Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/194/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobkýň: 1. E. H., nar. XX.X.XXXX, D. XX, H., občan J., 2. E. E., nar. XX.X.XXXX, Q. XX, F., občan J., obe zastúpené: Dr. Miroslav Králik, AK Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika

- Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu škody 271,28 € s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 12.7.2011 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu škody 246,18 € s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 12.7.2011 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni v 1. rade súd v časti o náhradu škody s príslušenstvom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobkyni v 2. rade súd v časti o náhradu škody s príslušenstvom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súd žalobu žalobkyne v 1. rade v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamieta.

Súd žalobu žalobkyne v 2. rade v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamieta.

Súd žalovanej v časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy voči žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.9.2012 sa voči žalovanej žalobkyňa v 1. rade domáhala náhrady škody 271,28 € s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy 10.000 € a žalobkyňa v 2.rade náhrady škody 246,18 € s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy 10.000 €.

2. Podanie žaloby žalobkyne odôvodnili tým, že dňa 19.3.2010 uzavreli ako spotrebiteľky s cestovnou kanceláriou P. Q., s.r.o., Zmluvu o obstaraní zájazdu do Turecka, ktorý sa mal konať v termíne od 12.9.2010 do 22.9.2010. Žalobkyne zaplatili cestovnej kancelárii za zájazd preddavok 763 €. Dňa 9.7.2010 oznámila cestovná kancelária úpadok. V dôsledku úpadku si cestovná kancelária od 9.7.2010 neplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu, v dôsledku čoho žalobkyne na zájazd ani nenastúpili. Cestovná kancelária uzavrela dňa 21.12.2009 poistnú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad úpadku s poisťovňou I. - Slovenská H.Ň., I..J.., s platnosťou od 1.1.2010 do 31.12.2010. V Certifikáte k poistnej zmluve je uvedené, že poistné je dojednané na sumu 550.000 €.

3. Poisťovňa žalobkyniam uhradila na základe ich žiadosti sumu 245,54 €, čo je cca 32,18% zo skutočnej škody, ktorá im vznikla v sume 763 €. Zvyšok v sume 517,46 € poisťovňa ani cestovná kancelária žalobkyniam neuhradili.

4. Cestovná kancelária v katalógu nezverejnila Všeobecné poistné podmienky pre prípad jej úpadku, teda žalobkyne nemohli zistiť, že poistná suma uvedená v poistnej zmluve nie je limitom poistného krytia na jedného objednávateľa, ale že poistná suma je hornou hranicou poistného plnenia pre súčet nárokov všetkých poistených v zmysle poistnej zmluvy. Žalobkyne teda neboli informované o tom, aké garancie im pre prípad úpadku cestovná kancelária zaistila.

5. Podľa Katalógu cestovnej kancelárie "Leto 2010" je zrejmé, že cestová kancelária si nesplnila povinnosti, ktoré jej ukladá o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je cestovná kancelária povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o rozsahu a podmienkach poistenia zájazdu, o rozsahu poistného plnenia, o podmienkach na plnenie nároku objednávateľa, o poistiteľovi, s ktorým má cestovná kancelária uzatvorené poistenie zájazdu.

6. Dôvody, ktoré zapríčinili nevrátenie celej sumy zájazdu, sú nasledovné:

- cestovná kancelária nedohodla s poisťovňou pre prípad úpadku povinnosť vrátenia všetkých peňazí, ktoré žalobkyne za zájazd zaplatili,

- žalovaná implementovala Smernicu Rady EHS 1990/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb nesprávne, t.j. nesprávne je implementovaná výška garancie (§11 ods. 3 zákona o zájazdoch) v rozsahu určenom v článku v znení výkladu tohto článku rozsudkami Súdneho dvora EÚ,

- žalovaná si nesplnila svoju povinnosť riadne implementovať Smernicu 90/314.

7. Dňa 11.7.2011 žalobkyne podali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré však listom zo dňa 7.2.2012 bez relevantných dôvodov žiadosť zamietlo.

