Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22CoCsp-33-2020.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoCsp/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: H. I., J.. XX.XX.XXXX, Y.. Č.. G. Z. X, XXX XX K., o zaplatenie 705,98 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/193/2019-51 zo dňa 06.05.2020 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol takto, cit.:
„I. žalobu z a m i e t a,
II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“
2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 53 ods. 9, § 54a, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť 05.12.2018 a žaloba v tejto veci bola súdu doručená 11.09.2019, z úradnej povinnosti skúmal premlčanie uplatneného nároku, keďže premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.10.2019 zistil, že žalobca v danej veci zosplatnil úver pre nezaplatenie splátky splatnej k 10.02.2016. V prejednávanej veci došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlhu (zosplatneniu úveru) z dôvodu, že nebola uhradená splátka úveru splatná k 10.02.2016. Konštatoval preto, že s poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, druhá veta, začala plynúť premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky, t.j. v danom prípade od 10.02.2016, pretože pre nezaplatenie tejto splátky bol zosplatnený celý dlh (zostatok úveru). Keďže na daný prípad sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia lehota, žalobca mal uplatniť svoj nárok na súde najneskôr do 10.02.2019, a keďže žalobu doručil až dňa 12.09.2019, nárok žalobcu je premlčaný, preto ho nemôže vymáhať, a preto žalobu zamietol.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej, podľa obsahu spisu, žiadne trovy konania nevznikli.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nemohol sa stotožniť s názorom konajúceho súdu o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Žalobca je toho názoru, že z ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Upozornil, že v prvoinštančnom konaní nepredkladal výzvy zasielané žalovanému v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd tak nemohol mať preukázané mimoriadne zosplatnenie celého dlhu. Z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na mimoriadne zosplatnenie dlhu tak nemohol mať za to, že by došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky splatnej k 10.02.2016, a že od toho dátumu by mala plynúť trojročná premlčacia doba. Je potrebné tak vychádzať z prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 11.09.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 10.10.2019. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemohol stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu splátok splatných po mimoriadnom zosplatnení úveru v rozsahu sumy 305,98 eura. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalobcu nie sú opodstatnené.
7. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že predmetný spor vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a zmluvy o poskytovaní platobných služieb, uzavretých medzi dodávateľom (právnym predchodcom žalobcu - U. N., M..N..) a žalovanou ako spotrebiteľom dňa 01.11.2014. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 314,10 eura spolu s úrokmi vo výške 27,40 %, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť prostredníctvom 14 splátok vo výške 27,35 eura. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.09.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.09.2016 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 705,98 eura. Dňa 12.09.2019 žalobca ako právny nástupca U. N., M..N.. podal žalobu voči žalovanej o zaplatenie 705,98 eura s príslušenstvom.
8. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
12. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe
rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh
13. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.
14. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo.
15. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa neho je strata výhody splátok podmienená splnením, že musí ísť o a) spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na jednorazové zaplatenej celej pohľadávky naraz.
16. Súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka a správne zohľadnil premlčanie žalobcom uplatneného nároku.
17. V prejednávanej veci žalobca na výzvy súdu prvej inštancie nekonkretizoval splátku, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru, žalobca iba konkretizoval, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru neuhradením mesačnej splátky splatnej k 10.02.2016. Z predloženého potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom účte žalovanej na č. l. 38 spisu je zrejmé, že dňa 10.12.2015 žalovaná uhradila poslednú splátku pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu. Právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 28.09.2016 s dátumom splatnosti 15.09.2016, ktoré oznámenie si žalovaná prevzala dňa 25.10.2016. S poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr 15.09.2016. Teda v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky viac ako tri mesiace so splátkou splatnou dňa 15.06.2016.
18. Vo vzťahu k vyššie uvedenému teda možno konštatovať, že premlčacia doba v predmetnom prípade začala plynúť odo dňa neuhradenia prvej omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, t.j. odo dňa 10.02.2016, resp.15.06.2016 a uplynula dňa 10.02.2019, resp. 15.06.2019. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná až dňa 12.09.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol.
19. K odvolacej námietke žalobcu, či skutočne boli naplnené všetky predpoklady §-u 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na zosplatnenie dlhu odvolací súd dodáva, že z obsahu ustanovenia §-u 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa, preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len na námietku
dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku v súlade so zmluvou a zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že dlh bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčovali odo dňa svojej zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva.
20. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).