom období poberal v roku 2015 priemernú mzdu (netto) vo výške XXX eur, v roku 2016 priemernú mzdu (netto) vo výške XXX eur, v roku 2017 priemernú mzdu (netto) vo výške XXX eur, v roku 2018 (od januára do októbra) priemernú mzdu (netto) vo výške XXX eur; od 23.10.2018 je nezamestnaný. Podľa lekárskej správy zo dňa 7.9.2020 neurológa V.. V. N., trpí odporca chronickou degeneratívnou diskopatiou s pokročilou osteochondrózou, ako aj sekundárnou spinálnou stenózou s incipientným naliehaním na koreňové štruktúry (subj. bolesti v krížovej oblasti s vyžarovaním do oboch bedier a na prednú plochu stehien).
29. Odvolací súd ďalej zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zistil, že matka navrhovateľky bola v rozhodnom období poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a to v sume XX,XX eura mesačne (rok 2015, 2016, do júla 2017), v sume XX,XX eura mesačne (od augusta 2017 do novembra 2017), v sume XX,XX eura mesačne (december 2017, január a február 2018), v sume
XX,XX eura mesačne (od marca 2018 do júla 2018), v sume XX,XX eura mesačne (od augusta 2018 do marca 2019), v sume XX,XX eura mesačne (od apríla 2019 do júla 2019), v sume XX,XX eura (od júna do júla 2019), v sume XX eur mesačne (august a september 2019); zároveň matka navrhovateľky bola vedená v evidencii uchádzačov do zamestnania v obdobiach: od 13.3.1995 do 23.4.1998, od 29.10.1998 do 13.1.2003, od 14.7.2003 do 1.6.2005, od 12.4.2006 do 21.8.2008. Matka navrhovateľky bola v období od 15.3.2016 do 19.9.2017 a od 3.11.2017 do 1.8.2020, dočasne práceneschopná.
30. Ako odvolací súd už vyššie zdôraznil, v konaní, ktorého predmetom je posúdenie dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného, je povinnosťou konajúceho súdu posúdiť podstatnú zmenu v okolnostiach, ktoré boli podkladom pre skoršie (posledné) rozhodnutie súdu o výživnom. Zo skutkových zistení v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp.zn. 49P/233/2012 (23. a 24. odsek), v ktorom súd rozsudkom zo dňa 4.2.2013 naposledy upravil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, však nevyplýva oproti skutkovým zisteniam v aktuálnom konaní (25. až 29. odsek) žiadna podstatná zmena tých okolností pre určenie vyživovacej povinnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie určeného výživného zo sumy XXX eur; navrhovateľka totiž v prejednávanej veci netvrdila zhoršenie svojho zdravotného stavu, ani netvrdila (nepreukázala) zvýšenie svojich nevyhnutných mesačných výdavkov, keďže v ostatnom konaní o určenie výživného ich deklarovala v priemernej (maximálnej) mesačnej výške cca XXX eur mesačne, ale v aktuálnom konaní ich deklarovala dokonca v nižšej priemernej výške cca XXX eur mesačne.
31. Ak boli dokazovaním vykonaným odvolacím súdom zistené podstatné zmeny v pomeroch účastníkov, tak v ich výslednom (súhrnnom) hodnotení boli v neprospech zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu; tieto okolnosti boli jednak na strane navrhovateľky a spočívali v poberaní čiastočného invalidného dôchodku v rozhodnom období a to až do výšky XXX,XX eura mesačne oproti pôvodnej výške tohto dôchodku v ostatnom konaní o určenie výživného vo výške XXX eur, ako aj v skutočnosti, že navrhovateľka od 1.9.2018 už nepokračovala v ďalšom štúdiu; a na strane odporcu, ktorý je od októbra 2018 nezamestnaný a má preukázateľne zhoršený zdravotný stav.
32. Súčasne nebolo možné zohľadniť v nevyhnutých výdavkoch navrhovateľky nájomné za jednoizbový byt nachádzajúci sa R. XX v A., v ktorom mala bývať so svojou matkou, nakoľko nájomná zmluva na dobu určitú, ktorú v konaní navrhovateľka predložila, nielen že nebola podpísaná zmluvnými stranami, ale mala sa týkať nájmu iba v období od 16.5.2015 do 16.5.2016; v konaní nebolo taktiež preukázané, že nájomné bolo skutočne aj prenajímateľke platené; matka navrhovateľky, ako nájomníčka, navyše v období deklarovaného nájmu mala príjem len z dávok v hmotnej núdzi vo výške XX,XX eura (s výnimkou mesiaca máj 2016 vo výške XX,XX eura), ktoré spoločne s čiastočným invalidným dôchodkom navrhovateľky vo výške XXX,XX eura (rok 2015), resp. XXX,XX eura (rok 2016) nemohli pokryť uvedenú výšku mesačného nájomného vo výške XXX. eur.
33. S poukazom na predchádzajúce právne a skutkové závery, založené na zistení, že v konaní nebola preukázaná podstatná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a ktoré by odôvodňovali zvýšenie určeného výživného, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol.