8. Žalobkyne ďalej poukázali aj na nečinnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá tiež mala prispieť k vzniku škody. Podľa rozsudkov Európskeho súdneho dvora vo veciach C-91/92 a C-14/83 Súdny dvor rozhodol, že ak nie sú prijaté opatrenia na prebratie Smernice v stanovenej lehote, povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili splnenie tejto povinnosti, sa vzťahuje na všetky orgány členských štátov, vrátane súdov, v rámci ich právomocí. Cestovná kancelária P. Q. v katalógu nezverejnila Všeobecné poistné podmienky poistenia pre prípad úpadku cestovnej kancelárie, neuviedla informáciu o poistiteľovi s ktorým uzatvorila poistnú zmluvu. Týmto konaním zavádzala spotrebiteľa ( o ochrane spotrebiteľa), pretože zamlčala údaje o vlastnostiach služby a nákupných podmienkach. SOI toto konanie cestovnej kancelárie nesankcionovala. Krajské inšpektoráty SOI ako orgány, ktoré SR zriadila na to, aby vykonávali štátnu kontrolu cestovného ruchu a aby touto kontrolou ochraňovali spotrebiteľa, nedokázali v rámci svojej kontrolnej činnosti za obdobie od 1.6.2006 do 31.12.2010 zistiť takéto závažné porušovanie zákona zo strany cestovnej kancelárie a prijať opatrenia na nápravu. SOI bola povinná vykonať opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na to, aby implementácia čl. bola vykonaná v súlade s právom EÚ, túto povinnosť si nesplnila.

9. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2011 namietla nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v časti týkajúcej sa nesprávnej implementácie Smernice. Poukázala na to, že Smernica bola do implementovaná sekciou turizmu MH SR, ktorá však bola v dôsledku prenesenia právomocí v celom rozsahu delimitovaná na Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR a následne na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré disponuje všetkou písomnou

dokumentáciou a podkladmi súvisiacimi s implementáciou Smernice. Ďalej uviedla, že Smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi (rozsudok SD EÚ z 26.2.1986 vo veci Marshall). Vychádzajúc z názoru žalobkýň na nečinnosť SOI žalovaná popiera, že by SOI mala právo vyžadovať od cestovnej kancelárie P. Q., s.r.o., splnenie povinností uložených Smernicou, pretože by to bolo v priamom rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou SD EÚ. Uvedené platí aj v prípade, ak by SOI dospela k názoru, že došlo k nesprávnej implementácii Smernice do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Žalovaná poukázala aj na čl. 288 Zmluvy o fungovaní , podľa ktorého má nariadenie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Uvedené však neplatí v prípade smernice. Smernica je v zmysle Zmluvy záväzná pre každý členský štát vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód je ponechaná vnútroštátnym orgánom.

10. V danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu - nečinnosti SOI a neexistuje ani príčinná súvislosť medzi postupom SOI a vznikom škody na strane žalobkýň, pretože SOI pri svojej kontrolnej činnosti nemohla ukladať povinnosti vyplývajúce z citovanej Smernice.

11. Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania uplatneného nároku. Poukázala pritom na uplynutie objektívnej premlčacej lehoty podľa keď podľa tvrdenia žalobkýň mala byť škoda spôsobená nesprávnou implementáciou Smernice žalovanou do o zájazdoch a nečinnosťou SOI, teda malo ísť o nesprávny úradný postup, ktorý musel byť ukončený najneskôr nadobudnutím platnosti citovaného zákona, t.j. dňom 18.7.2001, lehota uplynula dňom 18.7.2011. Žalobkyne podali žalobu na súd až dňa 12.10.2012. , neumožňuje žalobkyniam ani priznať primerané zadosťučinenie.

