Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-34-2018.pdf
PDF · 111.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobkyne A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. Č.. XXX/XX, XXX XX P. O., zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. XXX/XX, XXX XX P. O., zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie povinnosti odstrániť plot a o určenie hranice medzi pozemkami, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e priebeh hranice medzi pozemkom vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalobkyne a pozemkom vo vlastníctve žalovanej vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. Modrý Kameň na LV č. XXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je daná bodmi číslo 6 - 133, 6 - 382, 1, 2, 3, 6, 384 a 6, 7 zobrazenými červenou a čiernou farbou v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 31. 03. 2020 vyhotoveným znalcom G.. B. S., ktorý spolu s geometrickým plánom č. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 19. 03. 2020 vyhotoveným znalcom G.. B. S., autorizačne overeným G.. B. S. dňa 19. 03. 2020, úradne overený G.. N. O., dňa 21. 04. 2020 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.
Ustanovenému znalcovi G.. B. S., S. W. Q. Č.. XXX, XXX XX sa p r i z n á v a proti štátu nárok na náhradu znalečného v celom rozsahu.
Štátu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 06. 12. 2018 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala uloženia povinnosti odstrániť plot z pletiva a z kovových stĺpikov nachádzajúci sa na pozemku žalobkyne, ktorý je vedený Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre k. ú. a obec P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadala, aby súd určil priebeh hranice medzi pozemkom vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalobkyne a pozemkom vo vlastníctve žalovanej vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, v zmysle znaleckého posudku, ktorý vyhotoví znalec z odboru geodézie a kartografie ustanovený súdom, ktorý bude súčasťou rozsudku.
2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku, ktorý je vedený Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre k. ú. a obec P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorý susedí s pozemkom žalovanej vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2. Žalovaná si bez súhlasu žalobkyne a bez ohlásenia na stavebnom úrade v roku 2014 postavila plot z pletiva a z kovových stĺpikov ukotvených v zemi betónom, ktorý zabraňuje žalobkyni v užívaní jej pozemku a tiež žalobkyni zabraňuje postaviť si vlastný plot z betónových tvárnic. Žalobkyňa pri porovnaní pozemku s katastrálnou mapou zistila, že časť jej pozemku sa nachádza za plotom žalovanej. Keď žalobkyňa túto situáciu zistila, chcela ju riešiť so žalovanou, pričom táto s tým nesúhlasila, aby geodet vytýčil hranicu pozemku a aby geodet vstúpil na jej pozemok. Žalovaná odmieta svoj plot posunúť za hranicu pozemku podľa katastrálnej mapy. K žalobe žalobkyňa pripojila fotokópie fotografií oplotenia na č.l. 10, výpis z listu vlastníctva č. XXX a XXX pre k. ú. a obec P. O.Ň., kópiu katastrálnej mapy zo dňa 19. 09. 2016, listy od žalovanej č.l. 14 spisu, zo dňa 25. 10. 2016 a zo dňa 26. 06. 2016.
3. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12. 09. 2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na to, že žalobkyňa súhlasila s opravou sporného plota, pretože neplnil svoj účel. Žalobkyňa ju písomne vyzvala, aby si hranicu pozemku vyznačila kolíkmi. Nie je pravdou, že by geodetovi bránila v vstupe na svoj pozemok. Geodet má oprávnenie vstúpiť na cudzí pozemok po predchádzajúcom upozornení vlastníka a títo sú povinní takýto vstup strpieť. Pokiaľ by žalobkyňa chcela určiť hranicu medzi pozemkami, žalovaná je toto povinná strpieť. Žalobu považuje za predčasnú, pretože nie je určené, kde je plot vybudovaný a preto súd nemôže rozhodovať o jeho odstránení. Samotné určenie hraníc medzi pozemkami nie je v kompetencii súdu ale v kompetencii fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú geodetické a kartografické činnosti. V prvom rade musí byť určené, či ide o zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, pretože ako vyplýva z predložených dôkazov a žaloby, do dnešného dňa neboli určené hranice medzi pozemkami strán sporu a preto je predčasné žiadať o odstránenie plotu, pokiaľ by nebolo právne určené, že na ktorom pozemku sa takýto plot nachádza.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26. 09. 2019 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že geodet D. M. poskytol čestné prehlásenie, v ktorom potvrdzuje skutočnosť, že zo strany žalovanej mu nebol umožnený vstup na pozemky za účelom určenia hraníc pozemkov. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. 1Rkc/2/2009 ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu na určení hraníc pozemkov súdom. V časti, v ktorej plot zasahuje na pozemok žalobkyne, nikdy predtým postavený nebol. Žalovaná si tento plot postavila bez súhlasu žalobkyne podľa hraníc, ktoré si určila sama. K vyjadreniu žalobkyňa predložila čestné vyhlásenie geodeta D. M. zo dňa 26. 09. 2016.
5. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15. 10. 2019 poprela, že by sa menovaný geodet niekedy dostavil na miesto samé osobne. Neexistuje o tom žiadny dôkaz, že by tento chcel robiť akékoľvek vymeriavacie práce a že by mu neumožnila vstup na svoj pozemok. Trvala na tom, že plot bol postavený na základe výslovného písomného súhlasu žalobkyne so stavbou tohto plotu. Tento plot bol postavený na mieste, kde sa nachádzal pôvodný plot ešte predtým, ako žalobkyňa a žalovaná nadobudli kúpou predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.
6. Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2019 právni zástupcovia sporových strán zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že v zadnej časti jej pozemku parc. č. XXX nebolo žiadne oplotenie. Oplotenie, ktoré tam žalovaná urobila, toto urobila len nedávno. Neboli tam žiadne základy, boli tam len asi dva pôvodné stĺpy, ku ktorým ešte žalovaná vyvŕtala ďalšie jamy, osadila ďalšie stĺpy a natiahla pletivový plot. V tejto časti nemali určenú hranicu pozemku. Nemá vedomosť o tom, že by tam niečo v minulosti bolo. Svedkovia tvrdia, že žalovaná do tej zadnej časti záhrady ani nechodila, bol tam bordel, keď kúpila dom. Túto zadnú časť pozemku vyriadila a so žalovanou sa o toto sporia už od roku 2014. Sporia sa takmer o všetko a je toho názoru, že dohoda medzi nimi nie je možná. Je potrebné, aby súd vo veci rozhodol. Právny zástupca žalovanej žiadal, aby si súd pripojil ku konaniu spis Okresného súdu Veľký Krtíš, kde sa viedlo konanie o určenie zásahu do vlastníckeho práva.
7. Vzhľadom na spornosť tvrdení strán sporu, súd uznesením č. k. 2C/34/2018-162 zo dňa 04.12.2019 ustanovil do konania znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, G.. B. S., S. W. XXX XX Q. XXX, aby určil hranicu medzi pozemkami sporových strán. Znalec vypracoval písomný znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý súdu predložil dňa 29.04.2020. Súčasťou znaleckého posudku je aj geometrický plánom č. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 19. 03. 2020.
8. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu dňa 28. 05. 2020 uviedol, že hranica medzi parc. č. XXX a parc. č. XXX je označená zo strany znalca červenou čiarou, kde je zrejmé, že táto nie je totožná s užívacím stavom, pričom tú časť z parcely v súčasnej dobe užíva práve žalobkyňa, teda nie je pravdou, že by žalovaná zasahovala do vlastníckeho práva žalobkyne ale práve naopak. Žalobkyňa zasahuje do vlastníckeho práva žalovanej.
9. Právna zástupkyňa žalobkyne vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu dňa 17. 06. 2020 uviedla, že si žalobkyňa na vlastné náklady dala vyhotoviť geodetom G. D. geodetické zameranie skutkového stavu hraníc, z ktorého vyplýva reálny (skutočný) stav hranice platný stav zapísaný v katastri nehnuteľností a hranica zameraná znalcom G.. S.. Zo zamerania je zrejmé, že hranica časti pozemku parc. č. XXX a parc. č. XXX v zadnej časti, ktorá kopíruje oplotenie žalovanej, je diametrálne odlišná od geometrického plánu G.. S.Á. ako aj stavu hranice evidovaného v katastri nehnuteľností. Znalec zadnú časť oplotenia vo svojom posudku ani v geometrickom pláne neriešil a len vypočítal podľa meračských nákresov, ktoré sú uložené v katastri nehnuteľností a v skutočnosti nevytyčoval hranicu zadnej časti pozemku. K vyjadreniu žalobkyňa predložila vyjadrenie geodeta G. D. zo dňa 10. 06. 2020 vrátane katastrálnej mapy.
10. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29. 09. 2020. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Ďalej poukázal na vyjadrenie zo dňa 10.06.2020, ktoré vypracoval geodet G. D., z ktorého vyplýva, že v znaleckom posudku znalec G.. S. neurčil hranicu medzi pozemkami v celom rozsahu, teda aj v zadnej časti pozemku. Z tohto zamerania znalcom sa môže javiť, že žalobkyňa svojím rodinným domom zasahuje do vlastníckeho práva žalovanej. Celú situáciu konzultovali na katastri nehnuteľností, kde im bolo povedané, že hranica je zle zakreslená a hranice je možné opraviť len na základe podnetu účastníkov alebo zo strany súdu. Ďalej navrhol, aby bola vykonaná ohliadka na mieste samom, ktorej by sa zúčastnil aj znalec. Poukázal na to, že geometrický plán znalca G.. S. bol na katastri nehnuteľností zapisovaný na dvakrát. Zo strany katastra bol znalec viackrát vyzvaný, aby tam niečo doplnil.
11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že bolo preukázané znaleckým dokazovaním, že žiaden plot žalovanej sa nenachádza na pozemku žalobkyne, žalovaná nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne postavením takého plota. Žalobkyňa podala určovaciu žalobu, aby súd určil priebeh hranice medzi dvoma pozemkami v zmysle znaleckého posudku, ktorý vyhotoví znalec z odboru geodézia a kartografia. Súd nie je oprávnený určovať hranicu v zmysle geometrického plánu, pretože nedošlo k zmene žaloby, resp. úprave takejto žaloby a súd je viazaný takýmto návrhom petitu, ktorý nie je vykonateľný a súd nemôže modifikovať petit tak, ako to uviedol znalec v znaleckom posudku, pokiaľ by aj chcel žalobe vyhovieť.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, ktoré ku žalobe predložila žalobkyňa, listom na č.l. 77 spisu, znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 31.03.2020, geometrickým plánom č. XXXXXX/X/ XXXX zo dňa 19. 03. 2020, vyjadrením znalca zo dňa 26.06.2020, vyjadrením geodeta G. D. zo dňa 10.06.2020, rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/83/2015- 199 zo dňa 01.03.2016. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, nakoľko táto prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 26. 11. 2019 požiadala, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Súd tiež nevykonal dôkaz ohliadkou sporných pozemkov, nakoľko z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že znalec sa zaoberal celou časťou hranice medzi pozemkami a tiež aj hranicou zadnej časti sporných pozemkov. Zo zamerania, ktoré vypracoval geodet G.. D.Á., nevyplýva, že by zadná hranica sporných pozemkov mala byť iná ako tá, ktorú ustálil znalec G.. B. S..
13. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
14. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Veľký Krtíš, pre obec a k. ú. P. O., evidované na LV č. XXX, ako parcely registra „ C“, parc. č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavby - rodinný dom súpisné č. XXX, na parc. č. XXX. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti kúpou v roku 2010. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Veľký Krtíš, pre obec P. O., k. ú. P. O., zapísané na LV č. XXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby - rodinný dom, súp. č. 141, na parc. č. XXX. Žalovaná nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 06.1991 - N. XXXX/XX. Medzi pozemkami sporových strán je vytýčená hranica, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností. Táto hranica je medzi nimi sporná. Žalovaná v zadnej časti pozemkov postavila plot z pletiva a z kovových stĺpikov ukotvených v zemi betónom, ktorý má tvoriť hranicu medzi nimi. V znaleckom posudku č. X/XXXX ustanovený znalec G.. B. S. skonštatoval, že podľa prešetrenia a merania v teréne, hranicu medzi pozemkami „CKN“ č. XXX a č. XXX tvoria podrobné body č. 6 - 133, 6 - 382, 1, 2, 3, 6 - 384 až 6 - 7. Ďalej uviedol, že podľa vyšetrovacieho a meračského náčrtu č. 6 možno vidieť, že časť rodinného domu súp. č. XXX ( medzi podobnými bodmi č. 6 - 380 a 6 - 148, 6 - 381 a 6 - 167 ) bola drevostavba (žlté zobrazenie) a je možné, že pri zameriavaní THM skutočný roh hospodárskej budovy nebolo vidieť a tým mohlo dôjsť k omylu. Nakoľko sa mení aktuálna platná katastrálna mapa, znalec vyhotovil geometrický plán č. XXXXXX - X/XXXX vyhotovený dňa 19. 03. 2020, úradne overený dňa 21. 04. 2020 bod G1 - 73/2020, Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, overovateľkou G.. N. O., ktorý tvorí samostatnú prílohu tohto znaleckého posudku. Vo vyjadrení zo dňa 26.06.2020 znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku zameral terajší stav v teréne, vrátane oplotenia za hospodárskou budovou žalovanej (príloha č. 1 a 2). Nemá k dispozícii súradnice zameraných bodov G.. D. ale predpokladá, že v rámci dovolených odchýlok sú totožné s jeho meraniami. Ďalej znalec konštatoval, že podľa zamerania daného oplotenia je toto oplotenie v rozpore s hranicou určenou v znaleckom posudku. Z vyjadrenia geodeta G. D. zo dňa 10.06.2020 vyplýva, že geometrický plán č. XXXXXX/X/XXXX vyhotovený znalcom G.. B. S. je vyhotovený v súlade s platnými smernicami pre zhotovenie geometrických plánov. Je v ňom zaznamenaný skutočný stav stavby a odkvapu na parc. č. XXX vo vlastníctve žalovanej. Oplotenie, ktoré má osadené žalovaná, nie je na vlastníckej hranici, ale dosť veľkou časťou zasahuje do parcely č. XXX vo vlastníctve žalobkyne. Z predloženej korešpondencie sporových strán vyplýva, že vzťahy medzi nimi nie sú dobré a nie sú schopné vzájomnou komunikáciou dospieť k dohode o určenie hraníc pozemkov. Vzájomný konflikt medzi nimi trvá od roku 2010. Na tunajšom súde medzi nimi prebiehal pod sp. zn. 11C/83/2015 susedský spor, v ktorom súd rozsudkom uložil žalobkyni (vtedy žalovanej) zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľky a vykonávania úkonov na spevňovanie plochy realizované zo sypaného kameniva a zámkovej dlažby na parcele č. XXX, na LV č. XXX, vedený na Okresnom úrade Veľký Krtíš, odbor katastrálny, pre obec a k. ú. P. O..
15. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.
16. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka; vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Podľa § 135 c) ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Predmetom sporu medzi stranami je aj určenie hranice medzi pozemkami. V danom prípade bol súd toho názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takomto určení práva (§ 137 písm. c) CSP). V zmysle § 126 Občianskeho zákonníka sa za žalobu na ochranu vlastníckeho považuje aj žaloba na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami, lebo v konaní o takejto žalobe ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak strany sporu, ako aj súd majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode tomu, ktorému z vlastníkov pozemkov patrí (R 6/1999). Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 67c ods. 5 zákona č. 167/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam katastrálneho zákona, v zmysle ktorého ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade
právoplatného rozhodnutia súdu. Z uvedeného je zrejmé, že naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie hranice pozemkov vyplýva aj priamo zo zákona a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva suseda. Na podanie žaloby postačuje existencia rozporov v tvrdení o priebehu hraníc pozemkov.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná v časti o určenie hranice medzi pozemkami. Z výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného znalcom G.. B. S. mal súd za preukázané, že hranica v zadnej časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej prebieha na inom mieste, ako bola zapísaná v platnom katastrálnom operáte. Priebeh zmenenej hranice medzi pozemkami je v znaleckom posudku zvýraznený červenou farbou medzi bodmi 1, 2, 3 a 6-384. Z tohto vyplýva, že hranica je v tejto časti posunutá smerom k pozemku vo vlastníctve žalobkyne parc. č. XXX a že teda nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je však zrejmé, že nastala zmena priebehu hraníc medzi pozemkami a zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu (§ 67c ods. 2 katastrálneho zákona). Nepostačuje len zápis nového geometrického plánu do katastra nehnuteľností tak, ako to tvrdil právny zástupca žalovanej. Napriek tomu, že nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, tak súd žalobe vyhovel a určil priebeh hraníc medzi pozemkami tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd pritom prihliadol na to, že spor medzi žalobkyňou a žalovanou ohľadne priebehu hranice medzi ich pozemkami prebieha od roku 2010, o čom svedčia aj priložené listy, ktoré si navzájom zasielali. Žalobkyňa a žalovaná medzi sebou vyvolávajú konflikty, navzájom sa obviňujú a je predpoklad, že k dohode o určenie hraníc medzi ich pozemkami by nedošlo.
20. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne namietala, že ustanovený znalec G.. B. S. sa v znaleckom posudku nezaoberal zadnou časťou hranice, tak súd v tomto smere poukazuje na vyjadrenie znalca zo dňa 26.06.2020, kde tento uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku zameral terajší stav v teréne, vrátane oplotenia za hospodárskou budovou žalovanej (príloha č. 1 a 2). Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, že by znalec nepostupoval správne. Geometrický plán č. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 19. 03. 2020 bol úradne overený pracovníčkou Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor G.. N. O., dňa 21. 04. 2020. Súd je toho názoru, že pokiaľ by tento geometrický plán bol nesprávny, tak by k jeho overeniu nedošlo. V tomto prípade je irelevantné to, že geometrický plán bol zapisovaný do katastra nehnuteľností na dvakrát. Ak žalobkyňa považovala geometrický plán za nesprávny a toto aj konzultovala na katastrálnom úrade, mala možnosť predložiť písomné vyjadrenie z katastrálneho úradu o jeho nesprávnosti. Ani z vyjadrenia geodeta G.. G. D. zo dňa 10.06.2020 nevyplýva, že geometrický plán č. XXXXXX/X/XXXX vyhotovený znalcom G.. B. S. je nesprávny. Z uvedeného dôvodu súd potom dôkaz ohliadkou na mieste samom nevykonal. Navyše vykonanie tohto dôkazu právny zástupca žalobkyne navrhol až na pojednávaní konanom dňa 29.09.2020, pričom tak už mohol urobiť skôr, keďže znalecký posudok spolu s geometrickým plánom im bol doručený dňa 02.06.2020.
21. Súd sa nestotožnil názorom právneho zástupcu žalovanej, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko v časti o určenie hraníc pozemkov petit žaloby, nie je určitý a nie je v súlade s predloženým znaleckým posudkom a geometrickým plánom. Súd poukazuje na to, že v petite žaloby žalobkyňa žiadala určiť hranicu medzi spornými pozemkami v zmysle znaleckého posudku, ktorý vyhotoví znalec z odboru geodézie a kartografie ustanovený súdom. Vo veci bol súdom ustanoveným znalcom G.. B. S. vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 31. 03. 2020, ktorého súčasťou je geometrický plán č. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 19. 03. 2020. Žalobný návrh - petit je obligatórnou náležitosťou žaloby. Súd je viazaný týmto žalobným návrhom, to znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Nesmie ísť o rozhodnutie nad rámec petitu (tzv. zásada „ne ultra petitum“). Keďže žalobkyňa v petite žaloby výslovne odkázala na znalecký posudok vyhotovený v súdnom konaní, súd preto žalobu v tejto časti považoval za dostatočne určitú a žalobe v tejto časti vyhovel.
22. V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala odstránenia plotu z pletiva a kovových stĺpikov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Z vyjadrenia znalca G.. B. S. zo dňa 26.06.2020 jednoznačne vyplýva, že pletivové oplotenie medzi spornými pozemkami je v rozpore s hranicou určenou v znaleckom posudku. V prílohe č. 2 tohto vyjadrenia je oplotenie v zadnej časti pozemkov vyznačené zelenou farbou a z tohto je zrejmé, že toto oplotenie značne zasahuje do parc. č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že sa jedná o oplotenie, ktoré postavila žalovaná. Súd však v prvom rade skúmal tú skutočnosť, či plot, ktorý je predmetom tohto sporu, je stavbou. Z hľadiska súkromného práva má plot ako nehnuteľná vec význam len vtedy, ak je tu pevné spojenie so zemou (pozemkom).
