Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-107-2019.pdf
PDF · 109.95 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/107/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. R. XXX/X, C., zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, IČO: 31772650, so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX, Z., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. č. 943/4, 924 01, Galanta, IČO: 47 244 160, o zaplatenie 23.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11. apríla 2019 č.k. 5Cb/22/2012-344, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výrokov I. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 05.06.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 23.000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 23.000 eur od 01.11.2011 do zaplatenia titulom nevyúčtovanej zálohy na stavebný materiál na opravu budovy, ktorú poskytol žalobca žalovanému na základe objednávky a ústnej dohody.
2. Súd prvej inštancie vydal dňa 12.07.2012 platobný rozkaz č.k. 21Rob/197/2012-14, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu (§ 174 ods. 2 O.s.p.).
3. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku rozhodol tak, že žalobu zamietol. Výrokom II. rozhodol o vrátení sumy 204,94 eur žalovanému zo zálohy, ktorú zložil ako preddavok na trovy dôkazu na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 5Cb/22/2012-265 zo dňa 26.03.2018. Výrokom III. upravil učtáreň Okresného súdu Galanta, aby do 10 dní po právoplatnosti výroku II. a III. rozsudku poukázal žalovanému na jeho adresu sumu vo výške 204,94 eur zo zálohy na trovy dôkazu pod položkou registra D14/19/2018. Výrokom IV. súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1
- 3, § 537 ods. 1,2, § 539 ods. 3, § 541, § 546 ods. 1, 2, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1 C.s.p.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že strany uzatvorili zmluvu o dielo ohľadne rekonštrukcie nehnuteľnosti na ulici H. XX, C. ústnou
formou. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že záväzkový vzťah strán sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko pri vzniku záväzkového vzťahu (2009) bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Pôvodným podnikateľským zámerom žalobcu bola prestavba budovy obchodu na penzión (ubytovňu). Tento projekt mal byť financovaný bankou žalobcu. K tomuto účelu (pôvodnému zámeru žalobcu) žalovaný vypracoval krycí list rozpočtu, rekapituláciu rozpočtu a rozpočet s výkazom výmer zo dňa 29.5.2009 (č.l. 49-55). Medzi stranami nebolo sporné, že uvedené listinné dôkazy boli zostavené za účelom čerpania účelového úveru z banky a práce v nich uvedené nekorešpondujú so skutočne vykonanými prácami. V presne neurčenom čase sa žalobca rozhodol, že nakoniec sa budú rekonštruovať nehnuteľnosti na obchodné priestory. Žalovaný vyhotovil rozpočet na práce naviac (č.l. 47-48). Strana žalobcu namietala aj toto vyčíslenie prác naviac s tvrdením, že bolo vyhotovené účelovo pre „vymáhačskú firmu“. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonával práce (dielo) od 15.06.2009 do 10.07.2009 a následne od 26.10.2009 do 18.12.2009, ďalej v období od 01-02/2010. Nakoľko strany nevedeli uviesť deň uzatvorenia zmluvy o dielo, súd ustálil ako deň uzatvorenia zmluvy o dielo deň, kedy žalovaný začal zhotovovať dielo, t.j. 15.06.2009. Strany nepreukázali súdu žiadnu dohodu o cene diela, ani dohodnutý spôsob jej určenia, preto súd vyhodnotil, že v čase uzatvorenia zmluvy prejavili vôľu ju uzavrieť aj bez tohto určenia. Žalobca uhrádzal faktúry a zložil zálohu na cenu bez takéhoto určenia. Súd mal za to, že medzi stranami v čase rozhodovania súdu už nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému všetky ním vystavené faktúry v sume 74.836,84 eur. Žalovaný spočiatku popieral, že žalobca mu zaplatil sumu 11.519,20 eur (faktúra č. 152010), ale jej úhrada vyplýva z príjmového dokladu na č.l. 38 a žalovaný tiež nenamietal predbežné posúdenie súdom na pojednávaní dňa 04.09.2017. Zo žaloby a výdavkových pokladničných dokladov na č.l. 5 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ďalej sumu vo výške 3.000 eur dňa 15.06.2009, sumu vo výške 10.000 eur dňa 23.06.2009 a sumu vo výške 10.000 eur dňa 15.07.2009, čo žalovaný potvrdil. Žalobca teda žalovanému zaplatil