12. Žalobkyne so vznesenou námietkou premlčania nesúhlasili. Uviedli, že až dňom vstupu SR do EÚ, teda dňom 1.5.2004 bola SR povinná implementovať smernicu 90/314 do nášho právneho poriadku, žaloba teda bola podaná včas.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a vo veci vyhlásil dňa 14.11.2014 rozsudok, ktorým žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

14. Na odvolanie žalobkýň súd druhej inštancie uznesením zo dňa 19.12.2018 pod č.k.6Co/103/2015-612 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie majúc za to, že žaloba bola podaná včas a námietka premlčania vznesená zo strany žalovanej je nedôvodná. Podľa odvolacieho súdu skutočná škoda vznikla žalobkyniam momentom, keď obdržali oznámenie I. - Slovenská H., I..J.. o ukončení likvidácie poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie P. Q., s.r.o., t.j. 28.1.2011. Týmto momentom možno konštatovať, že došlo k zmenšeniu majetkového stavu žalobkýň. Keďže ku škode došlo po 1.7.2004, treba na prejednávaný prípad aplikovať , nie Zb, ktorý nesprávne na prejednávaný prípad aplikoval súd prvej inštancie a nesprávne sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania. Právnu úpravu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom nemožno z pohľadu premlčania vykladať tak, aby získanie náhrady škody bolo úplne vylúčené. Ak by bol začiatok premlčacej doby stanovený počnúc platnosťou , (zákon, ktorým SR transponovala do právneho poriadku SR Smernicu EÚ) t.j. 18.7.2001, bolo by znemožnené uplatnenie si práv subjektmi, ktorým by vznikla škoda po 18.7.2011, keďže SR by po tomto dátume mohla vždy účinne namietať premlčanie. Zároveň je vylúčené a v rozpore s právnou logikou, aby objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody začala plynúť skôr, ako by vznikla samotná škoda.

15. Súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom Zmluvy o obstaraní zájazdu a zistil, že žalobkyňa v 1.rade uzavrela 19.3.2010 s cestovnou kanceláriou P. Q., s.r.o., zmluvu, v ktorej je žalobkyňa v 2.rade uvedená ako spolucestujúca. Cena zájazdu bola dohodnutá na 1.431 €. Zájazd sa mal uskutočniť v termíne od 12.9.2010 do 22.9.2010. Žalobkyne zaplatili zálohu vo výške 763 €. Pred doplatením plnej ceny zájazdu vyhlásila dňa 9.7.2010 cestovná kancelária úpadok. H. I. - Slovenská H., I..J.., vyplatila žalobkyniam celkom sumu 245,54 € (228,90 € + 16,64 €). Zvyšok z vyplatenej zálohy im neuhradila.

16. Listom zo dňa 11.7.2011 požiadali žalobkyne žalovanú o predbežné prerokovanie ich nároku na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci.

17. V liste zo dňa 7.2.2012 žalovaná reagovala tak, že v prípade implementácie Smernice neprišlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej správy, neprišlo ani k ich nečinnosti , preto žiadosti nevyhovuje.

18. Žalobkyne tvrdili, že škoda im vznikla z dôvodu, že poistná suma pre prípad úpadku cestovnej kancelárie nepokryla nimi uhradenú cenu zájazdu z dôvodu, že do ustanovenia o zájazdoch bol nesprávne transponovaný čl. 7 Smernice rady č. 90/314/EEC, podľa ktorého organizátor a/alebo maloobchodník, ako zmluvná strana, musí zabezpečiť dostatočný dôkaz záruky refundácie peňazí, ktoré boli zaplatené za a pre repatriáciu spotrebiteľa v prípade platobnej neschopnosti, keď citovaného zákona limituje výšku poistného krytia minimálne 25 %-ami ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov, resp. ak tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku, vo výške minimálne 25 % týchto tržieb v predchádzajúcom roku.

19. Žalovaná podala po zrušení rozsudku písomné vyjadrenie dňa 27.7.2020. V ňom mala za to, že k nesprávnej implementácii Smernice č.90/314/EHS do vnútroštátneho právneho poriadku neprišlo, čo vyplýva aj z Predkladacej správy k Európska komisia nikdy nevyzvala SR na odstránenie chýb či nezrovnalostí v súvislosti s transpozíciou Smernice. Žalovaná nepovažuje zo strany žalobkýň preukázanú ani priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Bola to práve cestovná kancelária, ktorá nezabezpečila dostatočné poistné krytie pre prípad svojho úpadku. Zákonom stanovená výška je minimálna, čo znamená, že cestovná kancelária mohla stanoviť aj vyššiu poistnú sumu. Je absurdné, aby štát zodpovedal za zanedbanie povinností cestovnou kanceláriou. Žalobkyne si mali uspokojenie svojich nárokov uplatňovať v prvom rade od tejto kancelárie, a to aj v prípade vyhlásenia konkurzu.

