Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-244-2019.pdf
PDF · 107.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/244/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská č. 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, C. L. M., o zaplatenie 983,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26. februára 2019, č.k. 9Csp/190/2017-102, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 751,40 Eur a úroky z úveru vo výške 25,5 % ročne zo sumy 983,95 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia istiny, najdlhšie do 08.11.2018, v mesačných splátkach po 20 Eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledovným po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, a vo zvyšnej časti zamietnutia žaloby napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 892,43 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017 do 31.08.2017, 5 % ročne zo sumy 953,95 eur od 01.09.2017 do 25.09.2017, 5 % ročne zo sumy 923,95 eur od 26.09.2017 do 27.11.2016, 5 % ročne zo sumy 873,95 eur od 28.11.2017 do 23.01.2018, 5 % ročne zo sumy 823,95 eur od 24.01.2018 do 27.02.2018, 5 % ročne zo sumy 773,95 eur od 28.02.2018 do 19.03.2018, 5 % ročne zo sumy 723,95 eur od 20.03.2018 do 18.04.2018, 5 % ročne zo sumy 673,95 eur od 19.04.2018 do 21.08.2018, 5 % ročne zo sumy 623,95 eur od 22.08.2018 do 21.01.2019, 5 % ročne zo sumy 573,93 eur od 22.01.2019 do zaplatenia, súd povolil žalovanej zaplatiť dlh po 50 eur mesačne počnúc mesiacom nasledovným po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. čiastočne zastavil konanie čo do sumy 410 eur s príslušenstvom, a výrokom IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 8,50%.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 497 ods. 1, § 502 ods. 1 veta prvá, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 117 ods. 2, § 559, § 563 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 1 ods. 8, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 3 nariadenia vlády ČR č. 87/1995 Z.z., vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 983,95 eur s príslušenstvom titulom pohľadávok zo zmluvy o úvere zo dňa 08.11.2012. Súd mal dokazovaním zistené, že dňa 08.11.2012 uzatvoril právny predchodca
žalobcu (Poštová banka a.s.) ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1 000 eur a žalovaná sa zaviazala splácať ho v 72 mesačných splátkach za dohodnutých podmienok a v dohodnutých termínoch. Žalovaná si svoju povinnosť riadne neplnila a dohodnuté mesačné anuitné splátky žalobcovi neuhrádzala. Žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v celkovej výške 1 317,93 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba čo do zaplatenia istiny (spolu s vyčísleným úrokom po započítaní vykonaných úhrad zo strany žalovanej) vo výške 892,43 eur je dôvodná, a tiež je dôvodná v časti úroku z omeškania, o ktorom rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády tak ako si žalobca uplatnil úrok z omeškania za jednotlivé sumy a obdobia uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.
3. Vo zvyšku posúdil súd žalobu ako nedôvodnú. Doručením oznámenia o splatnosti úveru vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru. Týmto fakticky došlo zo strany žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou. Z tohto dôvodu si potom žalobca už nemôže voči žalovanej uplatňovať ďalšie nároky z úverovej zmluvy - úrok zo zostatku z nesplatenej istiny 983,95 eur vo výške 25,5 % ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017 do zaplatenia. Nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, pričom súd v tomto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 143/98, ktorý skonštatoval, že keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky nepatria. Zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový/zmluvný vzťah. Priznaním žalobcom uplatneného úroku vo výške 25,5 % ročne, by došlo k hrubej nadvláde veriteľa a k vzniku právneho stavu, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo. Keď už spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Kumulácia úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania by predstavovala neúmernú a neprijateľnú záťaž pre žalovanú ako spotrebiteľa. Preto vo zvyšku, čo do úroku vo výške 25,5% ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, ako aj v časti vyčísleného úroku k 15.05.2017 súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu v spore. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to voči výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne. Nie je podľa neho zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Nemožno sa stotožniť s tým, že otázka nároku na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru mala byť zodpovedaná uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/1998, nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu, keď po jeho vydaní došlo k vstupu SR do EÚ a následne k implementácii relevantných smerníc do nášho právneho poriadku i k vydaniu nových právnych predpisov. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje napr. na § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ale poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, ktorá je rôznorodá. Poukázal na nutnosť rešpektovania princípu právnej istoty v rozhodovaniach orgánov verejnej moci. Žalobca zastáva názor, že už z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka z jeho jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Odvolateľ poukazuje aj na bod 6.4 obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade predčasnej splatnosti úveru je banka oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke, pričom žalovaný sa s obchodnými podmienkami oboznámil a vyjadril s nimi súhlas. Žalobca poukazuje na absurdný prípad, kedy nepoctivý dlžník by zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov a bol by tak zaviazaný len na platenie výhodnejších úrokov z omeškania, čiže súd by takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Nie je pravdou, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ. Odvolateľ poukazuje na § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti, teda nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41Co/13/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/22/2018, takisto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Co/1/2018 a poukázal aj na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka, ktorý uviedol, že považuje za nevyhnutné konštatovať, že všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne nevýchovný ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.
