Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Peter Dimiter - PETER DIMITER, s miestom podnikania Klimkovičova 24, 040 11 Košice - Sídlisko KVP, IČO: 11 962 101, práv. zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 1.671,46 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.10.2019, č.k. -170 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok zo dňa 31.10.2019, č.k. -170 v jeho I. a III. výroku.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.505,49 eur, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.505,49 eur od 29.10.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 80%.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou mu dňa 5.10.2018, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.671,46 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.671,46 eur od 29.10.2015 do zaplatenia, titulom poskytnutia poistného plnenia.

3. Dôvodil, že dňa 4.10.2015 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Nissan Navara, EČV: A ktoré v čase poistnej udalosti patrilo žalobcovi. Škodová udalosť bola ohlásená žalovanému, u ktorého má žalobca uzatvorené havarijné poistenie, ním bola zaregistrovaná pod č. 9561926912. Žalovaný dňa 13.10.2015 vykonal obhliadku poškodeného vozidla a po jej vykonaní predložil žalobcovi kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom vo výške 1.671,46 eur, s ktorou žalobca súhlasil. Uvedenú sumu žalovaný neuhradil.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že po poistnej udalosti vykonal zamestnanec spoločnosti Slovexperta, s.r.o. dňa 13.10.2015 obhliadku motorového vozidla, po vykonaní ktorej predložil žalobcovi kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom ako aj kalkuláciu nákladov na opravu v nezmluvnom servise. Následne vyzval žalobcu, aby pre urýchlenie likvidácie vyplnil a doručil mu tlačivo „Oznámenie o vzniku

škodovej udalosti z havarijného poistenia motorových vozidiel“, ktoré obdržal od povereného pracovníka poisťovne pri obhliadke motorového vozidla. Žalovaný požadované tlačivo doručil až dňa 6.7.2016, pričom z neho vyplýva, že žalobca požaduje poskytnúť poistné plnenie rozpočtom. Plnenie rozpočtom znamená, že si poistený vykoná opravu svojpomocne a z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby predložil faktúru za opravu v autoopravovni. V zmysle čl. IX bodu 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO sa však na vykonanie opravy na motorovom vozidle vyžaduje písomný súhlas poisťovne. Keďže žalovaný tento žalobcovi nedal, nesúhlasil s likvidáciou formou rozpočtu, o čom žalobcu upovedomil listom zo dňa 3.8.2016, v ktorom ho vyzval na doloženie originálu faktúry za opravu vozidla, bez ktorej nie je možné ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Keďže žalovaný požadovaný doklad nedoložil, nesplnil si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z poistných podmienok, preto k plneniu zo strany žalovaného nedošlo.

5. Nesporným v konaní bol priebeh samotnej škodovej udalosti a skutočnosť, že predmetom žaloby je nárok na poistné plnenie z dôvodu uzavretej Zmluvy o havarijnom poistení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO; vykonanie obhliadky motorového vozidla žalobcu dňa 4.10.2015 zamestnancom spoločnosti Slovexperta, s.r.o.; predloženie kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom po jej vykonaní a samotná existencia Zmluvy o havarijnom poistení.

6. Ohľadom sporných skutočností vykonal súd prvej inštancie dokazovanie. Z kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom zo dňa 13.10.2015 zistil výšku žalovaným vyčíslených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla rozpočtom vo výške 1.671,46 eur a zistil skutočnosť, že žalovaný vyzýval žalobcu na predloženie dokladov (originálu faktúry za opravu motorového vozidla), nakoľko nesúhlasil s poistným plnením rozpočtom (zistené z likvidačného spisu)

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl. (právna úprava poistnej zmluvy); a nasl. (právna úprava náhrady škody); (právna úprava omeškania dlžníka) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

8. Pri posudzovaní oprávnenosti uplatneného nároku sa zameral predovšetkým na skutočnosť, či si poškodený/poistený splnil svoje povinnosti a následne, či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie (resp. neplniť).

9. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, Zmluvných dojednaní a , vychádzajúc z čl. XV. bodu 1 a 6 Zmluvných dojednaní a zo žalovaným predloženej Kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom zo dňa 13.10.2015, z ktorej nepochybne vyplýva možnosť uhradiť žalobcovi náklady na opravu rozpočtom, čo žalobca využil. Mal za preukázané, že v prejednávanej veci nedošlo k oprave poškodeného vozidla svojpomocne, preto nebol potrebný súhlas žalovaného s vykonaním opravy. Pojem „svojpomocne“ totiž nie je v Zmluvných dojednaniach žiadnym spôsobom definovaný, čo je na ťarchu žalovaného, ktorý zmluvu a zmluvné podmienky pripravoval. Rovnako nie je definovaný ani pojem „plnenie rozpočtom“, dokonca nie je vôbec definované a špecifikované, že v prípade poskytnutia poistného plnenia rozpočtom ide vždy o vykonanie opravy svojpomocne, a preto na takýto postup je potrebný súhlas žalovaného. Súd prvej inštancie argumentoval, že ani v poistnej zmluve, ani v Zmluvných dojednaniach nie je stanovený postup v prípade, ak žalovaný najprv predloží poistenému danú kalkuláciu rozpočtom a následne žalovanému oznámi, že nesúhlasí s poskytnutím poistného plnenia rozpočtom, nakoľko ide o opravu svojpomocne, na ktorú nedal súhlas. Postup žalovaného v danej veci preto považoval súd prvej inštancie za postup v rozpore so zákonom a dojednanými zmluvnými podmienkami. Kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom zo dňa 13.10.2015 preto súd prvej inštancie považoval za ukončenie šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. S poukazom na čl. IX bod 4 Zmluvných dojednaní, preto nárok žalobcu na úhradu sumy 1.671,46 eur krátenej o spoluúčasť 165,97 eur považoval za dôvodný.

10. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa v spojení s a priznal ich odo dňa 29.10.2015.

11. Žalobu v prevyšujúcej časti (t.j. o zaplatenie sumy 165,97 eur) zamietol, nakoľko v súlade s čl. IX bodom 4 Zmluvných dojednaní má žalobca nárok na úhradu sumy 1.671,46 eur, avšak krátenej o spoluúčasť 165,97 eur.

12. O nároku na náhradu trov rozhodol podľa tak, že ich priznal žalobcovi v rozsahu 90% podľa jeho pomeru úspechu vo veci.

13. Proti rozsudku, jeho I. a III. výroku, podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , .

14. Argumentuje, že žalobca v konaní uplatňuje poskytnutie poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy č. 6573077686 pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil opis samotnej škodovej udalosti a skutočnosť, že predmetom žaloby je nárok na poistné plnenie. Poukazujúc na a a tvrdí, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a poistných podmienok a nepredložil žalovanému potrebné doklady, na základe čoho žalovaný nezistil rozsah povinnosti plniť a nemohol ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Argumentuje, že poistné plnenie je suma, ktorou poisťovateľ nahrádza vzniknutú škodu, t.j. finančné odškodnenie za spôsobenú škodu. Poistné plnenie má zodpovedať uzavretej poistnej zmluve, preto má ísť o čiastku, ktorú je poisťovňa povinná vyplatiť v prípade poistnej udalosti. V zmysle uvedeného platí, že v rámci likvidácie poistnej udalosti prebieha zisťovanie nároku na náhradu škody, a teda na poistné plnenie, ktoré žalovaný nemôže zistiť bez predloženia faktúry za opravu motorového vozidla. V tejto súvislosti poukazuje na čl. V ods. 16 Zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého je poistený povinný predložiť na požiadanie poisťovne hodnoverné doklady za opravu motorového vozidla.

15. V ďalšom dôvodí, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak dospel k záveru, že ...“súd má nepochybne za preukázané, že žalovaný predložil žalobcovi kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom zo dňa 13.10.2015, z ktorej nepochybne vyplýva možnosť uhradiť žalobcovi náklady na opravu rozpočtom, pričom takto žalovaným priznanú sumu vyčíslil žalovaný vo výške 1.671,46 eur. Žalobca uvedenú možnosť využil...“ pretože ako je zrejmé zo Zmluvných dojednaní, s plnením rozpočtom nedáva súhlas poistený, ale musí ho udeliť poisťovňa, čo v prejednávanej veci absentuje. V Oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorových vozidiel žalobca vlastnoručne dopísal, že poistné plnenie žiada rozpočtom, na čo žalovaný súhlas nedal, preto ani nesúhlasil s likvidáciou formou rozpočtu, o čom žalobcu písomne upovedomil listom zo dňa 3.8.2016. Poukázal na článok IX ods. 4 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, v zmysle ktorého „Ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy svojpomocne, musí na tento postup dať písomný súhlas.“

16. V ďalšom argumentuje, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko nebolo ukončené šetrenie, resp. likvidácia predmetnej poistnej udalosti a namieta, že pracovník spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorý vykonával v prejednávanej veci obhliadku poškodeného motorového vozidla, je žalovaným splnomocnený iba na vykonanie obhliadky, nie je však oprávnený za žalovaného rozhodnúť o udelení súhlasu s plnením rozpočtom (predloženie kalkulácie na vyššie uvedenej skutočnosti nič nemení). Navyše to potvrdzuje aj to, že žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi písomný súhlas na plnenie rozpočtom a požadoval od neho predloženie originálnej faktúry za opravu. Zdôraznil, že predloženie kalkulácie nikdy nemôže suplovať predloženie písomného súhlasu s plnením rozpočtom v zmysle príslušných poistných podmienok. Nakoľko k udeleniu písomného súhlasu zo strany poisťovateľa nikdy nedošlo, priznaním plnenia vo výške 1.671,76 eur by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnú škodu, teda náklady žalobcu, ktoré mu vznikli opravou motorového vozidla. Záverom namieta nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia.

17. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil a žalobu zamietol, resp. ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Argumentuje, že žalovaný síce uvádza, že súd nesprávne posúdil opis samotnej škodovej udalosti, avšak v čom spočíva konkrétne, už neuviedol (uvedená skutočnosť podľa názoru žalovanej predstavuje

vadu jeho odvolania). Za všeobecné tvrdenie bez akéhokoľvek konkretizovania povinností, ktoré mali byť porušené považuje aj tvrdenie uvádzané v odvolaní že „žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, ako aj z poistných podmienok a nepredložil žalovanému potrebné doklady, na základe čoho žalovaný nezistil rozsah povinnosti plniť a nemohol ukončiť šetrenie poistnej udalosti“. Žalobca tvrdí, že preukázal a predložil žalovanému všetky potrebné doklady na prešetrenie poistnej udalosti a teda si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu jak zo zákona, ako aj z uzavretej poistnej zmluvy (umožnil obhliadku poškodeného vozidla za účelom určenia rozsahu poškodenia a výšky škody, na miesto nehody privolal políciu, predložil doklady požadovaného od žalovaného okrem faktúry, ktorej predloženie nie je potrebné atď.), preto ako poistený neporušil žiadnu zo svojich povinností uvedených v , ktorých vedome porušenie by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, v dôsledku čoho by bol poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

20. Za nesprávne označuje aj tvrdenie žalovaného, že rozsah nároku na náhradu škody (teda poistné plnenie) nemôže zistiť bez predloženia faktúry za opravu motorového vozidla žalobcom, pretože žalovaný žiada faktúru za opravu aj napriek skutočnosti, že poistné plnenie bolo určené rozpočtom. Argumentuje, že žalovaný určuje rozsah poškodenia pri obhliadke vozidla, kde určuje aj spôsob vykonania opravy. Faktúra predstavuje už len výslednú sumu za vykonané práce a materiál, ktorú si žalovaný preveruje pomocou svojho interného kontrolného systému na výpočet výšky plnenia. Rozsah poškodenia v prejednávanom prípade bol určený kontrolným výpočtom zo strany žalovaného, s ktorým žalobca súhlasil. Poisťovňa teda vykonala výpočet poistného plnenia, určila rozsah poškodenia a dala na výber poistenému, či súhlasí s takýmto druhom poistného plnenia. Žalobca s ním súhlasil, preto je požiadavka na predloženie faktúry za opravu vozidla irelevantná a bezpredmetná. V tejto súvislosti zdôraznil, že pojem svojpomoc, ani pojem plnenie rozpočtom, nie je definovaný v Zmluvných dojednaniach, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu. Navyše v zmysle Zmluvných dojednaní poistený je ten, ktorý, ak by chcel vykonať opravu svojpomocne, musí túto možnosť navrhnúť poisťovni a až táto následne dáva súhlas s vykonaním opravy. V prejednávanej veci to však bolo naopak, keďže žalovaný bol ten, kto navrhol poskytnúť poistné plnenie rozpočtom a nie žalobca. Žalobca len vyjadril súhlas s navrhnutým poistným plnením, avšak žalovaný následne podmieňoval poskytnutie poistného plnenia svojim súhlasom, čo je protizákonné a v rozpore s dobrými mravmi.

21. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa, že pracovník spoločnosti Slovexperta, s.r.o. vykonávajúci obhliadku poškodeného motorového vozidla je žalovaným splnomocnený iba na vykonanie obhliadky, nie je ale oprávnený za žalovaného rozhodovať o udelení súhlasu s plnením rozpočtom argumentoval, že v zmysle predloženej kalkulácie nákladov na opravu zo dňa 13.10.2015 je zrejmé, že kalkulácia je urobená spoločnosťou Kooperatíva, teda žalovaným a nie spoločnosťou Slovexperta. Uvedené vyplýva jednak z hlavičky kalkulácie, ako aj z päty predmetného dokumentu, kde sú presne špecifikované údaje spoločnosti Kooperatíva.

22. Za nesprávne označuje tvrdenie odvolateľa, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko nebolo ukončené šetrenie, resp. likvidácia poistnej udalosti. Žalobca, tak ako aj súd prvej inštancie, považuje šetrenie poistnej udalosti za ukončené dňom vyhotovenia kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom zo dňa 13.10.2015, keďže práve touto kalkuláciou žalovaný ako poistiteľ dokonal vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a práve v tejto kalkulácii aj určil rozsah poistného plnenia, s ktorým žalobca súhlasil. Keďže žalovaný skončil šetrenie určením rozsahu poistného plnenia v kalkulácií nákladov a keďže plnenie je splatné do 15-tich dní od skončenia šetrenia, žalovaný sa dostal do omeškania od 29.10.2015, preto žalobcovi vzniká nárok aj na úrok z omeškania v súlade s ust. a .

23. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný nereagoval.

24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

25. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom, sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania, v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. b), t.j. že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenému práva na spravodlivý proces (tento odvolací dôvod odvolateľ výslovne nemenuje, no z jeho obsahu vyplýva, keďže vytýka súdu prvej inštancii nedostatočné zdôvodnenie súdneho rozhodnutia).

26. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

27. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

28. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade musí ísť o porušenie procesných práv, zabezpečujúcich spravodlivú a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov a to tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu. K odvolaciemu dôvodu podľa je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol

navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov z úst strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. a nasl. . K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

29. Odvolací dôvod uvedený v dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že tieto žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené. Námietky odvolateľa uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú prijať záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu právna na spravodlivý proces.

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

32. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, ak námietkam žalovaného v odvolaní udáva:

33. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodenému, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody, patril poškodenému, teda žalobcovi. Medzi poškodeným a žalovaným teda vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z havarijného poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená.

34. V zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko (čl. IX bod 2):

Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne:

a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy.

b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV. Podľa bodu 3 tohto článku primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v autoopravovni, neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach. Podľa bodu 4 tohto článku, ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na MV svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa písomný súhlas. V takomto prípade primerané náklady na opravu MV nesmú presiahnuť sumu 1.659,70 eur /50.000,- Sk a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b) bodu 2 tohto článku. Pri svojpomocnej oprave poisťovňa uhradí primerané náklady na opravu s DPH len v prípade, ak poistený preukáže nákup náhradných dielov originálnym daňovým dokladom, v opačnom prípade nebude DPH zohľadnené. Poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej udalosti. Podľa Článku XV bodu 8 pokiaľ sa bude vypočítavať náhrada rozpočtom bez predloženia účtov, bude sa vychádzať zásadne z kalkulačného programu. V takomto prípade poisťovňa uhradí primerané náklady bez DPH. Za primerané náklady sa nebudú považovať náklady stanovené „zmluvnou cestou“ a k ním stanovené príplatky, prirážky a rôzne poplatky. Z článku XVII (VÝKLAD POJMOV) - nepochybne vyplýva, že v ňom nie je zadefinovaný ani pojem „svojpomocne“ ani pojem „náhrada rozpočtom.“

35. Z vyššie citovaných Zmluvných dojednaní vyplýva, že oprava „svojpomocne“ a „náhrada rozpočtom“ nepredstavuje jeden a ten istý spôsob určovania nákladov na opravu, resp. spôsob opravy poškodeného motorového vozidla. S prihliadnutím na výkladové pravidlá obsahu právnych úkonov a s prihliadnutím na skutočnosť, že obsah týchto pojmov nie je v Zmluvných dojednaniach výslovne definovaný, nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo predložením kontrolného výpočtu rozpočtom žalovaným, s ktorým žalobca súhlasil (čl. XI bod 8 ZD).

36. K argumentácii odvolateľa o oprávnenosti/neoprávnenosti pracovníka spoločnosti Slovexperta s.r.o. dávať súhlas s plnením rozpočtom(resp. navrhovať spôsob likvidácie poistnej udalosti) odvolací súd udáva:

37. Zásada koncentrácie konania, ktorou sa sporové konanie riadi, znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky - ).

38. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany teda podliehajú zákonnej koncentrácii konania a platí o nich, že ich možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ). Po tomto úkone súdu, sa na ďalšie prostriedky procesného útoku resp. procesnej obrany strán sporu neprihliada.

39. Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok uvedených v a to vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Aj tu však platí, že musia byť uplatnené do konca lehoty na podanie odvolania.

40. Na uvedené poukazuje odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní prichádza s novým tvrdením a to, že pracovník spoločnosti Slovexperta s.r.o., vykonávajúci obhliadku motorového vozidla, je žalovaným splnomocnený iba na vykonanie obhliadky, nie je však oprávnený za žalovaného rozhodnúť o udelení súhlasu s plnením rozpočtom. Toto nové tvrdenie v konaní pred súdom prvej

inštancie uvádzané nebolo, ide teda o „novotu“, na uplatnenie ktorej odvolací súd nemôže prihliadať, pretože neboli splnené podmienky uvedené v (viď odsek 39). Splnenie podmienok pre ich uplatnenie v odvolacom konaní odvolateľ napokon ani netvrdí.

41. Na základe uvedeného bol rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený ( ).

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom ( ).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).