20. Právny zástupca žalobkýň v písomnom vyjadrení zo dňa 18.8.2020 uviedol, že právny názor žalovanej považuje za nesprávny. V zmysle unijného práva nie sú žalobcovia povinní dávať podnet na Komisiu, či predkladať súdu akékoľvek dokumenty, ktorými by táto vyzvala SR na odstránenie chýb v súvislosti s nesprávnou transpozíciou Smernice. Je na posúdení vnútroštátneho súdu, či došlo k porušeniu práva Únie členským štátom. Článok 7 Smernice spotrebiteľovi zaručuje vrátenie všetkých zaplatených prostriedkov a repatriáciu v prípade platobnej neschopnosti organizátora cesty. Žalobkyne porovnaním čl.7 Smernice a zistili, že nedošlo k súladu vnútroštátneho predpisu s predpisom Únie a teda k jeho správnej transpozícii.

21. Aj právny názor žalovanej, že absentuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom žalovanej, je nesprávny. Žalobkyne si nemohli vymáhať náhradu škody od cestovnej kancelárie, ani v prípade jej konkurzu a to z dôvodu, že cestovná kancelária uzavrela poistnú zmluvu s poisťovňou v súlade so zákonom. V jej prípade teda k žiadnemu protiprávnemu konaniu neprišlo, čo samo o sebe vylučuje jej zodpovednosť za škodu. Žalobkyne majú právo domáhať sa náhrady škody priamo od štátu a to pre porušenie unijného práva. Uvedené vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Zodpovednosť členských štátov je objektívna a absolútna. Členský štát sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť. Medzi porušením uniového práva žalovanou a škodou spôsobenou žalobkyňami existuje priama príčinná súvislosť. Ak by žalovaná správne transponovala článok 7 Smernice a by ukladal cestovným kanceláriám uzatvoriť poistenie pre prípad úpadku v takom rozsahu, aby boli spotrebiteľom vrátené všetky zaplatené peniaze, žalobkyniam by žiadna škoda nevznikla. Účelom a cieľom článku 7 Smernice je chrániť spotrebiteľov pred rizikami platobnej neschopnosti organizátora zájazdu. Uvedené bolo konštatované vo viacerých rozsudkoch Súdneho dvora EÚ (napríklad Dillenkofer, Rechberger, Verein für Konsumenteninformation).

22. Čo sa týka nemateriálnej ujmy majú žalobkyne za to, že táto ujma má plniť funkciu reparačnú a satisfakčnú voči žalobkyniam a sankčnú voči žalovanej. Žalovaná dlhodobo udržiava protiprávny stav nesprávneho transponovania Smernice a naďalej vystavuje spotrebiteľov rizikám vzniku škody.

23. V záverečných rečiach sa strany sporu pridržali svojich ústnych aj písomných vyjadrení.

24. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

25. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohoto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

27. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy.

28. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

29. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

30. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

31. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jej časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

32. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

33. Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

34. Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

35. Podľa , , právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

36. Tunajší súd sa opätovne zaoberal vznesenou námietkou premlčania a v tejto súvislosti bolo zistené, že skutočná škoda vznikla žalobkyniam momentom, keď obdržali Oznámenie I. - J. H., I..J.., o ukončení likvidácie poistnej udalosti, čo bolo 28.1.2011. Týmto momentom došlo k zmenšeniu ich majetku, čo konštatoval aj odvolací súd. Žalobkyne podali žalobu na súd dňa 28.9.2012, teda včas. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24.marca 2009 vo veci C-445/06 v ktorom sa konštatuje : " Právo Spoločenstva nebráni tomu, aby premlčacia lehota pre podanie žaloby o zodpovednosť štátu z dôvodu nesprávneho prebratia smernice začala plynúť vtedy, keď vzniknú prvé škody v dôsledku tohto nesprávneho prebratia a možno očakávať vznik ďalších škôd, aj keď tento deň predchádza správnemu prebratiu tejto smernice."