Oplotenie je v takomto prípade samostatnou vecou v právnom zmysle a to konkrétne nehnuteľnou vecou, pričom je súčasne drobnou stavbou na účely katastrálneho zákona a stavebného zákona. V tomto spore predmetný plot pozostávajúci z pletiva a kovových stĺpikov zabetónovaných do zeme nemá povahu samostatnej veci v právnom zmysle, ale je len súčasťou pozemku. Žalobkyňa sa domáha odstránenia plotu s tým, že súd bol žalobným návrhom (petitom) viazaný. Súd nie je viazaný žalobným návrhom, iba v konaní, v ktorom z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, čo v prejednávanej veci ako predpoklad pre postup podľa § 216 ods. 2 CSP, splnené nebolo. Žalobkyňa sa v tomto prípade domáha ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka a preto žalobný návrh mal byť formulovaný v zmysle ust. § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník právo vlastníka žiadať o vypratanie nehnuteľnosti výslovne neupravuje, avšak súdna prax dospela k názoru, že ak znie výrok rozsudku súdu na vydanie nehnuteľností, je tu neistota, čo má byť vlastne pri výkone rozhodnutia uskutočnené. Preto súdy formuláciu „vydať“ nehnuteľnosti nepoužívajú vo svojich rozhodnutiach (viď R 53/73 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, strana 186, 187). Tento záver vychádza zo skutočností, že hmotné právo (§ 126 Občianskeho zákonníka) hovorí o práve domáhať sa vydania vecí (teda ako hnuteľnej, tak aj nehnuteľnej) proti tomu, kto mu ju neprávom zadržiava. Procesné právo, ako aj exekučné právo hovorí o vydaní vecí pri hnuteľných veciach a pri nehnuteľnostiach uvádza termín vypratanie. Preto rozhodnutia, pokiaľ majú byť vykonané podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, musia obsahovať výroky zodpovedajúce tejto požiadavke. Je teda zjavné, že „vypratanie nehnuteľností“ je len formou vydania veci upravenej v § 126 ods. 1 OZ. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobu v časti o odstránenie plotu z pletiva a kovových stĺpikov zamietol.
23. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V žalobe sa žalobkyňa domáhala dvoch právnych nárokov (určenia hraníc medzi pozemkami a odstránenia stavby). Súd žalobe vyhovel v časti určenia hraníc medzi pozemkami a v časti odstránenia stavby súd žalobu zamietol. Z uvedeného je preto zrejmé, že každá zo strán sporu mala úspech v jednej polovici, preto potom súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
24. Uznesením č. k. 2C/34/2018-162 zo dňa 04.12.2019 súd ustanovil do konania znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, G.. B. S., trvale bytom XXX XX Q. XXX, aby určil hranicu medzi pozemkami sporových strán. Znalec vypracoval písomný znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý súdu predložil dňa 29.04.2020. Súčasne znalec predložil vyúčtovanie znalečného vo výške 535,76 Eur. Za vyjadrenie zo dňa 26.06.2020, v ktorom znalec určil, či je oplotenie pozemku v rozpore s určenou hranicou, si znalec znalečné neuplatnil. O nároku znalca na náhradu znalečného proti štátu súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s poukazom čl. 4 ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola v konaní o určenie hraníc medzi pozemkami úspešná, preto súd nemohol znalcovi priznať nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. Žalovaná bola v tejto časti neúspešná, avšak jej súd uznesením č.k. 2C/34/2018-121 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, preto súd nemohol znalcovi priznať nárok na náhradu trov konania ani proti žalovanej. Vzhľadom na uvedený stav, súd preto nepovažoval za spravodlivé zaviazať strany sporu na náhradu trov znalečného a preto túto povinnosť preniesol na štát. Súčasne súd potom štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady znalečného rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.