5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v podstatnej časti dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9Csp/190/2017 bolo po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie istiny 983,95 Eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 659,88 eur, zmluvným úrokom vo výške 25,5% ročne zo sumy 983,95 eur za obdobie od 16.05.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017 do zaplatenia a to titulom neuhradených záväzkov žalovanej zo zmluvy o úvere, uzavretej dňa 08.11.2012 medzi žalovanou ako dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom.
8. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobcovi výrokom I. tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 892,43 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017 do 31.08.2017, 5 % ročne zo sumy 953,95 eur od 01.09.2017 do 25.09.2017, 5 % ročne zo sumy 923,95 eur od 26.09.2017 do 27.11.2016, 5 % ročne zo sumy 873,95 eur od 28.11.2017 do 23.01.2018, 5 % ročne zo sumy 823,95 eur od 24.01.2018 do 27.02.2018, 5 % ročne zo sumy 773,95 eur od 28.02.2018 do 19.03.2018, 5 % ročne zo sumy 723,95 eur od 20.03.2018 do 18.04.2018, 5 % ročne zo sumy 673,95 eur od 19.04.2018 do 21.08.2018, 5 % ročne zo sumy 623,95 eur od 22.08.2018 do 21.01.2019, 5 % ročne zo sumy 573,93 eur od 22.01.2019 do zaplatenia s povolením splátok žalovanej po 50 eur mesačne. Výrokom II. súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania a napokon výrokom IV. rozhodol o trovách konania.
9. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku (celý výrok II napadnutého rozsudku) a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok IV).
10. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a) CSP tým, že neboli splnené procesné podmienky, v odvolaní však nekonkretizoval, ktoré procesné podmienky neboli splnené a z obsahu spisu nevyplýva nesplnenie podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Odvolací súd len dodáva, že skúmanie podmienok konania je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania.
11. Žalobca ďalej odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie videl žalobca v chybnom závere súdu o nemožnosti súbežného uplatňovania dohodnutých zmluvných úrokov s úrokmi z omeškania.
12. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver.
13. Základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť v odvolacom konaní s poukazom na odvolaciu argumentáciu uplatnenú žalobcom, bola otázka existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru.
14. Súdna prax bola dlhodobo pri riešení tejto otázky nejednotná, pričom z rozhodovacej praxe súdov pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení. Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z omeškania. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch zaplatil.
15. Po prvýkrát k tejto otázke okrajovo zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo 113/2018 zo dňa 30.7.2019, keď v závere rozhodnutia upriamil pozornosť odvolacieho súdu na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-96/16 a C-94/17 zo dňa 7.8.2018, v ktorom uviedol, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovanie za nesplnenie povinnosti dlžníkom platiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinností a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.