37. Podľa čl. 7 Smernice Rady č. 90/314/EEC o balíku cestovných , dovolenkových a výletných služieb zo dňa 13.6.1990, organizátor a/alebo maloobchodník, ako zmluvná strana, musí zabezpečiť dostatočný dôkaz záruky refundácie peňazí, ktoré boli zaplatené za a pre repatriáciu spotrebiteľa v prípade platobnej neschopnosti.

38. Podľa o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov účinného v čase dojednania zájazdu, cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu podľa na dostatočnú poistnú sumu vo výške minimálne 25 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov. Ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku, cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné poistenie na poistnú sumu vo výške minimálne 25 % týchto tržieb v predchádzajúcom roku. 39. V právnom poriadku Slovenskej republiky je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci koncipovaná spôsobom, ktorý vylučuje uplatnenie zodpovednosti za legislatívnu činnosť NR SR, keďže táto nespadá do žiadnej z kategórií upravených K rovnakému záveru dospeli aj súdy Českej republiky. Jednotlivci sa však môžu domáhať náhrady škody spôsobenej porušením práva Európskej únie. Uvedené vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EŮ (napr. vo veciach Frankovich, Brasserie du Pecheur, British Telecom, Dillenkofer a iné). V prípade Frankovich Súdny dvor na otázky vnútroštátnych súdov týkajúcich sa možnosti požadovať náhradu škody od štátu v dôsledku neimplementovania Smernice uviedol, že štát môže byť zodpovedný za takto vzniknutú škodu. Súdny dvor definoval kritériá pre vyvodenie zodpovednosti štátu v prípade pochybenia spočívajúceho v neimplementovaní Smernice. Týmito sú :

a) výsledok predpísaný Smernicou obsahuje priznanie práv jednotlivcom, bez ohľadu na bezprostredný účinok Smernice b) obsah týchto práv je možné identifikovať na základe ustanovení smernice c) existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti štátu a škodou utrpenou jednotlivcom.

40. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Nariadenie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V prípade Smernice zmluva uvádza, že táto je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metódy je ponechaná vnútroštátnym orgánom. Zatiaľ čo nariadenie je priamo aplikovateľné, t.j. fyzické a právnické osoby sa môžu priamo dovolávať práv a povinností z neho plynúcich bez akejkoľvek recepčnej normy, uvedený postup nie je uplatniteľný v prípade Smernice. Vzhľadom ale na jej záväzný charakter je za určitých okolností prípustný jej priamy účinok, t.j. možnosť priamo sa dovolávať práva alebo povinnosti uvedenej v Smernici. Priama aplikácia však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio, ak eurokonformný výklad nie je možný. Podmienkami na uplatnenie priameho účinku Smernice sú: uplynutie transpozičnej lehoty, chýbajúca, neskorá, nesprávna alebo neúplná transpozícia, fakt, že predmetné ustanovenie smernice musí byť dostatočne jasné, určité, presné a nepodmienené, pričom priama aplikácia Smernice nesmie mať za následok uloženie povinností fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie alebo sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení.

41. Podľa § 249 ods. 3 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva, komunitárne smernice nezakladajú práva a povinnosti jednotlivcom, ale zaväzujú členské štáty k prijatiu potrebnej legislatívy, ktorá tieto práva a právne povinnosti založí. Povinnosťou štátu je včas a riadne transponovať smernicu do národného právneho poriadku.