34. Pokiaľ ide o ďalšiu podstatnú odvolaciu námietku odporcu v odvolaní, s ktorou je odvolací súd povinný sa vysporiadať a to, že jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke zanikla ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, pokiaľ nepokračovala v štúdiu na škole vyššieho stupňa, čím navrhovateľka nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, t.j. ukončením jej štúdia na Strednom odbornom učilišti pre žiakov B., Fatranská 3321/22, Žilina, v roku 2015, považuje odvolací súd za podstatné zopakovať, že v konaní o návrhu dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti rodiča, sa posudzuje iba podstatná zmena okolností, ktoré boli podkladom pre skoršie súdne rozhodnutie o výživnom. Predmetom posudzovania preto nemôžu byť okolnosti, z ktorých výživou povinný rodič v procesnom postavení odporcu, odvodzuje zánik jeho vyživovacej povinnosti; pokiaľ je rodič názoru, že jeho vyživovacia povinnosť založená rozhodnutím súdu zanikla, je nutné, aby samostatným návrhom žiadal súd o zrušenie vyživovacej povinnosti.
35. Odvolací súd, súčasne si uvedomujúc individuálne okolnosti prejednávanej veci spočívajúce v špecifických potrebách navrhovateľky podmienených jej zdravotným stavom vo vzťahu k odporcom
pertraktovaným dôvodom zániku vyživovacej povinnosti, považuje za potrebné, obiter dictum, uviesť nasledujúce marginálie.
36. Základným predpokladom pre vznik, ako aj trvanie vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, je stav odkázanosti na výživu zo strany oprávneného dieťaťa, teda jeho neschopnosť uspokojovať všetky svoje potreby, či už vlastnou prácou, z vlastného majetku alebo aj prostredníctvom dávok sociálneho systému štátu.
37. Teleologicky vychádza citované ustanovenie Zákona o rodine z myšlienky, že človek je plne zodpovedný za svoj osud; od okamžiku nadobudnutia schopnosti dieťaťa samé sa živiť, má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, teda je „strojcom svojho šťastia“. Záleží tak spravidla na ňom, v akých majetkových pomeroch bude žiť; pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky ponesie samé. Zmyslom a účelom je totiž, že ak je dieťa objektívne schopné samé si uspokojovať svoje potreby, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tomto ohľade na úkor jeho rodičov v tom zmysle, že by boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
38. Samotné kritérium neschopnosti dieťaťa samé sa živiť, je nutné obsahovo ponímať tak, že nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje tak nízkym príjmom, že nepokrýva jeho potreby, alebo výnosy z vlastného majetku nepostačujú na úhradu jeho osobných potrieb. Schopnosť samostatne sa živiť teda znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne, ako aj ďalšie, vrátane potreby bývania; inými slovami, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorých si hradí svoje potreby.
39. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, t.j. kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, sa tradične v aplikačnej praxi súdov akceptuje ukončenie sústavného štúdia za účelom prípravy na budúce povolanie (stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia I. a II. stupňa), keďže týmto okamihom dieťa spravidla získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere; nie je pritom podstatné, či dieťa aj v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi.
40. Avšak nie každé dieťa má objektívnu možnosť vlastným úsilím dosiahnuť schopnosť samé sa živiť a to najmä z dôvodu, že pre trvalé vážne zdravotné znevýhodnenie, bude jeho príprava na budúce povolanie výrazne sťažená, alebo úplne vylúčená, prípadne, že ani dosiahnutie stredoškolského či dokonca vysokoškolského vzdelania, mu neumožní sa plnohodnotne zapojiť do pracovného života a tým si trvale zabezpečovať finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných životných potrieb.
41. Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a nemôže byť „strojcom vlastného osudu“; naopak, potrebuje pomoc, aby bol jeho život čo najviac znesiteľným; dôsledky tohto postihnutia a to aj majetkové (t.j. vyživovacej povinnosti) preto musia ísť hlavne na ťarchu toho, kto dieťa na svet - dobrovoľne a pri vedomí všetkých dôsledkov - priviedol, teda rodičov, pokiaľ to ich majetkové možnosti objektívne umožňujú.
42. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že k zániku vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nedochádza automaticky ukončením sústavnej prípravy dieťaťa na povolenie štúdiom, ani vznikom nároku dieťaťa na invalidný dôchodok, ale zánik vyživovacej povinnosti bude závisieť výlučne od komplexného posúdenia individuálnych a konkrétnych okolností na strane dieťaťa, ako aj jeho rodičov; pokiaľ ukončenie prípravy dieťaťa na budúce povolanie štúdiom, popri závažnosti jeho zdravotného znevýhodnenia, tomuto dieťaťu objektívne neumožní sa plnohodnotne uplatniť na trhu práce a jeho nevyhnutné životné výdavky nebudú pokryté ani dávkami sociálneho systému štátu, nemožno konštatovať, že je schopné samé sa živiť, a preto bude zákonnou povinnosťou jeho rodičov, podľa ich možností, plniť si vyživovaciu povinnosť, ktorá môže trvať po dobu celého života ich dieťaťa.
43. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; s ohľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci by bolo nespravodlivé, aby neúspešná navrhovateľka bola povinná nahradiť trovy konania.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).