16. Priamo k tejto otázke sa vyjadril Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16. júna 2020, keď dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru, pričom Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník, nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny a dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
17. S prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie vychádzal z odlišného právneho názoru, jeho rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 08.11.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 1.000 Eur s dojednanou výškou úrokovej sadzby 25,50% ročne a dojednaným dátumom konečnej splatnosti úveru 08.11.2018. Žalovaná svoje záväzky nesplácala riadne, preto veriteľ
pristúpil k zosplatneniu úveru dňom 09.06.2014. Žalobca si uplatnil v tomto spore po úprave petitu a po čiastočnom späťvzatí žaloby, neuhradenú istinu úveru 983,95 Eur, spolu s úrokom vo výške 659,88 Eur (vyčísleným ako súčet zmluvného úroku a úroku z omeškania za obdobie od uzavretia zmluvy do 15.05.2017, ktorá výška zohľadňuje vykonané úhrady žalovanej vrátane tých, ktoré nastali po podaní žaloby), zmluvným úrokom vo výške 25,5% ročne zo sumy 983,95 eur za obdobie od 16.05.2017 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 983,95 eur od 16.05.2017 do zaplatenia. Výšku dlžnej sumy žalobca súdu špecifikoval a doložil listinnými dôkazmi (najmä zmluvou o úvere, výpisom z úverového účtu so stavom úveru ku dňu 15.05.2017, výzvami na úhradu dlžnej sumy) a žalovaná výšku uplatnenej istiny ani príslušenstva nerozporovala.
19. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú istinu v rozsahu 892,43 eur ( teda o 91,52 eur menej než žalobca žiadal) spolu s úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 16.05.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca sa odvolal proti zamietajúcemu výroku v jeho celosti a vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolací súd vyhodnotil jeho odvolanie ako dôvodné. Žalobcovi totiž prislúcha nárok na zaplatenie nielen úrokov z omeškania ale aj dohodnutých zmluvných úrokov. Strany si dohodli v zmluve úrok z úveru 25,5% ročne, ktorý tak patrí žalobcovi z dlžnej istiny za celé obdobie od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do zaplatenia istiny (bez ohľadu na to, či došlo k predčasnému zosplatneniu úveru), najdlhšie však do zmluvne dojednanej splatnosti úveru, teda do 08.11.2018. Rovnako žalobcovi patrí aj zákonný úrok z omeškania z neuhradených splátok úveru a to od doby omeškania dlžníka až do zaplatenia. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preto odvolací súd vyhovel žalobcovi aj v časti zamietnutej istiny 91,52 eur (983,95 - 892,43), pri výpočte ktorej prvoinštančný súd vychádzal z nesprávnych výpočtov ( keď zo žalovanej istiny 983,95 eur nesprávne odrátal sumu 410 eur uhradenú žalovanou po podaní žaloby, ktorá bola žalobcom započítaná na úroky a následne zohľadnená v sume posledne uplatňovaných vyčíslených úrokov do 15.05.2017, kedy po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca požadoval oproti pôvodne vyčísleným úrokom 1.069,93 eur už iba sumu 659,88 eur) a rovnako mu priznal aj zamietnuté úroky z úveru a úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil vyčíslený dlžný zmluvný úrok spolu s úrokom z omeškania za obdobie do 15.05.2017 jednou sumou 659,88 Eur po započítaní doposiaľ vykonaných úhrad zo strany dlžníka, preto odvolací súd zmenil napadnutý zamietajúci výrok II. za použitia ust. § 388 CSP a to tak, že žalobcovi priznal takto vyčíslený úrok za obdobie do 15.05.2017 ( čo spolu s vyššie priznanou istinou 91,52 eur predstavuje priznanú sumu 751,4 eur) a zároveň mu priznal aj zmluvný úrok vo výške 25,5% ročne zo sumy 983,95 eur za obdobie od 16.05.2017 do zaplatenia najdlhšie však do zmluvne dojednanej splatnosti úveru, teda do 08.11.2018. V rozsahu, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z úveru aj za čas po zmluvne dojednanom termíne konečnej splatnosti úveru, t.j. po 08.11.2018 tým, že sa domáhal zaplatenia úroku z úveru neobmedzene až do zaplatenia, odvolací súd zamietajúci výrok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 a 4 CSP povolil žalovanej odvolacím rozsudkom priznanú sumu zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím na pomery žalovanej a výšku dlhu.
21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní (tak prvoinštančnom, ako i odvolacom) úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)