42. Najvýznamnejšími dokumentami, ktoré zaväzovali Slovenskú republiku aproximovať právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa bola európska dohoda o pridružení (Asociačná dohoda), Biela kniha, Partnerstvo pre vstup a Národný program pre prijatie acquis (NPAA). V kapitole 23, ktorá bola uzavretá v októbri 2000 určuje NPAA úlohy Slovenskej republike ohľadom ochrany spotrebiteľa a zdravia. Okrem iného uvádza ako prioritu implementovať Smernicu 90/314 a prijať právnu úpravu ohľadom cestovného ruchu do 1.7.2001.

43. Skutočnosť, že Smernica 90/314 bola transponovaná do obsahu vyplýva z Predkladacej správy, Dôvodovej správy, ktorej obsahom je doložka zlučiteľnosti zákona s právom EÚ, Oznámenia notifikácie, ako aj z Tabuľky zhody, ktorá poskytuje širšie informácie o tom, či právna úprava SR je kompatibilná s právom EÚ. Z ich obsahu súd zistil, že Smernica o organizovanom cestovaní a dovolenkových zájazdoch č. 90/314/EHS bola implementovaná do dňom 14.6.2001. Zákon nadobudol platnosť dňa 18.7.2001.

44. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že Smernica bola do transponovaná tak, že spotrebiteľom sa pri platobnej neschopnosti cestovnej kancelárie vrátia zaplatené zálohy na balík služieb v garantovanej výške "25% ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov cestovnej kancelárie. Ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku, cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné poistenie na poistnú sumu vo výške minimálne 25% týchto tržieb v predchádzajúcom roku.", čo je v rozpore s účelom článku 7 Smernice rady číslo 90/314 EEC o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb zo dňa 13.6.1990, podľa ktorého sa má zabezpečiť "refundácia všetkých nákladov". Tým bol splnený predpoklad zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú žalobkyniam v dôsledku nesprávnej implementácie vyššie citovaného článku Smernice rady.

45. Žalobkyniam vznikla skutočná škoda spočívajúca v rozdiele sumy poskytnutej zálohy na zájazd a sumy vyplateného poistného, čo je žalovaná pohľadávka, ktorú im súd v celom rozsahu priznal spolu s príslušným úrokom z omeškania. Medzi nesprávnou transpozíciou a vznikom škody je priama príčinná súvislosť, pretože v prípade, ak by Smernica bola do vnútroštátneho predpisu transponovaná správne v súlade s jej cieľom, ktorý sledovala, bola by cestovná kancelária povinná zabezpečiť si poistenie tak, aby jednotlivcom boli uhradené všetky nimi vynaložené náklady, čo sa v danom prípade nestalo.

46. Súd nepriznal žalobkyniam náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že na jej priznanie neboli splnené zákonné predpoklady. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy, na okolnosti za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho súkromnom živote, v spoločenskom uplatnení a podobne. Nemajetková ujma sa nepriznáva automaticky len na základe konštatovania porušenia práva. Poškodené žalobkyne boli povinné zdôvodniť a preukázať nielen vznik nemajetkovej ujmy, ale aj jej výšku, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Žalobkyne opierali svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy poukazom na dĺžku súdneho konania a na skutočnosť, že jej priznanie a výška by mala mať sankčný i satisfakčný charakter a mala by zároveň motivovať žalovanú, aby ukončila svoje protiprávne konanie správnou transpozíciou Smernice.

47. S takým zdôvodnením nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa súd nestotožňuje. Nemajetková ujma nemá plniť sankčnú, reparačnú, satisfakčnú ani motivačnú funkciu. Nemajetková ujma má nahradiť poškodenému nepriaznivé následky, ktoré mu škoda spôsobila v jeho súkromnej sfére, napríklad v rodinnom živote, pracovnom uplatnení, zdravotnom stave a podobne. V prípade žalobkýň bola škoda, ktorú utrpeli tak nepatrná, že im žiadna ujma na ich právach nemohla vzniknúť a ak sa tak stalo, potom ju pred súdom nepreukázali a žiadny dôkaz o nej neprodukovali.

48. V časti o náhradu škody boli žalobkyne úspešné, preto im súd v súlade s priznal plnú náhradu trov konania.

49. V časti náhrady nemajetkovej ujmy bola úspešná žalovaná, ktorej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.