celkovo sumu 97.836,84 Eur. Uvedenú sumu 23.000 eur žalovaný žalobcovi nevyúčtoval, čo nebolo sporné, ktorú si žalobca uplatnil predmetnou žalobou ako nárok na vrátenie nevyúčtovanej zálohy na stavebný materiál. Na výdavkových bločkoch na č.l. 5 (zo dňa 23.06.2009 a 15.07.2009; na treťom nečitateľné) je v popise účelu uvedené „záloha na mat“. Ako nárok na vrátenie zálohy žalobca kvalifikoval svoj nárok v predžalobných výzvach. Na pojednávaní dňa 04.09.2017 súd predbežne posúdil, že žalovanú sumu súd posúdil na základe vykonaného dokazovania ako zálohu na cenu diela, čo žalobca v ďalšom konaní nenamietal. V danom prípade sa podľa súdu teda jedná o zálohu (preddavok) na cenu diela. Z vykonaného dokazovania nie je jednoznačné, aká časť žalovanej sumy mala byť použitá na práce, resp. na materiál potrebný na vykonanie diela. Preto s odkazom na § 541 ObchZ sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela. Z vykonaného dokazovania nie je jednoznačné kedy malo dôjsť k obmedzeniu rozsahu prác, resp. k zmene diela. Nie je sporné, že aj všetky dodatky k zmluve boli uzatvorené ústnou formou. Žalovaný skončil so zhotovovaním diela najneskôr vo februári 2009. Nakoľko sa strany nedohodli inak, žalovanému vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Žalobca riadne užíva nehnuteľnosti, v ktorých sa malo zhotovovať dielo. Nepreukázal, že by požiadal žalovaného o spísanie zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Faktúry, ktoré vystavil žalovaný žalobca akceptoval tým, že ich zaplatil. Spornou je len suma 23.000 eur, avšak nie preto, že by žalobca namietal, že dielo ako také nebolo vykonané, ale namieta rozsah prác, ktoré mal žalovaný preňho vykonať. Ak nie je cena dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (ktorej platnosť v konaní ani nebola spochybnená), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Znalec Ing. Pavol Brúnai pri oceňovaní diela vychádzal iba z faktúr, ktoré vystavil žalovaný a ktoré žalobca zaplatil, teda nezohľadnil skutočný stav, čo ani nebolo v konaní sporné. Z uvedeného dôvodu súd pripustil ďalšie znalecké dokazovanie a to uznesením č.k. 5Cb/22/2012-270 zo dňa 19.04.2018 za účelom ocenenia skutočne realizovaných prác na objekte žalobcu: nehnuteľnostiach s.č. XX, rodinný dom a s.č. XXX, sklad zapísaných na LV XXXX, k.ú. C. podľa projektov skutkového stavu a zakreslených zmien, rozpočtu s výkazom výmer, súpis vykonaných prác (č.l. 228-242) a vlastným zistením a zameraním stavebných prác. Zo znaleckého posudku č. 85/2018 zo dňa 28.10.2018 Ing. Kataríny Vyšehradskej, znalkyne v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác vyplýva, že všeobecná hodnota realizovaných stavebných prác na objektoch žalobcu je celkom 111.040 Eur (s DPH). Žalobca nenamietal spôsob určenia ceny v znaleckom posudku. Namietal, že znalkyňa v rozpore s pokynom súdu nebola na mieste samom a vychádzala iba z obsahu spisu, čo znalkyňa potvrdila. Je predovšetkým však na znalcovi, aby stanovil rozsah pokladov, informácií, meraní, ktoré potrebuje pre splnenie úlohy stanovenej súdom. Znalkyňa podľa súdu správne namietala, keď uviedla, že žalobca nijak nerozporoval podklady, z ktorých vychádzala - projektu skutočného zamerania (č.l. 228 a nasl.). Súd dňa 11.12.2017 vyslovene vyzval žalobcu, aby do 31.01.2018 uviedol
rozsah prác vo výkrese predloženým žalovaným, ktorý uznáva a ktorý rozporuje, nakoľko tvrdí, že určité práce vykonali iní zhotovitelia. Súd zároveň poučil, že v prípade nesplnenia povinnosti, súd nariadi znalecké dokazovanie. Žalobca sa v uvedenej lehote nevyjadril. Žalovanému umožnil vstup do nehnuteľnosti. Najneskôr dňa 03.01.2019, kedy mu bol doručený znalecký posudok musel žalobca vedieť, že znalkyňa nebola na mieste samom. Na pojednávaní dňa 10.01.2019 právny zástupca žalobcu navrhol dohodu, že zoberie žalobu späť s tým, že každá strana bude znášať trovy právneho zastúpenia. Predmetné pojednávanie bolo odročené z dôvodu mimosúdnych rokovaní a zo zdravotných dôvodov na strane žalobcu, ktorý požiadal o dodatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie (štúdium znaleckého posudku), čomu súd vyhovel a opäť strany vyzval, aby najneskôr do 30 dní navrhli súdu dôkazy. Žalobca sa opäť v stanovej lehote nevyjadril a až v záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu navrhla vykonať ďalšie znalecké dokazovanie. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Na pojednávaní dňa 14.03.2019 súd vykonal neskoro navrhnutý dôkaz žalobcu, a to výsluch žalovaného, avšak návrh na ďalšie znalecké dokazovanie, resp. vykonanie ďalších dôkazov by znamenalo odročenie pojednávania na dlhé časové obdobie, pritom žalobcovi bol daný dostatok času k uplatneniu jeho procesných práv, a preto súd tieto ďalšie návrhy žalobcu zamietol. Žalobca v priebehu konania viackrát uviedol, že spor by nebol, pokiaľ by žalovaný žalovanú sumu riadne vyfakturoval. Aj z uvedeného tvrdenia je zrejmé, že vlastne nenamieta rozsah a cenu diela, ale to, že cena nebola riadne vyfakturovaná. Obchodný zákonník však viaže splatnosť ceny diela (pokiaľ nebolo dohodnuté inak) na vykonanie diela, nie na vystavenie faktúry, ktorá je len daňovým dokladom, resp. na kolaudačné rozhodnutie, resp. splnenie inej povinnosti, ktorá vyplýva z predpisov verejného práva. Tak ako je uvedené vyššie, žalovaný dielo riadne vykonal, pričom cena diela bola znaleckým posudkom stanovená na sumu vyššiu (111.040 eur) ako je suma, ktorú mu žalobca zaplatil (97.836,84 eur). Na základe uvedeného žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko suma 23.000 eur predstavuje časť ceny za vykonané dielo.
6. Žalovaný zložil zálohu ako preddavok na trovy dôkazu vo výške 700 eur na základe uznesenia súdu č.k. 5Cb/22/2012-265 zo dňa 26.03.2018, z ktorej bola súdom znalcovi poukázaná suma 495,06 eur na základe uznesenia súdu č.k. 5Cb/22/2012-330 zo dňa 04.01.2019. Súd vo výroku II. a III. rozhodol, že zostatok sumy z predmetnej zálohy žalovaného v sume 204,94 eur mu bude vrátený do 10 po právoplatnosti výrokov II. a III. rozsudku.
7. Súd priznal podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovie a zároveň zaviaže žalovaného na náhradu trov konania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný realizoval pre žalobcu dielo a to rekonštrukciu budovy na ulici H. XX, C.. Sporným bol rozsah skutočne vykonaných prác a cena diela. Odvolateľ uviedol, že súd pri rozhodovaní vychádza zo znaleckého posudku č. 85/2018 zo dňa 28.10.2018 napriek skutočnosti, že na základe uznesenia súdu bola znalkyňa povinná sa oboznámiť s dielom osobnou obhliadkou a znalkyňa sa uspokojila len z podkladov v súdnom spise a to konkrétne projektom skutočného prevedenia spolu s krycím listom rozpočtu zo dňa 23.10.2017 predložený žalovaným. Žalobca pritom v konaní opakovane uvádzal, že dielo realizovalo viacero zhotoviteľov, a že na žalovaným zakreslených prácach sa podieľali viacerí zhotovitelia. Žalovaný v konaní nepreukázal jediný relevantný dôkaz svedčiaci o skutočnosti, že mal dielo vykonať v zakreslenom rozsahu, hoci to žalobca opakovane namietal. Znalec Ing. Pavol Brunai v odbore stavebníctvo, ktorý vyhotovil posudok č. 155/2014 pritom dospel k záveru, že v spise sa nenachádza žiadna dokumentácia podľa ktorej sa mali práce zrealizovať a teda nie je možné objektívne stanoviť skutočný rozsah prác. Aj napriek absencii akýchkoľvek podkladov svedčiacich o vykonaní diela žalovaným a to ani v podobe odovzdávajúceho protokolu faktúr či dokladov preukazujúcich nákup materiálu, výplatu pracovníkov sa znalkyňa uspokojila so žalovaným predloženým projektom skutočného prevedenia. Súd teda vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, že žalobca obsah projektu nenamietal, keď žalobca opakovane na pojednávaní 11.12.2017 uviedol, že na prevedení diela sa podieľali viacerí zhotovitelia, pričom žalovaný nepredložil jediný dôkaz o akejkoľvek svojej aktivite vo vzťahu k dielu. Žalovaný nevedel odpovedať na otázky súdu, z akých podkladov vychádzala pri vypracovaní projektu skutočného prevedenia diela. Žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal vykonanie diela.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súhlasí s vyjadrením žalobcu v odvolaní, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalovaný realizoval pre žalobcu dielo a to rekonštrukciu budovy na ul. H. XX v C.. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ani nemohol, pretože žalovaný dielo v rozsahu posudzovanom znalkyňou (v projekte zakreslenom červenou farbou) realizoval sám, žiadny iný zhotoviteľ dielo nerealizoval). Inak počas celého konania žalobca žiadneho iného realizátora diela neuviedol, lebo neexistuje. Protirečivým je vyjadrenie žalobcu, keď tvrdí, že nie je sporné, že žalovaný realizoval pre žalobcu dielo a neskôr tvrdí, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz o akejkoľvek svojej aktivite vo vzťahu k dielu, resp., že žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal vykonanie diela. Pokiaľ žalobca namieta, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Vyšehradskej a neprihliadol na znalecký posudok Ing. Brunaia žalovaný uvádza, že znalecký posudok Ing. Kataríny Vyšehradskej bol vyhotovený po doplnení dokazovania a vychádzal z projektu skutočného prevedenia (práce vykonané žalovaným vyznačené červenou farbou) spolu s krycím listom rozpočtu (výkaz, výmer), ktorého správnosť žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil.
10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
13. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
14. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred
súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátila právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné. Odvolací súd považuje za duplicitné vyjadrovať sa k jednotlivými námietkam uvedených v odvolaní, nakoľko súd prvej inštancie sa im venoval vyčerpávajúco v odôvodnení svojho rozhodnutia.
15. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie naviac uvádza, že je neopodstatnená odvolacia námietku, že súd vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, keď vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Vyšehradskej, ktorá sa uspokojila s projektom skutočného prevedenia predložený žalovaným napriek tomu, že žalobca v konaní opakovane uvádzal, že na žalovaným zakreslených prácach sa podieľali viacerí zhotovitelia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. čl. 8 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu a taktiež v súlade § 150 C.s.p., podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a § 151 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 C.s.p.), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 C.s.p.). Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 C.s.p. musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vôbec nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie, aby do 31.01.2018 sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré uvádzal na pojednávaní dňa 11.12.2017, teda rozsah ktorých prác vo výkrese predloženom žalovaným rozporuje, vo vzťahu ku ktorým tvrdí, že ich vykonali zhotovitelia (čl. 248). Žalobca v konaní ani netvrdil, ktorí konkrétni zhotovitelia sa mali podieľať na vykonaní predmetného diela, v akom rozsahu a ani nenavrhol v konaní vykonať dokazovanie za účelom preukázania svojich ničím nepodložených všeobecných tvrdení, že na diele sa podieľali viacerí zhotovitelia a teda jeho námietka, že súd vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia o vykonaní diela žalovaným je neopodstatnená. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery znaleckého posudku znalkyne Ing. Vyšehradskej, keď ani žiadnym spôsobom nenamietal výšku ceny diela určenej znaleckým posudkom, z ktorého súd vychádzal. Pokiaľ žalobca konkrétne nenamietal, v čom vidí rozpor medzi rozsahom prác vykonaných žalovaným na predmetnom diele v zmysle žalovaným predložených listinných dôkazov a skutočným stavom, potom len samotná námietka žalobcu, že znalkyňa vyhotovila znalecký posudok bez ohliadky, nemôže spochybniť závery znaleckého posudku a teda odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie, z ktorých vychádzal, preto a nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Naviac, ako správne konštatoval žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, žalobca si vo svojich tvrdeniach uvádzaných v odvolaní protirečí, keď na jednej strane tvrdil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný realizoval pre žalobcu dielo a to rekonštrukciu budovy na ul. H. XX, C. a zároveň tvrdil, že žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal vykonanie diela.
16. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto nie je naplnený ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p..
17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú v celom rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.
19. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.